Xavier Prats Monné, generálny riaditeľ GR pre zdravie a bezpečnosť potravín, Európska komisia
Dosiahnuť vedecký pokrok je často veľmi náročné, keď sa to však podarí, ľahko ho považujeme za samozrejmosť. Kto si dnes spomenie, že na kiahne len v 20. storočí zomrelo 300 až 500 miliónov ľudí – áno, až pol miliardy ľudských bytostí? V roku 1967, keď Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila celosvetový eradikačný program proti kiahňam, toto ochorenie napadlo 10 až 15 miliónov ľudí za rok, dva milióny usmrtilo, milióny ľudí znetvorilo a prižne 100 000 ľuďom spôsobilo oslepnutie. Žiaľ, niektorí ľudia na toto všetko zrejme zabudli. Dnes už v západnom svete nie je bežné, aby deti zomierali na ochorenia ako detská obrna, a z kiahní sa stal jeden z príbehov histórie. K tomuto stavu však nedošlo zázrakom zo dňa na deň, ale je výsledkom niečoho, čo odborníci považujú za jeden z najväčších úspechov v oblasti verejného zdravia v 20. storočí – imunizácie. Napriek tomuto úspechu sa ľudia na potrebu očkovania pozerajú skepticky. Šírenie paniky, zveličovanie a senzáciechtivosť médií a výrazné preceňovanie rizík spojených s očkovaním spôsobili, že časť spoločnosti zabudla, aké je očkovanie dôležité pre zdravie nás všetkých.
Hoci je očkovanie tým najúčinnejším nástrojom prevencie v oblasti verejného zdravia, ktorý máme na ochranu ľudí proti množstvu prenosných ochorení, miera zaočkovanosti v EÚ je nízka a vo väčšine členských štátov dokonca klesá. Je to dôsledok prílišného preceňovania rizík spojených s očkovaním a podceňovania rizika prenosných ochorení.
Zníženie dopytu po očkovaní však neviedlo k nadbytku vakcín. V skutočnosti to v mnohých členských štátoch spôsobilo ich nedostatok. V Európe teraz pôsobí menej výrobcov, ktorí musia navyše slúžiť čoraz globalizovanejšiemu trhu, čím vzniká nedostatok, ktorý by mohol mať vážne dôsledky na bezpečnosť zdravie.
Mnohým národným imunizačným programom okrem toho chýba pevné finančné plánovanie a trpia nedostatkom investícií do infraštruktúry a dohľadu, ako aj nákladným, neúčinným a neefektívnym obstarávaním vakcín.
Zatiaľ čo za organizáciu a zavádzanie národných očkovacích programov sú zodpovedné členské štáty, EÚ môže pomôcť v otázkach cezhraničného ohrozenia zdravia, ku ktorým patria aj prenosné ochorenia. Hlavným nástrojom na zabezpečenie tejto pomoci je Dohoda o spoločnom obstarávaní umožňujúca členským štátom EÚ, ktoré ju podpísali, nakupovať lieky ako skupina a dojednať tak najlepšie ceny a najrýchlejšiu a najrozsiahlejšiu dostupnosť.
Dá sa urobiť ešte viac a Komisia v súčasnosti skúma spôsoby, ako pritiahnuť pozornosť členských štátov na skutočnú potrebu podporovať očkovanie a zamedziť nedostatku vakcín. Netreba čakať na nové prepuknutie skrytej choroby alebo epidémiu. Treba konať teraz. Radi by sme znovu všetkým pripomenuli, že súčasný stav zdravia, ktorý tu dnes máme, je výsledkom dlhoročných očkovacích programov, že riziko prirodzenej infekcie prevyšuje riziká spojené s očkovaním a že rozhodnutie proti očkovaniu predstavuje nebezpečnejšiu voľbu.
