Statistics Explained

Štatistika zamestnanosti

Revision as of 18:41, 6 November 2017 by EXT-G-Albertone (talk | contribs)


Údaje extrahované v mesiaci júna 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: september 2018.

V tomto článku sú predstavené najnovšie štatistiky zamestnanosti v [Glossary:European Union (EU)|Európskej únii (EÚ)]] vrátane analýzy na základe sociálno-ekonomických rozmerov: zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú významné rozdiely podľa pohlavia, veku a úrovne dosiahnutého vzdelania. Značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existujú takisto v oblasti trhu práce.

Po zaradení kapitoly o zamestnanosti do Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 získala štatistika trhu práce ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľov v produktívnom veku, ktorí majú zamestnanie, sa považuje za kľúčový sociálny ukazovateľ používaný na analytické účely pri skúmaní vývoja na trhu práce.


Mapa 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 20 – 64 rokov, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)
Obrázok 1: Miera zamestnanosti podľa pohlavia, veková skupina 20 – 64 rokov, 1993 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)
Obrázok 2: Miera zamestnanosti podľa vekovej skupiny, 1993 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)
Obrázok 3: Miera zamestnanosti podľa úrovne dosiahnutého vzdelania, veková skupina 25 – 64 rokov, 1993 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)
Obrázok 4: Osoby zamestnané na kratší pracovný čas ako percentuálny podiel celkovej zamestnanosti, podľa pohlavia, veková skupina 20 – 64 rokov, 1993 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsa_eppga)
File:Employment rate by level of education, age group 15-74, 1993-2016 (%).png
Obrázok 5: Zamestnané osoby, ktoré majú druhé zamestnanie, podľa úrovne dosiahnutého vzdelania, veková skupina 15 – 74 rokov, 1993 – 2016
(% celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_e2ged) a (lfsa_egaed)
Obrázok 6: Osoby, ktoré majú zamestnanie, podľa povolania, veková skupina 15 – 74 rokov, EÚ-28, 2016
(% celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_esegp)
File:Employment rate by level of education, age group 15-74, -2016 (%).png
Obrázok 7: Podiel zamestnancov so zmluvou na určitý čas, podľa profesijných skupín, veková skupina 15 – 74 rokov, 2016
(% profesijnej skupiny)
Zdroj: Eurostat (lfsa_esegt)

Hlavné štatistické výsledky

Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veku a dosiahnutej úrovne vzdelania

V roku 2016 dosiahla v EÚ-28 miera zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov meraná v rámci výberového zisťovania pracovných síl EÚ (VZPS EÚ) najvyššiu ročnú priemernú hodnotu, aká bola kedy v EÚ zaznamenaná: 71,1 %. Za priemernou hodnotou sa však skrývajú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami (pozri mapu 1). Jediným členským štátom, v ktorom miera zamestnanosti prekročila 80 %, je Švédsko (81,2 %). Podobnú úroveň dosiahla takisto v štátoch EZVO: na Islande (87,8 %) a vo Švajčiarsku (83,3 %).

Do skupiny krajín, v ktorých sa miera zamestnanosti pohybovala okolo 70 %, patrili Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. Táto skupina je sústredená v oblasti rozprestierajúcej sa od Írska na západe po Maďarsko na východe a zahŕňa aj tri pobaltské štáty, Fínsko a Portugalsko. Krajiny, v ktorých bola miera zamestnanosti na úrovni okolo 60 %, tvoria dve skupiny: jedna sa rozprestiera v západnom Stredozemí a okolo Jadranského mora (Španielsko, Taliansko a Chorvátsko) a druhá na východných hraniciach EÚ, od južného okraja Baltského mora po juhozápadný okraj Čierneho mora (Poľsko, Slovensko, Rumunsko a Bulharsko). Do tejto skupiny patrí ešte Belgicko. Posledná skupina sa nachádza na južnom Balkáne/Kaukaze a miera zamestnanosti v nej klesla pod 60 % (bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Grécko a Turecko).

Na obrázku 1 je znázornený vývoj miery zamestnanosti mužov a žien od roku 1993. Jednou z najviditeľnejších charakteristík je zníženie rozdielov medzi pohlaviami, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti. Toto zníženie je vo väčšine prípadov dôsledkom zvýšenia miery zamestnanosti žien (napríklad v Španielsku a Holandsku), existujú však aj prípady, v ktorých je príčinou zníženia rozdielu prevažne zníženie miery zamestnanosti mužov (Grécko a Cyprus). Aj v skupine krajín sa vyvíjali miery zamestnanosti mužov a miery zamestnanosti žien rovnomerne, takže rozdiel v miere zamestnanosti medzi pohlaviami zostáva stabilný. Takáto situácia je napríklad v Českej republike (rozdiel 19,1 percentuálneho bodu v roku 1998 a 16,0 percentuálneho bodu v roku 2016) a vo Švédsku (2,9 percentuálneho bodu v roku 1996 a 3,8 percentuálneho bodu v roku 2016). Vo všetkých rokoch a vo všetkých krajinách je miera zamestnanosti žien nižšia ako miera zamestnanosti mužov, až na dve výnimky: Lotyšsko a Litvu v roku 2010, kde došlo k prudkému poklesu miery zamestnanosti mužov a oveľa miernejšiemu poklesu miery zamestnanosti žien.

Na obrázku 1 takisto vidno, že situácia na trhu práce v časovom období, pre ktoré má Eurostat k dispozícii údaje, sa veľmi líši podľa jednotlivých krajín. Najväčšia skupina krajín zaznamenala mierne a stabilné zvýšenie miery zamestnanosti (Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Turecko). V ďalších krajinách je vývoj rovnomernejší, inými slovami miera zamestnanosti je stabilná (Dánsko, Taliansko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Nórsko a Švajčiarsko). Ďalšia pomerne veľká skupina krajín zaznamenala významné výkyvy smerom nahor i nadol, pričom v roku 2016 bola miera zamestnanosti vždy vyššia než počiatočná miera (odlišná v jednotlivých krajinách): Bulharsko, Estónsko, Írsko, Španielsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko.

Z obrázka 2 je zrejmé, že miera zamestnanosti osôb vo veku 25 – 54 rokov v EÚ-28 zostáva od roku 2001 prakticky rovnaká, zatiaľ čo u starších osôb (55 – 64 rokov) sa znateľne zvýšila a u mladších osôb (15 – 24 rokov) naopak znížila.

Rozdiely v miere zamestnanosti sú do veľkej miery podmienené úrovňou dosiahnutého vzdelania (pozri obrázok 3). Miery zamestnanosti analyzované podľa úrovne dosiahnutého vzdelania sú založené na vekovej skupine 25 – 64 rokov, keďže v miere zamestnanosti sa môže prejaviť aj skutočnosť, že mladšie osoby pokračujú vo vzdelávaní, predovšetkým v terciárnom. V roku 2016 predstavovala v EÚ-28 miera zamestnanosti osôb vo veku 25 – 64 rokov, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie [krátke terciárne študijné cykly, bakalárske, magisterské alebo doktorandské vzdelanie (alebo rovnocenné)],84,8 %, bola teda oveľa vyššia ako miera zamestnanosti osôb, ktoré dosiahli len primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie (54,3 %). Miera zamestnanosti osôb s najvyšším dosiahnutým sekundárnym alebo postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho) v EÚ-28 predstavovala 74,8 %. U osôb, ktoré dosiahli nanajvýš nižšie sekundárne vzdelanie, je najnižšia pravdepodobnosť, že si nájdu zamestnanie (medzi uvedenými skupinami podľa úrovne vzdelania) a okrem toho ich najviac postihla kríza: miera zamestnanosti v tejto skupine klesla v období rokov 2007 – 2013 o 5,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo u osôb s dosiahnutou strednou úrovňou vzdelania to bolo 1,7 percentuálneho bodu a u osôb s vyšším vzdelaním 1,8 percentuálneho bodu. Z obrázka 3 vyplýva, že dosiahnutie aspoň strednej úrovne vzdelania má veľký význam z hľadiska šance na nájdenie pracovného miesta v Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Litve, Poľsku a na Slovensku, menej však v Dánsku, Estónsku, Grécku, na Cypre a v Luxembursku.

Práca na kratší pracovný čas

Podiel pracovnej sily EÚ-28 vo vekovej skupine 20 – 64 rokov, ktorá uviedla, že jej hlavným zamestnaním bolo zamestnanie na kratší pracovný čas, plynule narastal zo 14,9 % v roku 2002 na 19,0 % v roku 2015 a potom v roku 2016 nepatrne klesol na 18,9 %. Zďaleka najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas bol v roku 2016 zaznamenaný v Holandsku (46,6 %), za ním nasledovalo Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Dánsko a Írsko, pričom v každej krajine pracovala na kratší pracovný čas o niečo viac ako pätina zamestnaných osôb. Naopak zamestnanie na kratší pracovný čas bolo pomerne zriedkavé v Bulharsku (1,9 % zamestnaných osôb), Maďarsku, Chorvátsku, Českej republike a na Slovensku (od 4,8 % do 5,7 %) – pozri obrázok 4.

Pokiaľ ide o prácu na kratší pracovný čas (pre vymedzenie pozri Zdroje a dostupnosť údajov), situácia sa významne líši medzi mužmi a ženami. V roku 2016 pracovala v EÚ-28 na kratší pracovný čas takmer jedna tretina (31,4 %) zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov, čo je oveľa viac ako príslušný podiel mužov (8,2 %). V roku 2016 takmer tri štvrtiny (74,8 %) žien zamestnaných v Holandsku pracovali na kratší pracovný čas, zďaleka najviac spomedzi členských štátov EÚ. V období rokov 1993 – 2016 významne vzrástol počet osôb zamestnaných na kratší čas v Nemecku, Írsku, Taliansku a Rakúsku, a naopak podstatne klesol na Islande.

Osoby s viac ako jedným zamestnaním

Na obrázku 5 je vidieť, že podiel osôb, ktoré majú viac ako jedno zamestnanie, je malý a že väčšia pravdepodobnosť druhého zamestnania je u osôb s vyšším vzdelaním než u osôb so strednou alebo nízkou úrovňou vzdelania. Táto situácia je v EÚ-28 stabilná vo všetkých rokoch, pre ktoré máme údaje (2002 – 2016): približne 5 % osôb s vysokou úrovňou vzdelania a približne 3 % v ďalších dvoch vzdelanostných skupinách. Spomedzi členských štátov bola najvyššia úroveň zaznamenaná u vysokovzdelaných ľudí v Poľsku – 16,3 % v roku 2000 a najnižšia u stredne vzdelaných ľudí v Bulharsku v období rokov 2010 – 2016: 0,3 %. Mať druhé zamestnanie je do určitej miery obvyklé v Dánsku, Estónsku, Lotyšsku, Holandsku, Portugalsku, vo Švédsku, na Islande a v Nórsku.

Povolania

Zreteľne najväčšiu skupinu povolaní v EÚ-28 v roku 2016 tvorili zamestnanci v osobných službách a predaji – 9,5 % pracovnej sily alebo 21,4 milióna osôb (pozri obrázok 6). Ich počet prevýšil súčet ôsmich najmenších profesijných skupín, ktoré okrem iného zahŕňajú všetkých zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárstve a príslušníkov ozbrojených síl. Po skupine pracovníkov v oblasti služieb a predaja nasledujú úradníci a opäť pracovníci v oblasti obchodu a správy.

Zmluvy na určitý čas

V roku 2016 dosiahol v EÚ-28 podiel zamestnancov s pracovnou zmluvou na určitý čas vo veku 15 – 74 rokov 14,2 %. Viac ako jeden z piatich zamestnancov v Poľsku (27,5 %), Španielsku (26,3 %), Chorvátsku, Portugalsku (v oboch krajinách 22,3 %) a Holandsku (20,8 %) mal zmluvu na určitý čas (pozri obrázok 7). Medzi ostatnými členskými štátmi EÚ-28 sa podiel zamestnancov pracujúcich na zmluvu na určitý čas pohyboval v rozmedzí od 71,0 % v Slovinsku do 1,4 % v Rumunsku. Okrem rozdielov medzi krajinami existujú aj rozdiely medzi povolaniami. Vo väčšine krajín je veľmi málo pravdepodobné, že zmluvu na určitý čas budú mať riadiaci pracovníci a veľmi pravdepodobné, že ju budú mať zamestnanci s nižším postavením. Úrovne sa však významne líšia: Zmluvu na určitý čas má 44,1 % zamestnancov s nižším postavením v Poľsku, zatiaľ čo v Rumunsku je to len 3,2 % zamestnancov. Výrazné rozpätie, pokiaľ ide o tendenciu používať zmluvy na určitý čas medzi členskými štátmi EÚ, môže aspoň do určitej miery odzrkadľovať vnútroštátne postupy, ponuku pracovnej sily a dopyt po nej, posúdenia zamestnávateľa týkajúce sa prípadného rastu/poklesu a jednoduchosť prijímania alebo prepúšťania zamestnancov.

Zdroje a dostupnosť údajov

Pokrytie

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) sa skladá zo zamestnaných a nezamestnaných osôb. VZPS EÚ vymedzuje zamestnané osoby ako osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa odviedli určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo v prospech rodiny. Do pracovnej sily patria aj osoby, ktoré mali zamestnanie alebo vykonávali ekonomickú činnosť, ale nepracovali, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých odhadoch uvedených v tomto článku sa používajú počty osôb; na odhadoch počtu osôb sa zakladajú aj údaje týkajúce sa miery zamestnanosti. Na to, aby bolo možné odhliadnuť od zmien vo veľkosti populácie krajín v priebehu času a uľahčiť porovnanie rôzne veľkých krajín, štatistiky zamestnanosti sa často uvádzajú ako miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby vo veku 15 – 64 rokov, hoci v Španielsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande sa používa vekové rozpätie 16 – 64 rokov. Ostatné medzinárodné štatistické organizácie používajú takisto štandard vekovej skupiny 15 – 64 rokov (hoci niektorí tvorcovia politík čoraz častejšie uprednostňujú vekovú skupinu 20 – 64 rokov, keďže sa zväčšuje podiel obyvateľov EÚ, ktorí pokračujú v štúdiu v terciárnom vzdelávaní).

Hlavné pojmy

Medzi hlavné charakteristiky zamestnanosti, vymedzené podľa VZPS EÚ, patria:

  • zamestnanci, ktorí sú vymedzení ako osoby pracujúce pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa, ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sem aj neodvedení členovia ozbrojených síl,
  • samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku alebo si v súčasnosti zakladá podnik,
  • medzi prácou na plný pracovný čas a kratší pracovný čas sa vo všeobecnosti rozlišuje na základe spontánnej odpovede respondenta. Hlavnými výnimkami sú Holandsko a Island, kde sa používa prahová hodnota 35 hodín, Švédsko, kde sa používa prahová hodnota v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, a Nórsko, kde sa osobám pracujúcim 32 – 36 hodín kladie otázka, či pracujú na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas,
  • ukazovatele týkajúce sa zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie; osoby, ktoré zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami,
  • zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že ukončenie zamestnania je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako je napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. Medzi typické príklady patria: osoby so sezónnym zamestnaním, osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na neurčitý čas); osoby so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Súbory údajov

Väčšina ukazovateľov uvedených v tomto článku pochádza zo súborov údajov, ktoré sú súčasťou hlavných ukazovateľov zisťovania pracovných síl (súbory údajov, ktorých názov sa začína písmenami lfsi). Tieto ukazovatele sa líšia od súborov údajov s podrobnými výsledkami ročných a štvrťročných zisťovaní (súbory údajov, ktorých názov sa začína písmenami lfsa a lfsq) tým, že podrobné výsledky zisťovania sa zakladajú výlučne na mikroúdajoch zo zisťovania pracovných síl, zatiaľ čo hlavné ukazovatele boli dodatočne spracované. Najčastejšie dodatočné úpravy zahŕňajú opravy hlavných zlomov časových radov a odhady chýbajúcich hodnôt. Tieto úpravy vedú k značným rozdielom medzi oboma súbormi údajov v niektorých rokoch.

Súbory údajov s hlavnými ukazovateľmi zisťovania pracovných síl predstavujú najúplnejšie a najspoľahlivejšie súbory údajov o zamestnanosti a nezamestnanosti, ktoré sú dostupné zo zisťovania pracovných síl. Keďže však neponúkajú analýzu všetkých kontextových premenných, v niektorých prípadoch je nutné použiť aj podrobné výsledky zisťovania, čo je aj prípad tohto článku pri údajoch v tabuľke 3 a časti tabuľky 4.

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých analýzach vrátane štúdií v oblasti makroekonomiky (pri ktorých ide o prácu ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môžu sa používať aj na štúdium celej škály sociálnych aspektov a aspektov správania týkajúcich sa zamestnaneckej situácie jednotlivca, ako je napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ sleduje hospodársky cyklus, v tejto súvislosti má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často sa označuje ako [Glossary:Lagging indicator|oneskorený ukazovateľ]].

Štatistika zamestnanosti má ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010. V marci 2010 Európska komisia predstavila stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorú formálne prijala Európska rada v júni 2010. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty EÚ si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnúť národné programy reforiem, v ktorých stanovia, aké kroky na vykonanie tejto stratégie majú v úmysle podniknúť. Vykonávanie stratégie sa môže aspoň čiastočne dosiahnuť prostredníctvom podporovania flexibilných pracovných podmienok, ako je napríklad práca na kratší pracovný čas alebo práca z domu, o ktorých sa predpokladá, že stimulujú mieru účasti na trhu práce. Medzi iniciatívy, ktoré môžu povzbudiť viac osôb, aby vstúpili na trh práce, patrí okrem iného zlepšenie dostupnosti zariadení starostlivosti o deti, zabezpečenie viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo uľahčenie pracovnej mobility. Ústrednou témou v tejto súvislosti je „flexiistota“: politiky, ktorými sa súbežne rieši flexibilita trhov práce, organizácia práce a pracovné vzťahy a zároveň sa zohľadňuje zosúladenie pracovného a súkromného života, istota zamestnania a sociálna ochrana. V súlade so stratégiou Európa 2020 podporuje európska stratégia zamestnanosti opatrenia, ktoré majú pomôcť dosiahnuť do roku 2020 tri hlavné ciele:

  • zamestnanie pre 75 % osôb vo veku 20 – 64 rokov,
  • zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na hodnoty pod 10 % a dosiahnutie minimálne 40 % podielu obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie,
  • zníženie počtu osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, aspoň o 20 miliónov.

Pomalé oživenie hospodárstva po finančnej a hospodárskej kríze a silnejúce dôkazy zvyšujúcej sa nezamestnanosti viedli Európsku komisiu k tomu, že 18. apríla 2012 predložila súbor návrhov opatrení na zvýšenie počtu pracovných miest prostredníctvom balíka opatrení pre zamestnanosť (v angličtine). Tieto návrhy sa okrem iného zameriavali na vytváranie pracovných miest z hľadiska dopytu a ukázali členským štátom EÚ, ako podporovať podniky, aby prijímali zamestnancov. Možnými spôsobmi sú zníženie zdanenia práce alebo podpora začínajúcich podnikov. Cieľom týchto návrhov bolo takisto identifikovať ekonomické oblasti, v ktorých by mohli vznikať nové pracovné miesta, ako je napríklad ekologické hospodárstvo, zdravotné služby a informačné a komunikačné technológie.

Vzhľadom na vysokú a stále stúpajúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch EÚ Európska komisia v decembri 2012 navrhla balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí [COM(2012) 727 final]. Tento balík nadviazal na opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v obsiahlejšom balíku opatrení v oblasti zamestnanosti a obsahoval celý rad návrhov, napríklad:

  • zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov do štyroch mesiacov od ukončenia svojho formálneho vzdelávania alebo straty zamestnania dostali dobrú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže (záruka pre mladých ľudí),
  • uskutočniť konzultáciu sociálnych partnerov na európskej úrovni o rámci pre kvalitu stáží, aby mladí ľudia mohli za bezpečných podmienok získať kvalitné pracovné skúsenosti,
  • zriadiť Európske združenie učňovskej prípravy na zlepšenie kvality a ponuky učňovských miest a načrtnúť spôsob, akým by sa mohli odstrániť prekážky mobility mladých ľudí.

Snahy o zníženie nezamestnanosti mladých ľudí pokračovali v roku 2013, keď Európska komisia predstavila{{Template:EurLex|code=CELEX:52013DC0144:SK:NOT|title=iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí [COM(2013) 144 final], ktorej cieľom bolo posilniť a urýchliť opatrenia opísané v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Mala podporiť predovšetkým mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v regiónoch s mierou nezamestnanosti mladých ľudí vyššou ako 25 %. Nasledovalo ďalšie oznámenie s názvom Spoločne pre mladých ľudí Európy – Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže [COM(2013) 447 final], ktorým sa mala urýchliť realizácia záruky pre mladých ľudí a poskytnúť pomoc členským štátom EÚ a podnikom, aby mohli zamestnať viac mladých ľudí.

Jednou z hlavných priorít kolégia komisárov, ktorí nastúpili do úradu v roku 2014, je podpora zamestnanosti, rastu a investícií s cieľom znížiť regulačné zaťaženie a inteligentnejšie využívať existujúce finančné zdroje a verejné prostriedky. Európska komisia vo februári 2015 uverejnila sériu správ o jednotlivých krajinách (v angličtine), v ktorých sa analyzuje hospodárska politika členských štátov EÚ a uvádzajú informácie o prioritách členských štátov EÚ v oblasti podpory rastu a tvorby pracovných miest v nadchádzajúcom roku. Európska komisia v tom istom mesiaci ďalej navrhla, aby sa v roku 2015 uvoľnila z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 1 miliarda EUR s cieľom až 30-násobne zvýšiť predbežné finančné prostriedky, ktoré by členské štáty EÚ mohli dostať na zvýšenie miery zamestnanosti mladých ľudí, čo by pomohlo pri hľadaní zamestnania až 650 000 mladých ľudí.

V júni 2016 Európska komisia prijala Nový program v oblasti zručností pre Európu [COM(2016) 381/2] s názvom Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ľudia získali zručnosti, ktoré budú potrebovať v súčasnosti i budúcnosti a ktoré posilnia zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a rast v celej EÚ.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

LFS main indicators (t_lfsi)
Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (t_lfsi_act)
Employment - LFS adjusted series (t_lfsi_emp)
Unemployment - LFS adjusted series (t_une)
LFS series - Detailed annual survey results (t_lfsa)
LFS series - Specific topics (t_lfst)

Databáza

LFS main indicators (lfsi)
Employment and activity - LFS adjusted series (lfsi_emp)
Unemployment - LFS adjusted series (une)
Labour market transitions - LFS longitudinal data (lfsi_long)
LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998 onwards) (lfsq)
LFS series - Detailed annual survey results (lfsa)
LFS series - Specific topics (lfst)
LFS ad-hoc modules (lfso)
2014. Migration and labour market (lfso_14)
2013. Accidents at work and other work-related health problems (lfso_13)
2012. Transition from work to retirement (lfso_12)
2011. Access to labour markets for disabled people (lfso_12)
2010. Reconciliation between work and family life (lfso_10)
2009. Entry of young people into the labour market (lfso_09)
2008. Labour market situation of migrants (lfso_08)
2007. Work related accidents, health problems and hazardous exposure (lfs_07)
2006. Transition from work into retirement (lfso_06)
2005. Reconciliation between work and family life (lfso_05)
2004. Work organisation and working time arrangements (lfso_04)
2003. Lifelong learning (lfso_03)
2002. Employment of disabled persons (lfso_02)
2000. Transition from school to working life (lfso_00)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Publikácie

Súbory metaúdajov ESMS a metodika VZPS EÚ

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Employment_statistics/sk&oldid=359038"