Prejsť na hlavný obsah
Climate Action

Príčiny zmeny klímy

Spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie a chov hospodárskych zvierat čoraz viac ovplyvňujú klímu a teplotu Zeme.

Tieto činnosti pridávajú obrovské množstvo skleníkových plynov k tým, ktoré sa prirodzene vyskytujú v atmosfére, čím sa zvyšuje účinok skleníkových plynov a globálne otepľovanie.

Globálne otepľovanie

Desaťročie od roku 2011 do roku 2020 bolo doteraz najteplejšie, pričom priemerná globálna teplota v roku 2019 bola v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou vyššia o 1,1 °C. Globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou sa v súčasnosti zvyšuje rýchlosťou 0,2 °C za desaťročie.

Zvýšenie teploty o 2 °C v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou súvisí so závažnými negatívnymi vplyvmi na prírodné prostredie a oblasť ľudského zdravia a blahobytu vrátane oveľa vyššieho rizika výskytu nebezpečných a možných katastrofických zmien v globálnom prostredí.

Z tohto dôvodu medzinárodné spoločenstvo uznalo potrebu udržať otepľovanie výrazne pod hranicou 2 °C a pokračovať v úsilí o jeho obmedzenie na 1,5 °C.

Skleníkové plyny

Hlavnou hnacou silou zmeny klímy je skleníkový efekt. Niektoré plyny v zemskej atmosfére pôsobia ako skleníkové sklo – zachytávajú slnečné teplo a zabraňujú jeho úniku naspäť do vesmíru, čím spôsobujú globálne otepľovanie.

Mnohé z týchto skleníkových plynov sa vyskytujú prirodzene, ale ľudské činnosti zvyšujú koncentrácie niektorých z nich v atmosfére, najmä:

  • oxidu uhličitého (CO2),
  • metánu,
  • oxidu dusného,
  • fluórovaných plynov.

CO2, ktorý vzniká v dôsledku ľudskej činnosti je najväčším prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu. V porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou (pred rokom 1750) sa do roku 2020 jeho koncentrácia v atmosfére zvýšila o 48 %.

Iné skleníkové plyny, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, sa uvoľňujú v menších množstvách. Metán je silnejší skleníkový plyn ako CO2, ale má kratšiu atmosférickú životnosť. Oxid dusný, podobne ako CO2, je skleníkový plyn s dlhou životnosťou, ktorý sa hromadí v atmosfére celé desaťročia až storočia. Iné znečisťujúce látky než skleníkové plyny vrátane aerosólov, ako sú sadze, majú rôzne účinky, pokiaľ ide o otepľovanie a ochladzovanie, a dávajú sa do súvisu aj s ďalšími problémami, ako je napríklad zlá kvalita ovzdušia.

Odhaduje sa, že prírodné príčiny, ako sú zmeny slnečného žiarenia alebo sopečnej činnosti, prispeli k celkovému otepľovaniu v rokoch 1890 až 2010 o menej než 0,1 °C.

Príčiny rastúcich emisií

  • Spaľovaním uhlia, ropy a plynu vzniká oxid uhličitý a oxid dusný.
  • Výrub lesov (odlesňovanie). Stromy pomáhajú regulovať klímu pohlcovaním CO2 z atmosféry. Vyrubovaním stromov sa tak stráca ich prínos a uhlík uložený v stromoch sa uvoľňuje do atmosféry, čím sa zosilňuje skleníkový efekt.
  • Zvyšovanie chovu hospodárskych zvierat. Kravy a ovce pri trávení potravy produkujú veľké množstvo metánu.
  • Hnojivá obsahujúce dusík produkujú emisie oxidu dusného.
  • Fluórované plyny sú emitované zo zariadení a výrobkov, ktoré tieto plyny používajú. Takéto vypúšťanie má veľmi silný vplyv na otepľovanie, až 23 000-krát viac ako v prípade CO2.

Boj proti zmene klímy

Keďže každá tona uvoľneného CO2 prispieva ku globálnemu otepľovaniu, akékoľvek zníženie emisií prispieva k jeho spomaleniu. Ak chceme globálne otepľovanie zastaviť úplne, musíme na celom svete dosiahnuť nulové emisie CO2. Na spomalenie globálneho otepľovania môže mať okrem toho silný vplyv zníženie emisií iných skleníkových plynov, ako je metán, a to najmä v krátkodobom horizonte.

Dôsledky zmeny klímy sú mimoriadne vážne a ovplyvňujú mnohé aspekty nášho života. Boj proti zmene klímy, ako aj prispôsobenie sa zvyšujúcim sa teplotám sú hlavnými prioritami EÚ. Klímu musíme chrániť teraz. Informácie o tom, čo EÚ podniká v záujme boja proti klimatickej kríze, nájdete na tejto stránke.