Jacques Delors
Muž, ktorý vdýchol Európe dušu
Architekt Európy s veľkou víziou
Výnimočný talent Jacqua Delorsa v kombinácii s jeho pevnou vôľou zanechali trvalé stopy v samotnej štruktúre Európskej únie.
Jacques Delors, ktorý bol vo funkcii predsedu Európskej komisie od roku 1985 do roku 1995, položil ako vizionársky architekt základy niektorých z najvýznamnejších úspechov európskeho projektu.
Jeho desaťročné funkčné obdobie nebolo len obyčajnou kapitolou. Bolo obdobím hlbokej zmeny, ktorá natrvalo poznačila dnešnú Európsku úniu.
Delorsov odkaz je aj po troch desaťročiach votkaný do európskych dejín.
„Existujú ľudia, ktorým stačí protestovať proti súčasnej spoločnosti, a potom sú tu takí, ktorí sa spoločnosť snažia aktívne meniť. Uprednostňujem patriť do tej druhej kategórie.“
Vytýčenie smerovania Európy
Trvalý odkaz jednoty
V čase, keď sa Jacques Delors stal predsedom Európskej komisie, náš kontinent sa zmietal v kríze. V európskej ekonomike panoval pesimizmus a hrozilo, že to otrasie samotnými základmi európskeho projektu. Pád Berlínskeho múru, znovuzjednotenie Nemecka, kolaps ZSSR a vojny v bývalej Juhoslávii priniesli éru búrlivej transformácie.
V tejto situácii sa Delorsovo silné vedenie ukázalo ako zdroj odolnosti. Jeho rozhodné kroky vydláždili cestu k jednote.
V roku 1995 – na konci jeho tretieho funkčného obdobia vo funkcii predsedu Európskej komisie – bola Európska únia odolnejšia, spravodlivejšia, silnejšia a súdržnejšia než kedykoľvek predtým.
„Európu tvoria jej ľudia.“
11. novembra 1989 – pád Berlínskeho múru
11. novembra 1989 – pád Berlínskeho múru
28. júna 1991 s nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom
28. júna 1991 s nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom
3. apríla 1991 s poľským prezidentom Lechom Wałęsom
3. apríla 1991 s poľským prezidentom Lechom Wałęsom
Vznik jednotného trhu
Jacques Delors bol silným zástancom európskej integrácie. Vďaka jeho priam až nákazlivému nadšeniu sa jeho vízia rýchlo rozšírila a ujala medzi členskými štátmi a jej vyvrcholením bolo podpísanie Jednotného európskeho aktu. To pripravilo pôdu pre vytvorenie jednotného trhu v roku 1992, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb.
„Je načase vdýchnuť Európe dušu.“
Euro, naša nová mena
Jacques Delors sa nezmazateľne podpísal aj pod vznik eura, vytvorenie európskej menovej únie a vypracovanie Maastrichtskej zmluvy. Maastrichtská zmluva položila základy novej jednotnej meny – eura, priniesla zrod Európskej únie a zaviedla európske občianstvo.
Delorsova neochvejná angažovanosť a jeho prínos k tejto práci boli prejavom jeho úprimnej oddanosti myšlienke zjednotenej Európy.
„Euro je symbolom európskej jednoty. Musíme ho chrániť a posilňovať.“
Európske občianstvo: priblíženie ľudí
Jacques Delors vedel, že európsky projekt je viac než len projektom hospodárskej integrácie.
Cieľom európskeho projektu je priblížiť ľudí a vzbudiť v nich pocit hrdosti, že prináležia k únii, ktorá nás posilňuje.
Bol jedným z tvorcov schengenského priestoru, ktorý v súčasnosti umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať medzi členskými štátmi bez toho, aby museli prechádzať hraničnými kontrolami.
Vďaka nemu máme teraz náš obľúbený študentský výmenný program Erasmus, ktorý sa stal jedným z najznámejších projektov EÚ.
„V prvom rade nezabúdajme, že vďaka programu Erasmus Európa opätovne nachádza svoje hlboké korene.“
Muž, ktorý zanechal bohaté dedičstvo
Narodil sa 20. júla 1925 v Paríži a svoju profesionálnu kariéru začal v Banque de France. Následne vstúpil do politiky a zastával rôzne funkcie vrátane funkcie francúzskeho ministra financií a poslanca Európskeho parlamentu.
Keďže sám zažil krutosť druhej svetovej vojny, ako predseda Európskej komisie si bytostne uvedomoval, že základným dôvodom existencie Spoločenstva je mier. K zachovaniu mieru na kontinente prispieval podporou jeho prosperity a jednoty.
20. mája 1985 s pápežom Jánom Pavlom II
20. mája 1985 s pápežom Jánom Pavlom II
8. októbra 1993 Jacques Delors prijíma Nelsona Mandelu, predsedu Afrického národného kongresu
8. októbra 1993 Jacques Delors prijíma Nelsona Mandelu, predsedu Afrického národného kongresu
1. mája 1985 s Ronaldom Reaganom, prezidentom Spojených štátov
1. mája 1985 s Ronaldom Reaganom, prezidentom Spojených štátov
Za jeho prácu na európskom projekte ho Európska rada vymenovala v roku 2015 za čestného občana Európy. Tento titul doposiaľ získali len tri osoby.
„Allons, courage, le Printemps de l’Europe est toujours devant nous!“
Au revoir, pán predseda