Archive:Štatistika terciárneho vzdelávania

Údaje extrahované v septembri 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: marec 2020.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Highlights

V roku 2016 študovalo v EÚ 19,6 milióna študentov terciárneho vzdelávania, z toho 61 % študovalo na bakalárskom stupni.

V roku 2016 tvorili ženy približne 54 % terciárnych študentov v EÚ. Muži tvorili väčšinu študentov iba na doktorandskom stupni štúdia.

V roku 2016 študovala v EÚ takmer jedna tretina študentov terciárneho vzdelávania spoločenské vedy, žurnalistiku, informácie, obchod, správu alebo právo.

Pomer študentov a akademických pracovníkov v terciárnom vzdelávaní, 2016

Bulharsko: Okrem študentov na doktorandskej alebo rovnocennej úrovni zapísaných do vedeckých organizácií. Dánsko, Rumunsko: 2015. Írsko: nie je k dispozícii.
Francúzsko: Súkromné inštitúcie: vylúčené. Krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania: neúplné. Iné terciárne vzdelávanie: zahŕňa postsekundárne neterciárne vzdelávanie a časť krátkodobých cyklov terciárneho vzdelávania.
Luxembursko: Krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania: 2015. Spolu: okrem krátkodobých cyklov terciárneho vzdelávania.
Portugalsko: Iné terciárne vzdelávanie a terciárne vzdelávanie celkovo: zahŕňa zamestnancov v postsekundárnom neterciárnom vzdelávaní vyučujúcich v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. Iné terciárne vzdelávanie: 2014.
Spojené kráľovstvo: Krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania a iné terciárne vzdelávanie: 2014. Nórsko: Terciárne vzdelávanie celkovo a iné terciárne vzdelávanie: 2014.
Zdroj: Eurostat (online dátový kód: educ_uoe_perp04)

V tomto článku je uvedená štatistika terciárneho vzdelávania (ISCED stupne 5 – 8) v Európskej únii (EÚ), ktorá je súčasťou online publikácie o vzdelávaní a odbornej príprave v EÚ. Terciárne vzdelávanie, ktoré poskytujú univerzity a ďalšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, je stupeň vzdelávania nadväzujúci na stredoškolské vzdelávanie. Spoločnosť mu prikladá veľký význam, keďže podporuje inovácie, podnecuje hospodársky rozvoj a rast a celkovo zvyšuje blahobyt občanov. Niektoré európske univerzity patria medzi najprestížnejšie na svete.

Mnohí komentátori predpovedajú ďalšie zvýšenie dopytu po kvalifikovaných pracovníkoch v najbližších rokoch, hoci v niektorých členských štátoch EÚ sa už dnes prejavuje nedostatok požadovaných zručností. Vďaka digitálnym technológiám sa pracovné miesta stávajú flexibilnejšími a komplexnejšími. Čoraz viac zamestnávateľov preto hľadá zamestnancov, ktorí sú spôsobilí zvládať komplexné informácie, samostatne uvažovať, prejavovať tvorivosť, inteligentne a efektívne využívať zdroje, ako aj účinne komunikovať.

Pomerne veľká časť študentov terciárneho vzdelávania je medzinárodne mobilná a študuje v zahraničí: analýza tohto javu je k dispozícii v samostatnom článku.

Full article

Účasť

V tabuľke 1 sú predstavené údaje o počte študentov na každom zo štyroch stupňov terciárneho vzdelávania. Vo všetkých členských štátoch EÚ existuje bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň terciárneho vzdelávania. Krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania, ktoré sú obvykle prakticky orientované a zamerané na konkrétnu profesiu s cieľom pripraviť študentov na trh práce, nie sú súčasťou vzdelávacích systémov v Bulharsku, Estónsku, Grécku, Litve, Rumunsku a vo Fínsku, ani v Lichtenštajnsku, Severnom Macedónsku, či Srbsku. Takéto cykly sú pomerne zriedkavé aj v niekoľkých ďalších štátoch, napríklad v Českej republike, Nemecku, Chorvátsku, Poľsku alebo Portugalsku.

Účasť podľa stupňa

V roku 2016 v EÚ28 študovalo 19,6 milióna študentov terciárneho vzdelávania (pozri tabuľku 1), z toho 7,3 % navštevovalo krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania, 61,3 % študovalo na bakalárskom stupni, 27,6 % na magisterskom stupni a 3,9 % na doktorandskom stupni.

V roku 2016 boli v najľudnatejšom členskom štáte EÚ – v Nemecku – 3 milióny študentov terciárneho vzdelávania, čo je najvyšší počet v rámci EÚ a predstavuje 15,5 % celkového počtu študentov terciárneho vzdelávania v EÚ28. Medzi ďalšie štáty s najvyšším počtom terciárnych študentov patrili Francúzsko (12,7 % celkového počtu), Spojené kráľovstvo (12,2 %), Španielsko (10,0 %), Taliansko (9,3 %) a Poľsko (8,2 %), za ktorými nasledovalo Holandsko, kde študovalo 4,3 % študentov terciárneho vzdelávania EÚ28.

Krátkodobé cykly kurzov terciárneho vzdelávania boli najbežnejšie vo Francúzsku, kde sa v nich vzdelávala jedna pätina (20,0 %) všetkých študentov terciárneho vzdelávania. Relatívne bežné boli takisto v Španielsku, Lotyšsku, Rakúsku a na Malte, kde tvorili 15 % až 19 %. Ešte bežnejšie boli krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania v Turecku, kde sa do takýchto programov zapísala o niečo viac ako jedna tretina (34,2 %) všetkých študentov terciárneho vzdelávania.

Vo všetkých členských štátoch EÚ v roku 2016 študovalo najviac študentov v bakalárskych programoch v porovnaní so všetkými ostatnými stupňami terciárneho vzdelávania. Jedinými členskými štátmi, v ktorých menej ako 50 % všetkých terciárnych študentov študovalo na bakalárskom stupni, boli Francúzsko, Rakúsko a Luxembursko. Naopak v Írsku (75,2 %), Holandsku (76,0 %) a Litve (76,6 %) študovali na bakalárskom stupni viac než tri štvrtiny študentov terciárneho vzdelávania, v Grécku sa ich podiel zvýšil takmer na deväť desatín (87,2 %) a vysoký počet študentov bakalárskych programov zaznamenali takisto v Srbsku (79,9 %) a Severnom Macedónsku (94,6 %).

V roku 2016 menej ako jedna pätina všetkých študentov terciárneho vzdelávania študovala na magisterskom stupni v Holandsku, Belgicku, Spojenom kráľovstve, Španielsku a Írsku (ako aj v Srbsku). Ich podiel klesol pod úroveň jednej desatiny v Grécku (ako aj v Turecku a Severnom Macedónsku). Naproti tomu viac než jedna tretina študentov terciárneho vzdelávania študovala na magisterskom stupni v Portugalsku, Českej republike, vo Francúzsku, v Luxembursku, Chorvátsku, na Cypre, Slovensku a v Taliansku.

Najvyšší podiel študentov terciárneho vzdelávania študujúcich na doktorandskom stupni malo spomedzi členských štátov EÚ v roku 2016 Luxembursko – 8,8 %, ešte vyšší podiel však oznámilo Lichtenštajnsko (18,3 %) – pozri tabuľku 1. Okrem týchto relatívne malých krajín dosiahli ďalší najvyšší podiel doktorandov (spomedzi členských štátov EÚ) vo Fínsku (6,6 %), v Českej republike a Nemecku (v oboch 6,5 %), zatiaľ čo medzi nečlenskými krajinami uvedenými v tabuľke 1 bol podiel 8,3 % zaznamenaný vo Švajčiarsku. V rámci EÚ oznámila najnižší podiel študentov doktorandského stupňa na celkovom počte študentov terciárneho vzdelávania Malta (0,9 %), kde inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vznikli pomerne nedávno a v súčasnosti sa postupne rozširujú. Nepatrne nižší podiel doktorandov bol aj v Severnom Macedónsku (0,7 %).

Účasť mužov a žien na terciárnom vzdelávaní

V roku 2016 tvorili ženy približne 54,1 % všetkých terciárnych študentov v EÚ28. Podiel žien na celkovom počte študentov terciárneho vzdelávania bol nepatrne vyšší v prípade magisterského stupňa (57,1 %), o niečo nižší u študentov bakalárskeho stupňa (53,2 %) a v krátkodobých cykloch (52,1 %). Na doktorandskom stupni štúdia však tvorili väčšinu (52,2 %) študentov muži.

V roku 2016 tvorili ženy takmer tri pätiny všetkých študentov terciárneho vzdelávania vo Švédsku, na Slovensku, v pobaltských členských štátoch a Poľsku. Ženy tvorili väčšinu študentov terciárneho vzdelávania aj vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ okrem Grécka (kde podiel študentiek predstavoval 48,5 % študentov terciárneho vzdelávania) a Nemecka (48,2 %). Študentky terciárneho vzdelávania boli v menšine aj vo Švajčiarsku, v Turecku a Lichtenštajnsku.

Pokiaľ ide o študentov študujúcich na bakalárskom stupni, jedinými členskými štátmi EÚ, v ktorých v roku 2016 študovalo na bakalárskom stupni viac mužov ako žien, boli Grécko (47,8 % žien) a Nemecko (45,9 %). Podobná situácia bola opäť zaznamenaná aj vo Švajčiarsku, v Turecku a Lichtenštajnsku Najvyšší podiel žien medzi študentmi bakalárskeho stupňa oznámilo Švédsko (63,2 %). Pokiaľ ide o študentov magisterského stupňa, ženy prevažovali vo všetkých členských štátoch EÚ, v menšine boli len v Turecku a Lichtenštajnsku. Najvyšší podiel žien bol zaznamenaný v pobaltských členských štátoch, Poľsku, na Cypre, v Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku, kde ženy tvorili viac než 60 % celkového počtu študentov študujúcich na magisterskom stupni.

Pokiaľ ide o dva stupne terciárneho vzdelávania s menším počtom študentov, situácia je menej jednoznačná. V krátkodobých cykloch prevažovali študenti nad študentkami v ôsmich z 22 členských štátov, pre ktoré boli k dispozícii údaje. Na doktorandskom stupni tvorili muži väčšinu v polovici (14 z 28) členských štátov EÚ a ženy tvorili väčšinu v druhej polovici.

Tabuľka 1: Počet študentov terciárneho vzdelávania podľa úrovne vzdelávania a pohlavia, 2016
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_enrt01)

Oblasti vzdelávania

V štátoch EÚ28 v roku 2016 takmer jedna tretina (32,0 %) všetkých študentov terciárneho vzdelávania študovala spoločenské vedy, žurnalistiku, informácie, obchod, správu alebo právo (predložené informácie zahŕňajú v prípade Holandska údaje za rok 2015). Ženy tvorili 57,6 % všetkých študentov v uvedených oblastiach vzdelávania(v angličtine) — pozri obrázok 1. Druhou najbežnejšou oblasťou vzdelávania bola technika, výroba a stavebníctvo, ktoré študovalo 15,7 % všetkých študentov terciárneho vzdelávania. V tejto oblasti tvorili takmer tri štvrtiny (74,1 %) všetkých študentov muži. Tretí najväčší študijný odbor predstavovalo zdravotníctvo a sociálna starostlivosť s podielom 13,4 % všetkých študentov terciárneho vzdelávania. V tomto odbore tvorili ženy takmer tri štvrtiny (71,2 %) celkového počtu študentov terciárneho vzdelávania. Medzi ostatnými oblasťami vzdelávania zobrazenými na obrázku 1 bol zaznamenaný najvyšší podiel študentiek v odbore vzdelávania (kde ženy tvorili 78,0 % všetkých študentov). Ženy predstavovali takmer dve tretiny (64,5 %) všetkých študentov študujúcich umenie a humanitné vedy. Naproti tomu v prírodných vedách, matematike, štatistike a informačných a komunikačných technológiách tvorili 61,1 % celkového počtu študentov terciárneho vzdelávania muži.

Obrázok 1: Rozdelenie študentov terciárneho vzdelávania podľa oblastí vzdelávania a pohlavia, EÚ28, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_enrt03)

Absolventi

V roku 2016 absolvovalo terciárne vzdelávacie inštitúcie v EÚ28 približne 4,7 milióna študentov. Ide o počet vychádzajúci z najnovších dostupných informácií pre všetky členské štáty vrátane údajov Holandska za rok 2015. Najväčší počet absolventov terciárneho vzdelávania v roku 2016 bol vo Francúzsku (773 tisíc), potom v Spojenom kráľovstve (754 tisíc), o niečo menej v Nemecku (557 tisíc – v uvedenom počte nie sú zahrnutí absolventi odborných akadémií) a v Poľsku (488 tisíc). Pomerne vysoký počet absolventov v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku môže (aspoň do určitej miery) byť aj dôsledkom toho, že študijné programy sú v priemere kratšie, napríklad vo Francúzsku je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ najvyšší podiel študentov terciárneho vzdelávania v krátkodobých cykloch.

Tabuľka 2: Počet absolventov terciárneho vzdelávania podľa oblastí vzdelávania, 2016
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_grad02)

V roku 2016 z analýzy počtu absolventov v štátoch EÚ28 podľa oblasti vzdelávania (v prípade Holandska sa údaje týkajú roku 2015) vyplýva, že viac ako jedna tretina (34,1 %) všetkých študentov terciárneho vzdelávania ukončila štúdium v odbore spoločenské vedy, žurnalistika, informácie, obchod, správa alebo právo. Tento podiel bol vyšší než príslušný podiel (32,0 %) študentov terciárneho vzdelávania, ktorí v roku 2016 uvedené odbory ešte stále študovali, z čoho vyplýva, že sa v minulých rokoch buď znížil počet študentov, ktorí začali tieto odbory študovať, alebo sa zvýšila miera predčasného ukončenia školskej dochádzky, či sa predĺžila priemerná dĺžka programov v ostatných odboroch. Podobnú situáciu bolo možné vidieť v prípade odboru zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, v ktorom bolo 13,7 % absolventov z 13,4 % študentov terciárneho vzdelávania, ako aj v prípade vzdelávacích štúdií (9,0 % absolventov v porovnaní so 7,4 % študentov) a služieb (3,7 % absolventov v porovnaní s 3,5 % študentov). Opačná situácia bola pozorovaná v prípade iných študijných odborov, ktoré súvisia s technikou, výrobou a stavebníctvom (14,8 % absolventov a 15,7 % študentov), v prírodných vedách, matematike, štatistike, informačných a komunikačných technológiách (11,0 % absolventov a 12,3 % študentov), v umení a humanitných vedách (11,0 % absolventov a 12,2 % študentov), v poľnohospodárstve, lesníctve, rybolove a veterinárstve (1,7 % absolventov a 1,9 % študentov).

Tabuľka 3: Rozdelenie absolventov terciárneho vzdelávania podľa oblastí vzdelávania, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_grad02)

V rámci členských štátov EÚ je možné identifikovať niekoľko odborov, ktoré (v porovnaní s priemerom EÚ) v roku 2016 absolvoval zvlášť veľký alebo zvlášť malý počet študentov terciárneho vzdelávania. Podiel absolventov spoločenských vied, žurnalistiky, informácií, obchodu, správy alebo práva bol pomerne nízky vo Fínsku a v Španielsku, kde tvorili o niečo viac ako jednu štvrtinu všetkých absolventov za rok 2016. Oveľa vyšší podiel bol zaznamenaný v Luxembursku (51,7 % všetkých absolventov) a Bulharsku (49,0 %). Z podobnej analýzy týkajúcej sa techniky, výroby a stavebníctva vyplýva pomerne nízky podiel absolventov tejto oblasti v Luxembursku, Holandsku (údaje za rok 2015), na Malte a v Spojenom kráľovstve a pomerne vysoký podiel v Rakúsku (20,5 %), Portugalsku (21,3 %) a zvlášť v Nemecku (22,0 %). Podiel absolventov prírodných vied, matematiky, štatistiky a informačných a komunikačných technológií bol pomerne nízky v Belgicku, na Cypre, v Litve a Bulharsku a osobitne vysoký v Nemecku (14,0 %), Írsku (15,0 %) a Spojenom kráľovstve (17,2 %). Podiel absolventov odboru zdravotníctva a sociálnej starostlivosti bol pomerne nízky v Luxembursku, Bulharsku, Nemecku, Rakúsku a na Cypre a pomerne vysoký vo Fínsku (19,7 %), v Dánsku (20,3 %), vo Švédsku (22,2 %) a zvlášť v Belgicku (26,5 %). Napokon podiel absolventov odboru vzdelávania bol pomerne nízky v Taliansku, vo Francúzsku a v Rumunsku a osobitne vysoký v Španielsku (16,5 %), Maďarsku (16,6 %), na Cypre (17,0 %) a Malte (18,0 %).

V štátoch EÚ28 v roku 2016 tvorili takmer tri pätiny (57,6 %) všetkých absolventov ženy. Z analýzy podľa zamerania programu v EÚ28 (vrátane údajov za rok 2015 v prípade Holandska) vyplýva, že tento podiel bol o trochu vyšší (60,7 %) v oblasti spoločenských vied, žurnalistiky, informácií, obchodu, správy a práva, zvýšil sa na viac než dve tretiny v prípade umenia a humanitných vied (66,9 %), priblížil sa k trom štvrtinám v odbore zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (73,9 %) a prekročil štyri pätiny (80,4 %) vo vzdelávaní (pozri obrázok 2). Muži tvorili takmer tri pätiny (57,5 %) celkového počtu absolventov prírodných vied, matematiky, štatistiky a informačných a komunikačných technológií a takmer tri štvrtiny (72,3 %) celkového počtu absolventov odborov súvisiacich s technikou, výrobou a stavebníctvom. V dvoch menších oblastiach – poľnohospodárstve, lesníctve, rybolove a veterinárstve a v oblasti služieb – bol počet absolventov a absolventiek takmer vyrovnaný.

Obrázok 2: Rozdelenie absolventov terciárneho vzdelávania podľa oblastí vzdelávania a pohlavia, EÚ28, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_grad02)

V pomere k veľkosti populácie vo veku 20 – 29 rokov sa v uplynulom období zvýšil počet absolventov terciárneho vzdelávania v odbore prírodných vied, matematiky, štatistiky a informačných a komunikačných technológií. Na obrázku 3 je znázornený rozdiel medzi počtom absolventov a absolventiek v uvedených odboroch v roku 2016: v štátoch EÚ28 ich absolvovalo dvakrát viac mužov ako žien. Rodový rozdiel medzi absolventmi prírodných vied, matematiky, štatistiky a informačných a komunikačných technológií (v pomere k veľkosti populácie) bol najvýraznejší v Rakúsku, kde počet absolventov 2,7-krát prevýšil počet absolventiek. Pomerne veľké rozdiely sa prejavili aj v Belgicku, vo Fínsku, v Holandsku (údaje za rok 2015), na Malte, v Luxembursku, Írsku a Nemecku. Naproti tomu na Cypre, v Rumunsku a v Poľsku bol počet absolventov prírodných vied, matematiky, štatistiky a informačných a komunikačných technológií (v pomere k veľkosti populácie) o necelých 40 % vyšší než počet absolventiek.

Obrázok 3: Počet študentov, ktorí absolvovali terciárne vzdelávanie v odbore prírodných vied, matematiky, výpočtovej vedy, techniky, výroby a stavebníctva, 2016
(počet na 1 000 obyvateľov vo veku 20 – 29 rokov)
Zdroj: Eurostat (educ_grad04)

Pedagogickí zamestnanci a pomer študentov a akademických pracovníkov

V roku 2016 v EÚ28 vyučovalo v terciárnom vzdelávaní 1,5 milióna osôb (vrátane údajov za rok 2015 v prípade Dánska a Írska) (pozri tabuľku 4), z toho malá časť pedagógov – približne 100-tisíc – viedla krátkodobé cykly terciárneho vzdelávania. Viac ako jedna štvrtina (27,1 %) pedagogických zamestnancov v terciárnom vzdelávaní v EÚ28 pôsobila v Nemecku a o niečo viac ako jedna desatina v Španielsku (11,1 %) a Spojenom kráľovstve (10,2 %).

Tabuľka 4: Pedagogickí zamestnanci terciárneho vzdelávania podľa úrovne a pohlavia, 2016
(v tisícoch)
Zdroj:'‘ Eurostat (educ_uoe_perp01)

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov na základnom a strednom stupni vzdelávania, kde väčšinu tvoria ženy, medzi pedagogickými zamestnancami v terciárnom vzdelávaní prevažovali muži. V roku 2016 v EÚ28 tvorili muži takmer tri pätiny (57,4 %) pedagogických zamestnancov v terciárnom vzdelávaní. V Grécku sa tento podiel priblížil k dvom tretinám (66,2 %) a aj v Luxembursku, na Malte, v Taliansku, Českej republike a Nemecku prekročil 60 %. Naproti tomu ženy tvorili väčšinu pedagogických zamestnancov v terciárnom vzdelávaní vo Fínsku (51,7 %), v Lotyšsku (55,3 %) a Litve (56,5 %).

V roku 2016 dosiahol v EÚ28 priemerný pomer študentov a akademických pracovníkov v terciárnom vzdelávaní úroveň 15,0. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenali najvyšší pomer študentov a akademických pracovníkov v Grécku (39,6) a pomer viac ako 20 študentov na jedného pedagogického zamestnanca bol zaznamenaný aj v Belgicku a Taliansku. Na rozdiel od uvedených krajín dosahoval pomer študentov a akademických pracovníkov jednociferné čísla v Luxembursku (7,6 študenta na jedného pedagogického zamestnanca) a na Malte (9,7) a pomerne nízky bol aj vo Švédsku a v Dánsku (údaje za rok 2015).

Tabuľka 5: Pomer študentov a akademických pracovníkov v terciárnom vzdelávaní, 2016
(počet študentov na akademického pracovníka)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_perp04)

Financie

Údaje týkajúce sa verejných výdavkov na terciárne vzdelávanie v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sú k dispozícii pre 27 členských štátov EÚ – pozri obrázok 4. Uvedený pomer dosiahol v roku 2015 rozpätie od 0,5 % v Luxembursku a 0,7 % v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a Grécku až do 1,8 % v Rakúsku a 1,9 % vo Švédsku a Fínsku, pričom najvyššiu hodnotu mal v Dánsku – 2,4 % (údaje za rok 2014). Priemer pre EÚ28 bol na úrovni 1,2 %.

Obrázok 4: Verejné výdavky na terciárne vzdelávanie v pomere k HDP, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (educ_uoe_fine06)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Štatistika terciárneho vzdelávania: tabuľky a číselné údaje

Zdroje údajov

Zdroj

Normy medzinárodných štatistík týkajúcich sa vzdelávania stanovujú tri medzinárodné organizácie:

Štatistický inštitút Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) (ŠIU),
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),
Eurostat – štatistický úrad EÚ.

V tomto článku bol ako zdroj údajov použitý spoločný súbor údajov UNESCO/OECD/Eurostatu (UOE) o štatistike vzdelávania, ktorý tvorí základ hlavných zložiek databázy Eurostatu týkajúcej sa štatistík vzdelávania. Eurostat okrem spoločného súboru údajov takisto zbiera údaje o zapísaných študentoch v regiónoch a vyučovaní cudzích jazykov.

V nariadení č. 452/2008 z 23. apríla 2008 je stanovený právny základ pre tvorbu a rozvoj štatistiky vzdelávania a celoživotného vzdelávania EÚ. Boli prijaté dve nariadenia Európskej komisie týkajúce sa zberu údajov o vzdelávaní a odbornej príprave. Prvým z nich je nariadenie Komisie (EÚ) č. 88/2011 z 2. februára 2011, ktoré sa týkalo údajov za školské roky 2010/2011 a 2011/2012, a druhým nariadenie Komisie (EÚ) č. 912/2013 z 23. septembra 2013, ktoré sa týka údajov za školské roky od školského roku 2012/2013.

Viac informácií o spoločnom súbore údajov je k dispozícii v článku o metodike UOE.

Klasifikácia

Základom medzinárodných štatistík vzdelávania je Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania ISCED, v ktorej sú opísané rôzne úrovne vzdelávania. Organizácia UNESCO túto klasifikáciu prvýkrát vypracovala v roku 1976 a prepracovala v roku 1997 a opäť v roku 2011. V klasifikácii ISCED 2011 (v angličtine) sa rozlišuje deväť stupňov vzdelávania: vzdelávanie v ranom detstve (úroveň 0); primárne vzdelávanie (úroveň 1); nižšie sekundárne vzdelávanie (úroveň 2); vyššie sekundárne vzdelávanie (úroveň 3); postsekundárne neterciárne vzdelávanie (úroveň 4); krátke terciárne študijné cykly (úroveň 5); bakalárska alebo rovnocenná úroveň (úroveň 6); magisterská alebo rovnocenná úroveň (úroveň 7); doktorandská alebo rovnocenná úroveň (úroveň 8). Prvé výsledky založené na klasifikácii ISCED 2011 boli uverejnené v roku 2015. Na začiatku išlo o údaje týkajúce sa študentov a pedagogických zamestnancov za referenčné obdobie roku 2013 a údaje o výdavkoch za referenčné obdobie roku 2012. Táto klasifikácia tvorí základ všetkých štatistických informácií, ktoré sú predstavené v tomto článku.

Terciárne vzdelávanie stavia na sekundárnom vzdelávaní a poskytuje vzdelávacie činnosti v špecializovaných oblastiach vzdelávania. Terciárne vzdelávanie zahŕňa nielen to, čo sa všeobecne chápe ako „akademické“ vzdelávanie, ale aj vyššie odborné alebo odborné vzdelávanie. Obsah študijných programov na terciárnom stupni je komplexnejší a širší než na nižších úrovniach ISCED. Predpokladanou podmienkou terciárneho vzdelávania je úspešné dokončenie programov ISCED na stupni 3, ktoré umožňuje priamy prístup k prvým programom terciárneho vzdelávania (prístup je možný aj z programov úrovne ISCED 4 ). Zápis do študijných programov na uvedených úrovniach môže byť okrem kvalifikačných požiadaviek podmienený voľbou predmetu a/alebo dosiahnutou úrovňou vzdelania. V niektorých prípadoch môže byť nutné úspešne zložiť prijímacie skúšky.

Kvalifikácia, ktorú ponúkajú programy terciárneho vzdelávania, má zvyčajne jasnú hierarchiu. Prechod medzi programami na terciárnej úrovni však nie je vždy jasne oddelený a niekedy je možné kombinovať programy a prenášať kredity z jedného programu do druhého. V určitých prípadoch je možné započítať kredity získané v predchádzajúcich dokončených vzdelávacích programoch na absolvovanie programu na vyššej úrovni klasifikácie ISCED. To znamená, že vstup na stupeň 8 klasifikácie ISCED si zvyčajne vyžaduje úspešné absolvovanie úrovne 7 uvedenej klasifikácie.

V klasifikácii ISCED 1997 a ISCED 2011 sú takisto opísané oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, následne ich však nahradila klasifikácia ISCED-F 2013 (v angličtine). Údaje Eurostatu podľa oblastí vzdelávania sa do roku 2015 klasifikovali podľa klasifikácie ISCED 1997 (ktorá je z hľadiska oblastí vzdelávania rovnaká ako klasifikácia ISCED z roku 2011). Údaje od roku 2016 boli a budú klasifikované podľa klasifikácie ISCED-F 2013. Široké skupiny oblastí vzdelávania v klasifikácii ISCED 1997 sú: všeobecné programy; vzdelávanie; umenie a humanitné vedy; spoločenské vedy, obchod a právo; prírodné vedy, matematika a výpočtová veda, technika, výroba a stavebníctvo; poľnohospodárstvo a veterinárstvo; zdravotníctvo a sociálna starostlivosť a služby.

Kľúčové pojmy

Pomer študentov a akademických pracovníkov v terciárnom vzdelávaní sa vypočíta tak, že sa počet študentov ekvivalentu denného štúdia vydelí počtom akademických pracovníkov na plný pracovný čas. Tento pomer by sa nemal zamieňať s priemernou veľkosťou triedy, ktorou sa vyjadruje počet študentov v danom kurze alebo triede.

V tabuľkách uvedených v tomto článku sa používa nasledujúce označovanie:
Hodnota uvedená kurzívou	ide o prognózu hodnoty údajov, predbežnú hodnotu alebo odhad, a preto sa zrejme zmení.
:	Hodnota, ktorá nie je k dispozícii, je dôverná alebo nespoľahlivá.
–	Neuplatňuje sa.

Kontext

Bolonský proces

Od zavedenia bolonského procesu (pozri článok Zavedenie štatistiky vzdelávania a odbornej prípravy) došlo k významnému rozšíreniu systémov vysokoškolského vzdelávania sprevádzanému rozsiahlymi reformami štruktúry diplomov a systémov zabezpečenia kvality. Vysokoškolské vzdelávanie však ovplyvnila finančná a hospodárska kríza, a to rôznymi spôsobmi: niektoré členské štáty EÚ investovali do terciárneho vzdelávania viac, zatiaľ čo iné svoje výdavky radikálne obmedzili. V roku 2018 Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (v angličtine) uverejnila prehľad vykonávania bolonského procesu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2018: Správa o vykonávaní bolonského procesu (v angličtine).

V rámci bolonského procesu sa začala realizácia viacerých reforiem s cieľom dosiahnuť vyššiu zlučiteľnosť, porovnateľnosť a konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania a jeho príťažlivosť pre študentov. Reformy predstavujú len jednu z ciest širšieho úsilia v oblasti vysokoškolského vzdelávania. V záujme dosiahnutia synergií medzi bolonským procesom a kodanským procesom (posilnená spolupráca EÚ v odbornom vzdelávaní a príprave) Európska komisia a členské štáty EÚ stanovili európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EKR) (v angličtine).

'Referenčné hodnoty programu Európa 2020 a ET 2020‘

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sú najdôležitejšími partnermi EÚ pri realizácii jej stratégie na dosiahnutie pokroku a udržanie rastu: Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, v ktorej je stanovený cieľ, aby 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov v EÚ dosiahlo do roku 2020 vysokoškolské vzdelanie. Zlepšenie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a vyššia účasť na terciárnom vzdelávaní je takisto jedným z integrovaných usmernení pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti, ktoré boli prepracované v rámci stratégie Európa 2020.

V máji 2009 Rada prijala aktualizovaný strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (známy pod názvom ET 2020). Stanovujú sa v ňom štyri strategické ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ:

dosiahnuť, aby sa celoživotné vzdelávanie a mobilita stali realitou,,
zlepšiť kvalitu a efektivitu vzdelávania a odbornej prípravy,
podporovať rovnosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo,
posilniť tvorivosť a inovácie vrátane podnikania na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

V tejto stratégii sa stanovuje viacero referenčných cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť do roku 2020 vrátane uvedeného cieľa dosiahnuť aspoň 40 % podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s vysokoškolským vzdelaním. Rada prijala v novembri 2011 dva dodatočné referenčné ciele týkajúce sa vzdelávacej mobility. Prvým z nich sa stanovuje cieľ na rok 2020, aby v priemere aspoň 20 % absolventov vysokoškolského vzdelávania v EÚ28 absolvovalo určité obdobie vzdelávania alebo odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí, čo predstavuje minimálne 15 kreditov v rámci Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) alebo minimálne tri mesiace štúdia. Druhý referenčný cieľ týkajúci sa zamestnateľnosti bol doplnený v máji 2012: konkrétne, že v EÚ28 by do roku 2020 mal podiel zamestnaných absolventov (vo veku 20 – 34 rokov), ktorí ukončili vzdelávanie alebo odbornú prípravu najviac tri roky pred referenčným rokom, predstavovať minimálne 82 %.

Erasmus+

Program Erasmus patril medzi najznámejšie európske programy a trval dlhšie ako štvrť storočia. V roku 2014 ho nahradil program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport s názvom Erasmus+. V oblasti vysokoškolského vzdelávania program Erasmus+ ponúka študentom a akademickým pracovníkom príležitosť na rozvoj zručností a zlepšenie vyhliadok na získanie zamestnania. Študenti môžu študovať v zahraničí až 12 mesiacov (v rámci jednotlivých cyklov terciárneho vzdelávania). Predpokladá sa, že v období rokov 2014 – 2020 sa do programu Erasmus+ zapojí viac ako dva milióny vysokoškolských študentov vrátane odhadovaných 25 000 študentov v spoločných magisterských programoch.

V máji 2018 prijala Európska komisia návrhy v rámci programu Erasmus na obdobie rokov 2021 – 2027, ktoré zahŕňali zdvojnásobenie rozpočtu na 30 miliárd EUR, ktorými by sa podľa očakávania malo umožniť, aby sa na programe zúčastnilo 12 miliónov ľudí.