Európske školy

O európskych školách
Spôsob riadenia európskych škôl

O európskych školách

Systém európskych škôl vznikol v roku 1953 s cieľom poskytovať vysokokvalitné vzdelávanie predovšetkým pre deti zamestnancov európskych inštitúcií. Hlavným zámerom existencie európskych škôl je vzdelávanie detí od predškolského veku po maturitu.

Situácia sa však od roku 1953 veľmi zmenila: inštitúcie sa rozrástli a Únia sa niekoľkokrát rozšírila. Preto bolo potrebné rozšíriť aj kapacity európskych škôl. V súčasnosti navštevuje európske školy viac ako 21 000 žiakov.

V roku 2004 Európska komisia a Parlament začali diskusie o tom, ako čo najlepšie reformovať systém európskych škôl, aby bol schopný reagovať na nové výzvy rozšírenej EÚ, ako aj na prítomnosť agentúr a podobných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Táto reforma predstavuje zároveň jedinečnú príležitosť priblížiť európske študijné plány širšej verejnosti.

Hlavnými cieľmi reformy sú:

zjednodušiť celkové riadenie súčasného systému, aby sa rozhodnutia prijímali na tej správnej úrovni;
zabezpečiť vyvážené financovanie systému medzi jednotlivými členskými štátmi;
zabezpečiť dostupnosť európskych študijných plánov v krajinách, kde sídlia európske agentúry (školy typu II) a v ďalších krajinách, ktoré majú o tento typ štúdia záujem (školy typu III)

Významný pokrok sa dosiahol v oblasti sprístupnenia systému európskych škôl, konkrétne boli stanovené všetky podmienky pre vytvorenie pilotného projektu pre školy typu III, prostredníctvom ktorých môže ľubovoľný členský štát EÚ udeľovať európsku maturitu. Akreditáciu získalo aj niekoľko škôl, ktoré sa nachádzajú v blízkosti agentúr alebo orgánov EÚ (školy typu II). Sú to:

Stredisko pre európske vzdelávanie v írskom Dunshaughline, ktoré sa nachádza neďaleko sídla Potravinového a veterinárneho úradu v Grange;

Škola európskeho vzdelávania v gréckom Heraklione, ktorá sa nachádza neďaleko sídla Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií;

Európska škola v talianskej Parme, ktorá sa nachádza neďaleko Európskeho úradu pre potravinovú bezpečnosť;

škola v Štrasburgu, ktorá sa nachádza neďaleko Európskeho parlamentu;

Európska škola v Helsinkách, ktorá sa nachádza neďaleko Európskej chemickej agentúry.

Ďalšie školy sa nachádzajú v procese akreditácie (napr. medzinárodná škola vo francúzskom Manosque pri Výskumnom centre ITER v Cadarache).

V otázke spravodlivého delenia nákladov na vyslaných učiteľov správna rada v roku 2008 rozhodla o možnosti zamestnávať učiteľov, ktorí vyučujú v inom ako vo svojom materinskom jazyku. Musí sa však zaručiť zachovanie kvality vzdelávania.

Proces reformy sa blíži k svojmu koncu. Jednotlivé schválené opatrenia, ako sú deľba nákladov a riadenia (t. j. úloha rôznych aktérov v systéme na centrálnej alebo miestnej úrovni) a sprístupnenie systému, sa budú realizovať v nasledujúcich mesiacoch (pozri dokument Reforma systému európskych škôl ).

Spôsob riadenia európskych škôl

Riadiaci orgán európskych škôl (tzv. správna rada) sa skladá z 31 členov:

ministerstvá školstva, obvykle zastúpené vyšším štátnym úradníkom z ministerstva školstva alebo zahraničných vecí každého členského štátu EÚ;
predstaviteľ Komisie zastupujúci všetky ostatné európske inštitúcie;
zástupca Európskeho patentového úradu;
zástupca menovaný učiteľským zborom;
zástupca rodičov žiakov menovaný združeniami rodičov.

Školy sú financované predovšetkým z verejných prostriedkov a sú nezávislé od vnútroštátnych systémov školstva. EÚ financuje približne 50 % celkového rozpočtu európskych škôl. Na základe osobitnej dohody poskytujú členské štáty priamo približne 23 % príjmov rozpočtu prostredníctvom vysielania učiteľov.

Pozri tiež orgány európskych škôl

Viac informácií nájdete na webovej lokalite európskych škôl (www.eursc.eu)