1988 - aby sa EHS prispôsobilo dosahom vstupu Grécka (1981), Španielska a Portugalska (1986) do EÚ, štrukturálne fondy sa stali súčasťou zastrešujúcej politiky súdržnosti, ktorá vychádzala z týchto hlavných princípov:
dôraz na najchudobnejšie a najzaostalejšie regióny;
viacročné plánovanie;
strategická orientácia na investície;
zapojenie regionálnych a miestnych partnerov.
Rozpočet: 64 miliárd ECU
1994 - 1999
1993 - Maastrichtská zmluva obsahovala tri nové prvky:
1993 - vytvorenie Finančného nástroja na usmerňovanie rybného hospodárstva
1994-99 - zdroje štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu sa zdvojnásobili a predstavovali tretinu rozpočtu EÚ.
1995 - na podporu riedko obývaných regiónov vo Fínsku a Švédsku sa vytýčil osobitný cieľ.
Rozpočet: 168 miliárd ECU
2000 - 2006
2000 - Lisabonská stratégia presunula priority EÚ smerom k rastu, zamestnanosti a inováciám. Obdobne sa zmenili priority politiky súdržnosti.
2000-04 - v podobe predvstupových nástrojov sa financovanie a know-how stali prístupnými aj pre krajiny čakajúce na vstup do EÚ.
2004 - do Únie vstúpilo 10 nových štátov (počet obyvateľov narástol o 20 %, HDP však iba o 5 %).
Rozpočet: 213 miliárd EUR pre 15 starých členských štátov (EÚ-15); 22 miliárd pre nové členské štáty (2004 - 2006)
2007 - 2013
2007: Bulharsko a Rumunsko pristúpili k Európskej únii
2013: Chorvátsko pristúpilo k Európskej únii
Zjednodušenie pravidiel a štruktúr
Dôraz na transparentnosť a komunikáciu a ešte silnejšie zameranie na rast a pracovné miesta sú kľúčovými prvkami reformy
Hlavné investičné oblasti (25 % rozpočtu vyčlenených na výskum a inováciu a 30 % na environmentálnu infraštruktúru a opatrenia na boj proti zmene klímy)
