autorky: Marina Magginiová (Národný inštitút zdravia, Rím, Taliansko) a Jelka Zaletelová (Národný inštitút verejného zdravia, Ľubľana, Slovinsko)
Cukrovka je časté a vážne ochorenie. Podľa najnovších informácií Medzinárodnej diabetologickej federácie malo cukrovku v roku 2015 na celom svete 415 miliónov dospelých (vo veku 20 – 79 rokov). To predstavuje približne 9 % populácie v uvedenej vekovej skupine. Ak cukrovku nezačneme kontrolovať, očakáva sa, že do roku 2040 bude týmto ochorením postihnutých približne 642 miliónov ľudí. V Európskej únii výskyt cukrovky kolíše od približne 4,0 až 4,5 % v Litve, Estónsku a Írsku až po takmer 10 % na Cypre, Malte a v Portugalsku.
Cukrovka zvyšuje riziko mnohých závažných zdravotných problémov, ako sú napríklad srdcovo-cievne ochorenia, slepota, neuropatia, problémy s chodidlami a nefropatia. Intervencie do životného štýlu poskytnuté najviac ohrozeným ľuďom však môžu zabrániť mnohým prípadom cukrovky 2. typu, ktorá býva tou častejšou diagnózou, alebo môže značne oddialiť jej nástup. Okrem toho sa mnohým ľuďom s cukrovku podarilo zabrániť nástupu komplikácií alebo ich oddialiť pomocou liečby, zmenou životného štýlu alebo účinnou sebakontrolou.
Európska Spoločná akcia na riešenie chronických chorôb a podporu zdravého starnutia počas celého životného cyklu (JA-CHRODIS), ktorá sa začala v roku 2014, je odpoveďou na výzvu Európskej komisie na spojenie síl v záujme prevencie a starostlivosti v oblasti závažných chronických chorôb. Cukrovka bola zvolená ako prípadová štúdia, aby sa posilnila zdravotná starostlivosť poskytovaná ľuďom s chronickými chorobami. Hlavným cieľom je využiť dostupné vedomosti na zlepšenie koordinácie a spolupráce medzi krajinami a riešiť tak problém cukrovky prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.
Mapovanie národných diabetických plánov v Európe sa uskutočnilo ako súčasť JA-CHRODIS a vytvorilo základ pre strategický prehľad zameraný na identifikáciu faktorov, ktoré môžu uľahčiť rozvoj, vykonávanie a udržateľnosť týchto plánov. Európske krajiny dosiahli v rámci svojich systematických politických reakcií na záťaž spôsobenú cukrovkou pokrok, aj keď sa tak stalo pomocou rôznych prístupov. Poznatky získané z týchto skúsenosti môžu podporiť úsilie jednotlivých krajín vytvoriť úspešnú a komplexnú stratégiu týkajúcu sa prevencie a starostlivosti v oblasti cukrovky a všeobecnejšie v oblasti chronických chorôb.
