Xavier Prats Monné, generálny riaditeľ GR pre zdravie a bezpečnosť potravín, Európska komisia

Koncom apríla Európska komisia menovala nových členov nezávislých vedeckých výborov. Som veľmi rád, že som sa tohto podujatia zúčastnil a že som mohol privítať odborníkov, ktorí budú počas nasledujúcich piatich rokov pomáhať Komisii prijímať informované politické rozhodnutia v oblastiach zdravia, životného prostredia a bezpečnosti spotrebiteľov. V čase, keď je vedecky podložené rozhodovanie často ohrozené, musíme dôrazne poukázať na dôležitú úlohu týchto odborníkov. Oni vykonávajú tú najdôležitejšiu prácu, oni sa podieľajú na náročnom výskume a zabezpečujú, že sa závery revidujú, kontrolujú a že sú podložené dôkazmi.

Aby sa zvýšila efektívnosť a zabránilo zdvojovaniu činností, prijali sa zmeny v organizačnej štruktúre: bývalý Vedecký výbor pre zdravie a životné prostredie a bývalý Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká sa spojili do nového Vedeckého výboru pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká. Štruktúra a účel Vedeckého výboru pre bezpečnosť spotrebiteľov zostali nezmenené.

O účasť vo výboroch sa uchádzalo vyše 350 vedcov, čo je dobrým dôkazom toho, že výbory majú medzi odborníkmi dobrú povesť. Nebolo ľahké zúžiť výber z tak talentovaných uchádzačov z celého sveta. S potešením však môžem konštatovať, že 34 nových zvolených členov (17 za každý výbor) prináša so sebou špičkové odborné znalosti z celého radu vedeckých oblastí a súčasne vyvážene reprezentuje rôzne národnosti, mužov aj ženy, opätovne vymenovaných a nových členov. Rovnako dôležité je, aby boli členovia výborov nezaujatí a nehrozil im možný konflikt záujmov. Len tak môžu Európskej komisii radiť vo vedecky zložitých a politicky citlivých otázkach.

Čo bude náplňou práce členov výborov? Budú posudzovať a hodnotiť vedecké údaje a vyvodzovať z nich závery, posudzovať potenciálne riziká a poskytovať dôkazmi podložené poradenstvo. Takto pomôžu nielen pri ochrane zdravia občanov EÚ, ale aj pri podpore inovácie, zamestnanosti a rastu v EÚ.

Prispejú tak k pozoruhodným výsledkom vedeckých stanovísk, za ktoré vďačíme predchádzajúcej generácii odborníkov – od svojho zriadenia v roku 1978 prijali vedecké výbory viac ako tisíc stanovísk. Témy, ktorým sa v poslednom čase venovali, zahŕňajú potenciálne riziká solárií, elektromagnetických polí, prídavných látok v tabakových výrobkoch, chirurgických sieťok a celokovových náhrad bedrových kĺbov – a to je len ukážka rozsahu tém, ktoré sú pre občanov EÚ dôležité.

http://ec.europa.eu/dgs/health_food-safety/dyna/enews/enews.cfm?al_id=1685

Európska komisia a jej nezávislý Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (SCENIHR) zverejnili 29. januára konečné stanovisko SCENIHR k prídavným látkam používaným v tabakových výrobkoch.  Toto je prvé z dvoch stanovísk, ktoré si k tejto téme Komisia vyžiadala s cieľom pomôcť pri identifikácii prídavných látok, ktoré by sa mali zaradiť do prioritného zoznamu látok podľa smernice o tabakových výrobkoch.

Smernicou o tabakových výrobkoch (2014/40/EÚ), ktorá bola prijatá v roku 2014, sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov. V článku 7 smernice sa stanovuje zákaz tabakových výrobkov s konkrétnym typom prídavných látok (napr. vitamíny, kofeín alebo taurín, prídavné látky, ktorých vlastnosti spôsobujú sfarbenie emisií, a prídavné látky, ktoré uľahčujú inhaláciu a vstrebávanie nikotínu). Podľa článku 6 smernice musela Komisia vypracovať a aktualizovať prioritný zoznam prídavných látok obsahujúci najmenej 15 prídavných látok prítomných v cigaretách alebo vlastnoručne zhotovovaných cigaretách. V tomto prvom vedeckom stanovisku sa identifikujú prídavné látky, ktoré by mali byť zaradené do prioritného zoznamu.

V skutočnosti SCENIHR identifikoval 48 chemických látok, ktoré by sa mali uviesť v prioritnom zozname. Tieto zlúčeniny boli vybrané preto, pretože majú alebo dôvodne môžu mať jednu alebo viacero z týchto vlastností:

• toxicita v nespálenej forme (vrátane karcinogénov, mutagénov a látok, ktoré sú toxické pre reprodukciu),
• uľahčovanie inhalácie alebo vstrebávania nikotínu, čo môže prispieť k zvýšeniu návykovosti,
• charakteristická príchuť, jeden z faktorov, ktorý potenciálne prispieva k atraktívnosti,
• vytváranie akýchkoľvek toxických chemikálií po spaľovaní.

Úplný zoznam a podrobnosti o tom, ako a prečo boli určité zlúčeniny vybrané do prioritného zoznamu, možno nájsť v stanovisku. Prehľadný informačný leták o prídavných látkach v tabakových výrobkoch je dostupný v angličtine, francúzštine, nemčine a španielčine.

Druhé stanovisko, ktoré sa má uverejniť v priebehu tohto roka, má pomôcť pri vypracovaní usmernení pre jednotlivé druhy štúdií a ich kritériá, o ktoré by mali výrobcovia požiadať, aby sa posúdila relevantnosť jednotlivých doplnkových látok.

http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/emerging/docs/scenihr_o_051.pdf(853 KB)

Predbežné stanovisko Európskej komisie a jej nezávislého Vedeckého výboru pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (SCENIHR) k biologickým účinkom ultrafialového žiarenia vzhľadom na zdravie s osobitným dôrazom na soláriá na kozmetické účely – verejná konzultácia, ktorá prebiehala do 27. apríla 2016.   Verejné vypočutie na túto tému prebehlo 12. apríla 2016 v Luxemburgu za účasti zástupcov priemyslu, mimovládnych organizácií, výskumníkov, odborníkov na rakovinu a iných subjektov.  Predbežné stanovisko sa zaoberá dôvodmi a rizikami spojenými s používaním solárií.

Na základe dostupných vedeckých dôkazov SCENIHR konštatoval, že ultrafialové žiarenie (UVR) je úplný karcinogén, keďže má účinky iniciácie aj podpory rastu tumorov. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že používanie solárií spôsobuje melanómovú rakovinu kože, skvamocelulárny karcinóm a v menšej miere bazocelulárny karcinóm, najmä ak sa s používaním solária začne v mladom veku.

Existuje aj niekoľko dôkazov, že používanie solária môže spôsobovať melanóm oka. Používanie solárií je príčinou nezanedbateľného podielu výskytov melanómovej a nemelanómovej rakoviny kože a veľkého podielu výskytu melanómu u osôb mladších ako 30 rokov. Výbor SCENIHR takisto dospel k záveru, že používanie solárií má málo zdravotných prínosov a nie je potrebné v záujme dosiahnutia optimálnej úrovne vitamínu D. Z dôvodu dôkazov karcinogénnych účinkov používania solárií a povahy vyvolania rakoviny kože (neexistujú žiadne indikácie pre prahové hodnoty UV žiarenia a UV dávok) SCENIHR konštatoval, že neexistuje bezpečná hodnota UV žiarenia pre soláriá.

Výbor SCHER (nový výbor nahrádzajúci SCENIHR) dokončí stanovisko v priebehu tohto roka po posúdení relevantných príspevkov získaných počas verejnej konzultácie.

http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/emerging/docs/scenihr_o_052.pdf(773 KB)

Kyanamid vápenatý, ktorý obsahuje 44 % vápnika a 24 % dusíka, sa začal vyrábať koncom 19. storočia ako hnojivo v poľnohospodárstve. V roku 2013 Komisia požiadala Vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHER), aby posúdil potenciálne riziká používania tejto látky ako hnojiva na ľudské zdravie a životné prostredie.

Európska komisia a Vedecký výbor 22. apríla 2016 uverejnili konečné stanovisko o potenciálnych rizikách používania kyanamidu vápenatého ako hnojiva na ľudské zdravie a životné prostredie.

SCHER určil zdravotné riziká podľa modelov vystavenia pracovníkov kyanamidu vápenatému používanému ako hnojivo, ktoré sa zakladajú na prístupoch používaných na registráciu výrobkov na ochranu rastlín. Výpočty vystavenia sa vypracovali pre rôzne scenáre, v prípade ktorých by sa látka používala na profesionálne aj súkromné účely. Výpočty sa vypracovali aj pre okolité osoby a obyvateľov vrátane detí.

SCHER dospel k záveru, že škodlivé vplyvy na ľudí a životné prostredie nemožno vylúčiť, ak sa kyanamid vápenatý používa v súčasnom rozsahu.

http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/environmental_risks/docs/scher_o_169.pdf(2 MB)

Európska komisia a jej nezávislý vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHER) 15. apríla 2016 uverejnili svoje konečné stanovisko k odhadom množstva materiálov hračiek prehltnutého deťmi.

Komisia požiadala výbor SCHER, aby preskúmal dostupné údaje o týchto troch typoch materiálov hračiek a posúdil, či prehltnuté množstvá, ktoré tvorili základ pre medzné hodnoty migrácie pre 19 prvkov v smernici o bezpečnosti hračiek, sú aj naďalej relevantné, alebo či by sa mali zmeniť (napríklad z denných limitov na týždenné limity)

1. Suchý, krehký, práškový alebo ohybný materiál hračky (požité množstvo 100 mg/deň)
2. Tekutý alebo lepkavý materiál hračky (400 mg/deň)
3. Zoškriabaný materiál hračky (8 mg/deň)

V záverečnom stanovisku SCHER konštatoval, že uvedené množstvá sú primerané, a že tieto požité množstvá by sa mali naďalej klasifikovať ako denné množstvá.

http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/environmental_risks/docs/scher_o_170.pdf(503 KB)