Archive:Štatistika energie z obnoviteľných zdrojov

Údaje extrahované v januári 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: máj 2020.

Highlights

V roku 2017 tvorila energia z obnoviteľných zdrojov 17,5 % energie spotrebovanej v EÚ, pričom cieľ stanovený na rok 2020 je 20 %.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov použitej v doprave dosiahol v roku 2017 úroveň 7,6 %.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2017
(v % hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

V tomto článku je uvedená najnovšia štatistika obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii (EÚ). Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú veternú energiu, slnečnú energiu (tepelnú, fotovoltickú a koncentrovanú), vodnú energiu, prílivovú energiu, geotermálnu energiu, teplo v okolitom prostredí zachytené tepelnými čerpadlami,biopalivá a obnoviteľnú časť odpadu.

Používanie obnoviteľných zdrojov energie má mnohé potenciálne výhody vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, diverzifikácie dodávok energie a zníženia závislosti od trhov s fosílnymi palivami (predovšetkým s ropou a plynom). Rast obnoviteľných zdrojov energie má aj potenciál podnecovať zamestnanosť v EÚ prostredníctvom vytvárania pracovných miest v nových „zelených“ technológiách.

Full article

Objem energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ sa v období rokov 2007 – 2017 zvýšil o dve tretiny

Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ28 v roku 2017 dosiahla 226,5 milióna ton ropného ekvivalentu (toe). Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobené v EÚ28 sa v období rokov 2007 – 2017 zvýšilo spolu o 64,0 %, čo zodpovedá priemernému zvýšeniu o 5,1 % ročne.

Najvýznamnejším zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ28 bolo drevo a ďalšie tuhé biopalivá, ktoré v roku 2017 tvorili 42,0 % primárnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov (pozri obrázok 1). Druhým najvýznamnejším zdrojom, ktorý prispel do energetického mixu energie z obnoviteľných zdrojov, bola veterná energia (13,8 % celkového objemu) a tretím vodná energia (11,4 %). Úroveň ich výroby síce zostala pomerne nízka, zvlášť rýchlo sa však zvýšil podiel bioplynu, kvapalných biopalív a slnečnej energie, ktoré dosiahli podiel 7,4 %, 6,7 % a 6,4 % (v uvedenom poradí) na energii z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ28 v roku 2017. Teplo v okolitom prostredí (zachytené tepelnými čerpadlami) tvorilo 5,0 % a geotermálna energia 3,0 % celkového objemu, zatiaľ čo podiel obnoviteľného odpadu sa zvýšil na 4,4 %. Podiel výroby energie z prílivu, vĺn a oceánov je v súčasnosti veľmi nízky a tieto technológie sa využívajú predovšetkým vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve.

Obrázok 1: Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov, EÚ28, 1990 – 2017
(Mtoe)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

Najvyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahlo Lotyšsko a Švédsko

V roku 2017 tvorili obnoviteľné zdroje energie 13,9 % z hrubej domácej spotreby energie v EÚ28. Najväčší podiel na mixe obnoviteľných zdrojov energie majú naďalej drevo a ostatné druhy tuhých biopalív. V roku 1990 dosiahol podiel vodnej energie a dreva spolu 91,3 %. Spojená relatívna miera zvyšovania podielu týchto zdrojov sa odvtedy v porovnaní s ostatnými zdrojmi značne znížila. V roku 2017 ich spoločný podiel následne klesol na 53,4 %. Grafický vývoj hrubej domácej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov je znázornený na obrázku 2 (výroba elektriny tu nie je normalizovaná).

Obrázok 2: Hrubá domáca spotreba energie z obnoviteľných zdrojov, EÚ28, 1990 – 2017
(Mtoe)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

Význam obnoviteľných zdrojov v rámci hrubej domácej spotreby (pozri tabuľku 1) bol pomerne vysoký v Dánsku (32,8 %) a Rakúsku (28,9 %) a prekročil jednu tretinu domácej spotreby v Lotyšsku (42,5 %), vo Švédsku (41,2 %) a Fínsku (34,7 %), ako aj v Nórsku (45,7 %).

Tabuľka 1: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej domácej spotrebe energie, 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_s) a (nrg_bal_c)

Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej domácej spotrebe by sa nemal zamieňať s podielom obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe (pričom hrubá konečná energetická spotreba je oficiálny ukazovateľ monitorovania cieľa do roku 2020 stanoveného v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie). Presné vymedzenia hrubej domácej spotreby a hrubej konečnej energetickej spotreby sú uvedené v oddiele Zdroje a dostupnosť údajov.

Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov sa v období rokov 2004 – 2017 viac ako zdvojnásobila

Európska únia sa snaží dosiahnuť 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2020. Tento cieľ je rozdelený medzi jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré vypracovali národné akčné plány (v angličtine) určujúce smer rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch. Na obrázku 3 sú uvedené najnovšie dostupné údaje o podiele energií z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a ciele stanovené do roku 2020. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe dosiahol v EÚ28 v roku 2017 úroveň 17,5 % v porovnaní s úrovňou 8,5 % v roku 2004.

Tento pozitívny vývoj podporili právne záväzné ciele týkajúce sa zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Európska únia ako celok je na ceste k dosiahnutiu cieľov stanovených do roku 2020, niektoré členské štáty však budú musieť vynaložiť zvýšené úsilie, aby si splnili povinnosti súvisiace s dvoma hlavnými cieľmi: celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe (pozri obrázok 3) a špecifický podiel energie z obnoviteľných zdrojov na doprave (pozri obrázok 4).

Obrázok 3: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2017
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Obrázok 4: Podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave, 2017
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Zďaleka najväčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe spomedzi všetkých členských štátov EÚ – viac ako polovicu (54,5 %) – dosiahlo v roku 2017 Švédsko, a to pred Fínskom (41,0 %), Lotyšskom (39,0 %), Dánskom (35,8 %) a Rakúskom (32,6 %). Na opačnej strane stupnice sa s najnižším podielom obnoviteľných zdrojov energie nachádzajú Luxembursko (6,4 %), Holandsko (6,6 %), Malta (7,2 %), Belgicko (9,1 %), Cyprus (9,9 %) a Spojené kráľovstvo (10,2 %). Z porovnania s najnovšími údajmi dostupnými za rok 2017 vyplýva, že ciele si vyžadujú, aby Francúzsko, Holandsko a Írsko zvýšili podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe aspoň o 5,0 percentuálneho bodu. Naproti tomu jedenásť členských štátov EÚ už svoj cieľ do roka 2020 prekročilo, pričom zvlášť veľké prekročenie zaznamenali Chorvátsko, Švédsko, Dánsko a Estónsko.

V tabuľke 2 sú uvedené údaje o všetkých oznamujúcich štátoch, ako aj hodnoty orientačnej trajektórie.

Tabuľka 2: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, 2004 – 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov je rozdelený na tri rôzne zložky: podiel na výrobe elektriny, podiel na vykurovaní a chladení a podiel na doprave. Zvyšná časť štatistických zistení v tomto článku je venovaná vývoju v rámci jednotlivých zložiek v období rokov 1990 – 2017.

Najvýznamnejším zdrojom elektriny sa stala veterná energia

V roku 2017 sa výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov podieľala na celkovej hrubej spotrebe elektrickej energie v EÚ28 viac ako jednou štvrtinou (30,7 %). Veterná energia prvýkrát predstavuje najvýznamnejší zdroj a tesne za ňou nasleduje vodná energia (pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Hrubá výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, EÚ28, 1990 – 2017
(TWh)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

Podľa pravidiel započítavania stanovených v smernici 2009/28/ES sa elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie musí normalizovať s cieľom zohľadniť ročné výkyvy počasia (vodná energia sa normalizuje posledných 15 rokov a veterná energia posledných 5 rokov). Rast elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2007 – 2017 do veľkej miery odráža rozšírenie troch obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ, predovšetkým veternej energie, ale aj slnečnej energie a tuhých biopalív (vrátane obnoviteľného odpadu). V roku 2017 vodnú energiu prvýkrát nahradila veterná energia ako jediný najväčší zdroj elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ28. Množstvo elektriny vyrobenej z vodných zdrojov bolo relatívne podobné množstvu zaznamenanému pred desiatimi rokmi. Naproti tomu množstvo elektriny vyrobenej v EÚ28 v roku 2017 zo slnečnej energie bolo 31,6-krát vyššie a z veterných turbín 3,5-krát vyššie než v roku 2007. V dôsledku toho sa podiel veternej a slnečnej energie na celkovom množstve elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2017 zvýšil na 37,2 % a 12,3 % (v uvedenom poradí). Výroba elektriny zo slnečnej energie prudko vzrástla: z úrovne len 3,8 TWh v roku 2007 stúpala tak, že v roku 2008 prekročila úroveň geotermálnej energie a v roku 2017 dosiahla množstvo 119,5 TWh. Za toto desaťročie sa príspevok slnečnej energie k výrobe celkového množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov v EÚ28 zvýšil z 0,7 % na 12,3 %.

Existujú podstatné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. V Rakúsku (72,2 %), vo Švédsku (65,9 %) a v Dánsku (60,4 %) boli z obnoviteľných zdrojov energie (prevažne z vodnej energie a tuhých biopalív) vyrobené aspoň tri pätiny všetkej spotrebovanej elektriny a v Portugalsku (54,2 %) a Lotyšsku (54,4 %) pochádzala z obnoviteľných zdrojov energie viac ako polovica spotrebovanej elektriny. Na druhej strane na Cypre, v Maďarsku, Luxembursku a na Malte bol podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov menší ako 10 % (pozri tabuľku 3).

Tabuľka 3: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, 2004 – 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Takmer jedna pätina energie použitej na vykurovanie a chladenie pochádzala z obnoviteľných zdrojov

V roku 2017 tvorila energia z obnoviteľných zdrojov 19,5 % celkového objemu energie použitej na vykurovanie a chladenie v EÚ28. To znamená podstatné zvýšenie v porovnaní s úrovňou 10,4 % v roku 2004. Na tomto raste sa podieľalo zvýšenie v priemyselnom sektore, službách a domácnostiach (sektor stavebníctva). Započítava sa aj aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia zachytená tepelnými čerpadlami, a to v rozsahu oznámenom jednotlivými krajinami. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení je uvedený v tabuľke 4.

Tabuľka 4: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na vykurovaní a chladení, 2004 – 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

V roku 2016 bol podiel energie z obnoviteľných zdrojov použitej v rámci dopravy 7,6 %

Európska únia schválila stanovenie spoločného cieľa 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov (vrátane kvapalných biopalív, vodíka, biometánu, „zelenej“ elektriny atď.) v sektore dopravy do roku 2020.

Priemerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sa zvýšil z 1,4 % v roku 2004 na 7,6 % v roku 2017. Pomerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe paliva v doprave sa v členských štátoch EÚ pohyboval od najvyšších hodnôt 38,6 % vo Švédsku, 18,8 % vo Fínsku a 9,7 % v Rakúsku po hodnoty nižšie ako 2,0 % v Chorvátsku, Grécku a Estónsku (pozri obrázok 2).

V niektorých členských štátoch EÚ došlo k prudkému zvýšeniu používania energie z obnoviteľných zdrojov ako dopravného paliva. Týkalo sa to najmä Írska, Luxemburska, Malty, Fínska a Švédska.

Podrobnejšie informácie o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5: Podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave, 2004 – 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Pokiaľ ide o používanie energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, medzi najrozšírenejšie zdroje energie patria kvapalné biopalivá, ktoré sa obvykle miešajú s fosílnymi palivami. Na obrázku 6 je znázornený vývoj výroby kvapalných biopalív v Európskej únii v posledných rokoch.

Obrázok 6: Primárna výroba kvapalných biopalív, EÚ28, 1990 – 2017
(Mtoe)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

Podstatné zvýšenie výroby kvapalných biopalív v EÚ podnietil záväzný cieľ do roku 2020, pričom najčastejšie vyrábaným kvapalným biopalivom je bionafta, za ktorou nasledujú biobenzín a ďalšie kvapalné palivá.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Renewable energy: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Štatistiky uvedené v tomto článku sú založené na údajoch spracovaných v súlade s pravidlami započítavania stanovenými v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a vypočítané na základe energetických štatistík, na ktoré sa vzťahuje nariadenie 1099/2008 o energetickej štatistike, naposledy zmenené v novembri 2017 nariadením 2017/2010.

Najnovšie údaje o podiele energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú k dispozícii, sa týkajú referenčného roka 2017. Údaje sú k dispozícii za všetky členské štáty EÚ, ako aj za Albánsko, Čiernu Horu, Srbsko, Turecko, Kosovo ^[1] a Severné Macedónsko. Tieto údaje sú vo všeobecnosti úplné, aktuálne a spoľahlivo porovnateľné medzi jednotlivými krajinami.

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa za hlavný ukazovateľ merania pokroku považuje podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Tento ukazovateľ možno považovať za odhad na účely monitorovania smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, aj keď štatistický systém niektorých krajín v oblasti špecifických technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nie je natoľko rozvinutý, aby spĺňal požiadavky uvedenej smernice, napríklad mnohé krajiny neoznamujú energiu z tepla v okolitom prostredí použitú pre tepelné čerpadlá.

Vo všetkých výpočtoch sú zohľadnené špecifické ustanovenia smernice 2009/28/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Dôležitý aspekt, ktorý je potrebné zohľadniť pri výklade údajov, sú štatistické revízie. Najnovšie údaje za rok 2005 vykazujú oproti údajom dostupným v čase prípravy a prijatia smernice v období rokov 2007 – 2008 malú odchýlku. Zmeny sú spôsobené revíziami súborov údajov, ktoré poskytli oznamujúce krajiny v ročných dotazníkoch o energetike. Z údajov o Chorvátsku, aktualizovaných revíziou údajov o spotrebe biomasy v domácnostiach, vyplýva, že spotreba energie z obnoviteľných zdrojov je v Chorvátsku od roku 2004 vyššia ako jeho cieľ do roku 2020 (rok 2004 je prvým rokom, za ktorý sú k dispozícii hodnoty). Chorvátsko však nie je jediný prípad. V dôsledku prijatia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov krajiny dôslednejšie monitorujú toky komodít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich hospodárstvach. Veľmi významným príkladom je spotreba biomasy, v súvislosti s ktorou krajiny začínajú realizovať nové podrobnejšie zisťovania, ktoré im umožnia zachytiť viac údajov o konečnej spotrebe energie z biomasy. Niekoľko krajín v tejto súvislosti reviduje svoje údaje smerom nahor, a teda ich podiel energie z obnoviteľných zdrojov je vyšší (napr. Chorvátsko, Francúzsko, Litva a Maďarsko).

Hrubá domáca spotreba energie vyjadruje celkové množstvo zdrojov energie použitých na všetky účely.

Energia, ktorá je k dispozícii na konečnú spotrebu, vyjadruje celkové množstvo zdrojov energie, ktoré je k dispozícii spotrebiteľom (súkromným, komerčným a priemyselným). Z tohto množstva je vylúčená energia spotrebovaná v transformačných procesoch (napríklad elektrárne, palivové rafinérie, vysoké pece). Zahŕňa aj energetické produkty, ktoré by sa mohli používať na iné ako energetické účely (napríklad chemické procesy).

Hrubá konečná energetická spotreba sa v smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.

Od príspevku biomasy k výrobe tepla a elektriny bola odrátaná výroba energie z neobnoviteľného komunálneho odpadu. Do hrubej konečnej energetickej spotreby bola v súlade s klasifikáciou sektorov v nariadení o energetickej štatistike zahrnutá spotreba na prepravu potrubím. V záujme zvýšenia presnosti a konzistentnosti s národnými štatistikami pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov boli namiesto štandardných energetických hodnôt použité národné energetické hodnoty (ak boli k dispozícii) na prevod množstva všetkých energetických produktov na energetické jednotky.

Komisia len nedávno vypracovala definitívne usmernenia o započítavaní energie z tepelných čerpadiel. Niektoré krajiny doposiaľ nezlepšili svoje národné štatistické systémy tak, aby úplne započítavali všetky obnoviteľné zdroje energie (napríklad pri energii z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s tepelnými čerpadlami). Napriek tomu, že v čase zberu údajov nebola schválená štatistická metodológia, a z dôvodov úplnosti bol započítaný príspevok energie z obnoviteľných zdrojov z tepelných čerpadiel v prípadoch, keď oznamujúce krajiny poskytli dostatok informácií. Uvedené dôvody viedli k vzniku istých nepatrných rozdielov medzi údajmi použitými v tomto článku a údajmi uverejnenými v energetických bilanciách.

V energetických štatistikách a energetických bilanciách, ktoré sú k dispozícii od Eurostatu, nie sú rozlíšené udržateľné a neudržateľné obnoviteľné zdroje energie. Toto rozlíšenie umožňuje nástroj na započítanie [nástroj SHARES^[2] (v angličtine)] vypracovaný Eurostatom, v ktorom oznamujúce krajiny musia v tejto súvislosti uviesť dodatočné informácie. Preto treba mať na zreteli (pokiaľ to nie je výslovne uvedené), že obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú všetky obnoviteľné zdroje, teda tie, ktoré spĺňajú, i tie, ktoré nespĺňajú kritériá udržateľnosti.

Údaje za obdobie rokov 2004 – 2010: Ešte neexistovala smernica 2009/28/ES alebo bola prijatá iba nedávno. Vo väčšine európskych krajín nebola zahrnutá do vnútroštátnych právnych predpisov. Hodnoty za uvedené obdobie sa nepoužívajú na posúdenie právneho súladu s orientačnou trajektóriou vymedzenou v časti B prílohy I k smernici. V smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanovuje, že do cieľov sa započítajú len biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti. Bolo prijaté rozhodnutie, že za roky 2004 – 2010 budú všetky biopalivá a biokvapaliny započítané do čitateľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Údaje od roku 2011: Súlad s článkom 17 (Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny) treba posudzovať so zreteľom na článok 18 (Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny). Pokiaľ ide o referenčný rok 2011, krajiny oznamujú ako vyhovujúce predpisom len tie biopalivá a biokvapaliny, pri ktorých je možné preukázať úplný súlad s článkom 17 i s článkom 18. Do príslušných podielov obnoviteľných zdrojov energie sa započítajú len oznámené vyhovujúce biopalivá a biokvapaliny. V období rokov 2011 – 2015 nebola v niektorých krajinách spotreba biopalív a biokvapalín certifikovaná ako vyhovujúca (udržateľná), a to z dôvodu neskorého vykonania smernice 2009/28/ES. Zatiaľ čo podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa ako celok od roku 2004 zvyšuje, v rokoch 2010 – 2011 sa jej podiel v doprave znížil. To možno čiastočne pripísať skutočnosti, že niektoré členské štáty EÚ neoznámili žiadne vyhovujúce biopalivá (tieto krajiny oznámili určité použitie biopalív v roku 2011, ale žiadne z nich neboli vyhovujúce alebo ich bolo len veľmi málo). Keďže niektoré krajiny zatiaľ úplne nevykonali všetky ustanovenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, niektoré biopalivá a biokvapaliny sa za roky 2011 – 2015 nezapočítavajú ako vyhovujúce (udržateľné).

Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa vymedzuje ako pomer medzi elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov a hrubou vnútroštátnou spotrebou elektrickej energie. Ako je stanovené v smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov, hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov predstavuje elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. Patrí sem elektrina z hydroelektrární (okrem elektriny z vodných zdrojov vyrobenej v prečerpávacích vodných elektrárňach s použitím vody, ktorá bola predtým prečerpaná na vyššie položené miesto), ako aj elektrina vyrobená z tuhých biopalív/odpadu a vo veterných, slnečných a geotermálnych zariadeniach. V smernici sa ďalej vyžaduje normalizácia výroby elektriny z vodnej a veternej energie. Vzhľadom na požiadavku zohľadnenia 15-ročného priemeru výroby elektriny z vodnej energie (normalizácia výroby) a dostupnosť energetických štatistík (za krajiny EÚ28 od roku 1990) nie sú v prípade tohto ukazovateľa k dispozícii dlhodobé časové rady.

Na účely výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve na účely vykurovania a chladenia plus energia na diaľkové vykurovanie vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Celková konečná spotreba energie na vykurovanie a chladenie je konečná spotreba všetkých energetických komodít okrem elektriny na účely iné ako doprava plus spotreba tepla na vlastné použitie v elektrárňach a teplárňach a tepelné straty v sieťach. Podrobnejšie informácie sú uvedené v príručke k nástroju SHARES (v angličtine).

Podiel energií z obnoviteľných zdrojov na palive spotrebovanom v sektore dopravy sa počíta na základe energetickej štatistiky, podľa metodiky opísanej v smernici 2009/28/ES. Do výpočtu tohto ukazovateľa sa od roku 2010 zahŕňa príspevok všetkých kvapalných biopalív. Od roku 2011 sú údaje za kvapalné biopalivá v doprave obmedzené len na kvapalné biopalivá, ktoré sú v súlade so smernicou 2009/28/ES (inými slovami tie, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti).

Kontext

Európska komisia stanovila niekoľko energetických stratégií pre bezpečnejšie, udržateľné a nízkouhlíkové hospodárstvo. Používanie obnoviteľných zdrojov energie nielen prispieva k boju proti zmene klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, ale vedie aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, väčšej rozmanitosti dodávok energie, menšiemu znečisteniu ovzdušia, ako aj možnosti vytvárať pracovné miesta v sektoroch ochrany životného prostredia a energie z obnoviteľných zdrojov.

Klimaticko-energetický balík do roku 2020 (v angličtine) prijatý v decembri 2008 znamenal ďalší podnet na zvýšenie používania energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 20 % celkovej spotreby energie do roku 2020 a zároveň vyzval na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov, v obidvoch prípadoch o 20 %. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie je stanovený celkový cieľ pre EÚ: do roku 2020 dosiahnuť 20 % podiel spotreby energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľné zdroje by do roku 2020 okrem toho mali tvoriť 10 % celkového objemu palív používaných v sektore dopravy. V smernici sa mení právny rámec podpory energie z obnoviteľných zdrojov, požaduje sa vypracovanie národných akčných plánov (v angličtine), ktoré načrtnú ďalší smer rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch EÚ, vytvárajú sa mechanizmy spolupráce a stanovujú kritériá udržateľnosti pre kvapalné biopalivá (v nadväznosti na znepokojenie pre ich údajný negatívny vplyv na ceny plodín, dodávky potravín, ochranu lesov, biodiverzitu a vodné a pôdne zdroje). Správa o súčasnom stave udržateľnosti pevnej a plynnej biomasy na výrobu elektriny, tepla a chladu v EÚ [SWD(2014) 259] (v angličtine) bola prijatá v júli 2014.

Európska komisia 6. júna 2012 predložila oznámenie s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou [COM(2012) 271 final], v ktorom načrtla možnosti politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020. V oznámení sa takisto uvádza výzva na koordinovanejší európsky prístup pri zriaďovaní a reforme systémov podpory a rozsiahlejšie využívanie obchodovania s energiami z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi EÚ. V januári 2014 Európska komisia predložila súbor energetických a klimatických cieľov do roku 2030 (v angličtine), ktoré majú podnietiť súkromné investície do infraštruktúry a nízkouhlíkových technológií. Jedným z navrhnutých kľúčových cieľov je, aby do roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol úroveň aspoň 27 %. Tieto ciele sa chápu ako krok k dosiahnutiu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2050 predložených v dokumente Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011) 112 v konečnom znení).

Jednou z 10 priorít Európskej komisie predložených v roku 2014 je energetická únia. Európska energetická únia by mala zaručiť bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu. Vo februári 2015 Európska komisia stanovila plány pre rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy v oznámení (COM(2015) 80 final). V oznámení sa navrhuje päť rozmerov stratégie, pričom jedným z nich je dekarbonizácia hospodárstva.

Európska únia 11. decembra 2018 prijala smernicu 2018/2001/EÚ o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Nový regulačný rámec zahŕňa záväzný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre EÚ do roka 2030 vo výške 32 %, s doložkou o revidovaní smerom nahor do roka 2023. Významne prispeje k politickej priorite Komisie, ktorú sformuloval predseda Komisie pán Juncker v roku 2014 – aby sa Európska únia stala svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. To jej umožní udržať si vedúce postavenie v boji proti zmene klímy, pri prechode k čistej energii a dosahovaní cieľov stanovených v Parížskej dohode.

Direct access to

Poznámky

↑ Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
↑ SHARES tool

[1] Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

[2] SHARES tool

[1]

[2]