Archive:Štatistika odpadov

Údaje extrahované v mesiaci apríla 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: júl 2017. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Tabuľka 1: Produkcia odpadu podľa ekonomických činností a domácností, 2012
(v tis. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 1: Produkcia odpadu podľa ekonomických činností a domácností, EÚ-28, 2012
(v %)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 2: Produkcia odpadu, 2012
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 3: Produkcia odpadu, bez najdôležitejších druhov minerálnych odpadov, 2004 a 2012
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 4: Produkcia odpadu, bez najdôležitejších druhov minerálnych odpadov, EÚ-28, 2004 – 2012
(v mil. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Tabuľka 2: Celková produkcia odpadu, 2010 a 2012
(v tis. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Obrázok 5: Produkcia nebezpečného odpadu, 2004 a 2012 (¹)
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)

Tabuľka 3: Spracovanie odpadu, 2012
(v tis. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Tabuľka 4: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2012
(v tis. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

Obrázok 6: Vývoj spracovania odpadu v EÚ-28, 2004 – 2012
(v mil. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

V tomto článku sa uvádza prehľad vývoja produkcie a spracovania odpadu v Európskej únii (EÚ) a vo viacerých nečlenských krajinách; článok vychádza výhradne z údajov zozbieraných v rámci nariadenia č. 2150/2002 Európskeho parlamentu a Rady o štatistike o odpadoch.

Odpad definovaný v článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES ako „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“, potenciálne predstavuje obrovskú stratu zdrojov vo forme materiálu i energie. Okrem toho môže mať nakladanie s odpadom a jeho likvidácia závažné dôsledky pre životné prostredie. Napríklad skládky zaberajú pozemky a môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, pričom spaľovanie môže viesť k emisiám nebezpečných látok znečisťujúcich ovzdušie v prípade, že nie je náležite upravené právnymi predpismi.

Cieľom politík EÚ v oblasti nakladania s odpadom je preto znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zlepšiť efektívne využívanie zdrojov v EÚ. Dlhodobým cieľom týchto politík je znížiť množstvo vzniknutého odpadu, a keď je produkcia odpadu nevyhnutná, podporovať ju ako zdroj a dosahovať vyššiu úroveň recyklácie a bezpečnú likvidáciu odpadu.

Hlavné štatistické výsledky

Celková produkcia odpadu

V roku 2012 predstavovala celková produkcia odpadu za všetky ekonomické činnosti a domácnosti EÚ-28 2 515 mil. ton, teda o niečo viac než v rokoch 2010 a 2008 (2 460 mil. ton a 2 427 mil. ton), avšak menej než v roku 2004. Pomerne nízke hodnoty za roky 2008 a 2010 môžu aspoň čiastočne vypovedať o poklese ekonomickej činnosti v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy. Z tabuľky 1 vyplýva, že v roku 2012 boli medzi členskými štátmi EÚ-28 výrazné rozdiely tak v množstve vyprodukovaného odpadu, ako aj v činnostiach, ktoré najviac prispeli k produkcii odpadu.

Na obrázku 1 vidieť podiel domácností a jednotlivých ekonomických činností na celkovej produkcii odpadu v EÚ-28 za rok 2012. Na stavebníctvo a demolácie pripadalo 33 % celkového množstva (821 mil. ton), za nimi nasleduje ťažba a dobývanie (29 % alebo 734 mil. ton), priemyselná výroba (11 % alebo 270 mil. ton), domácnosti (8 % alebo 213 mil. ton) a energetika (4 % alebo 96 mil. ton); zvyšných 15 % predstavovalo produkciu odpadu z ostatných ekonomických činností.

Celková produkcia odpadu podľa ekonomických činností a domácností v roku 2012 sa môže vyjadriť aj v pomere k počtu obyvateľov (pozri obrázok 2). Priemerné množstvo odpadu vyprodukovaného v EÚ-28 v roku 2012 zodpovedalo takmer piatim tonám (4 984 kg) na obyvateľa. Priemer za EÚ-28 však nevypovedá o výrazných rozdieloch, ktoré existovali medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. Tie je možné vidieť pri pohľade na najvyššiu a najnižšiu priemernú hodnotu: v Bulharsku predstavovala produkcia odpadu 22,1 tony na obyvateľa, naproti tomu v Chorvátsku 791 kg na obyvateľa.

Väčšina celkovej produkcie odpadu (63 %) v krajinách EÚ-28 pripadala na minerálny odpad. V relatívnom podiele minerálneho odpadu na celkovej produkcii odpadu boli medzi členskými štátmi EÚ výrazné rozdiely, čo môže aspoň do určitej miery odrážať rozdiely v ekonomických štruktúrach. Vo všeobecnosti bol podiel minerálneho odpadu vyšší v členských štátoch, pre ktoré sú charakteristické rozsiahle činnosti v oblasti ťažby a dobývania (ako napr. Bulharsko, Fínsko, Estónsko, Švédsko a Rumunsko) a/alebo činnosti v oblasti stavebníctva/demolácie (ako napr. Luxembursko). Tieto dve činnosti predstavovali 3,0 tony z celkového množstva 3,2 tony minerálneho odpadu na obyvateľa, čo zodpovedá 93,5 % celkovej produkcie minerálneho odpadu v EÚ-28 v roku 2012.

Produkcia odpadu bez najdôležitejších druhov minerálneho odpadu

V EÚ-28 sa v roku 2012 vyprodukovalo 922 mil. ton odpadu bez najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, čo zodpovedá 37 % celkového množstva vyprodukovaného odpadu. Pri vyjadrení v pomere na počet obyvateľov vyprodukoval v roku 2012 každý obyvateľ EÚ-28 v priemere 1,8 tony odpadu iného ako najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu (pozri obrázok 3). Zatiaľ čo celkové množstvo odpadu bez najdôležitejších druhov minerálneho odpadu sa od roku 2004 do roku 2012 znížilo o 3,7 %, množstvo na obyvateľa sa znížilo o 5,8 % (keďže za toto obdobie sa zároveň zvýšil počet obyvateľov).

V jednotlivých členských štátoch EÚ sa produkcia odpadu bez najdôležitejších druhov minerálneho odpadu v roku 2012 pohybovala od priemerného množstva 620 kg na obyvateľa v Chorvátsku do 8,6 tony na obyvateľa v Estónsku; v druhom prípade išlo väčšinou o nebezpečný odpad zo spaľovania, nebezpečné chemické usadeniny a zostatky z rafinácie a spaľovania roponosných bridlíc.

Na obrázku 4 vidieť pôvod a vývoj produkcie odpadu bez najdôležitejších druhov minerálneho odpadu v EÚ-28 v členení podľa ekonomických činností. V roku 2012 bolo najvyššia produkcia odpadu zaznamenaná v prípade domácností a priemyselnej výroby (208,1 mil. ton a 200,8 mil. ton ). Vývoj v priebehu času bol v týchto dvoch odvetviach rozdielny: množstvo odpadu vyprodukovaného domácnosťami v roku 2012 bolo podobné ako v roku 2004, keďže produkcia odpadu v odvetví priemyselnej výroby sa v tomto období znížila o 26 %. V posudzovanom období sa výrazne znížilo aj množstvo odpadu vyprodukovaného v odvetví ťažby a dobývania (–25 %) a poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (–49 %), zatiaľ čo množstvo odpadu vyprodukovaného v odvetví vodného hospodárstva a nakladania s odpadom (61 %), ako aj stavebníctva (45 %) sa rýchlym tempom zvyšovalo.

Produkcia nebezpečného odpadu

Nebezpečný odpad môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ak sa s ním nenakladá a nelikviduje sa bezpečne. Z odpadu vyprodukovaného v EÚ-28 v roku 2012 sa približne 100,7 mil. ton (4,0 % z celkového množstva) klasifikovalo ako nebezpečný odpad (pozri tabuľku 2). V priemere to zodpovedalo 200 kg nebezpečného odpadu na obyvateľa v EÚ-28 (pri priemere 5,0 tony celkového odpadu na obyvateľa).

V EÚ-28 bolo v roku 2012 oproti roku 2010 vyprodukovaného o 2,2 % viac odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a o 3,3 % viac nebezpečného odpadu, pričom množstvo nebezpečného odpadu sa zvýšilo z 97,5 na 100,7 mil. ton. V roku 2012 bol podiel nebezpečného odpadu na celkovej produkcii odpadu pod 10,0 % vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Estónska, kde tvoril 41,6 % z celkového množstva, a Írska, kde to bolo 10,3 %. Veľmi vysoký podiel v Estónsku súvisí najmä s výrobou energie z roponosných bridlíc. Z nečlenských krajín uvedených v tabuľke 2 zaznamenalo najvyšší podiel nebezpečného odpadu na celkovej produkcii Srbsko (26,3 %) z dôvodu intenzívnej činnosti v odvetví ťažby a dobývania, za ním nasledovala Bosna a Hercegovina (21,2 %) a Nórsko (12,7 %).

Na obrázku 5 vidieť množstvo nebezpečného odpadu vyprodukovaného na obyvateľa v rokoch 2004 a 2012 (je potrebné uvedomiť si, že tieto číselné údaje zahŕňajú všetky kategórie nebezpečného odpadu vrátane minerálneho). Mimoriadne vysoké číselné hodnoty za Estónsko, Bulharsko a Srbsko vyplývajú vo veľkej miere z ťažby prírodných zdrojov v týchto krajinách. S výnimkou týchto osobitných prípadov sa produkcia nebezpečného odpadu v členských štátoch EÚ pohybovala v roku 2012 od 27 kg na obyvateľa v Grécku po 593 kg na obyvateľa v Luxembursku.

Od roku 2004 do roku 2012 bol v EÚ-28 zaznamenaný nárast produkcie nebezpečného odpadu na obyvateľa o 11,1 %. Veľký nárast v niektorých členských štátoch EÚ (napríklad Lotyšsko a Dánsko) bol do určitej miery vykompenzovaný znížením v ďalších 11 členských štátoch (napríklad na Cypre, v Portugalsku a Rumunsku).

Spracovanie odpadu

V roku 2012 sa v EÚ-28 spracovalo približne 2 303 mil. ton odpadu; v tom je započítané aj spracovanie odpadu dovezeného do EÚ. Tabuľka 3 obsahuje viac informácií týkajúcich sa druhov činností spracovania odpadu, ktoré sa uplatnili. Takmer polovica (48,3 %) odpadu spracovaného v EÚ-28 v roku 2012 sa zlikvidovala inak ako spálením odpadu; išlo najmä o skládkovanie odpadu na zemi alebo do zeme (napr. skládky), ale aj o terénne úpravy a vypúšťanie odpadu do vodných útvarov. Ďalších 45,7 % odpadu spracovaného v EÚ-28 v roku 2012 sa zaslalo na zhodnotenie (iné ako energetické zhodnotenie), ktoré zahŕňa činnosti recyklácie (36,4 %) a spätného zasypávania (9,3 %): spätné zasypávanie je používanie odpadu v oblastiach výkopov na účely rekultivácie alebo z bezpečnostných dôvodov alebo na inžinierske účely pri úpravách krajiny. Zostávajúceho 6,0 % odpadu spracovaného v EÚ-28 sa zaslalo na spálenie: 4,4 % s energetickým zhodnotením a 1,6 % bez neho. Medzi členskými štátmi EÚ sa zistili výrazné rozdiely vo využívaní jednotlivých metód spracovania. Napríklad niektoré členské štáty (napríklad Slovinsko, Taliansko, Belgicko, Poľsko a Nemecko) mali veľmi vysoké miery zhodnocovania (iné ako energetické zhodnocovanie), zatiaľ čo iné štáty uprednostňovali likvidáciu odpadu (napr. Bulharsko, Rumunsko, Grécko a Malta).

V roku 2012 bola zlikvidovaná takmer polovica (47,8 %) nebezpečného odpadu spracúvaného v EÚ-28 (pozri tabuľku 4). Približne 10,5 mil. ton (alebo 13,9 %) nebezpečného odpadu sa spálilo alebo sa použilo na energetické zhodnotenie a 28,8 mil. ton (alebo 38,3 %) sa zhodnotilo.

Obrázok 6 znázorňuje vývoj spracovania odpadu v EÚ-28 podľa hlavných kategórií spracovania od roku 2004 do roku 2012. Množstvo zlikvidovaného odpadu bolo v roku 2012 o niečo (0,4 %) nižšie než v roku 2004. Množstvo zhodnoteného odpadu (bez energetického zhodnotenia) sa zvýšilo z 890 mil. ton v roku 2004 na 1 053 mil. ton v roku 2012, čo predstavuje nárast o 18,3 %. V dôsledku toho sa podiel zhodnotenia na celkovom spracovaní odpadu zvýšil zo 42,1 % v roku 2004 na 45,7 % v roku 2012. V kategórii spaľovania odpadu (vrátane energetického zhodnotenia) sa od roku 2004 do roku 2012 zaznamenal celkový nárast o 27,4 %.

Zdroje a dostupnosť údajov

S cieľom monitorovať vykonávanie politiky v oblasti odpadov, najmä dodržiavanie zásad zhodnocovania a bezpečnej likvidácie, sa vyžaduje spoľahlivá štatistika produkcie odpadu a nakladania s odpadom z podnikov a súkromných domácností. V roku 2002 bolo prijaté nariadenie č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch, ktoré vytvorilo rámec pre harmonizovanú štatistiku Spoločenstva v tejto oblasti.

V tomto nariadení sa vyžaduje, aby počínajúc referenčným rokom 2004 členské štáty EÚ poskytovali každé dva roky údaje o produkcii, zhodnocovaní a likvidácii odpadu. Údaje o produkcii a spracovaní odpadu sú v súčasnosti k dispozícii za päť referenčných rokov, konkrétne za roky 2004, 2006, 2008, 2010 a 2012. Údaje za rok 2006 za EÚ-28 sa v súčasnosti nezverejňujú, ale očakáva sa, že v budúcnosti budú k dispozícii.

Kontext

Prístup EÚ k nakladaniu s odpadom vychádza z troch zásad: predchádzanie vzniku odpadu, recyklácia a opätovné použitie a zlepšenie konečnej likvidácie a monitorovania. Predchádzanie vzniku odpadu je možné dosiahnuť prostredníctvom čistejších technológií, ekodizajnu alebo ekologicky účinnejšej štruktúry výroby a spotreby. Predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia, zamerané na materiálové technológie, môžu tiež znížiť vplyv zdrojov, ktoré sa používajú, na životné prostredie prostredníctvom obmedzenia ťažby a transformácie surovín počas výrobných procesov. Kde je to možné, odpad, ktorý nie je možné recyklovať alebo znovu použiť, by sa mal bezpečne spáliť, pričom skládky by sa mali využívať ako posledná možnosť. Obidve tieto metódy vyžadujú pozorné monitorovanie, keďže môžu závažne poškodiť životné prostredie.

Stratégia udržateľného rozvoja (v angličtine) EÚ a jej siedmy environmentálny akčný program (v angličtine), v ktorom sa stanovuje predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s ním ako jedna zo siedmich tematických stratégií s názvom „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov: tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie“ (KOM(2005) 666 v konečnom znení), zdôrazňujú vzťah medzi účinným využívaním zdrojov a vznikom odpadu a nakladaním s ním. Zámerom politiky Spoločenstva v tejto oblasti je oddeliť využívanie zdrojov a vznik odpadu od hospodárskeho rastu, a zabezpečiť, aby udržateľná spotreba neprevyšovala možnosti z hľadiska životného prostredia. V roku 2010 sa vykonalo hodnotenie tematickej stratégie (KOM(2011) 13 v konečnom znení), ktorým sa mal zhodnotiť pokrok dosiahnutý v politike EÚ týkajúcej sa odpadu. V správe sa uvádza, že sa dosiahol pokrok v niekoľkých oblastiach a okrem iného došlo k legislatívnym zmenám, zvýšeniu miery recyklácie, zníženiu množstva odpadu určeného na skládky a k obmedzeniu nebezpečných látok v prípade niektorých druhov odpadu. V záveroch sa však poukazuje na určité problémy, v ktorých by bolo možné dosiahnuť zlepšenie. Okrem iného ide o nepriaznivý vplyv na životné prostredie spôsobený očakávaným nárastom vyprodukovaného odpadu, neschopnosť využiť príležitosti na zníženie emisií skleníkových plynov a nedostatočný pokrok pri vytváraní pracovných miest v environmentálnych službách. V správe sa taktiež vyzýva na stanovenie nových a prísnejších cieľov v oblasti predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklácie a na posun k cieľom stanoveným pre konkrétne materiály, aby bolo možné dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je podpora hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje.