Autor: Dr. Qasim Chaudhry, podpredseda Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov a predseda pracovnej skupiny pre nanomateriály v kozmetických výrobkoch

Európska komisia nedávno požiadala svoj nezávislý Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (VVBS) o stanovisko k bezpečnosti nanoforiem kremíka – oxidu kremičitého, hydratovaného oxidu kremičitého a povrchovo modifikovaného oxidu kremičitého ako silán a dimetyldichlórsilán. Tieto nanomateriály sa používajú v zmývateľných a nezmývateľných kozmetických výrobkoch pre vlasy, pokožku, pery, tvár a nechty.

Komisia sa obracia na tento výbor vždy, keď vzniknú obavy týkajúce sa zdravotných a bezpečnostných rizík nepotravinových spotrebných výrobkov vrátane kozmetických výrobkov a ich zložiek. Každé použitie nanomateriálov v kozmetických výrobkoch je v EÚ regulované a všetky kozmetické spoločnosti sú povinné oznámiť Komisii šesť mesiacov vopred uvedenie všetkých výrobkov na trh, ktoré obsahujú nanomateriály.

Komisia môže požiadať výbor o vypracovanie vedeckého stanoviska k posúdeniu rizika po tom, čo jej bolo predložené oznámenie týkajúce sa určitej zložky, ktorá vyvoláva obavy v súvislosti s potenciálnymi zdravotnými účinkami, pre ktoré sa neuskutočnilo primerané posúdenie rizika. 

Táto situácia nastala v tomto prípade – doručených bolo 172 oznámení o výrobkoch, ktoré obsahovali jednu alebo viac z uvedených štyroch typov kremíka s nanoštruktúrou. 

V súlade so svojím mandátom výbor preskúmal údaje predložené spoločnosťami, ako aj relevantné partnerské vedecké štúdie uverejnené v anglickom jazyku. Po uskutočnení tohto podrobného preskúmania dospel vo svojom stanovisku uverejnenému online v marci 2015 k záveru, že neexistuje žiaden dôkaz, že kremík s nanoštruktúrou preniká do pokožky ani že je toxický. Dospel však aj k rovnako dôležitému zisteniu, že na spoľahlivé vylúčenie tohto zistenia neexistuje dostatok dôkazov.  

Pred tým, ako možno tieto výrobky považovať za bezpečné (resp. nebezpečné), je potrebné získať viac údajov na úrovni nanoštruktúry, osobitne o prenikaní rôznych typov kremíka s nanoštruktúrou určených na použitie v kozmetických výrobkoch pokožkou, najmä pri poranení alebo poškodení, a o ich potenciálnej systémovej toxicite. 

Okrem toho niektoré štúdie o type kremíka s nanoštruktúrou, ktorý sa používa na iné účely ako v kozmetike, svedčia o potenciálnom genotoxickom účinku. Je preto potrebné uskutočniť ďalší výskum, aby sa vylúčilo, že typy kremíka s nanoštruktúrou používané v kozmetike môžu mať rovnaký účinok po preniknutí do buniek.

Spotrebitelia si môžu byť istí, že Európska komisia je obozretná, pokiaľ ide o ochranu ich zdravia, a neustále sleduje nový vývoj v oblasti použitia chemických a nanomateriálovych zložiek v spotrebiteľných výrobkoch. Keď sa objavia nové dôkazy, výbor opäť preskúma bezpečnosť kremíka s nanoštruktúrou a svoje stanovisko uverejní.

http://ec.europa.eu/dgs/health_food-safety/dyna/enews/enews.cfm?al_id=1594

Vzhľadom na najnovšie informácie, požiadala Európska komisia Vedecký výbor pre vznikajúce a novozistené zdravotné riziká (SCENIHR) o aktualizáciu predchádzajúcich stanovísk k vystaveniu elektromagnetickým poliam (EMP).

EMP sú predmetom veľkého záujmu a obáv, keďže všetci sme týmto poliam a ich rôznym frekvenciám vo väčšej alebo menšej miere bežne vystavení, a to v závislosti od nášho životného štýlu, miesta, kde žijeme a pracujeme. Tieto frekvencie môžu byť veľmi nízke (napr. z elektrického vedenia a elektrických transformátorov), stredné (z indukčných varných dosiek a iných domácich spotrebičov) až po rádiový frekvenčný rozsah (z mobilných telefónov a ďalších zariadení). 

Najdôležitejšie vedecké štúdie o vystavení EMP a zdraví uverejnené od posledného stanoviska (z roku 2009) boli kriticky preskúmané odborníkmi, ktorí sa k nim vyjadrili v novom stanovisku k potenciálnym účinkom vystavenia elektromagnetickým poliam na zdravie [Potential health effects of exposure to electromagnetic fields (EMF)] uverejnenom 27. januára 2015. Analyzovaná vedecká literatúra zahŕňala viac ako 700 štúdií od roku 2009. Vo všeobecnosti sú závery stanoviska povzbudivé: výsledky súčasného výskumu poukazujú na to, že neexistujú žiadne zrejmé škodlivé účinky na zdravie, pokiaľ vystavenie neprekročí úrovne odporúčané právnymi predpismi EÚ.

Pokiaľ však ide o stredný frekvenčný rozsah, významným zdrojom vystavenia sú indukčné varné dosky, ktoré sa stali v posledných rokoch obľúbenými. Tieto môžu vystaviť používateľov magnetickým poliam vyšším ako referenčné úrovne v usmerneniach o vystavení.

Pokiaľ ide o rádiové frekvenčné spektrum a riziko rakoviny, zo stanoviska vyplýva, že dôkazy o zvýšenom riziku rakoviny mozgu (gliómov) sú menej presvedčivé, zatiaľ čo možný súvis s rakovinou zvukovodu (akustickým neurómom) si vyžaduje ďalšie preskúmanie. Štúdie o rakovine u detí vo vzťahu k vystaveniu vysielačom nenaznačujú žiadny súvis.

Z niektorých epidemiologických štúdií by mohlo vyplývať zvýšené riziko leukémie u detí v dôsledku vystavenia extrémne nízkym poliam. Neboli však identifikované žiadne mechanizmy a tieto zistenia nemožno vysvetliť ani experimentálnym štúdiami, čo spolu s nedostatkami epidemiologických štúdií vylučuje kauzálnu interpretáciu.

Z nových štúdií nevyplývajú nepriaznivé zdravotné účinky na reprodukciu ani žiadne príznaky súvisiace s vystavením EMP. Nedávne štúdie nepotvrdili predtým zvažovaný súvis medzi EMP a zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby.

Napriek tomu stále existujú obavy, najmä pokiaľ ide o kumulované vystavenie z viacerých zdrojov.  Výbor SCENIHR vypracoval súbor prioritných odporúčaní pre výskum a metodické usmernenie o experimentálnom dizajne a minimálnych požiadavkách na zabezpečenie kvality údajov a ich použiteľnosti na posúdenie rizika, ktoré takisto možno nájsť v stanovisku.

http://ec.europa.eu/dgs/health_food-safety/dyna/enews/enews.cfm?al_id=1581

Bisfenol A (BPA) sa používa ako plastifikátor v plastových výrobkoch na zvýšenie ohybnosti. Ľudia sú vo veľkom rozsahu vystavení BPA, predovšetkým v obaloch potravín, pričom úroveň tohto vystavenia a jeho možné účinky sú vo vedeckej komunite často predmetom diskusií.

BPA sa používa aj v zdravotníckych pomôckach, napr. katétroch a implantátoch, a v niektorých zubárskych pomôckach. Európska komisia požiadala Vedecký výbor pre vznikajúce a novozistené zdravotné riziká (SCENIHR), aby preskúmal všetky možné zdravotné riziká spojené s týmto druhom použitia.

Vo väčšine prípadov takéhoto použitia vrátane zubného lekárstva sa množstvo BPA, ktorému sú ľudia vystavení, nepovažuje za zdraviu škodlivé, pretože nepresahuje hranicu prípustného denného príjmu 4 µg na kg telesnej hmotnosti. Okrem toho vystavenie BPA prostredníctvom zdravotníckych pomôcok trvá zvyčajne len krátky čas, kým prípustný denný príjem predpokladá celoživotné, nepretržité denné vystavenie.

K najvyššiemu odhadovanému vystaveniu BPA dochádza počas dlhodobého zdravotného ošetrenia, najmä u novorodencov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, detí, ktoré podstupujú dlhodobé ošetrenie, a u dialyzovaných pacientov. Na základe dostupných údajov výbor SCENIHR dospel k záveru, že riziko nepriaznivých účinkov v dôsledku BPA môže v takýchto prípadoch existovať, pretože vystavenie prevyšuje referenčnú hodnotu a vystavené osoby môžu byť mimoriadne zraniteľné.  

Zohľadniť by sa mal aj prínos zdravotníckych pomôcok: napr. prežitie predčasne narodených detí, ktoré od takýchto pomôcok často závisí. Pri posudzovaní možnosti nahradiť BPA v týchto výrobkoch by sa mala zohľadniť ich účinnosť pri liečbe a toxikologický profil alternatívnych materiálov, ak je k dispozícii.

http://ec.europa.eu/dgs/health_food-safety/dyna/enews/enews.cfm?al_id=1580

V reakcii na žiadosť Európskej komisie o aktuálne stanovisko uverejnil nedávno nezávislý Vedecký výbor pre vznikajúce a novozistené zdravotné riziká (SCENIHR) svoje stanovisko k bezpečnosti zubného amalgámu a alternatívnym materiálom na zubnú výplň pre pacientov a používateľov.

Zubný amalgám je „strieborná“ výplň vyrobená zo zliatiny kovov vrátane elementárnej ortuti, pričom existujú obavy v súvislosti so zdravotnými rizikami spojenými s ortuťovými výparmi, ktoré produkuje.

Tieto obavy však neboli potvrdené súčasnými vedeckými štúdiami. Po preskúmaní súčasných vedeckých dôkazov výbor SCENIHR skonštatoval, že zubný amalgám a ani alternatívne materiály nie sú pri normálnom použití škodlivé pre zdravie obyvateľstva.

Zatiaľ čo alternatívne výplne sú naďalej dobrou voľbou v prípade nových náplní, neodporúča sa, okrem alergickej reakcie pacienta, nahrádzať zubný amalgám alternatívami, pretože jeho odstránenie vystavuje pacienta väčšiemu množstvu ortuti, ako jeho ponechanie. 

Pri výbere materiálu by pacienti a ich zubní lekári mali zohľadniť, či sú napr. výplne určené pre mliečne alebo trvalé zuby, ktorý zub sa vypĺňa, a či je pacient alergický na ortuť alebo na iné zložky restoratívnych materiálov.  Podobne ako pri iných lekárskych a farmaceutických intervenciách je potrebné postupovať obozretne pri zvažovaní akýchkoľvek stomatologických materiálov pre výplň u tehotných žien.

http://ec.europa.eu/dgs/health_food-safety/dyna/enews/enews.cfm?al_id=1591

Nedávne štúdie ukázali, že príjem šesťmocného chrómu prostredníctvom pitnej vody môže viesť k rôznym typom rakoviny gastrointestinálneho traktu u pokusných zvierat. V súčasnosti nie je možné vylúčiť, že šesťmocný chróm môže spôsobovať rakovinu u ľudí, ak sa prijíma perorálne. Z tohto dôvodu sa pomyselne bezpečná dávka šesťmocného chrómu znížila. Šesťmocný chróm obsahujú mnohé výrobky vrátane niektorých detských hračiek. Smernica EÚ o bezpečnosti hračiek stanovuje pre všetky hračky predávané v EÚ prísne úrovne pre maximálnu hodnotu chemickej zlúčeniny, ktorá môže prejsť z hračky na dieťa, nazývanú migračný limit. 

Európska komisia požiadala nezávislý Vedecký výbor Komisie pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHER), aby preskúmal najnovšie štúdie a poskytol stanovisko k šesťmocnému chrómu v hračkách. Vo svojich záveroch sa výbor SCHER vyjadril, že súčasné migračné limity pre šesťmocný chróm v hračkách by sa mali prehodnotiť v súlade s novým znížením pomyselne bezpečnej dávky. Okrem toho výbor SCHER navrhuje, že vzhľadom na príjem šesťmocného chrómu z iných zdrojov, ako sú pitná voda a životné prostredie, by sa každé ďalšie vystavenie šesťmocnému chrómu z hračiek malo obmedziť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň pri použití najlepších dostupných technológií.

http://ec.europa.eu/dgs/health_food-safety/dyna/enews/enews.cfm?al_id=1566