Autor: Martin Seychell, zástupca generálneho riaditeľa, Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín, Európska komisia
Ako môže Komisia prispieť k tomu, aby boli systémy zdravotnej starostlivosti efektívnejšie, pružnejšie a prístupnejšie? Je to zložitý problém. Členské štáty majú svoje vlastné národné systémy zdravotnej starostlivosti – vlastné siete ľudí, inštitúcií a zdrojov pracujúcich v oblasti zdravia. Ako teda môže EÚ poskytnúť pridanú hodnotu?
Ako sa uvádza v oznámení z roku 2014 o systémoch zdravotnej starostlivosti, Komisia podporuje spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom posilniť efektívnosť, zvýšiť prístupnosť a zlepšiť pružnosť národných systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ.
V záujme posilnenia efektívnosti napríklad EÚ podporuje posudzovanie výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť pacientov a integráciu starostlivosti. Na zlepšenie pružnosti podporuje spoluprácu v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA) a elektronického zdravotníctva. Na zvýšenie prístupnosti podporuje EÚ adekvátne vyškolený zdravotnícky personál, prístup k novým liekom a optimálnu implementáciu smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti z roku 2011.
Tieto tri ciele – efektívnosť, prístupnosť a pružnosť – sú takisto hlavnými faktormi na posudzovanie reforiem systémov zdravotnej starostlivosti v kontexte európskeho semestra, t. j. ročného cyklu koordinácie rozpočtových, makroekonomických politík a štrukturálnych reforiem, v rámci ktorého EÚ poskytuje pre jednotlivé krajiny odporúčania a hodnotí pokrok dosiahnutý v programe reforiem.
V rámci „procesu semestra“ sa zdôraznili tieto prvky reforiem systémov zdravotnej starostlivosti: zabezpečenie a prístup k efektívnym službám primárnej zdravotnej starostlivosti, hospodárne využívanie liekov, zlepšenie integrácie starostlivosti, hodnotenie relatívnej účinnosti zdravotníckych technológií a podpora zdravia a prevencia chorôb.
V júni 2016 vydala Rada odporúčania pre jednotlivé krajiny určené členským štátom. Napriek celkovému zefektívneniu a zníženiu počtu odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa počet týchto odporúčaní v oblasti reforiem systémov zdravotnej starostlivosti zvýšil z 11 v roku 2015 na 13 v roku 2016. Celkovo sa v roku 2016 v rámci odporúčaní týkajúcich sa zdravia pozornosť zameriavala na nutnosť zlepšiť efektívnosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti. Táto fiškálna výzva sa však často spája s ďalšími výzvami, ako sú účinnosť, kvalita a/alebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Prístup k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti sa v tomto roku zdôrazňuje ako explicitný cieľ politiky v 6 odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. Okrem toho sa vo viacerých odporúčaniach požadujú konkrétne, cielené reformy na optimalizáciu nemocničného sektora a posilnenie primárnej starostlivosti.
Zásada prístupu k zdravotnej starostlivosti, v ktorej sa odráža potreba zabezpečiť včasný prístup ku kvalitnej a dostupnej starostlivosti pre všetkých, bola takisto zahrnutá do európskeho piliera sociálnych práv. Všetky zainteresované strany sú vyzvané, aby sa zapojili do vytvárania európskeho piliera sociálnych práv. Môžu tak urobiť svojou účasťou na konzultácii iniciovanej Komisiou, ktorá potrvá až do 31. decembra 2016.
V súčasnosti je viac ako kedykoľvek predtým dôležité zdôrazniť prínos zdravia pre hospodársku prosperitu a sociálnu súdržnosť.
