Riešenia
Klíma a príroda
Aktívny boj proti zmene klímy pomáha chrániť prírodu okolo nás a prírodné systémy, od ktorých sme všetci závislí. Dobrá starostlivosť o pôdu, lesy a vodu nám pomôže lepšie zvládať zmenu klímy a jej dôsledky.
Zmena klímy v mnohých smeroch ovplyvňuje naše životné prostredie a našu spoločnosť. Niekoľko krajín EÚ už vypracovalo národný plán na riešenie vplyvov zmeny klímy. Pretože rôzne regióny zápasia s rôznymi problémami, musia sa tieto plány prispôsobovať regionálnej a miestnej situácii.
Superúložisko uhlíka v pôde
Pre väčšinu z nás je pôda pod našimi nohami len hlina či zemina. Práve ona však zohráva zásadnú úlohu pri regulovaní svetovej klímy. Ukladá sa v nej totiž uhlík, najmä v podobe organických látok, a po oceánoch predstavuje jeho druhé najväčšie úložisko na svete.
Odhaduje sa, že 0,1 % uhlíka, ktorý je v súčasnosti uložený v európskej pôde, zodpovedá ročným emisiám až 100 miliónov áut.
V posledných desaťročiach najmä v dôsledku neudržateľných postupov obhospodarovania pôdy a zmien vo využívaní pôdy jej schopnosť zadržiavať obrovské množstvá uloženého uhlíka slabne. Osvedčená lesnícka prax a správne obhospodarovanie pôdy však môžu pomôcť množstvo uhlíka zadržiavaného v krajine zachovať, alebo dokonca zvýšiť.
Ukladanie uhlíka pod zemou
Zachytávanie a ukladanie uhlíka je metóda, pri ktorej sa zachytáva oxid uhličitý vznikajúci v elektrárňach a priemyselných továrňach, potom sa stláča a prepravuje do špecializovaného úložiska hlboko pod zemou.
Táto technológia má obrovský potenciál v boji proti klimatickým zmenám v Európe a aj inde vo svete: podzemné úložiská môžu uchovávať v podstate všetok oxid uhličitý stovky či tisíce rokov.
V súčasnosti je však táto technológia veľmi drahá a momentálne sa v Európe prevádzkujú iba dva komerčné projekty. Európska únia preto poskytuje projektom v oblasti zachytávania a ukladania uhlíka počiatočný kapitál a podporu a navyše zostavila pravidlá, ktoré zaručia, aby bolo využitie tejto metódy šetrné voči životnému prostrediu.
Lesy: ochrancovia klímy
Lesy zohrávajú v otázke zmeny klímy špecifickú úlohu. Na jednej strane vypúšťajú skleníkové plyny, napríklad pri rúbaní či tlení stromov alebo v prípade narušenia pôdy, a tým prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.
Na druhej strane lesy prostredníctvom fotosyntézy zachytávajú skleníkové plyny, čím pomáhajú planétu ochladzovať. V boji proti klimatickým zmenám preto majú nezastupiteľnú pozíciu.
Ako zabezpečiť, aby mali lesy pozitívny vplyv? Účinným riešením môže byť udržateľné lesné hospodárstvo, pri ktorom sa za každý vyrúbaný strom vysadí nový. V rámci opatrení zameraných na boj proti zmene klímy sa krajiny EÚ snažia spolupracovať, aby sa pozícia lesov zlepšila.
Ľudia rúbu svetové lesy znepokojujúco rýchlym tempom: v trópoch sa až z 80 % odlesňuje preto, aby sa uvoľnil priestor farmám, rúbe sa ale aj kvôli produkcii dreva a papiera či budovaniu ciest a baní. Okrem toho, že odlesňovanie urýchľuje zmenu klímy, jeho dôsledkom je aj ničenie biotopov lesných živočíchov a zmeny zrážkovej činnosti, ktoré spôsobujú suchá.
Ochrana svetových lesov
Program nazývaný REDD+ (Znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov a ich ochrana) pomáha tropickým krajinám zaujať udržateľnejšie prístupy.
Dosahuje to vypočítaním hodnoty uhlíka, ktorý sa neuvoľnil do atmosféry vďaka tomu, že nedošlo k výrubu, a prevádza ho na finančnú hodnotu z inteligentného využívania zalesneného územia z hľadiska klímy.
Finančné prostriedky z programu REDD+ sa využívajú vo viac než 40 krajinách. Zameriavajú sa napríklad na monitorovanie lesov (meranie stromov), zlepšenie reakcie na lesné požiare a rozvoj agrolesníctva (kombinácia poľnohospodárstva a lesníctva).
Vyžaduje to opatrné vyvažovanie ochrany so zaistením záujmov tých, ktorí v lese žijú a sú odkázaní na potravu, vodu a ďalšie zdroje, ktoré im les poskytuje. Členské štáty a inštitúcie Európskej únie doteraz vynaložili viac než 1 miliardu eur na činnosti v rámci programu REDD+ v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.
Boj proti horúčavám
Inteligentné pestovanie
Niektorí poľnohospodári vysádzajú viac plodín medzi stromami, aby im v teplejšej, suchšej klíme pomohol tieň. V mestských parkoch a pozdĺž mestských ciest krajinári vysádzajú sukulentné rastliny a kríky, ktoré zvládajú teplé, suché podmienky.
Zelené steny a strechy
Rad miest pestuje na stenách a strechách rastliny, aby pohlcovali teplo a za horúceho počasia pomáhali regulovať teplotu v budovách. Zároveň vstrebávajú vodu a obmedzujú prúdy vody pri búrkach. V niektorých krajinách, napríklad vo Francúzsku a Dánsku, majú zákony a programy na podporu inštalácie zelených striech.
Vodu si vážte
Niektorí ľudia vymýšľajú nové spôsoby, ako šetriť vodou. Do domácností aj podnikov (napr. hotelov) sa inštalujú systémy na takzvanú „sivú vodu“, ktoré využívajú vodu z umývania na splachovanie toaliet. Inovatívni poľnohospodári zas v noci využívajú kvapkové zavlažovanie, aby sa voda dostala priamo ku koreňom rastlín a nevyparila sa v dennej horúčave.
Prispôsobenie sa stúpajúcim vodám
Plávajúce domy
V nízko položenom holandskom meste Maasbommel sa niektorí obyvatelia pripravujú na častejšie povodne tak, že bývajú v obojživelných domoch. Tie kotvia pri brehu, sú však prispôsobené tomu, aby stúpali so stúpajúcou hladinou.
Budovanie zábran
Konštrukcie umelých pobrežných priehrad a hrádzí pomáhajú zadržiavať vodu rovnako ako piesočné duny, ktoré možno osádzať odolnými trávami, ktorých korene zabraňujú odplaveniu dún.
Zelené špongie
Nížinné nivy (prírodné oblasti, z ktorých voda odteká do riek) môžu fungovať ako akési špongie, ktoré pohlcujú nadbytočnú dažďovú vodu. Krajiny v okolí toku Dunaja a Labe obnovujú niekdajšie nivy a dávajú tak riekam viac priestoru.