Pripravujú podmienky

„Nemáte teda dojem, že sú už pripravení vstúpiť do Európskej únie?", usmieva sa Andrzej Chrobak, vedúci poradca pre nadnárodnú spoluprácu v Agentúre pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva (ARIMR), ktorý zodpovedá za riadenie programu SAPARD1 v Poľsku. Spolu so svojím francúzskym hosťom navštívili viacero poľnohospodárskych fariem, ktoré čerpajú pomoc programu. Prišli aj na mliečnu farmu Jadwigy a Zdzislawa Sidorekovcov v Jeleniewe. Rodina Sidorekovcov si vďaka pomoci vo výške 12 400 eur z programu SAPARD zariadila novú hospodársku budovu, ktorá zodpovedá európskym normám pre chov dobytku a kde má ich 35 kráv voľný výbeh. „Požiadali sme o ďalších 10 000 eur na nákup nového typu podlahoviny pre lepšiu kvalitu života zvierat," hovorí Zdzislaw. Iniciatíva rodiny Sidorekovcov nie je ojedinelá medzi mladými poľskými poľnohospodármi, ktorí chcú udržať a rozvíjať svoj podnik aj po vstupe krajiny do Únie. „Sú to skutoční podnikatelia, odhodlaní a otvorení novým postupom," dodáva Grzegorz Chelminski z regionálnej pobočky ARIMR. Nachádzame sa na severe vojvodstva (regiónu) Podlašsko, presnejšie povedané v poviatoch (okresoch) Augustow, Suwalki, Grajewo a Sejny, na severovýchodnom okraji Poľska. Oblasť leží na hraniciach troch štátov - Poľska, Bieloruska a Litvy, celkom blízko ruskej enklávy Kaliningrad. V tejto oblasti je chov dobytka na mlieko hlavnou poľnohospodárskou činnosťou. SAPARD preto podporuje najmä investície, ktorých cieľom je zlepšiť produkciu a environmentálny manažment mliekárenských fariem. Program je určený na nákup kŕmnych zariadení, strojov na dojenie, jednotiek spracovania zvieracieho odpadu, strojov na rozmetávanie hnoja a pod. Sidorekovci sa obávajú iba jediného: „Môže sa stať, že budeme v tejto oblasti jediní, kto vyrába mlieko podľa európskych noriem a mliekáreň u nás nebude nakupovať, pretože sa im to nevyplatí. U nás prevláda vyčkávacia taktika: veľa poľnohospodárov sa rozhodne až po vstupe do Únie, či bude ďalej pokračovať v podnikaní.“ A keďže reč je o výrobe mlieka, mliekáreň v Grajewe so 450 zamestnancami je jednou zo šiestich mliekárenských prevádzok v družstve Mlekpol, ktoré má 13 000 členov a 15 000 dodávateľov. Družstvo pôsobí v Mazursku a na severe Podlašska, svoje výrobky však predáva v celej krajine. Patrí k popredným výrobcom pasterizovaného mlieka v Poľsku a nedávno investovalo 4 milióny eur do závodu na výrobu masla. Z programu SAPARD bolo pokrytých 40 percent nákladov na výstavbu tohto zariadenia s modernou technológiou, ktoré je podľa výrobného riaditeľa Groszyka Zbigniewa „absolútnou špičkou v Poľsku“. Pešo, na koni a na kajaku Podlašsko je chudobný región, má však rozsiahle možnosti rozvoja. HDP na obyvateľa tu v roku 2001 dosiahol iba 31 % priemeru európskej pätnástky (v porovnaní so 41 % pre celé Poľsko a 64% pre región Varšavy). Severná časť Podlašska má viacero lákadiel, najmä pre turistov: územím regiónu tisícich jazier prechádza „Via Baltica“ (E67), čo je najkratšia cesta, ktorá spája Fínsko a strednú Európu cez pobaltské krajiny. Polovicu územia tvoria husté lesy, ktoré sú súčasťou posledných zvyškov európskych pralesov. Región je rajom prírody, ideálnym na turistiku, cyklistiku, jazdu na koni a na splavovanie. V ohromnej spleti jazier i v kanáli Augustow, ktorý bol vybudovaný podľa vzoru Canal du Midi vo Francúzsku, sa možno niekoľko dní plaviť na kanoe, kajaku a iných malých plavidlách. Prírodné bohatstvo krajiny sa už využíva v Augustowe (30 000 obyvateľov), kde sú tri doky na stavbu lodí a jácht, ktoré dávajú prácu najmenej 1 000 ľuďom. Mesto Augustow s pomocou PHARE2 začalo uskutočňovať ambiciózny program (7 miliónov eur, z toho 4,2 milióna eur predstavuje príspevok Spoločenstva) na revitalizáciu mestského prostredia a na rozvoj turistického ruchu v okolí kanála. Predstavitelia miestnej samosprávy považujú cestovný ruch za hlavný faktor rozvoja v meste, kde sú od roku 1993 kúpele. Augustow má k dispozícii lôžkovú kapacitu 4 000 postelí, a ročne privíta 100 000 návštevníkov. "Musíme predĺžiť turistickú sezónu, ktorá sa zatiaľ stále koncentruje hlavne na júl a august. Chceme pritiahnuť viacej zahraničných turistov, aby sme mohli vytvoriť čo najviac pracovných miest," vysvetľuje Leslek Cieslik, starosta mesta. Hoci sa v Augustowe stavajú lode, montujú poľnohospodárske stroje, sú tu kúpele a továreň na cigarety, miera nezamestnanosti v tejto oblasti nikdy neklesla pod 16 %, a to ani v lete. Kanál Projekt PHARE pod názvom „Rekonštrukcia a marketing kanála v Augustowe“ je podľa vyjadrenia Delegácie Európskej komisie vo Varšave „jedným z najkomplexnejších európskych projektov v Poľsku“. V rámci projektu sa uskutočňuje revitalizácia nábrežia kanálu v dĺžke 2 800 m. Mesto okrem toho dalo opraviť päť hlavných ciest, ktoré vedú ku kanálu, súčasťou čoho bola aj oprava úseku cesty Via Baltica. Realizácia obsahovala všetko, od uloženia potrubia kanalizácie až po osvetlenie, vybudovanie dlažby a mestského mobiliáru, výstavbu informačného centra na hlavnom námestí (futuristický návrh v podobe lode) s kioskom pre turistov, kaviarňou, konferenčnou sálou, atď. Mesto ďalej vyčlenilo viacero priestorov v centre mesta na poskytovanie služieb. Výstavba komplexu sa uskutočnila v období od jari do zimy 2003. Vznikla tak integrovaná a štruktúrovaná stavba, ktorá v sebe spája ekonomické aktivity i zlepšenie kvality života obyvateľov. „V tejto chvíli musíme zabezpečiť nástroje, ako je stránka na internete, brožúry, informačný stánok a pod., ktoré nám umožnia propagovať kanál v zahraničí,“ dodáva manažér projektu a viceprimátor Augustowa Jerzy Demianczuk. Projekt v Augustowe je podľa neho iba začiatkom. „Dúfame, že náš projekt bude inšpiráciou a povzbudením pre ďalšie obce v blízkosti kanála. Na kanáli sa nachádza štrnásť plavebných komôr na území Poľska, z toho jedna tvorí hranicu s Bieloruskom, a štyri ďalšie sú v Bielorusku. Bieloruské úrady práve rozhodli o ich rekonštrukcii do konca roku 2005. Na hraničnej plavebnej komore chcú zriadiť colnicu, aby sa tak zjednodušil pohraničný styk pre vodákov." Vo vzdialenosti 31 km na sever od Augustowa sa nachádza mesto Suwalki (68 000 obyvateľov) s vyšším podielom priemyslu; pôsobí tu 150 malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti prvotného a druhotného spracovania dreva. Mesto je tiež centrom výroby syrov, produkcie hydiny a ľahkého hutníctva. V roku 1996 tu vznikla voľná zóna a dnes je základňou pre zhruba dvadsať firiem vo viacerých odvetviach podnikania. No i tak miera nezamestnanosti v meste predstavuje viac ako 22 %, čo spôsobuje sociálne problémy a kriminalitu. V období rokov 1995 a 1999 mesto Suwalki uskutočnilo deväť projektov PHARE v celkovej hodnote 1,7 milióna eur, z toho 0,6 milióna eur poskytlo Spoločenstvo. Išlo najmä o úpravu komunikácií a budovanie malej mestskej infraštruktúry. Program PHARE pod názvom „Ekonomická a sociálna súdržnosť 2002“ sa v súčasnosti podieľa na financovaní (1,94 milióna eur z celkovej čiastky 2,88 milióna) výstavby technickej infraštruktúry a prístupových ciest pre podnikateľské parky v Suwalki o rozlohe 25 ha. Mesto Suwalki tiež ako jedno z prvých v Poľsku získalo pomoc z programu ISPA3. Cieľom projektu „Zlepšenie kvality vody v Suwalki“, ktorý sa začal realizovať v roku 2001 (celkové náklady: 12,468 milióna eur, z toho 50 % uhradila Únia) je zabezpečiť, aby kanalizačná a vodovodná sieť mesta a dedín v aglomerácii Suwalki vyhovovala európskym normám. Preto mesto dalo vybudovať 25 km vodovodu, 55 km kanalizačných potrubí, 44 prečerpávacích staníc a 2 čistiace stanice odpadových vôd; postavila sa aj čistička vôd s kapacitou 600 m³ za hodinu s kogeneračnými jednotkami, ktoré používajú obnoviteľné energie, ako je bioplyn; uskutočnil sa nákup diaľkovo ovládanej regulácie 9 prečerpávacích staníc; a bol vypracovaný aj návrh systému vodného hospodárstva. Ekológia, ekonomika, pedagogika Projekt ISPA nielenže pomohol zlepšiť kvalitu života miestneho obyvateľstva, ale prispieva aj k ochrane jedinečného vodného prostredia v Národnom parku Wigry (150 km²), ktorý susedí s viacerými lokalitami v oblasti Suwalki. „Ide o ďalší pozitívny výsledok projektu, ktorý má veľký význam z ekologického i ekonomického hľadiska," hovorí primátor Suwalki Jozef Gajewski. „Turistický ruch vnímame ako významnú zložku rozvoja. Národný park s množstvom jazier a populáciou bobrov je našou hlavnou atrakciou.“ Primátor ďalej uvádza dlhý zoznam projektov, ktoré by chcel uskutočniť: revitalizácia centra mesta, renovácia 146 starších budov, rekonštrukcia malého letiska, budovanie ciest pre cyklistov, jazdu na koni či stôp pre beh na lyžiach. „Nápady, ani zdroje nám určite nechýbajú. Zo všetkého najviac však potrebujeme dobrú stratégiu komunikácie s okolím, aby sa nám podarilo prekonať izolovanosť nášho regiónu.“ „Chceli by sme tiež vybudovať vedecký park a cezhraničné inovačné centrum v spolupráci s Litvou,“ dodáva Przybysz Darlusz, manažér environmentálnych projektov ISPA pre mesto Suwalki. “V partnerskej spolupráci s ISPA uskutočňujeme aj viacero menších projektov, ktoré môžu byť veľmi užitočné pre cezhraničnú spoluprácu. Ide napríklad o odkaľovače odpadových vôd na rieke Czarna Hancza, ktorá vteká na územie Litvy.“ Riaditeľ vodární v Suwalki Witliasz Rychlik pomenoval ďalší prínos projektu ISPA: „Program ISPA nás mnohému naučil z hľadiska metodológie. Vďaka projektom sme sa oboznámili s povahou, postupmi a osvedčenými metódami Spoločenstva. Nepochybujem o tom, že sme pripravení pripojiť sa k vám!“ (1) SAPARD ("Špeciálny prístupový program pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj "), program sa začal realizovať v roku 2000 s cieľom zjednodušiť prispôsobenia poľnohospodárskych štruktúr a vidieckych oblastí kandidátskych krajín v strednej a východnej Európe. (2) Program bol vytvorený v roku 1989, spočiatku len pre Poľsko a Maďarsko, PHARE („Pomoc pre ekonomickú reštrukturalizáciu Poľska a Maďarska“), pôsobí vo všetkých kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy. Činnosti PHARE sa sústreďujú na dve priority: pomôcť získať inštitúciám v kandidátskych krajinách potrebné schopnosti na uplatnenie acquis communautaire, a podporiť investície v oblastiach kde sú najviac potrebné: základné infraštruktúry, podniky, sociálne opatrenia. (3) ISPA ("Predvstupový štrukturálny nástroj ") podporuje veľké investície do infraštruktúry dopravy a životného prostredia v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku a Slovensku. V období rokov 2000-2004 schválila Európska komisia 324 projektov s celkovým príspevkom ISPA vo výške 7 miliárd eúr.