Priemysel a podnikanie
Oceľ
Zabezpečenie budúcnosti oceliarstva v Európe
Oceľ stála pri zrode dnešnej Európy. Po skončení druhej svetovej vojny sa Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) stalo zárodkom dnešnej Európskej únie. Časy sa zmenili, ale oceliarske odvetvie má naďalej veľký význam pre hospodárstvo EÚ. V 23 členských štátoch zamestnáva 360 000 ľudí a produkuje jeden z najzákladnejších materiálov, z ktorého je vyrobená väčšina vecí okolo nás, od budov po domáce spotrebiče.
Európsky priemysel by bez výroby ocele nemohol fungovať. Výrobcovia automobilov, lodenice, odvetvie strojárstva, obrany a stavebníctva by museli dovážať svoj základný materiál zo zahraničia za vyššie ceny.
„Uhlie a oceľ boli základom pre vybudovanie európskeho projektu od roku 1951. Po uplynutí platnosti Zmluvy o ESUO v roku 2002 však bolo oceliarske odvetvie ponechané napospas vlastnému osudu. Preto je čas obnoviť záujem o oceľ, ktorú potrebujeme nielen pre stavebný a automobilový priemysel, ale aj na to, ak chceme využiť naše zdroje ekologického rastu. Oceliarstvo ostáva strategickým odvetvím pre Európu a krízu, ktorá ho postihla, môžeme prekonať len spoločnými silami.“
Európska komisia chce a potrebuje udržať dostatočnú mieru výroby ocele v Európe napriek nedávnym náhlym zmenám v globálnom priemysle.
EÚ je druhým najväčším producentom ocele na svete, hoci jej podiel na svetovej výrobe klesol v období rokov 2001 až 2011 z 22 % na 12 %. Produkcia ocele v EÚ je približne 17 % pod úrovňou z roku 2007, pričom nevyužitých ostáva až 25 % našich výrobných kapacít. Mnohé oceliarne museli byť z tohto dôvodu zatvorené alebo im zatvorenie hrozí.
Súčasnú situáciu sa nám podarí zvrátiť iba vtedy, ak obnovíme dopyt po oceli v Európe, ktorý je v súčasnosti veľmi nízky v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy.
Riešenie krízy prostredníctvom zdravej investičnej politiky by malo oživiť dopyt hlavných spotrebiteľov ocele v Európe, t. j. automobilovú výrobu a odvetvie stavebníctva. Tie odoberajú približne 40 % celkovej výroby ocele. Komisia navrhla niekoľko konkrétnych opatrení na oživenie v oboch odvetviach.
Takisto je potrebné prehodnotiť politiku EÚ v oblasti zmien klímy, aby bola flexibilnejšia. Európa je na čele zelenej revolúcie a túto pozíciu by si mala udržať. Ak však prinútime výrobcov ocele, aby presťahovali svoje továrne mimo EÚ kvôli prísnym environmentálnym predpisom a vysokým daniam, postavenie Európy v boji proti zmene klímy sa tým nezlepší.
Našu planétu poškodzujú skleníkové plyny bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. Keďže globálna produkcia ocele sa zvyšuje, mali by sme podporovať jej výrobu v Európe, kde je životné prostredie chránené lepšie než v krajinách, ktoré nepodpísali Kjótsky protokol OSN o zmene klímy. To pomôže nielen planéte, ale aj v boji proti epidémii vysokej nezamestnanosti v Európe.
Mali by sme takisto znížiť účet za energiu, ktorý predstavuje až 40 % celkových nákladov oceliarní v Európe; oveľa viac ako v USA, Rusku, na Blízkom východe alebo v Číne.
V júni 2013 Európska komisia uverejnila akčný plán pre oceľ s cieľom riešiť všetky tieto otázky a navrhované opatrenia postupne uplatňuje.