Archive:Štatistika energie z obnoviteľných zdrojov

Údaje extrahované v júni 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: september 2018.

Tabuľka 1: Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov, 2005 a 2015
Zdroj: Eurostat (nrg_107a)

Tabuľka 2: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej domácej spotrebe energie, 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_100a) a (nrg_107a)

Obrázok 1: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe, 2015 a 2020
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Obrázok 2: Podiel elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, 2005 a 2015
(% hrubej spotreby elektrickej energie)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

Obrázok 3: Elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov, EÚ-28, 2005 – 2015
Zdroj: Eurostat (nrg_105a) a (nrg_ind_335a)

Obrázok 4: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe paliva v doprave, 2005 a 2015
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_335a)

V tomto článku je uvedená najnovšia štatistika obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii (EÚ). Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú: veternú energiu, slnečnú energiu (tepelnú – vrátane koncentrovanej a fotovoltickú), vodnú energiu, energiu prílivu, vĺn a oceánov, geotermálnu energiu, biopalivá a obnoviteľný odpad.

Používanie obnoviteľných zdrojov energie má mnohé potenciálne výhody vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, diverzifikácie dodávok energie a zníženia závislosti od trhov s fosílnymi palivami (predovšetkým s ropou a plynom). Rast obnoviteľných zdrojov energie má tiež potenciál podnecovať zamestnanosť v EÚ prostredníctvom vytvárania pracovných miest v nových „zelených“ technológiách.

Hlavné štatistické výsledky

Primárna výroba

Primárna výroba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 v roku 2015 dosiahla 205 miliónov ton ropného ekvivalentu (toe), čo predstavuje podiel 26,7 % na celkovej výrobe primárnej energie zo všetkých zdrojov. Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ-28 sa v období rokov 2005 až 2015 zvýšilo spolu o 71,0 %, čo je rovnocenné priemernému zvýšeniu o 5,5 % ročne. Rýchle rozšírenie primárnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov možno porovnať so situáciou v oblasti primárnej výroby energie zo všetkých energetických zdrojov, keďže celková produkcia klesla o 15,2 % (resp. priemerne o 1,6 % ročne), čo poukazuje na rastúci význam obnoviteľných zdrojov energie pre energetický mix EÚ.

Najväčším zdrojom energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 v roku 2015 boli tuhé biopalivá a obnoviteľný odpad, ktoré tvorili o niečo menej ako dve tretiny (63,5 %) primárnej výroby obnoviteľných zdrojov energie (pozri tabuľku 1). Druhým najväčším prispievateľom do mixu energie z obnoviteľných zdrojov bola vodná energia (14,3 % z celkového množstva), za ktorou nasledovala veterná energia (12,7 %). Úroveň ich výroby síce zostala pomerne nízka, na druhej strane sa veľmi rýchlo rozšírila produkcia veternej a slnečnej energie, pričom na slnečnú energiu pripadol podiel 6,4 % energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ-28 v roku 2015. Geotermálna energia sa podieľala na celkovej produkcii na úrovni 3,2 %. Výroba energie z prílivu, vĺn a oceánov v súčasnosti dosahuje veľmi nízku úroveň a tieto technológie sa využívajú najmä vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve.

Najväčším výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 bolo v roku 2015 Nemecko s 19,0 % podielom na celkovom objeme. Jedinými členskými štátmi EÚ okrem Nemecka, ktoré dosiahli dvojciferný podiel, boli Taliansko (11,5 %) a Francúzsko (10,4 %), za ktorými nasledovalo Švédsko (9,0 %) a Španielsko (8,2 %).

Produkcia energie z obnoviteľných zdrojov na Malte rástla v období rokov 2005 až 2015 priemerným tempom 40,3 % ročne, hoci absolútna úroveň produkcie zostala zďaleka najnižšia v EÚ-28. V rovnakom období zaznamenali priemerné ročné zvýšenie prekračujúce 10,0 % aj Spojené kráľovstvo a Belgicko (v oboch uvedených krajinách 13,0 % ročne), Maďarsko (10,5 %, pričom v prípade maďarských údajov došlo k významnej revízii) a Írsko (10,4 %). Pomerne rýchle zvýšenie primárnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov zaznamenala aj Bosna a Hercegovina(14,1 % ročne v priebehu obdobia rokov 2005 až 2014). Miera zmeny primárnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov vo zvyšných členských štátoch EÚ a krajinách mimo EÚ bola nižšia ako 10,0 % ročne, s pomerne pomalým rozšírením produkcie z obnoviteľných zdrojov, ktoré bolo priemerne nižšie ako 3,0 % ročne, v Rumunsku, Chorvátsku, vo Švédsku, v Lotyšsku, Fínsku, Rakúsku a Slovinsku, ako aj v Nórsku, Srbsku, Albánsku, Čiernej Hore a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko.

V jednotlivých členských štátoch EÚ sa prejavili značné rozdiely v energetickom mixe z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú do veľkej miery odrazom prírodných daností a klimatických podmienok. Napríklad viac než štyri pätiny energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej na Malte (83,1 %) a približne dve tretiny takejto energie vyrobenej na Cypre (66,8 %) pochádzali zo slnečnej energie. Naproti tomu takmer jedna tretina energie z obnoviteľných zdrojov vo Švédsku, v Rakúsku a Slovinsku, ktoré sú pomerne hornatými krajinami, pochádzala z vodnej energie. Vodná energia tvorila viac ako jednu tretinu výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Turecku, Čiernej Hore, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Srbsku, jej podiel vzrástol na viac než dve tretiny v Albánsku a vrchol dosiahol na úrovni takmer 90 % v Nórsku. O niečo menej ako jedna štvrtina (23,2 %) výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Taliansku pochádzala zo zdrojov geotermálnej energie (tam, kde existujú aktívne vulkanické procesy). Podiel týchto zdrojov sa zvýšil v Turecku na 30,8 % a najvyššiu úroveň dosiahol na Islande – 75,8 %. Relatívny podiel veternej energie bol mimoriadne vysoký v Írsku (57,6 %) a Dánsku (34,4 %). Veterná energia sa viac ako jednou štvrtinou podieľala na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov v Spojenom kráľovstve a Španielsku a o niečo menej ako jednou pätinou v Portugalsku.

Spotreba

V roku 2015 tvorili obnoviteľné zdroje energie 13,0 % z hrubej domácej spotreby energie v EÚ-28 (pozri tabuľku 2). Význam obnoviteľných zdrojov energie z hľadiska hrubej domácej spotreby bol pomerne vysoký v Dánsku (28,4 %), Rakúsku (29,0 %) a Fínsku (31,6 %) a presiahol jednu tretinu domácej spotreby v Lotyšsku (35,1 %) a vo Švédsku (42,2 %), podobne aj v Albánsku (34,3 %), Nórsku (44,7 %) a na Islande (84,9 %).

Európska únia sa snaží o to, aby do roku 2020 dosiahla 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Tento cieľ uskutočňujú jednotlivé členské štáty EÚ prostredníctvom národných akčných plánov (v angličtine), v ktorých je vytýčená cesta k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch. Na obrázku 1 sú uvedené dostupné najnovšie údaje o podiele energií z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a ciele stanovené pre jednotlivé členské štáty do roku 2020. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe dosiahol v EÚ-28 v roku 2015 úroveň 16,7 %.

Najvyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe spomedzi všetkých členských štátov EÚ v roku 2015 zaznamenalo Švédsko (53,9 %), zatiaľ čo Fínsko, Lotyšsko, Rakúsko a Dánsko uviedli, že viac ako 30,0 % ich konečnej energetickej spotreby pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. V porovnaní s najnovšími údajmi, ktoré sú k dispozícii za rok 2015, si ciele stanovené pre Holandsko, Francúzsko, Írsko, Spojené kráľovstvo a Luxembursko vyžadujú, aby uvedené členské štáty zvýšili podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe aspoň o 6,0 percentuálneho bodu. Naproti tomu deväť členských štátov EÚ už svoj cieľ na rok 2020 prekročilo. Osobitne významné prekročenie stanoveného cieľa zaznamenalo Chorvátsko, Švédsko a Estónsko.

Elektrická energia

Najnovšie informácie, ktoré sú k dispozícii za rok 2015 (pozri obrázok 2), ukazujú, že elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie prispela viac ako jednou štvrtinou (28,8 %) k hrubej spotrebe elektrickej energie v EÚ-28. V Rakúsku (70,3 %) a vo Švédsku (65,8 %) pochádzali aspoň tri pätiny celkového objemu spotrebovanej elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (väčšinou z vodnej energie a tuhých biopalív), zatiaľ čo v Portugalsku, Lotyšsku a Dánsku pochádzala z obnoviteľných zdrojov energie viac ako polovica použitej elektriny (52,6 %; 52,2 % a 51,3 %, v uvedenom poradí).

Z porovnania medzi rokmi 2005 a 2015 vyplýva, že najrýchlejšie tempo zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektrickej energie zaznamenali Estónsko, Belgicko, Spojené kráľovstvo a Poľsko, pričom tento podiel sa v uplynulom desaťročí, za ktoré sú k dispozícii údaje, zvýšil takmer päťnásobne. Často išlo o zvýšenie z nízkej úrovne, ako napríklad na Cypre a Malte, kde sa v roku 2005 nevyrábala žiadna elektrická energia z obnoviteľných zdrojov.

Rast elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov v priebehu obdobia rokov 2005 až 2015 (pozri obrázok 3) do veľkej miery odráža rozšírenie troch obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ, predovšetkým veterných turbín, ale aj slnečnej energie a tuhých biopalív (vrátane obnoviteľného odpadu). Najväčším zdrojom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 bola v roku 2015 vodná energia (38,4 % z celkového množstva), ale množstvo elektriny vyrobenej týmto spôsobom zostalo na relatívne podobnej úrovni ako pred desaťročím, keďže celkovo sa výroba zvýšila o 6,5 %. Naproti tomu množstvo elektrickej energie vyrobenej v EÚ-28 z tuhých biopalív a veterných turbín bolo v roku 2015 2,5-krát až 4,3-krát vyššie ako v roku 2005. V dôsledku toho sa podiel veterných turbín a tuhých biopalív na celkovom množstve elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2015 zvýšil na 31,3 % a 18,4 % (v uvedenom poradí). Ešte prudší rast zaznamenala výroba elektriny zo slnečnej energie, ktorá sa z úrovne len 1,5 TWh v roku 2005 zvýšila tak, že v roku 2008 prekonala geotermálnu energiu a v roku 2015 dosiahla úroveň 107,9 TWh. Za toto desaťročie sa príspevok slnečnej energie k výrobe celkového množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 zvýšil z 0,3 % na 11,2 %. Energia z prílivu, vĺn a oceánov sa podieľala na celkovej výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ-28 v roku 2015 len 0,05 %.

Doprava

Na konci roka 2008 bol stanovený cieľ dosiahnuť v EÚ-28 do roku 2020 10 % podiel obnoviteľných zdrojov energie (vrátane kvapalných biopalív, vodíka alebo „zelenej“ elektriny) na spotrebe palív v doprave. Priemerný podiel obnoviteľných zdrojov energie na spotrebe palív v doprave bol v roku 2015 na úrovni 6,7 %, čo je 3,7-krát viac ako v roku 2005 (1,8 %).

Relatívny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe palív v doprave v jednotlivých členských štátoch EÚ sa pohyboval od vysokej úrovne 24,0 % vo Švédsku a 22,0 % vo Fínsku (jediným ďalším členským štátom, ktorý v roku 2015 dosiahol dvojciferný podiel, bolo Rakúsko – 11,4 %) až po úroveň nižšiu než 2,0 % v Španielsku, Grécku a Estónsku (pozri obrázok 4).

V niektorých členských štátoch EÚ došlo k prudkému zvýšeniu používania energie z obnoviteľných zdrojov ako dopravného paliva. Išlo predovšetkým o Írsko, Luxembursko a Fínsko: v Írsku a Luxembursku sa podiel obnoviteľných zdrojov energie zvýšil z 0,1 % v roku 2005 na 6,5 % v roku 2015, zatiaľ čo vo Fínsku za rovnaké obdobie vzrástol z 0,9 % na 22,0 %. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na palive v doprave sa v období rokov 2005 až 2015 zvýšil viac ako 10-násobne v Dánsku, Portugalsku, Grécku a Holandsku.

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika energie z obnoviteľných zdrojov sa počíta na základe informácií zistených v súlade s nariadením (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, naposledy zmeneným v apríli 2014 nariadením (EÚ) č. 431/2014, k dispozícii je aj konsolidovaný text.

Hlavným ukazovateľom merania pokroku stanoveným v Stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu je podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Tento ukazovateľ možno považovať za odhad na účely monitorovania smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Štatistický systém v niektorých krajinách však nie je rozvinutý natoľko, aby spĺňal požiadavky uvedenej smernice, pokiaľ ide o špecifické technológie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad často sa neuvádza energia z prostredia pre tepelné čerpadlá. Okrem toho sa v smernici vyžaduje, aby sa pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov normalizovala vodná a veterná energia s cieľom vyrovnať vplyv rozdielov spôsobených počasím. Vzhľadom na požiadavku normalizácie výroby energie z vodných zdrojov, ktorá platí 15 rokov, ako aj na dostupnosť energetických štatistík (v prípade EÚ-28 od roku 1990) nie sú v prípade tohto ukazovateľa zatiaľ k dispozícii dlhodobé časové rady.

Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa vymedzuje ako pomer medzi elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov a hrubou vnútroštátnou spotrebou elektrickej energie. Elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov zahŕňa výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach (okrem prečerpávania), ako aj elektrickú energiu vyrobenú z tuhých biopalív/odpadu a vo veterných, slnečných a geotermálnych zariadeniach.

Podiel energií z obnoviteľných zdrojov na palive spotrebovanom v sektore dopravy sa počíta na základe energetickej štatistiky, podľa metodiky opísanej v smernici 2009/28/ES. Do výpočtu tohto ukazovateľa sa od roku 2010 zahŕňa príspevok všetkých kvapalných biopalív. Od roku 2011 sa údaje o kvapalných biopalivách v doprave obmedzujú len na kvapalné biopalivá, ktoré sú v súlade so smernicou 2009/28/ES (inými slovami spĺňajú kritériá udržateľnosti). Z tohto dôvodu došlo k zlomu v časovom rade pri údajoch uvedených na obrázku 4.

Je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku prijatia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie členské štáty EÚ pozornejšie sledujú toky obnoviteľných energetických komodít vo svojich ekonomikách. Osobitný záujem sa venuje spotrebe biomasy, v prípade ktorej sa začínajú nové, podrobnejšie zisťovania s cieľom umožniť členským štátom získať doplňujúce údaje týkajúce sa konečnej energetickej spotreby biomasy. V dôsledku toho niektoré členské štáty revidujú svoje štatistiky a vyskytli sa aj prípady následného pomerne veľkého zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto zvýšenia nevyjadrujú dodatočné toky energie z obnoviteľných zdrojov, ale sú skôr výsledkom lepšieho započítania existujúcich tokov. Chorvátsko, Litva a Maďarsko predstavujú tri hlavné príklady členských štátov, ktoré zrevidovali svoje údaje o biomase a v dôsledku vykonanej revízie dosiahli ciele používania energie z obnoviteľných zdrojov stanovené do roku 2020.

Kontext

Európska komisia stanovila niekoľko energetických stratégií pre bezpečnejšie, udržateľnejšie a nízkouhlíkové hospodárstvo. Používanie obnoviteľných zdrojov energie nielen prispieva k boju proti zmene klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, ale vedie aj ku zvýšeniu bezpečnosti zásobovania energiou, väčšej rozmanitosti dodávok energie, menšiemu znečisteniu ovzdušia, ako aj možnosti vytvárať pracovné miesta v sektoroch ochrany životného prostredia a energie z obnoviteľných zdrojov.

Ďalším podnetom k širšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie bol 2020 klimaticko-energetický balík (v angličtine), prijatý v decembri 2008, ktorý zároveň požadoval zníženie energetickej spotreby a emisií skleníkových plynov. V smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovuje celkový cieľ pre celú EÚ, aby do roku 2020 20 % energetickej spotreby pochádzalo z obnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľné zdroje energie by do roku 2020 mali okrem toho tvoriť 10 % paliva používaného v sektore dopravy. Smernicou sa mení právny rámec na podporu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vyžaduje sa v nej, aby v národných akčných plánoch (v angličtine) bolo uvedené, ako sa bude rozvíjať energia z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch EÚ, vytvárajú sa ňou mechanizmy spolupráce a stanovujú kritériá udržateľnosti pre kvapalné biopalivá (v súvislosti so znepokojením nad ich možným nepriaznivým vplyvom na ceny plodín, dodávky potravín, ochranu lesov, biodiverzitu a vodné a pôdne zdroje). Európska komisia 6. júna 2012 predložila oznámenie Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012) 271 final), v ktorom načrtla možnosti politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020. Oznámenie obsahuje aj výzvu na lepšiu koordináciu európskeho prístupu ku zriaďovaniu a reforme systémov podpory a rozsiahlejšiemu využívaniu obchodovania s energiami z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi EÚ. V januári 2014 Európska komisia predložila súbor energetických a klimatických cieľov do roku 2030 (v angličtine), ktoré majú povzbudiť súkromné investície do infraštruktúry a nízkouhlíkových technológií. Jedným z navrhnutých kľúčových cieľov je, aby do roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol úroveň aspoň 27 %. Uvedené ciele sa považujú za krok k dosiahnutiu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2050 stanovených v rámci Plánu prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM (2011) 112 v konečnom znení). V júli 2014 bola prijatá správa o udržateľnosti kvapalných a plynných biopalív využívaných na výrobu elektrickej energie, vykurovanie a chladenie (SWD(2014) 259) (v angličtine).

Jednou z 10 priorít Európskej komisie predložených v roku 2014 je energetická únia. Jej cieľom je zaručiť bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a cenovo dostupnú energiu. Vo februári 2015 Európska komisia stanovila plány pre rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy v oznámení (COM(2015) 80 final). V oznámení sa navrhuje päť rozmerov stratégie, pričom jedným z nich je dekarbonizácia hospodárstva, ktorej sa týka celý rad politických opatrení vrátane stanovenia vnútroštátnych cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov, plánu prechodu k nízkoemisnej mobilite a cieľa, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti Európska komisia predstavila v júli 2016 balík opatrení Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016) 500 final).