Archive:Štatistika vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni

Údaje z marca 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: jún 2015.

Tento článok je súčasťou súboru štatistických článkov vychádzajúceho z Regionálnej ročenky Eurostatu. Venuje sa výberu regionálnych štatistík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii v Eurostate. Vzdelávanie, odborná príprava a všeobecnejšie celoživotné vzdelávanie zohrávajú v hospodárskych a sociálnych stratégiách Európskej únie (EÚ) dôležitú úlohu.

Hlavné štatistické výsledky

Z údajov za rok 2011 za krajiny EÚ 28 vyplýva, že v riadnom vzdelávacom systéme, ktorý zahŕňa všetky úrovne vzdelávania od primárneho až po postgraduálne štúdiá, bolo 93,7 milióna študentov a ďalších 15,4 milióna detí sa zúčastňovalo na predprimárnom vzdelávaní.

Eurostat zbiera a publikuje štatistiky z oblasti vzdelávania a odbornej prípravy za regióny EÚ, jednotlivé členské štáty EÚ, ako aj súhrnne za krajiny EÚ 28. Okrem toho je k dispozícii výber informácií za krajiny EZVO a kandidátske krajiny. Tieto štatistiky sú vo všeobecnosti k dispozícii za regióny NUTS 2 a v tomto článku sa predkladajú údaje súvisiace s účasťou na vzdelávaní a osobami, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku , ktoré súvisia so vzdelávaním a odbornou prípravou, účasťou a dosiahnutým vzdelaním, ako aj celoživotným vzdelávaním dospelých. Štatistiky miery účasti štvorročných detí a počet študentov v terciárnom vzdelávaní sú pre Chorvátsko k dispozícii iba na celoštátnej úrovni, pričom tieto ukazovatele sa predkladajú za regióny NUTS 1 v celom Nemecku a Spojenom kráľovstve.

Účasť štvorročných detí na vzdelávacom procese

Mapa 1: Miery účasti štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní
(úrovne ISCED 0 a 1) podľa regiónov NUTS 2, 2012 (1)
(% štvorročných detí) - Zdroj: Eurostat (educ_regind)

Vek začiatku vzdelávania sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši: v Luxembursku a Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) sa povinná školská dochádzka začína vo veku štyroch rokov, zatiaľ čo v iných regiónoch EÚ je to vo veku päť až sedem rokov; účasť na predprimárnom vzdelávaní je vo väčšine členských štátov EÚ vo všeobecnosti dobrovoľná. V stratégii Európa 2020 sa zdôrazňuje zvýšenie miery účasti detí na príprave na začiatok povinnej školskej dochádzky. Jedným z jej cieľov je zvýšiť podiel detí zúčastňujúcich sa na predprimárnom vzdelávaní do roku 2020 na minimálne 95 %.

V roku 2012 tvoril v krajinách EÚ 28 podiel štvorročných detí na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní 91,7 %. Miery účasti štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní boli vo všeobecnosti vysoké a dosahovali 95,0 % alebo viac v Nemecku, Taliansku, Írsku, Dánsku, Belgicku, Luxembursku, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Holandsku, Francúzsku a na Malte; viac než 95,0 % dosahovali aj na Islande a v Nórsku (spomedzi krajín EZVO). Na druhej strane Grécko, Chorvátsko, Fínsko a Poľsko hlásili menej než 70,0 % účasť štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní v roku 2012; relatívne nízke miery boli zaznamenané aj v krajinách EZVO, konkrétne v Lichtenštajnsku a Švajčiarsku (do 60,0 %), zatiaľ čo ešte nižšie miery boli v kandidátskych krajinách, konkrétne v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (24,5 %) a Turecku (19,2 %).

V mnohých regiónoch Francúzska, Španielska, Holandska a Spojeného kráľovstva sa na predprimárnom a primárnom vzdelávaní zúčastňovali prakticky všetky štvorročné deti

Mapa 1 zobrazuje, že v regiónoch EÚ nahlásila viac než štvrtina (26,8 %) z 224 regiónov NUTS 2, za ktoré sú k dispozícii informácie za rok 2012, že na predprimárnom a primárnom vzdelávaní sa zúčastňovalo minimálne 99,0 % štvorročných detí. Z týchto 60 regiónov sa viac než tri štvrtiny nachádzali v štyroch členských štátoch EÚ, a to: Francúzsku (16 regiónov), Španielsku (11 regiónov), Spojenom kráľovstve (11 regiónov NUTS 1) a Holandsku (osem regiónov). Belgicko (päť regiónov) a Taliansko (štyri regióny) boli jediné ďalšie členské štáty, v ktorých sa vo viac než jednom regióne zaznamenala miera účasti minimálne 99,0 %. Mieru nad 99,0 % dosiahla aj Malta (hoci na tejto úrovni podrobností pozostáva z jedného regiónu) a štyrmi zostávajúcimi regiónmi boli Burgenland v Rakúsku, írsky región Southern and Eastern, Alentejo v Portugalsku a Midtjylland v Dánsku.

Atény mali najnižšiu účasť štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní

V 19 regiónoch NUTS 2 krajín EÚ 28 sa na predprimárnom a primárnom vzdelávaní v roku 2012 zúčastňovalo 65,0 % štvorročných detí. Najnižšia miera účasti bola zaznamenaná v gréckom regióne hlavného mesta Attiki (30,8 %), zatiaľ čo všeobecnejšie vykazovali grécke, poľské a fínske regióny, ako aj Chorvátsko (k dispozícii sú len celoštátne údaje) jednu z najnižších úrovní účasti štvorročných detí.

Zaostrené na regióny:

Attiki (EL30), Grécko

Národná a Kapodistriánska univerzita, Atény
Podľa posledných regionálnych ukazovateľov vzdelávania pre grécky región hlavného mesta Attiki za rok 2012 je účasť rôzna. Attiki bol jediným gréckym regiónom s menej než polovičnou účasťou štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní. Miera účasti štvorročných detí bola 30,8 %, čo je približne tretina priemeru krajín EÚ 28 (91,7 %).
Na druhej strane podiel študentov v terciárnom vzdelávaní (v pomere k miestnej populácii osôb vo veku 20 až 24 rokov) bol v regióne Attiki 121,8 %, čo je takmer dvojnásobok priemeru krajín EÚ 28 (64,1 %).
© Fotografia: A. Savin

Je zaujímavé, že niektoré regióny hlavného mesta zaznamenali miery účasti štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní nižšie, ako bol ich príslušný celoštátny priemer. Jednoznačne sa to ukazovalo v Grécku, Španielsku a Portugalsku a v menšej miere aj v Nemecku, Taliansku, Maďarsku a Rakúsku. Na rozdiel od väčšiny Spojeného kráľovstva boli miery účasti v Škótsku pomerne nízke. Je potrebné poznamenať, že škótsky parlament nezávisle rozhoduje o vzdelávacej politike a škótsky vzdelávací systém je do veľkej miery odlišný od zvyšku Spojeného kráľovstva.

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

Mladí ľudia vo veku 15 až 17 rokov si musia často vybrať, či budú pokračovať v štúdiu alebo v odbornej príprave alebo si budú hľadať zamestnanie. Povinná školská dochádzka trvá vo väčšine členských štátov EÚ priemerne 9 alebo 10 rokov a zvyčajne sa končí nižším sekundárnym vzdelaním. V niektorých regiónoch je toto obdobie o niečo dlhšie, napríklad v Lotyšsku, na Malte a vo väčšine regiónov Spojeného kráľovstva (11 rokov), v Luxembursku, Portugalsku a Severnom Írsku (12 rokov), v Maďarsku a Holandsku (13 rokov).

V roku 2012 sa v EÚ nezúčastňovalo na vzdelávaní ani odbornej príprave 12,7 % osôb vo veku 18 až 24 rokov

Ukazovateľ osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, uvádza podiel jednotlivcov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie a ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave (pred zisťovaním, v rámci ktorého sa tieto údaje zozbierali).

V stratégii Európa 2020 sa stanovil cieľ dosiahnuť do roku 2020 podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, na úrovni menej ako 10 %. V roku 2012 bol v krajinách EÚ 28 podiel osôb vo veku 18 až 24 rokov zaradených do skupiny osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, na úrovni 12,7 %. O niečo vyšší podiel (14,4 %) tvorili v tejto skupine muži (10,9 %).

Najnižší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol zaznamenaný vo východnej Európe

Mapa 2 zobrazuje, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa v roku 2012 v rámci krajín EÚ 28 značne líšil. Treba poznamenať, že pokrytie tohto ukazovateľa sa však minulý rok výrazne zlepšilo, takže obsahuje aj informácie za regióny NUTS 2. Najnižší podiel osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktorí v roku 2012 predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, mala Praha, región hlavného mesta Českej republiky, a to na úrovni 2,4 %. V 13 regiónoch NUTS 2 krajín EÚ 28 bol podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, nižší ako 5,0 %. Takmer všetky z nich sa nachádzali vo východnej Európe, pričom štyri regióny (vrátane Prahy) boli z Českej republiky, tri z Poľska, oba chorvátske regióny a po jednom regióne z Bulharska, Slovinska a Slovenska. Jediným regiónom s podielom nižším ako 5,0 %, ktorý nepochádzal z východnej Európy, bol rakúsky región Steiermark (ktorý leží na juhovýchode krajiny a hraničí so Slovinskom).

Mapa 2: Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónov NUTS 2, 2012 (1)
(% osôb vo veku 18 až 24 rokov) - Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)

V roku 2012 mali takmer dva z piatich regiónov EÚ menej než 10 % obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku

V roku 2012 bolo z 264 regiónov NUTS 2, za ktoré sú v krajinách EÚ 28 k dispozícii údaje, 104 regiónov s menej než 10,0 % obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu (prvé dva odtiene na mape 2). Tieto regióny sa nachádzali v podstate v celej EÚ, s výnimkou južnej Európy, kde zaznamenali miery nižšie ako 10,0 % iba tri regióny, všetky v Grécku. Najnižší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa sústredil v oblasti od Škandinávie cez Litvu a Poľsko, kde sa rozdelil na západný smer do Nemecka a krajín Beneluxu a južný smer do Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Rakúska, Slovinska a Chorvátska.

Najvyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, často hlásia geograficky periférne regióny

Na druhej strane sa najvyšší podiel osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré v roku 2012 predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, zaznamenal v autonómnych mestách a ostrovoch Španielska a Portugalska. Tieto odľahlé regióny možno aspoň čiastočne charakterizovať ako regióny, ktoré neponúkajú široký výber ďalších možností vzdelávania a odbornej prípravy, čo môže mať za následok presťahovanie študentov, ktorí chcú študovať zvolený odbor.

V roku 2012 bolo v 35 regiónoch NUTS 2 v rámci EÚ zaznamenaných 20 % alebo viac obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. Regióny sa nachádzali najmä v južnej Európe (26 regiónov) a tam predovšetkým v Španielsku a Portugalsku, pričom všetky regióny v týchto dvoch krajinách mali miery viac než 20,0 %, s výnimkou štyroch severných španielskych regiónov a dvoch stredných portugalských regiónov. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol vyšší ako 20,0 % aj v štyroch ďalších regiónoch z periférnych oblastí Talianska (ostrovy Sardínia a Sicília), severovýchodnom gréckom regióne Anatoliki Makedonia, Thraki a na ostrove Malta (ktorý predstavuje na tejto úrovni podrobností jeden región). Mimo južnej Európy patrila do skupiny osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, viac ako jedna pätina obyvateľov vo veku 18 až 24 rokov zo štyroch prevažne vidieckych a riedko osídlených regiónov v Spojenom kráľovstve (z ktorých dva sa nachádzajú na vonkajších hraniciach územia — Cornwall and Isles of Scilly a Highlands and Islands (Škótsko)), ako aj z dvoch bulharských a dvoch rumunských regiónov.

Najvyšší podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa z celoštátneho hľadiska zaznamenal v regiónoch hlavných miest Belgicka a Rakúska

Možno prekvapujúco bol jediným ďalším regiónom so zaznamenaným 20,0 % alebo vyšším podielom osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré v roku 2012 predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, región hlavného mesta Belgicka, région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest, v ktorom sa zaznamenala najvyššia miera (20,1 %) osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, zo všetkých regiónov NUTS 2 v Belgicku. Je to v rozpore so všeobecnou charakteristikou regiónov hlavných miest, ktoré zvyčajne zaznamenávajú relatívne nízku mieru osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a to pravdepodobne preto, že regióny väčšiny hlavných miest poskytujú široký výber možností vzdelávania. Belgicko bolo jedným z dvoch členských štátov EÚ, za ktoré boli k dispozícii údaje, v ktorých zaznamenal región hlavného mesta najvyššiu mieru osôb, ktoré v roku 2012 predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu: ďalším bola Wien v Rakúsku, v ktorej tvoril podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, 10,9 % (nižší ako priemer krajín EÚ 28).

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, najrýchlejšie klesal v portugalských a španielskych regiónoch

Mapa 3 zobrazuje zmenu v podiele osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. Porovnanie vo všeobecnosti vychádza z trojročného obdobia rokov 2009 až 2012. Podiel osôb v krajinách EÚ 28, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, za tri za sebou nasledujúce roky tohto obdobia celkovo klesol o 1,5 percentuálneho bodu na 12,7 % v roku 2012. Tento pokles za krajiny EÚ 28 ako celok sa zopakoval aj v dvoch tretinách regiónov NUTS 2, keďže v 176 z 263 regiónov, za ktoré boli k dispozícii údaje, sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, znížil (existujú však určité odchýlky od štandardného referenčného obdobia rokov 2009 až 2012, ako je to uvedené v poznámke pod čiarou k mape 3).

Mapa 3: Zmena v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónov NUTS 2, 2009 – 2012 (1)
(rozdiel v percentuálnych bodoch medzi rokmi 2012 a 2009, % osôb vo veku 18 až 24 rokov) - Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)

Najvýraznejšie zníženie podielu osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa v rokoch 2009 až 2012 zaznamenalo v portugalských a španielskych regiónoch patriacich k regiónom s najvyššou mierou osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku. Najvyšší pokles v rokoch 2009 a 2012 sa zaznamenal v portugalskom regióne Norte, v ktorom podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, klesol o 14,3 percentuálneho bodu na 21,3 %. Pokles najmenej o 10,0 percentuálneho bodu v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol v rokoch 2009 až 2012 zaznamenaný aj v troch ďalších portugalských regiónoch (Regiões Autónomas dos Açores a da Madeira a vnútrozemský región Alentejo) a v španielskom regióne Illes Balears.

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa v rokoch 2009 až 2012 zvýšil v takmer jednej tretine (83 z 263) regiónov NUTS 2, za ktoré sú k dispozícii údaje. Tieto nárasty sú vo všeobecnosti malé, keďže len deväť regiónov zaznamenalo zvýšenie podielu osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, o 4,0 percentuálneho bodu alebo viac (ako je to zobrazené najtmavším odtieňom na mape 3). Patrili medzi ne tri regióny zo Spojeného kráľovstva vrátane jediného regiónu v EÚ, ktorý nahlásil dvojmiestny nárast tejto miery (Highlands and Islands), pričom podiel osôb vo veku 18 až 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa v ňom v rokoch 2008 až 2011 zvýšil o 13,7 percentuálneho bodu. Dvomi ďalšími regiónmi zo Spojeného kráľovstva boli Cornwall and Isles of Scilly a East Yorkshire and Northern Lincolnshire, pričom ostatných šesť regiónov sa nachádzalo v Belgicku (región hlavného mesta Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest), Bulharsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Poľsku.

Bulharsko bolo jediným členským štátom EÚ, v ktorom bol podiel mužov na osobách, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, nižší ako príslušný podiel žien

Informácie o podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, možno analyzovať aj vzhľadom na rôzne podiely mužov a žien. Podiel žien vo veku 18 až 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol v roku 2012 v krajinách EÚ 28 v priemere o 3,5 percentuálneho bodu nižší než podiel mužov. Najväčší rozdiel medzi pohlaviami bol zaznamenaný v južnej Európe, kde boli podiely mužov vo všeobecnosti oveľa vyššie: platilo to najmä o Portugalsku, Malte, Cypre, Španielsku a Taliansku, ale aj o Lotyšsku a Estónsku. Na druhej strane, Bulharsko bolo jediným členským štátom EÚ, v ktorom bol podiel mužov, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, nižší ako príslušný podiel žien (rozdiel v roku 2012 bol iba 0,9 percentuálneho bodu).

Podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol vyšší ako príslušný podiel žien v 85 % regiónov EÚ

Na obr. 1 sa zobrazujú regióny s najnetypickejšou distribúciou medzi pohlaviami: patrí sem 10 regiónov, v ktorých bol najväčší rozdiel (v percentuálnych bodoch) vychádzajúc z miery zaznamenanej u mužov v porovnaní s mierou zaznamenanou u žien (ľavá strana obrázka), a 10 regiónov, v ktorých bol najväčší rozdiel vychádzajúc z miery zaznamenanej u žien v porovnaní s mierou zaznamenanou u mužov (pravá strana obrázka). Iba 33 z 220 regiónov NUTS 2 alebo 15 % z uvedených regiónov, za ktoré sú k dispozícii údaje, nahlásilo, že v roku 2012 bol pomer mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, nižší ako príslušný podiel žien. Najväčší rozdiel bol zaznamenaný v bulharskom regióne Severozapaden, kde bol podiel mužov o 9,4 percentuálneho bodu nižší ako podiel žien.

Obr.1: Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, s netypickými rozdielmi medzi pohlaviami vo vybraných regiónoch NUTS 2, 2012 (1)
(% mužov/žien vo veku 18 až 24 rokov) - Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)

Najväčší podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol zaznamenaný v regióne Extremadura

Muži, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, tvorili väčší podiel než ženy a tento rozdiel medzi pohlaviami sa v roku 2012 v deviatich regiónoch NUTS 2 zvýšil na dvojmiestne hodnoty (ako sa zobrazuje na ľavej strane obr. 1). Tieto regióny boli charakterizované ako regióny s najvyšším celkovým podielom osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a nachádzali sa výhradne v južnej Európe, najmä v Španielsku a Portugalsku. Najväčší rozdiel medzi pohlaviami, pokiaľ ide o osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol zaznamenaný v regióne Extremadura (Španielsko), kde muži tvorili 41,3 % osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, čo je asi o 18,8 percentuálneho bodu viac než v prípade žien. Podiel mužov v regióne Extremadura na osobách, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, bol najväčší zo všetkých regiónov NUTS 2.

Okrem dvoch odľahlých španielskych autonómnych miest sa najvyšší podiel žien na osobách, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, zaznamenal v španielskom regióne Illes Balears (29,6 %). Celkový podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku v regióne Illes Balears, sa v rokoch 2009 až 2012 znížil o 10,7 percentuálneho bodu (tretí najväčší pokles z regiónov NUTS 2), pričom z podrobnejšej štúdie vyplýva, že tempo poklesu v tomto regióne bolo takmer trikrát rýchlejšie v prípade mužov ako v prípade žien.

Študenti terciárneho vzdelávania

Terciárne vzdelávanie je úroveň vzdelávania, ktorú ponúkajú univerzity, odborné vysoké školy, technologické inštitúty a ďalšie inštitúcie udeľujúce akademické tituly alebo diplomy osvedčujúce vyššie odborné vzdelanie. Prístup k terciárnemu vzdelávaniu obvykle vyžaduje úspešné dokončenie vyššieho sekundárneho a (alebo) post-sekundárneho programu (nezahrňovaného do terciárneho). V roku 2012 (školský rok 2011/2012) bolo v krajinách EÚ 28 20,0 milióna študentov terciárneho vzdelávania.

Mapa 4 zobrazuje počet študentov univerzitného alebo podobného (terciárneho) vzdelávania v jednotlivých regiónoch v pomere k počtu obyvateľov vo veku 20 až 24 rokov v každom regióne: to vypovedá o atraktívnosti regiónov pre študentov terciárneho vzdelávania. Niektoré regióny nahlásili veľmi vysoké hodnoty (nad 100 %), keďže v nich majú sídlo veľké univerzity alebo iné inštitúcie terciárneho vzdelávania, a tieto vysoké podiely sú dôsledkom toho, že priťahujú veľký počet študentov z iných regiónov (alebo krajín). Okrem toho, vďaka podpore vzdelávania a učenia pre všetkých členov spoločnosti (vrátane starších ľudí) patria študenti terciárneho vzdelávania čoraz menej do tradičnej vekovej skupiny 20 až 24 rokov (ktorá sa používa ako menovateľ na výpočet tohto ukazovateľa).

Mapa 4: Celkový počet študentov terciárneho vzdelávania
(úrovne ISCED 5 a 6) ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 −24 rokov podľa regiónov NUTS 2, 2012 (1)
(%) - Zdroj: Eurostat (educ_regind)

V regiónoch Bratislavský kraj a Praha bol pomer študentov terciárneho vzdelávania k počtu obyvateľov vo veku 20 – 24 rokov 2 : 1

V školskom roku 2011/2012 sa celkovo vysoký podiel študentov terciárneho vzdelávania zaznamenal v severnom Španielsku, severnom Taliansku, severnom Grécku, ako aj v Litve (jeden región na tejto úrovni regiónov NUTS) a vo Fínsku, ako je to zobrazené najtmavším odtieňom na mape 4. Regiónmi s najvyšším pomerom študentov terciárneho vzdelávania k počtu obyvateľov vo veku 20 – 24 rokov však boli zvyčajne regióny hlavných miest. To sa týkalo najmä regiónov Bratislavský kraj (Slovensko) a Praha (Česká republika), kde dosiahol pomer študentov terciárneho vzdelávania vrchol na úrovni 220,5 % a 214,7 %. Sú to jediné dva regióny, v ktorých bol počet študentov terciárneho vzdelávania v pomere k počtu obyvateľov vo veku 20 – 24 rokov viac než dvojnásobný.

Regióny hlavných miest priťahujú študentov terciárneho vzdelávania

Z 18 regiónov celej EÚ, v ktorých bol počet študentov terciárneho vzdelávania v roku 2012 vyšší ako počet obyvateľov vo veku 20 až 24 rokov, tvorili väčšinu (11) regióny hlavných miest: Bratislavský kraj (Slovensko), Praha (Česká republika), Wien (Rakúsko), Bucuresti-Ilfov (Rumunsko), Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest (Belgicko), Attiki (Grécko), Zahodna Slovenija (Slovinsko), Mazowieckie (Poľsko), Comunidad de Madrid (Španielsko), Közép-Magyarország (Maďarsko) a Lazio (Taliansko). Päť z ďalších siedmich regiónov s väčším počtom študentov terciárneho vzdelávania než počtom obyvateľov vo veku 20 – 24 rokov sa nachádzalo v Grécku (a štyri z nich zaznamenali pomery väčšie ako v Attiki) a ďalšími dvoma dva regiónmi boli La Rioja (v Španielsku) a Province/Provincie Brabant Wallon (v Belgicku).

Grécko, Nemecko, Holandsko a Švédsko — jediné členské štáty, v ktorých región hlavného mesta nezaznamenal najvyššiu koncentráciu študentov terciárneho vzdelávania

Hoci regióny hlavných miest Bulharska, Dánska, Írska, Francúzska, Portugalska, Fínska a Spojeného kráľovstva (údaje sú k dispozícii iba za regióny NUTS 1) nahlásili údaje nižšie ako 100 %, vo všetkých týchto krajinách tvorili študenti terciárneho vzdelávania najvyššie koncentrácie v pomere k obyvateľom vo veku 20 – 24 rokov.

Z toho vyplýva, že spolu s Gréckom (pozri vyššie), boli jedinými viacregionálnymi členskými štátmi, ktoré nahlásili, že najhustejšia koncentrácia študentov terciárneho vzdelávania v pomere k obyvateľom vo veku 20 – 24 rokov sa v roku 2012 nachádzala mimo regiónov ich hlavných miest, Nemecko (údaje sú k dispozícii iba za regióny NUTS 1), Holandsko a Švédsko. Za Chorvátsko sú k dispozícii iba celoštátne údaje. V Nemecku zaznamenali podiely vyššie ako v regiónoch Berlin (70,0 %) Hamburg (79,6 %) a Bremen (74,8 %). V Holandsku boli zaznamenané najvyššie podiely študentov terciárneho vzdelávania v pomere k obyvateľom vo veku 20 – 24 rokov v regiónoch Groningen (89,5 %) a Utrecht (76,2 %), ktoré boli jedinými regiónmi s pomermi vyššími ako v regióne Noord-Holland (69,9 %). Vo Švédsku boli najväčšie pomery zaznamenané v Övre Norrland (94,5 %), Östra Mellansverige (75,5 %) a Sydsverige (72,2 %), pričom všetky tieto regióny zaznamenali pomer vyšší ako v regióne Stockholm (69,1 %).

Úroveň vzdelania v terciárnej oblasti

Na dvoch nasledujúcich mapách sa uvádzajú informácie o podiele obyvateľov, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie, inými slovami, univerzitný diplom alebo podobnú úroveň vzdelania. Jedným z cieľov v oblasti vzdelávania, ktorý bol prijatý v stratégii Európa 2020, je dosiahnuť do roku 2020 v EÚ minimálne 40 % podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s ukončeným terciárnym vzdelaním.

V roku 2012 mala v krajinách EÚ 28 dokončené terciárne vzdelanie iba niečo vyše tretiny (35,7 %) osôb vo veku 30 – 34 rokov. Tieto najnovšie údaje podporujú predpoklad, že čoraz väčší podiel obyvateľov EÚ študuje na vyššej úrovni vzdelania, čo je v súlade s cieľom stratégie Európa 2020, keďže pred desiatimi rokmi (v roku 2002) bol tento podiel o 12,2 percentuálneho bodu nižší, čiže 23,5 %.

Aglomerácie priťahujú vysokokvalifikovaných zamestnancov

Keďže väčšina osôb vo veku 30 až 34 rokov dosiahne terciárne vzdelanie do veku 30 rokov, tento ukazovateľ sa môže použiť aj na posúdenie atraktívnosti (alebo „efektu príťažlivosti“) regiónov s ohľadom na možnosti absolventov nájsť si zamestnanie. Hlavné mestá si veľké spoločnosti často vyberajú za svoje sídla z dôvodov prestíže alebo výhod vyplývajúcich z úspor z rozsahu, ktoré sa im v niektorých najväčších mestách Európy ponúkajú. Vzhľadom na vysoký počet a široký rozsah pracovných miest pre absolventov, ktoré sa v hlavných mestách ponúkajú, preto neprekvapuje, že mnohé regióny európskych hlavných miest vykázali vysoký podiel obyvateľstva vo veku 30 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním.

Takmer tri štvrtiny ľudí vo veku 30 až 34 rokov žijúcich v regióne Inner London dosiahli terciárne vzdelanie

V roku 2012 zaznamenalo 21 regiónov NUTS 2 v rámci EÚ viac než polovicu obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním (pozri mapu 5). Vysoká koncentrácia absolventov sa zaznamenala v deviatich regiónoch Spojeného kráľovstva, ktoré sa nachádzali väčšinou na juhu Anglicka (v blízkosti Londýna) a na východe Škótska. Podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním dosiahol vrchol v regióne Inner London, v ktorom ho dosiahli takmer tri zo štyroch osôb (73,1 %), čo je oveľa viac než v regióne, ktorý sa umiestnil na druhom mieste — País Vasco (v Španielsku), kde bol tento pomer 61,7 %.

Mapa 5: Osoby vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním
(úrovne ISCED 5 a 6) podľa regiónov NUTS 2, 2012 (1)
(% osôb vo veku 30 – 34 rokov) - Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)

Mapa 6: Zmena podielu osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 a 6) podľa regiónov NUTS 2, 2009 – 2012 (1)
(rozdiel v percentuálnych bodoch medzi rokmi 2012 a 2009, % osôb vo veku 30 – 34 rokov) - Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)

Klastre ekonomickej činnosti môžu tiež priťahovať vysokokvalifikovaných zamestnancov

Zo zostávajúcich 12 regiónov, v ktorých mala v roku 2012 viac ako polovica obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov ukončené terciárne vzdelanie, sa tri regióny nachádzali v severnom Španielsku a patril medzi ne aj País Vasco. Ďalšími boli dve belgické provincie (v blízkosti regiónu hlavného mesta) a dva francúzske regióny (región hlavného mesta Île de France a Midi-Pyrénées). Hlavné mestá predstavovali štyri z ďalších piatich regiónov, a to v severských členských štátoch a v Írsku, a posledným regiónom bol Utrecht v Holandsku, ktorý sa podľa štúdie vypracovanej Európskou komisiou (ďalšie informácie sa nachádzajú v článku o regionálnej konkurencieschopnosti) považuje za najkonkurencieschopnejší región v EÚ.

Podniky vykonávajúce podobné ekonomické činnosti vytvárajú často klastre s cieľom využiť synergie a blízkosť podobných klientov a konkurentov. Tento jav môže podporiť špecializácie a pritiahnuť do regiónu kvalifikovaných zamestnancov. Patria sem klastre intenzívne sa venujúce výskumu so špecializáciou na biotechnológie, medicínsky výskum, informačné a komunikačné technológie, kozmonautiku a letectvo alebo výrobu automobilov. Príťažlivosť konkrétnych klastrov nemusí byť vzhľadom na relatívnu veľkosť regiónov NUTS 2 vždy zjavná, klaster leteckých podnikov nachádzajúcich sa pri Toulouse vo francúzskom regióne Midi-Pyrénées a klaster podnikov vykonávajúcich ropné činnosti v regióne North Eastern Scotland však aspoň čiastočne prispeli k tomu, že tieto regióny patria medzi 21 regiónov EÚ, v ktorých má aspoň polovica obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov ukončené terciárne vzdelanie.

Mobilita absolventov vo východnej a južnej Európe?

S výnimkou Španielska nenahlásil žiadny z viacregionálnych členských štátov EÚ z východnej a južnej Európy, že by aspoň polovica jeho obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov dosiahla v roku 2012 terciárne vzdelanie. Môže to byť prekvapujúce, keďže mnohé regióny z týchto oblastí majú väčší počet študentov terciárneho vzdelávania, než je obyvateľov vo veku 20 až 24 rokov (ako je to zobrazené na mape 3). Tento zjavný rozpor možno vysvetliť množstvom faktorov:

vzdelávacie systémy môžu byť relatívne centralizované, čo znamená, že obyvatelia jedného regiónu študujú v regióne hlavného mesta a po ukončení štúdia sa vrátia do svojho pôvodného bydliska hľadať prácu,
tieto regióny možno charakterizovať ako regióny s vysokou mobilitou mladých absolventov, čo znamená, že kvalifikovaní ľudia si hľadajú prácu v iných krajinách, pričom tento vzorec správania prevažuje v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou alebo regiónoch s porovnateľne nižšími priemernými mzdami,
nedávnym nárastom záujmu o terciárne vzdelávanie.

Okrem regiónov južnej a východnej Európy nahlásili relatívne nízky podiel obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov v roku 2012 s dosiahnutým terciárnym vzdelaním aj regióny v Nemecku a Rakúsku. To možno, aspoň čiastočne, pripísať veľkému dôrazu kladenému na učňovskú prípravu v týchto dvoch krajinách, kde sa pri mnohých pracovných pozíciách nevyžaduje diplom, ale skôr odborná kvalifikácia. Najvyšší podiel obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov s terciárnym vzdelaním bol v Nemecku zaznamenaný v regióne Oberbayern (43,6 %) a najvyšší podiel v Rakúsku v regióne hlavného mesta Wien (37,8 %).

V 19 regiónoch EÚ mal jeden z piatich obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov terciárne vzdelanie

Mnohé z regiónov, v ktorých bol zaznamenaný pomerne nízky podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním, sú oblasti, v ktorých tradične zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve regiónu primárne činnosti alebo ťažký priemysel (napríklad poľnohospodárstvo, baníctvo, železiarsky a oceliarsky priemysel). V 19 regiónoch NUTS 2 v EÚ dosiahla v roku 2012 terciárne vzdelanie menej než jedna osoba z piatich vo veku 30 – 34 rokov. Šesť z nich sa nachádzalo v Rumunsku, päť v (južnom) Taliansku, po dva v Bulharsku a Grécku a po jednom v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku a Rakúsku. Zväčša sa považujú za hospodársky nerozvinuté, keďže 15 z nich malo v roku 2011 priemerné HDP na obyvateľa nižšie ako 75 % priemeru krajín EÚ 28. Zostávajúce štyri regióny mali pomer HDP na obyvateľa tiež pod úrovňou priemeru krajín EÚ 28.

Takmer štyri z piatich regiónov EÚ nahlásili, že ich podiel obyvateľov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním vo veku 30 až 34 rokov sa v rokoch 2009 až 2012 zvýšil

Mapa 6 obsahuje informácie o zmenách týkajúcich sa vzdelania v terciárnej oblasti v rámci rovnakej skupiny (vek 30 – 34 rokov) na základe analýzy rozdielov medzi rokmi 2009 až 2012. Vo všetkých krajinách EÚ 28 sa podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním zvýšil o 3,6 percentuálneho bodu na 35,7 %. Ak budú tieto zmeny prebiehať aj naďalej, cieľ stratégie Európa 2020 spočívajúci v 40 % obyvateľov EÚ vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním sa dosiahne ešte pred rokom 2020.

Podobná situácia je vo veľkej väčšine regiónov EÚ, keďže podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním sa zvýšil v 205 z 263 regiónov NUTS 2, za ktoré sú k dispozícii údaje. Najrýchlejší nárast podielu obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov s terciárnym vzdelaním zaznamenal grécky ostrovný región Notio Aigaio, kde sa tento podiel v rokoch 2009 až 2012 zvýšil o 17,1 percentuálneho bodu. Okrem regiónu Notio Aigaio bolo zaznamenaných 17 ďalších regiónov EÚ s dvojmiestnym nárastom v percentuálnych bodoch, medzi ktoré patrilo aj sedem regiónov zo Spojeného kráľovstva, tri regióny z Poľska, po dva regióny z Českej republiky a Francúzska a po jednom regióne z Portugalska, Slovenska a Slovinska. Väčšina regiónov s rýchlym nárastom terciárneho vzdelania v Spojenom kráľovstve patrí medzi regióny, v ktorých už predtým existovala vysoká úroveň dosiahnutého vzdelania. Mimo Spojeného kráľovstva sa podiel obyvateľov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním vo väčšine regiónov, v ktorých bol hlásený rýchly nárast, pohyboval okolo priemeru krajín EÚ 28.

Podiel obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov s terciárnym vzdelaním klesol predovšetkým vo vidieckych regiónoch alebo bývalých priemyselných centrách

Na druhej strane bolo 57 regiónov NUTS 2, v ktorých podiel obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním v rokoch 2009 až 2012 klesol (za nemecký región Hannover sa nehlásila žiadna zmena). Tento pokles môže vyplývať z toho, že mladí absolventi sa presťahujú do iného regiónu (pravdepodobne za prácou), alebo z toho, že mladí ľudia sa po absolvovaní vzdelania nevrátia do svojho pôvodného regiónu (a namiesto toho sa rozhodnú usadiť v inom regióne), alebo jednoducho z menšieho počtu absolventov. Mnohé z regiónov, v ktorých sa vyskytol pokles podielu osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním, boli prevažne vidiecke oblasti alebo oblasti, ktoré sa historicky zameriavali na rôzne tradičné odvetvia ťažkého priemyslu. Pokles v počte osôb s terciárnym vzdelaním bol najvýraznejší vo vidieckych francúzskych regiónoch Basse-Normandie a Auvergne, v provinčnom regióne Zeeland v Holandsku a vo veľkom metropolitnom regióne Merseyside v Spojenom kráľovstve. Boli to jediné regióny EÚ, v ktorých podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním klesol v rokoch 2009 až 2012 o viac než 10,0 percentuálneho bodu.

Celoživotné vzdelávanie

Mapa 7: Účasť dospelých vo veku 25 až 65 rokov na vzdelávaní a odbornej príprave podľa regiónov NUTS 2, 2012 (1)
(% z osôb vo veku 25 – 64 rokov) - Zdroj: Eurostat (trng_lfse_04)

Strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave je zameraný na podporu členských štátov EÚ pri príprave vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy vrátane iniciatív celoživotného vzdelávania, ktoré poskytujú všetkým členom spoločnosti prostriedky na využitie svojho potenciálu. Tento rámec stanovuje referenčnú hodnotu, že do roku 2020 sa bude na celoživotnom vzdelávaní zúčastňovať priemerne aspoň 15 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov.

9,0 % obyvateľov EÚ vo veku 25 až 64 rokov sa v roku 2012 zúčastnilo na vzdelávaní alebo odbornej príprave

V porovnaní s analýzou úrovne vzdelania v terciárnej oblasti, v rámci ktorej sú regiónmi s najvyšším podielom často regióny hlavných miest alebo iné husto osídlené regióny, bola účasť na vzdelávaní a odbornej príprave rovnomerne rozdelená medzi jednotlivé členské štáty EÚ, čo naznačuje, že tento ukazovateľ je úzko spojený s celoštátnymi politikami a prístupom zamestnávateľov a zamestnancov.

Mapa 7 obsahuje regionálne informácie o podiele osôb vo veku 25 až 64 rokov, ktoré sa zúčastnili na vzdelávaní a odbornej príprave v roku 2012. Tieto štatistiky sa týkajú osôb, ktoré nahlásili, že počas štyroch týždňov pred uskutočnením zisťovania, v rámci ktorého sa zozbierali tieto údaje, sa zúčastňovali na nejakej forme vzdelávania alebo odbornej prípravy. Zozbierané informácie sa týkajú vzdelávania a odbornej prípravy bez ohľadu na to, či sú relevantné pre aktuálnu alebo možnú budúcu pracovnú pozíciu respondenta. V roku 2012 bol celkový podiel obyvateľov krajín EÚ 28 vo veku 25 až 64 rokov, ktorí sa zúčastňovali na nejakej forme vzdelávania alebo odbornej prípravy, 9,0 %.

Najvyššiu účasť na vzdelávaní a odbornej príprave vykázali dánske regióny

V 18 regiónoch NUTS 2 v EÚ (z celkovo 266 regiónov, za ktoré sú k dispozícii údaje) sa na vzdelávaní alebo odbornej príprave v roku 2012 zúčastnilo 20,0 % alebo viac obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov. Štyri z piatich dánskych regiónov NUTS 2 sa umiestnili na najvyšších priečkach, pričom piaty región obsadil ôsmu najvyššiu priečku účasti. Podiel osôb vo veku 25 – 64 rokov, ktoré sa zúčastňovali na vzdelávaní alebo odbornej príprave v dánskych regiónoch, sa líšil od 27,8 % do 35,4 %, pričom najvyšší podiel bol zaznamenaný v regióne hlavného mesta Hovedstaden. Okrem dánskych regiónov bola vysoká miera účasti na vzdelávaní a odbornej príprave zaznamenaná v susedných severských členských štátoch Fínsko a Švédsko, kde sa nachádzalo 13 zvyšných regiónov, v ktorých sa v roku 2012 na vzdelávaní a odbornej príprave zúčastnila minimálne jedna pätina obyvateľov vo veku 25 až 64 rokov. Ďalší najvyšší podiel, tesne pod úrovňou 20 %, mali regióny v Holandsku a Spojenom kráľovstve (aj keď tento podiel bol v Severnom Írsku nižší, ako aj Wien (Rakúsko) a Zahodna Slovenija (Slovinsko).

V 58 regiónoch krajín EÚ 28 sa na vzdelávaní a odbornej príprave v roku 2012 zúčastnilo menej ako 5,0 % obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov. Boli to najmä regióny z Bulharska, Grécka, Chorvátska, Maďarska a Rumunska, pričom všetky regióny z týchto krajín mali podiel nižší ako 5,0 %, čiže nižšiu ako 5,0 % účasť skupiny obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov na vzdelávaní a odbornej príprave hlásili všetky regióny na Slovensku okrem regiónu hlavného mesta Bratislavský kraj a všetky poľské regióny s výnimkou troch. Najnižšia úroveň účasti (0,9 %) bola zaznamenaná v bulharskom regióne Severen centralen.

Zaostrené na regióny:

Hovedstaden (DK01), Dánsko

Kodanská IT univerzita
Región hlavného mesta Dánska bol regiónom krajín EÚ 28 s najväčším podielom obyvateľov (vo veku 25 – 64 rokov) na vzdelávaní a odbornej príprave (35,4 % v roku 2012). Tento podiel bol takmer štyrikrát vyšší ako priemer krajín EÚ 28 (9,0 %).
Štyri zostávajúce regióny NUTS 2 v Dánsku mali tiež veľký podiel na celoživotnom vzdelávaní, keďže sa zaradili medzi 10 regiónov EÚ s najvyššou hodnotou ukazovateľa v tejto oblasti.
© Fotografia: Kodanská IT univerzita

Zdroje a dostupnosť údajov

Keďže štruktúra vzdelávacích systémov je v jednotlivých krajinách rozdielna, podmienkou pre porovnateľnosť je rámec na zber, zostavovanie a prezentáciu regionálnych, celoštátnych a medzinárodných štatistík a ukazovateľov v oblasti vzdelávania. Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED) poskytuje základ na zber údajov o vzdelávaní. Klasifikuje všetky vzdelávacie programy podľa vzdelávacieho odboru a úrovne a predstavuje štandardné pojmy a definície. ISCED-97 je verzia, ktorá bola zavedená v roku 1997 a používa sa na štatistiku uvedenú v tomto článku. Úplný opis je k dispozícii na webovej lokalite Štatistického úradu (UIS) Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) (v angličtine). Podľa ISCED-97 sa rozlišuje sedem úrovní vzdelávania:

predprimárne vzdelávanie (úroveň 0),
primárne vzdelávanie (úroveň 1),
nižšie sekundárne vzdelávanie (úroveň 2) a vyššie sekundárne vzdelávanie (úroveň 3),
post-sekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) (úroveň 4),
terciárne vzdelávanie (prvý stupeň) (úroveň 5) a terciárne vzdelávanie (druhý stupeň) (úroveň 6).

V roku 2009 sa začala revidovať klasifikácia ISCED a zrevidovaná klasifikácia (ISCED 2011) (v angličtine) bola prijatá na generálnej konferencii v novembri 2011. Vydanie prvých štatistík vychádzajúcich z klasifikácie ISCED 2011 sa očakáva v roku 2015.

Najväčší podiel európskych štatistík z oblasti európskeho vzdelávania sa zbiera ako súčasť spoločného zberu údajov, ku ktorému patria činnosti Štatistického úradu UNESCO (UNESCO-UIS), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Eurostatu, čo sa označuje za spoločný zber údajov (UOE).

Administratívne údaje sa zbierajú ročne a na základe školských rokov, napríklad údaje za rok 2012 sa týkajú školského roka 2011/2012.

Štatistiky o osobách, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a osobách s terciárnym vzdelaním sa zbierajú prostredníctvom zisťovania pracovných síl EÚ, ktorý je ďalším hlavným zdrojom európskej štatistiky v oblasti vzdelávania.

Opredelitve indikator

Štatistika týkajúca sa podielu štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní sa týka tých inštitúcií, ktoré poskytujú deťom starostlivosť zameranú na vzdelávanie. Musia zamestnávať pracovníkov so špecializovanou kvalifikáciou. Preto sa z nich vylučujú jasle, detské krúžky a centrá dennej starostlivosti, v ktorých sa od pracovníkov nevyžaduje kvalifikácia vo vzdelávaní.

Ukazovateľ osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, uvádza percentuálny podiel jednotlivcov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie (úrovne ISCED 0, 1, 2 alebo 3c) a ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave.

Štatistika osôb v terciárnom vzdelávaní sa týka osôb, ktoré sa zúčastňujú na vzdelávacích programoch úrovne ISCED 5 alebo 6. Terciárne programy na úrovni ISCED 5 môžu byť akademické (do veľkej miery teoretické) alebo pracovné (zvyčajne kratšie programy priamo zamerané na prípravu študentov na pracovný trh). Terciárne programy druhej fázy (úroveň ISECD 6) sa týkajú terciárnych študentov, ktorí chcú dosiahnuť vyššiu výskumnú kvalifikáciu (Ph.D. alebo doktorát). Treba poznamenať, že na mape 4 sa kombinujú dve rôzne koncepcie: čitateľ založený na počte študentov podľa vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sú zapísaní, a menovateľ založený na štatistike obyvateľstva zostavovanej podľa miesta bydliska. Región, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávanie, preto nie vždy zodpovedá regiónu bydliska. Okrem toho môže počet študentov zahŕňať osoby, ktoré nie sú evidované v registri obyvateľov (napríklad dočasní zahraniční študenti). Tak je možné, že jeden región uvádza pomer študentov terciárneho vzdelávania prekračujúci 100 % obyvateľov (určitej vekovej skupiny), a to najmä vtedy, ak existuje vysoká úroveň mobility študentov.

Dosiahnuté vzdelanie sa definuje ako podiel ľudí z danej vekovej skupiny, ktorí dosiahli danú úroveň vzdelania. Vekové rozpätie 30 až 34 rokov sa používa pre úroveň vzdelania v terciárnej oblasti preto, že sa vo všeobecnosti vzťahuje na prvé päťročné obdobie, v ktorom veľká väčšina študentov má dokončené štúdium.

Celoživotné vzdelávanie sa týka dosahovania znalostí z osobných alebo profesionálnych dôvodov, pričom celkovým cieľom je zlepšovanie znalostí, zručností a schopností. Štatistiky z oblasti celoživotného vzdelávania sa týkajú osôb vo veku 25 až 64 rokov, ktoré ukončili vzdelávanie alebo odbornú prípravu štyri týždne pred uskutočnením zisťovania pracovných síl. Tieto údaje sú vydelené celkovým počtom obyvateľov rovnakej vekovej skupiny. Zozbierané informácie sa týkajú vzdelávania alebo odbornej prípravy bez ohľadu na to, či sú relevantné pre aktuálnu alebo možnú budúcu pracovnú pozíciu respondenta.

Kontext

Každý členský štát EÚ je do veľkej miery zodpovedný za vlastný vzdelávací systém a systém odborného vzdelávania, ako aj za obsah vyučovacích programov (učebného plánu). EÚ podporuje celoštátne opatrenia a pomáha členským štátom riešiť spoločné problémy prostredníctvom takzvanej otvorenej metódy koordinácie: EÚ poskytuje politické fórum na diskusiu o rôznych témach (napríklad o starnúcej spoločnosti, nedostatku zručností alebo celosvetovej hospodárskej súťaži), čím umožňuje členským štátom výmenu osvedčených postupov a deľbu práce pri zbere informácií.

Príležitosti na vzdelávanie pre všetkých

Od raného detstva…

Vo februári 2011 prijala Európska komisia oznámenie s názvom Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti (KOM(2011) 66). Zdôrazňuje sa v ňom, že vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve je dôležitým základom úspešného celoživotného vzdelávania, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a neskoršej zamestnateľnosti, čo je prospešné najmä pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, a môže deťom pomôcť vyslobodiť sa z chudoby a nefungujúceho rodinného prostredia.

…cez mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku…

Približne jedno zo siedmich detí predčasne ukončí vzdelávanie alebo odbornú prípravu, čo má vplyv na jednotlivcov, spoločnosť a hospodárstvo. V januári 2011 prijala Európska komisia oznámenie s názvom Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020 (KOM(2011) 18). Opisujú sa v ňom dôvody, pre ktoré sa žiaci rozhodujú predčasne ukončiť školskú dochádzku, a podáva sa v ňom prehľad existujúcich a plánovaných opatrení na vyriešenie tohto problému v celej EÚ.

…až k starším študentom

Väčšina Európanov zotrváva vo vzdelávacom systéme podstatne dlhšie, ako je zákonné minimum. Súvisí to s ich rozhodnutím pre vyššie vzdelávanie, ako aj s vyššou účasťou na iniciatívach celoživotného vzdelávania, napr. keď sa dospelí študenti vrátia do vzdelávacieho systému — často s cieľom rekvalifikovať sa alebo pripraviť na inú profesijnú dráhu. Príležitosti na život, štúdium a prácu v inej krajine, ktoré EÚ ponúka svojim občanom, majú potenciál poskytnúť príspevok k medzikultúrnemu porozumeniu a osobnému rozvoju, čo môže na druhej strane pomôcť pri zvyšovaní výkonnosti hospodárstva EÚ.

Vzdelávanie: ústredný pilier stratégie Európa 2020

Vzdelávanie je jedným z piatich ústredných pilierov stratégie rastu Európa 2020. Dva ukazovatele uvádzané v tomto článku na regionálnej úrovni sú referenčnými hodnotami použitými na monitorovanie pokroku EÚ smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu. Tieto referenčné hodnoty boli stanovené na úrovni EÚ a predpokladajú, že:

podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bude do roku 2020 na úrovni 10 %, a
že minimálne 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov dokončí do roku 2020 terciárne alebo iné rovnocenné vzdelanie.

Je potrebné poznamenať, že hoci boli oba tieto ciele stanovené pre úroveň celej EÚ, neuplatňujú sa konkrétne na národnej ani regionálnej úrovni. Každá referenčná hodnota stratégie Európa 2020 bola prenesená do národných (a niekedy regionálnych) cieľov, pri ktorých sa zohľadňuje rôzna situácia a okolnosti daného členského štátu. Pokiaľ ide o podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, národné ciele majú rozpätie od 4,5 % pre Poľsko až po 16 % pre Taliansko.

Youth on the move (v angličtine) je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Je to komplexný balík politických iniciatív týkajúcich sa vzdelávania a zamestnanosti mladých ľudí, ktorý bol zavedený v roku 2010. Zameriava sa na zlepšenie vzdelania a zamestnateľnosti mladých ľudí v EÚ, na zníženie vysokej nezamestnanosti a zvýšenie zamestnanosti mladých:

lepším prispôsobením vzdelávania a odbornej prípravy potrebám mladých ľudí,
podporou mladých ľudí pri využívaní grantov EÚ na štúdium alebo odbornú prípravu v inej krajine,
podporou krajín EÚ pri prijímaní opatrení na zjednodušenie prechodu medzi vzdelávaním a prácou.

Ďalšie informácie: Európa 2020

Vzdelávanie a odborná príprava 2020 (ET 2020)

Strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (takzvaný ET 2020) bol prijatý v máji 2009 a stanovujú sa v ňom štyri strategické ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ:

zrealizovať celoživotné vzdelávanie a mobilitu,
zlepšiť kvalitu a efektívnosť vzdelávania a odbornej prípravy,
podporiť rovnosť, sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo a
stimulovať tvorivosť a inovácie na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy.

Erasmus+: program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport do konca tohto desaťročia

Erasmus+ je program EÚ určený na zlepšenie zručností a zamestnateľnosti, ako aj na modernizáciu vzdelávania, odbornej prípravy a práce mládeže. Tento program podporuje aj šport (terénne projekty a cezhraničné problémy, ako napríklad ovplyvňovanie výsledkov zápasov alebo rasizmus). Je určený na zabezpečenie nového prístupu k príprave moderného a dynamického vzdelávacieho sektora, v ktorom sa bude podporovať spolupráca medzi formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním, ako aj partnerstvá medzi oblasťou vzdelávania a práce. Program Erasmus+ bude existovať sedem rokov (2014 – 2020) a jeho rozpočet bude 14,7 miliardy EUR. Rozdelí sa medzi tieto programy:

vzdelávanie a odborná príprava (77,5 %),
mládež (10 %),
študentské pôžičky (3,5 %),
národné agentúry (3,4 %),
administratívne náklady (1,9 %),
Jean Monnet (1,9 %) — program zameraný na podporu učenia, výskumu a diskusie v oblasti štúdií o európskej integrácii v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania,
šport (1,8 %).

Program Erasmus+ je úzko previazaný s politickými cieľmi stanovenými v iniciatívach ET 2020 a Európa 2020. Má ponúknuť príležitosti na účasť viac než štyrom miliónom Európanov a približne 125 000 rôznym vzdelávacím inštitúciám, čo bude znamenať:

dva milióny študentov v rámci vysokoškolského vzdelávania, ktorí budú v zahraničí študovať alebo sa odborne pripravovať,
650 000 študentov odborných škôl, ktorí časť svojho vzdelávania a odbornej prípravy absolvujú v zahraničí,
500 000 mladých ľudí, ktorí budú môcť v zahraničí vykonávať dobrovoľnícku prácu a zúčastňovať sa na výmenných pobytoch mládeže,
200 000 študentov magisterského štúdia využívajúcich systém záruk za študentské pôžičky a viac než 25 000 štipendií v rámci programu JMD (Joint Master Degrees),
800 000 prednášajúcich, učiteľov, školiteľov, vzdelávacích a mládežníckych pracovníkov, ktorí budú môcť učiť alebo vykonávať odbornú prípravu v zahraničí.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa v iniciatíve ET 2020 stanovilo množstvo referenčných hodnôt, ktoré podliehajú pravidelnému štatistickému monitorovaniu a vykazovaniu, vrátane týchto cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2020:

minimálne 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začiatku povinnej školskej dochádzky by sa malo zúčastniť na predškolskej výchove,
podiel 15-ročných s nedostatočnými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách by mal byť nižší ako 15 %,
podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší ako 10 %,
podiel 30 až 34-ročných s dosiahnutým terciárnym vzdelaním by mal byť minimálne 40 %,
v priemere by sa na celoživotnom vzdelávaní malo zúčastniť minimálne 15 % dospelých vo veku 25 až 64 rokov.

V novembri 2011 boli prijaté dve ďalšie referenčné hodnoty o vzdelávacej mobilite (ktoré sa tiež majú dosiahnuť do roku 2020) a v máji 2012 ďalšia referenčná hodnota o zamestnateľnosti, konkrétne:

v priemere by malo minimálne 20 % absolventov vysokoškolského vzdelávania absolvovať určité obdobie vzdelávania alebo odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí, čo predstavuje minimálne 15 kreditov European credit transfer and accumulation system (ECTS) (v angličtine) alebo minimálne tri mesiace,
v priemere minimálne 6 % ľudí vo veku 18 – 34 rokov s počiatočným odborným vzdelaním a odbornou kvalifikáciou by malo absolvovať počiatočné štúdium v rámci odborného vzdelávania a prípravy (VET) alebo obdobie odbornej prípravy (vrátane stáží) v zahraničí v trvaní minimálne dva týždne,
podiel zamestnaných absolventov (20 – 34 rokov), ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu najneskôr tri roky pred referenčným rokom, by mal byť minimálne 82 %.

V roku 2013 vydalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru Education and training monitor, 2013 (v angličtine) (druhé vydanie tejto ročnej publikácie). Obsahuje analýzu pokroku pri plnení hlavného cieľa v prípade osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, a dosahovania terciárneho vzdelania, ktorý je stanovený v stratégii Európa 2020. Hoci sa v správe uvádzalo, že prvá polovica cieľa je dosiahnuteľná, teda, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, by mal do roku 2020 klesnúť pod 10 %, potvrdzovalo sa v nej aj to, že školskú dochádzku stále predčasne ukončuje približne 5,5 milióna študentov v EÚ. Ďalej sa v správe uvádzalo, že EÚ „realizuje pokrok pri plnení cieľa dosiahnuť zvýšenie počtu osôb s terciárnym vzdelaním na 40 %“ (opäť do roku 2020). V správe sa uvádzalo aj to, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy EÚ čelia v dôsledku konsolidácie verejných financií a nezamestnanosti mladých problému a musia sa snažiť užšie prepojiť prácu a vzdelávanie.

Vzdelávanie a odborná príprava — financovanie politiky súdržnosti

Iniciatívy regionálnej politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sa zameriavajú na rozvoj zručností a talentu, čo sa na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti Európy a jej sociálnej súdržnosti považuje za kľúčové. Prioritné činnosti v oblasti ľudského kapitálu sa do veľkej miery financujú z Európskeho sociálneho fondu (ESF), zatiaľ čo investície do vzdelávacej infraštruktúry sa financujú z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

ESF financuje regionálne iniciatívy, ktorými sa zabezpečuje, že mladí ľudia ukončia vzdelanie a získajú zručnosti, vďaka ktorým sa stanú zamestnateľnejšími. Zároveň sa zníži miera predčasného ukončenia školskej dochádzky, podporí sa zotrvanie mladých ľudí v škole a zabezpečí širší prístup k vzdelaniu (napríklad znevýhodneným skupinám a menšinám) prostredníctvom lepších príležitostí na odborné a terciárne vzdelávanie. Vzhľadom na to, že sa v hospodárstve EÚ očakáva nárast počtu pracovných miest vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu, bude rásť dopyt po ľuďoch s terciárnym vzdelaním.

Z fondu ESF sa financujú programy terciárneho vzdelávania a podporujú partnerstvá so subjektmi odvetvia, ktorých cieľom je vytvoriť lepšie prepojenie medzi poskytovateľmi odbornej prípravy a podnikmi, aby sa zabezpečila výučba zručností, ktoré tieto podniky vyžadujú, a to prostredníctvom kultúry celoživotného vzdelávania, z ktorej môžu využívať výhody zamestnanci aj zamestnávatelia, pomoci pri rozvíjaní kariéry, príprave na zmenu zamestnania a návrate na pracovný trh v prípade nezamestnaných.

Vzdelávanie a odborná príprava sa považujú za dôležité predpoklady regionálneho rozvoja a sú oprávnené na financovanie politiky súdržnosti, a to predovšetkým z fondov ESF a EFRR. Investície EÚ prostredníctvom financovania politiky súdržnosti pridelené na ľudský kapitál, vzdelávanie a odbornú prípravu dosiahli v období rokov 2007 až 2013 výšku 33 383 miliónov EUR, čo je 9,7 % celkového rozpočtu súdržnosti EÚ za toto obdobie. Väčšina financií bola nasmerovaná na programy odbornej prípravy a vzdelávania, keďže na tieto činnosti bolo pridelených 3,6-krát viac financií ako na rozvoj vzdelávacej infraštruktúry.

Ďalšie informácie: Politika súdržnosti pre vzdelávanie a odbornú prípravu