Our planet, Our future

Míľniky

Boj proti zmene klímy vo svete

Celosvetové úsilie v boji proti zmene klímy sa začalo v roku 1992, keď sa krajiny na celom svete pripojili k medzinárodnej zmluve zameranej na zabránenie nebezpečnej zmene klímy. Ide o Rámcový dohovor OSN o zmene klímy.

Pozri si hlavné míľniky v celosvetovom boji proti zmene klímy

  • 1988
  • 1997
  • 2005
  • 2007
  • 2009
  • 2014
  • 2015
  • 2016
  • 2018
  • 2019
  • 2021
1988
Zriadil sa medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), ktorý spája tisíce vedcov, aby posudzovali vedecké dôkazy o zmene klímy a jej vplyvoch
1997
UNFCCC prijíma Kjótsky protokol – prvú svetovú zmluvu o emisiách skleníkových plynov
2005
EÚ spúšťa svoj systém obchodovania s emisiami
2007
V roku 2007 EÚ prijíma klimatický a energetický balík na rok 2020, ktorý zahŕňa tri hlavné ciele: znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ o 20 % v porovnaní s hodnotami v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % energie spotrebovanej v EÚ a zlepšiť energetickú účinnosť o 20 %
2009
Konferencia OSN o zmene klímy v Kodani sa končí bez dosiahnutia celkovej dohody o záväzných obmedzeniach emisií
2014
100 čelných svetových predstaviteľov sa schádza na summite OSN o zmene klímy v New Yorku. Piata hodnotiaca správa IPCC o zmene klímy prehlasuje, že ciele v podobe oteplenia pod 2 °C možno ešte stále dosiahnuť. EÚ schvaľuje svoj klimatický a energetický balíček na rok 2030, vrátane cieľa obmedziť emisie skleníkových plynov v EÚ aspoň o 40 % oproti hodnotám z roku 1990
2015
Je prijatá nová, globálna dohoda o klíme – Parížska dohoda 2015. V nej sa celkovo 195 krajín zaväzuje znížiť emisie skleníkových plynov a usilovať sa o zníženie nárastu globálnej teploty výrazne pod úroveň 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou
2016
Parížska dohoda vstupuje do platnosti 4. novembra 2016
2018
Aby mala Parížska dohoda reálny prínos na celom svete, dohodli sa krajiny na podrobných pravidlách a postupoch
2019
Vedúci predstavitelia EÚ sa dohodli na cieli dosiahnuť v EÚ do roku 2050 klimatickú neutralitu.
2021
Európska komisia prijíma balík návrhov, aby sa politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania prispôsobili znižovaniu čistých emisií skleníkových plynov o prinajmenšom 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Fakty:

Takmer všetky krajiny sveta sú signatármi Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Vrátane všetkých členských štátov EÚ a EÚ ako organizácie to predstavuje 197 krajín.

Podpis rámcového záväzku

Dňa 22. apríla 2016 v New Yorku Parížsku dohodu formálne podpísalo 174 krajín – doteraz najvyšší počet štátov, ktoré v jedinom dni podpísali medzinárodnú dohodu.

Aby mohla Parížska dohoda vstúpiť do platnosti, muselo ju formálne ratifikovať aspoň 55 štátov produkujúcich minimálne 55 % celosvetových emisií.

EÚ dohodu formálne ratifikovala 5. októbra 2016, vďaka čomu mohla dohoda nadobudnúť účinnosť 4. novembra, teda menej než rok po schválení.

Fakty:

V roku 2018 bola EÚ zodpovedná za menej než 10 % celosvetových emisií CO2, zatiaľ čo Čína mala na svedomí 30 % a USA 14 %.

Financovanie zmeny

Chudobné a zraniteľné štáty budú potrebovať pomoc so znížením emisií a prispôsobením sa vplyvom zmeny klímy.

Celkové záväzky prijaté EÚ a jej členskými štátmi v roku 2020 predstavovali takmer 27 miliárd USD (23,39 miliardy EUR), pričom približne polovica bola vynaložená na pomoc medzinárodným partnerom EÚ pri adaptácii na zmenu klímy. Väčšina tejto podpory prúdi do najzraniteľnejších krajín sveta. Aj naďalej sme odhodlaní splniť náš kolektívny cieľ čo najskôr zmobilizovať od rozvinutých krajín 100 miliárd USD ročne na financie v oblasti klímy, až do roku 2025.

Fakty:

Medzivládny panel o zmene klímy a bývalý viceprezident USA Al Gore v roku 2007 za svoju prácu v oblasti zmeny klímy spoločne dostali Nobelovu cenu mieru.

Výrazne pod úrovňou 2 °C

Vlády sa zhodli, že ak sa má zabrániť najzásadnejším vplyvom zmeny klímy, je potrebné obmedziť celosvetový nárast teploty výrazne pod úroveň 2 °C v porovnaní s hodnotou pred industrializáciou (pred priemyselnou revolúciou).

Vedci sú totiž presvedčení, že ide o prahovú hodnotu, nad ktorou sa nebezpečenstvo nezvratných rozsiahlych zmien dramaticky zvyšuje. Krajiny sa navyše dohodli na tom, že sa pokúsia obmedziť nárast teploty na úroveň 1,5 °C, pretože tým by sa podstatne znížili riziká a vplyvy klimatických zmien.

Tieto ciele boli dohodnuté v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy, medzinárodnej dohode zaoberajúcej sa otázkami klímy.

Fakty:

Jedna tretina investícií z plánu obnovy NextGenerationEU a sedemročný rozpočet EÚ bude financovať Európsku zelenú dohodu. To je 600 miliárd EUR!