Archive:Štatistika energie z obnoviteľných zdrojov

Údaje extrahované v januári 2018. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: júl 2019

Obrázok 1: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2004 a 2016
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (t2020_31)

Obrázok 2: Podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave, 2016
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Obrázok 3: Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov, EÚ-28, 1990 – 2016
(mtoe)
Zdroj: Eurostat (nrg_110a)

Obrázok 4: Hrubá domáca spotreba energie z obnoviteľných zdrojov, EÚ-28, 1990 – 2016
(mtoe)
Zdroj: Eurostat (nrg_110a)

Tabuľka 1: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej domácej spotrebe energie, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_100a) a (nrg_107a)

Tabuľka 2: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, 2004 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Obrázok 5: Hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, EÚ-28, 1990 – 2016
(TWh)
Zdroj: Eurostat (nrg_105a)

Tabuľka 3: Podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe elektrickej energie, 2004 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Tabuľka 4: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na vykurovaní a chladení, 2004 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Tabuľka 5: Podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave, 2004 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Obrázok 6: Primárna výroba kvapalných biopalív, EÚ-28, 1990 – 2016
(mtoe)
Zdroj: Eurostat (nrg_110a)

V tomto článku je uvedená najnovšia štatistika obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii (EÚ). Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú: veternú energiu, slnečnú energiu (tepelnú, koncentrovanú a fotovoltickú), vodnú energiu, energiu prílivu, geotermálnu energiu, biopalivá a obnoviteľný odpad.

Používanie obnoviteľných zdrojov energie má mnohé potenciálne výhody vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, diverzifikácie dodávok energie a zníženia závislosti od trhov s fosílnymi palivami (predovšetkým s ropou a plynom). Rast obnoviteľných zdrojov energie má aj potenciál podnecovať zamestnanosť v EÚ prostredníctvom vytvárania pracovných miest v nových „zelených“ technológiách.

Hlavné štatistické výsledky

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v EÚ za posledné roky prudko zvýšil. Presnejšie: podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe sa v posledných rokoch takmer zdvojnásobil, a to z približne 8,5 % v roku 2004 na 17,0 % v roku 2016.

Tomuto pozitívnemu vývoju pomohli právne záväzné ciele týkajúce sa zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Európska únia ako celok je na ceste k dosiahnutiu cieľov stanovených do roku 2020, niektoré členské štáty však budú musieť vynakladať zvýšené úsilie, aby si splnili povinnosti súvisiace s dvoma hlavnými cieľmi: celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe (pozri obrázok 1) a konkrétny podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (pozri obrázok 2).

Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov

Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 v roku 2016 dosiahla 211 miliónovton ropného ekvivalentu (toe). Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobené v EÚ-28 sa v rokoch 2006 až 2016 zvýšilo spolu o 66,6 %, čo zodpovedá priemernému zvýšeniu o 5,3 % ročne.

Najvýznamnejším zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 bolo drevo a ďalšie tuhé biopalivá, ako aj obnoviteľný odpad, ktoré v roku 2016 tvorili 49,4 % primárnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov (pozri obrázok 3). Druhým najvýznamnejším zdrojom, ktorý prispel do energetického mixu energie z obnoviteľných zdrojov, bola vodná energia (14,3 % celkového objemu) a tretím veterná energia (12,4 %). Úroveň ich výroby síce zostala pomerne nízka, zvlášť rýchlo sa však zvýšil podiel veternej a slnečnej energie, pričom slnečná energia dosiahla 6,3 % podiel na energii z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ-28 v roku 2016 a geotermálna energia 3,2 % podiel na celkovej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Podiel výroby energie z prílivu, vĺn a oceánov je v súčasnosti veľmi nízky a tieto technológie sa využívajú predovšetkým vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov

V roku 2016 tvorili obnoviteľné zdroje energie 13,2 % z hrubej domácej spotreby energie v EÚ-28. Najväčší podiel na mixe obnoviteľných zdrojov energie majú naďalej drevo a ostatné druhy tuhej biomasy. Už v roku 1990 dosiahol podiel vodnej energie a dreva spolu 91,5 %. Miera zvyšovania podielu týchto zdrojov sa odvtedy v porovnaní s ostatnými zdrojmi spomalila. V roku 2016 sa spoločný podiel vodnej energie a dreva znížil na 59,3 %. Grafický vývoj hrubej domácej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov je znázornený na obrázku 4 (výroba elektriny tu nie je normalizovaná).

Podiel hrubej domácej spotreby energie, ktorá pochádzala z obnoviteľných zdrojov (pozri tabuľku 1), bol pomerne vysoký v Dánsku (28,7 %), Rakúsku (29,6 %) a vo Fínsku (30,7 %) a predstavoval viac ako jednu tretinu v Lotyšsku (37,2 %) a vo Švédsku (37,1 %), ako aj na Islande (82,7 %).

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej domácej spotrebe by sa nemal zamieňať s podielom obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe (pričom hrubá konečná energetická spotreba je oficiálny ukazovateľ monitorovania cieľa do roku 2020 stanoveného v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie). Presné vymedzenia hrubej domácej spotreby a hrubej konečnej energetickej spotreby sú uvedené v oddiele Zdroje a dostupnosť údajov.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe

Európska únia sa snaží dosiahnuť 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2020; tento cieľ je rozdelený medzi jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré vypracovali národné akčné plány vytyčujúce smer rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch. Na obrázku 1 sú uvedené najnovšie dostupné údaje o podiele energií z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a ciele stanovené do roku 2020. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe dosiahol v EÚ-28 v roku 2016 úroveň 17,0 % v porovnaní s úrovňou 8,5 % v roku 2004.

Zďaleka najväčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe spomedzi všetkých členských štátov EÚ – viac ako polovicu (53,9 %) – dosiahlo v roku 2016 Švédsko, a to pred Fínskom (38,7 %), Lotyšskom (37,2 %), Rakúskom (33,5 %) a Dánskom (32,2 %). Na opačnej strane stupnice sa s najnižším podielom obnoviteľných zdrojov energie nachádzajú Luxembursko (5,4 %), Malta a Holandsko (oba štáty 6,0 %), Belgicko (8,7 %) a Spojené kráľovstvo a Cyprus (oba uvedené štáty 9,3 %). Z porovnania s najnovšími údajmi dostupnými za rok 2016 vyplýva, že ciele si vyžadujú, aby Francúzsko, Holandsko a Írsko zvýšili podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe aspoň o 6,0 percentuálneho bodu. Naproti tomu jedenásť členských štátov EÚ už svoj cieľ do roka 2020 prekročilo, pričom zvlášť veľké prekročenie zaznamenali Chorvátsko, Švédsko a Estónsko. Niektoré údaje o podiele Grécka za rok 2016 Eurostat odhadol.

Porovnanie priemeru za obdobie rokov 2015 – 2016 s orientačnou trajektóriou stanovenou v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov ukazuje, že Francúzsko, Luxembursko, Holandsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko dosiahli nižšie hodnoty ako hodnoty druhej orientačnej trajektórie, zatiaľ čo ostatné krajiny dosiahli vyššie hodnoty.

V tabuľke 2 sú uvedené údaje o všetkých členských štátoch, ako aj hodnoty orientačnej trajektórie.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov je rozdelený na tri rôzne zložky (podiel na výrobe elektriny, podiel na vykurovaní a chladení a podiel v doprave).

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov – elektrina

V roku 2016 sa výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov podieľala na celkovej hrubej spotrebe elektrickej energie v EÚ-28 viac ako jednou štvrtinou (29,6 %). Najvýznamnejším zdrojom je vodná energia, za ktorou s nepatrným odstupom nasleduje veterná energia (pozri obrázok 5). Je potrebné zohľadniť, že podľa pravidiel započítavania stanovených v smernici 2009/28/ES sa elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie musí normalizovať s cieľom zohľadniť ročné výkyvy počasia (vodná energia sa normalizuje posledných 15 rokov a veterná energia posledných 5 rokov). Rast elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2006 až 2016 do veľkej miery odráža rozšírenie troch obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ, predovšetkým veternej energie, ale aj slnečnej energie a tuhých biopalív (vrátane obnoviteľného odpadu). Najväčším zdrojom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 bola v roku 2016 vodná energia (36,9 % z celkového objemu), pričom množstvo elektriny vyrobenej týmto spôsobom zostalo na relatívne podobnej úrovni ako pred desaťročím, keďže celkovo sa výroba zvýšila o 10,8 %. Naproti tomu množstvo elektrickej energie vyrobenej v roku 2016 v EÚ-28 zo slnka a veterných turbín bolo 44,4-krát resp. 3,7-krát vyššie než v roku 2006. V dôsledku toho sa podiel veterných turbín a slnečnej energie na celkovom množstve elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2016 zvýšil na 31,8 % a 11,6 % (v uvedenom poradí). Výroba elektriny zo slnečnej energie prudko vzrástla: z úrovne len 2,5 TWh v roku 2006 stúpala tak, že v roku 2008 prekročila úroveň geotermálnej energie a v roku 2016 dosiahla množstvo 110,8 TWh. Za toto desaťročie sa príspevok slnečnej energie k výrobe celkového množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 zvýšil z 0,3 % na 11,6 %. Energia z prílivu, vĺn a oceánov sa podieľala na celkovej výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 v roku 2016 len približne 0,05 %.

Existujú podstatné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. V Rakúsku (72,6 %) a vo Švédsku (64,9 %) boli z obnoviteľných zdrojov energie (prevažne z vodnej energie a tuhých biopalív) vyrobené aspoň tri pätiny všetkej spotrebovanej elektriny a v Portugalsku (54,1 %), Dánsku (53,7 %) a Lotyšsku (51,3 %) pochádzala z obnoviteľných zdrojov energie viac ako polovica spotrebovanej elektriny. Na druhej strane na Cypre, v Maďarsku, Luxembursku a na Malte bol podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov menší ako 10 % (pozri tabuľku 3).

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov – vykurovanie a chladenie

V roku 2016 tvorila energia z obnoviteľných zdrojov 19,1 % celkového objemu energie použitej na vykurovanie a chladenie v EÚ-28. To znamená podstatné zvýšenie v porovnaní s úrovňou 10,3 % v roku 2004. Na tomto raste sa podieľalo zvýšenie v priemyselnom sektore, službách a v obytnej oblasti (sektor stavebníctva). Započítava sa aj aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia zachytená tepelnými čerpadlami, a to v rozsahu oznámenom členskými štátmi. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení je uvedený v tabuľke 4.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov – doprava

Európska únia schválila stanovenie spoločného cieľa 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov (vrátane kvapalných biopalív, vodíka, biometánu, „zelenej“ elektriny atď.) v sektore dopravy do roku 2020.

Priemerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sa zvýšil z 1,4 % v roku 2004 na 7,1 % v roku 2016. Pomerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe paliva v doprave sa v členských štátoch EÚ pohyboval od najvyšších hodnôt 30,3 % vo Švédsku a 10,6 % v Rakúsku po hodnoty nižšie ako 2,0 % v Chorvátsku, Grécku, Slovinsku a Estónsku (pozri obrázok 2).

V niektorých členských štátoch EÚ došlo k prudkému zvýšeniu používania energie z obnoviteľných zdrojov ako dopravného paliva. Týkalo sa to najmä Írska, Grécka, Luxemburska a Fínska.

Podrobnejšie informácie o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sú uvedené v tabuľke 5.

Pokiaľ ide o používanie energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, medzi najrozšírenejšie zdroje energie patria kvapalné biopalivá, ktoré sa obvykle miešajú s fosílnymi palivami. Na obrázku 6 je znázornený vývoj výroby kvapalných biopalív v Európskej únii v posledných rokoch.

Podstatné zvýšenie výroby kvapalných biopalív v EÚ podnietil záväzný cieľ do roku 2020, pričom najčastejšie vyrábaným kvapalným biopalivom je bionafta, za ktorou nasledujú biobenzín a ďalšie kvapalné palivá.

Zdroje a dostupnosť údajov

Metodológia

Štatistiky uvedené v tomto článku sú založené na údajoch spracovaných v súlade s pravidlami započítavania stanovenými v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a vypočítané na základe energetických štatistík, na ktoré sa vzťahuje nariadenie 1099/2008 o energetickej štatistike, naposledy zmenené v novembri 2017 nariadením 2017/2010.

Najnovšie údaje o podiele energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú k dispozícii, sa týkajú referenčného roka 2016. Údaje sú k dispozícii za všetky členské štáty EÚ (okrem niektorých údajov za Grécko za rok 2016, ktoré odhadol Eurostat), ako aj za krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, Island a Nórsko, a aj za Albánsko, Čiernu Horu a bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko. Tieto údaje sú vo všeobecnosti úplné, aktuálne a spoľahlivo porovnateľné medzi jednotlivými krajinami. Pokiaľ ide o všeobecné údaje o energii z obnoviteľných zdrojov, zoznam krajín a iné údaje, ktoré sú k dispozícii, sa môžu nepatrne líšiť od ďalších údajov, keďže prvé publikovanie tohto článku sa uskutoční pred zverejnením oficiálnych energetických bilancií Eurostatu za rok 2016. Informácie, ktoré sú k dispozícii v tomto článku, sa doplnia a aktualizujú (podľa potreby) bezprostredne po zverejnení oficiálnych bilancií Eurostatu za rok 2016 začiatkom februára. Okrem toho väčšina aktualizovaných údajov bola extrahovaná z internej produkčnej databázy (ktorá je prístupná len v rámci Eurostatu). V odkazoch na oficiálne zdroje údajov vo verejnej databáze Eurostatu sa preto nezobrazia aktualizované údaje, kým sa začiatkom februára oficiálne nezaktualizujú.

V Stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa za hlavný ukazovateľ merania pokroku považuje podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Tento ukazovateľ možno považovať zaodhad na účely monitorovania smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, aj keď štatistický systém niektorých krajín v oblasti technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nie je natoľko rozvinutý, aby spĺňal požiadavky uvedenej smernice, napríklad mnohé krajiny neoznamujú energiu z tepla v okolitom prostredí použitú pre tepelné čerpadlá.

Vo všetkých výpočtoch sú zohľadnené špecifické ustanovenia smernice 2009/28/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Dôležitý aspekt, ktorý je potrebné zohľadniť pri výklade údajov, sú štatistické revízie. Najnovšie údaje za rok 2005 vykazujú oproti údajom dostupným v čase prípravy a prijatia smernice v období rokov 2007 – 2008 malú odchýlku. Zmeny sú spôsobené revíziami súborov údajov, ktoré poskytli členské štáty v ročnom dotazníku o energetike. Z údajov o Chorvátsku, aktualizovaných revíziou údajov o spotrebe biomasy v obytnom sektore, vyplýva, že spotreba energie z obnoviteľných zdrojov je v Chorvátsku od roku 2004 vyššia ako jeho cieľ do roku 2020 (rok 2004 je prvým rokom, za ktorý sú k dispozícii hodnoty). Chorvátsko však nie je jediný prípad. Je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku prijatia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov krajiny dôslednejšie monitorujú toky komodít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich hospodárstvach. Veľmi významným príkladom je spotreba biomasy, v súvislosti s ktorou krajiny začínajú realizovať nové podrobnejšie zisťovania, ktoré im umožnia zachytiť viac údajov o konečnej spotrebe energie z biomasy. Niekoľko krajín v tejto súvislosti reviduje svoje údaje smerom nahor, a teda ich podiel energie z obnoviteľných zdrojov je vyšší (napr. Chorvátsko, Francúzsko, Litva a Maďarsko).

Hrubá domáca spotreba energie vyjadruje celkové množstvo zdrojov energie použitých na všetky účely.

Energia, ktorá je k dispozícii na konečnú spotrebu vyjadruje celkové množstvo zdrojov energie, ktoré je k dispozícii spotrebiteľom (súkromným, komerčným a priemyselným). Z tohto množstva je vylúčená energia spotrebovaná v transformačných procesoch (napríklad elektrárne, palivové rafinérie, vysoké pece). Zahŕňa aj energetické produkty, ktoré by sa mohli používať na iné ako energetické účely (napríklad chemické procesy).

Hrubá konečná energetická spotreba sa v smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.

Od príspevku biomasy k výrobe tepla a elektriny bola odrátaná výroba energie z neobnoviteľného komunálneho odpadu. Do hrubej konečnej energetickej spotreby bola v súlade s klasifikáciou sektorov v nariadení o energetickej štatistike zahrnutá spotreba na prepravu potrubím. V záujme zvýšenia presnosti a konzistentnosti s národnými štatistikami pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov boli namiesto štandardných energetických hodnôt použité národné energetické hodnoty (ak boli k dispozícii) na prevod množstva všetkých energetických produktov na energetické jednotky.

Komisia len nedávno vypracovala definitívne usmernenia o započítavaní energie z tepelných čerpadiel. Niektoré krajiny doposiaľ nezlepšili svoje národné štatistické systémy tak, aby úplne započítavali všetky obnoviteľné zdroje energie (napríklad pri energii z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s tepelnými čerpadlami). Napriek tomu, že v čase zberu údajov nebola schválená štatistická metodológia, a z dôvodov úplnosti bol započítaný príspevok energie z obnoviteľných zdrojov z tepelných čerpadiel v prípadoch, keď členské štáty poskytli dostatok informácií. Uvedené dôvody viedli ku vzniku istých nepatrných rozdielov medzi údajmi použitými v tejto publikácii a údajmi uverejnenými v energetických bilanciách.

V energetických štatistikách a energetických bilanciách, ktoré sú k dispozícii od Eurostatu, nie sú rozlíšené udržateľné a neudržateľné obnoviteľné zdroje energie. Toto rozlíšenie umožňuje nástroj na započítanie (nástroj SHARES ^[1] (v angličtine)) vypracovaný Eurostatom, v ktorom oznamujúce krajiny musia v tejto súvislosti uviesť dodatočné informácie. Preto treba mať na zreteli (pokiaľ to nie je výslovne uvedené), že obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú všetky obnoviteľné zdroje, teda tie, ktoré spĺňajú, i tie, ktoré nespĺňajú kritériá udržateľnosti.

Údaje za roky 2004 – 2010: Ešte neexistovala smernica 2009/28/ES alebo bola prijatá iba nedávno. Vo väčšine európskych krajín nebola zahrnutá do vnútroštátnych právnych predpisov. Hodnoty za uvedené obdobie sa nepoužívajú na posúdenie právneho súladu s orientačnou trajektóriou vymedzenou v časti B prílohy I k smernici. V smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanovuje, že do cieľov sa započítajú len biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti. Bolo prijaté rozhodnutie, že za roky 2004 – 2010 budú všetky biopalivá a biokvapaliny započítané do čitateľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Údaje od roku 2011: Súlad s článkom 17 (Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny) treba posudzovať so zreteľom na článok 18 (Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny). Pokiaľ ide o referenčný rok 2011, krajiny oznamujú ako vyhovujúce predpisom len tie biopalivá a biokvapaliny, pri ktorých je možné preukázať úplný súlad s článkom 17 i s článkom 18. Do príslušných podielov obnoviteľných zdrojov energie sa započítajú len oznámené vyhovujúce biopalivá a biokvapaliny. V období rokov 2011 – 2015 nebola v niektorých krajinách spotreba biopalív a biokvapalín certifikovaná ako vyhovujúca (udržateľná), a to z dôvodu neskorého vykonania smernice 2009/28/ES. Zatiaľ čo podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa ako celok od roku 2004 zvyšuje, v rokoch 2010 až 2011 sa jej podiel v doprave znížil. To možno čiastočne pripísať skutočnosti, že niektoré členské štáty EÚ neoznámili žiadne vyhovujúce biopalivá [tieto krajiny oznámili určité použitie biopalív v roku 2011, ale žiadne z nich neboli vyhovujúce (alebo ich bolo len veľmi málo)]. Keďže niektoré krajiny zatiaľ úplne nevykonali všetky ustanovenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, niektoré biopalivá a biokvapaliny sa za roky 2011 – 2015 nezapočítavajú ako vyhovujúce (udržateľné).

Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa vymedzuje ako pomer medzi elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov a hrubou vnútroštátnou spotrebou elektrickej energie. Ako je stanovené v smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov, hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov predstavuje elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. Patrí sem elektrina z hydroelektrární (okrem elektriny z vodných zdrojov vyrobenej v prečerpávacích vodných elektrárňach s použitím vody, ktorá bola predtým prečerpaná na vyššie položené miesto), ako aj elektrina vyrobená z tuhých biopalív/odpadu a vo veterných, slnečných a geotermálnych zariadeniach. V smernici sa ďalej vyžaduje normalizácia výroby elektriny z vodnej a veternej energie. Vzhľadom na požiadavku zohľadnenia 15 ročného priemeru výroby elektriny z vodnej energie (normalizácia výroby) a dostupnosť energetických štatistík (za krajiny EÚ-28 od roku 1990) nie sú v prípade tohto ukazovateľa k dispozícii dlhodobé časové rady.

Na účely výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve na účely vykurovania a chladenia, plus energia na diaľkové vykurovanie vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Celková konečná spotreba energie na vykurovanie a chladenie je konečná spotreba všetkých energetických komodít okrem elektriny na účely iné ako doprava, plus spotreba tepla na vlastné použitie v elektrárňach a teplárňach a tepelné straty v sieťach. Podrobnejšie informácie pozri v príručke k nástroju SHARES (v angličtine).

Podiel energií z obnoviteľných zdrojov na palive spotrebovanom v sektore dopravy sa počíta na základe energetickej štatistiky, podľa metodiky opísanej v smernici 2009/28/ES. Do výpočtu tohto ukazovateľa sa od roku 2010 zahŕňa príspevok všetkých kvapalných biopalív. Od roku 2011 sú údaje za kvapalné biopalivá v doprave obmedzené len na kvapalné biopalivá, ktoré sú v súlade so smernicou 2009/28/ES (inými slovami tie, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti).

Kontext

Európska komisia stanovila niekoľko energetických stratégií pre bezpečnejšie, udržateľné a nízkouhlíkové hospodárstvo. Používanie obnoviteľných zdrojov energie nielen prispieva k boju proti zmene klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, ale vedie aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, väčšej rozmanitosti dodávok energie, menšiemu znečisteniu ovzdušia, ako aj možnosti vytvárať pracovné miesta v sektoroch ochrany životného prostredia a energie z obnoviteľných zdrojov.

Klimaticko-energetický balík do roku 2020 prijatý v decembri 2008 znamenal ďalší podnet pre zvýšenie používania energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 20 % celkovej spotreby energie do roku 2020 a zároveň vyzval na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov, v oboch prípadoch o 20 %. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie je stanovený celkový cieľ pre EÚ: do roku 2020 dosiahnuť 20 % podiel spotreby energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľné zdroje by do roku 2020 okrem toho mali tvoriť 10 % celkového objemu palív používaných v sektore dopravy. V smernici sa mení právny rámec podpory energie z obnoviteľných zdrojov, požaduje sa vypracovanie národných akčných plánov (v angličtine), ktoré načrtnú ďalší smer rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch EÚ, vytvárajú sa mechanizmy spolupráce a stanovujú kritériá udržateľnosti pre kvapalné biopalivá (v nadväznosti na znepokojenie pre ich údajný negatívny vplyv na ceny plodín, dodávky potravín, ochranu lesov, biodiverzitu a vodné a pôdne zdroje). Správa o súčasnom stave udržateľnosti pevnej a plynnej biomasy na výrobu elektriny, tepla a chladu v EÚ [SWD(2014) 259] (v angličtine) bola prijatá v roku 2014.

Európska komisia 6. júna 2012 predložila oznámenie Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou [COM(2012) 271 final], v ktorom načrtla možnosti politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020. V oznámení sa ďalej uvádza výzva na koordinovanejší európsky prístup pri zriaďovaní a reforme systémov podpory a rozsiahlejšie využívanie obchodovania s energiami z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi EÚ. V januári 2014 Európska komisia predložila súbor energetických a klimatických cieľov do roku 2030 (v angličtine), ktoré majú podnietiť súkromné investície do infraštruktúry a nízkouhlíkových technológií. Jedným z navrhnutých kľúčových cieľov je, aby do roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol úroveň aspoň 27 %. Tieto ciele sa chápu ako krok k dosiahnutiu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2050 predložených v dokumente Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011) 112 final).

Jednou z 10 priorít Európskej komisie predložených v roku 2014 je energetická únia. Európska energetická únia by mala zabezpečiť bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu. Vo februári 2015 Európska komisia stanovila plány pre rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy v oznámení (COM(2015) 80 final). V oznámení sa okrem toho navrhuje päť rozmerov stratégie, pričom jedným z nich je dekarbonizácia hospodárstva.