Opatrenia na ochranu klímy

Opatrenia EÚ v oblasti klímy

Kľúčovou prioritou Európskej únie je zabrániť nebezpečnej zmene klímy. Európa intenzívne pracuje na podstatnom znížení svojich emisií skleníkových plynov a zároveň nabáda ostatné krajiny a regióny, aby urobili to isté.

Kľúčové ciele EÚ na rok 2020

  • znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 20 %,
  • zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie na 20 %,
  • zvýšiť energetickú efektivitu o 20 %,

Kľúčové ciele EÚ na rok 2030

  • znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %,
  • zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie aspoň na 27 %,
  • zvýšiť energetickú efektivitu aspoň o 27 %.

Dlhodobý cieľ

V rámci úsilia, ktoré sa vyžaduje od skupiny rozvinutých krajín, chce EÚ do roku 2050 znížiť svoje emisie o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

Transformácia Európy na vysoko energeticky účinné a nízkouhlíkové hospodárstvo podporí ekonomiku, nové pracovné miesta a posilní konkurencieschopnosť Európy.

Globálna uhlíková stopa © Hemera

Opatrenia na plnenie cieľov v oblasti klímy

EÚ sa snaží o dosiahnutie svojich cieľov v oblasti klímy kombinovaním finančnej podpory a regulácie.

Finančná podpora

  • Na ochranu klímy by sa malo z rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 vyčleniť minimálne 20 %, teda až 180 miliárd EUR. Táto suma dopĺňa financovanie z jednotlivých krajín EÚ.
  • EÚ financuje nízkouhlíkové energetické demonštračné projekty z predaja emisných certifikátov. Tie zahŕňajú technológie na zachytávanie oxidu uhličitého z elektrární a ďalších priemyselných zariadení a jeho skladovanie v zemi, tzv. zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS).

Regulácia

Prispôsobenie sa zmenám klímy

Európska komisia prijala stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a žiada, aby všetky členské štáty do roku 2017 prijali národné plány na riešenie nevyhnutných dosahov zmeny klímy. Mnohé z nich už vypracovali stratégie pre adaptáciu.

Tieto stratégie zahŕňajú opatrenia, ako napríklad:

  • používanie menšieho množstva vody,
  • prispôsobenie právnych predpisov týkajúcich sa budov,
  • budovanie protipovodňových bariér,
  • vývoj plodín, ktoré lepšie znášajú ťažké podmienky v období sucha.

Udržať globálne otepľovanie pod 2°C

Globálne otepľovanie musíme udržať pod úrovňou 2°C v porovnaní s priemernou teplotou v predindustriálnom období, aby sme zabránili najhorším vplyvom zmeny klímy a prípadným katastrofálnym zmenám v globálnom prostredí.

V roku 1992 sa na tom dohodli takmer všetky krajiny sveta, keď uzavreli Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC).

Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme zastaviť rast emisií skleníkových plynov do roku 2020 a do roku 2050 znížiť ich emisie o 60 % v porovnaní s hodnotami v roku 2010.

Najnovšie vedecké dôkazy naznačujú, že ak sa neprijmú žiadne alebo sa prijmú len minimálne opatrenia na zníženie celosvetových emisií, do konca tohto storočia globálne otepľovanie pravdepodobne presiahne 2°C a môže dosiahnuť až 5 °C.

Medzinárodné činnosti

EÚ je súčasťou novej globálnej dohody o klíme, ktorá bola uzavretá v roku 2015 a ktorá sa má začať uplatňovať od roku 2020.

EÚ sa zaviazala pristúpiť k druhej fáze kjótskeho protokolu prebiehajúcej v období rokov 2013 – 2020.

EÚ ako najväčší celosvetový darca rozvojovej pomoci takisto poskytuje významné finančné prostriedky na riešenie zmeny klímy.

Links
Informácie, ktoré hľadáte, sú dostupné v týchto jazykoch:English (en)