Štatistika migrácie a migrujúceho obyvateľstva


Údaje extrahované v marci 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: marec 2019.

Zaujalo nás
V roku 2016 sa do EÚ prisťahovali 2 milióny osôb, ktoré neboli občanmi členských štátov EÚ.
Členské štáty EÚ udelili v roku 2016 občianstvo takmer 1 miliónu osôb.

Immigrants, 2016

V tomto článku je predstavená štatistika Európskej únie (EÚ) týkajúca sa medzinárodnej migrácie (toky), počtu štátnych príslušníkov a cudzincov v populácii (stavy) a údaje o získavaní občianstva. Migrácia je ovplyvnená kombináciou ekonomických, environmentálnych, politických a sociálnych faktorov, a to buď v krajine pôvodu migranta (faktory tlaku), alebo v cieľovej krajine (faktory motivácie). Predpokladá sa, že relatívna hospodárska prosperita a politická stabilita EÚ mali v minulosti na prisťahovalcov značný efekt migračnej príťažlivosti.

V cieľových krajinách sa medzinárodná migrácia môže používať ako nástroj na riešenie špecifických nedostatkov pracovných síl na trhu práce. Samotná migrácia však takmer určite nezvráti pretrvávajúci trend starnutia obyvateľstva, ktorý je možné sledovať v mnohých častiach EÚ.


Celý článok

Migračné toky: 2 milióny prisťahovalcov z tretích krajín

V priebehu roku 2016 sa do niektorého z členských štátov EÚ28 prisťahovalo spolu 4,3 milióna osôb, pričom podľa evidencie sa v uvedenom roku vysťahovalo z niektorého z členských štátov EÚ aspoň 3,0 milióna vysťahovalcov. Tieto celkové číselné údaje však nepredstavujú migračné toky do/z EÚ ako celku, keďže zahŕňajú aj toky medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ.

Z uvedeného počtu 4,3 milióna prisťahovalcov v roku 2016 bolo podľa odhadov 2,0 milióna občanov tretích krajín, 1,3 milióna osôb malo občianstvo iného členského štátu EÚ ako toho, do ktorého sa prisťahovali, približne 929 000 bolo osôb, ktoré sa prisťahovali do členského štátu EÚ, ktorého občianstvo mali (napríklad návrat štátnych príslušníkov alebo štátnych príslušníkov narodených v zahraničí) a približne 16 000 osôb bolo bez štátnej príslušnosti.

Tabuľka 1: Prisťahovalectvo podľa štátneho občianstva, 2016
Zdroj: Eurostat (migr_imm1ctz)

Nemecko: najväčší počet prisťahovalcov a vysťahovalcov

Najväčší celkový počet prisťahovalcov v roku 2016 zaznamenalo Nemecko (1 029 900), za ktorým nasledovalo Spojené kráľovstvo (589 000), Španielsko (414 700), Francúzsko (378 100) a Taliansko (300 800). Najvyšší počet vysťahovalcov v roku 2016 zaznamenalo tiež Nemecko (533 800), za ním Spojené kráľovstvo (340 400), Španielsko (327 300), Francúzsko (309 800), Poľsko (236 400) a Rumunsko (207 600). Spolu 21 členských štátov EÚ zaznamenalo v roku 2016 vyššie prisťahovalectvo ako vysťahovalectvo, ale v Bulharsku, Chorvátsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku, Portugalsku a Rumunsku bol počet vysťahovalcov vyšší ako počet prisťahovalcov.

V roku 2016 zaznamenalo najvyšší počet prisťahovalcov v pomere k počtu osôb s pobytom Luxembursko (39 prisťahovalcov na 1 000 osôb), za ktorým nasledovala Malta (38 prisťahovalcov na 1 000 osôb) – pozri obrázok 1. Najvyššiu mieru vysťahovalectva v roku 2016 zaznamenalo Luxembursko (23 vysťahovalcov na 1 000 osôb), Malta, Litva a Cyprus (vo všetkých týchto krajinách 18 vysťahovalcov na 1 000 osôb) a Írsko (13 vysťahovalcov na 1 000 osôb).

Obrázok 1: Prisťahovalci, 2016
(na 1 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm1ctz) a (migr_pop1ctz)

Najvyšší podiel vnútroštátnych prisťahovalcov bol v Rumunsku, najnižší v Luxembursku

Relatívny podiel vnútroštátnych prisťahovalcov, inými slovami prisťahovalcov s občianstvom toho členského štátu EÚ, do ktorého sa prisťahovali, na celkovom počte prisťahovalcov bol v roku 2016 najvyšší v Rumunsku (87 % všetkých prisťahovalcov), Litve (71 %), Lotyšsku (59 %), Maďarsku (56 %), Chorvátsku (55 %) a na Slovensku (53 %). Sú to jediné členské štáty EÚ, v ktorých vnútroštátne prisťahovalectvo predstavovalo viac ako polovicu z celkového počtu prisťahovalcov — pozri obrázok 2. Naopak v Luxembursku vnútroštátne prisťahovalectvo netvorilo viac než 6 % celkového prisťahovalectva za rok 2016.

Obrázok 2: Rozdelenie prisťahovalcov podľa štátneho občianstva, 2016
(% všetkých prisťahovalcov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Informácie o štátnom občianstve boli v mnohých prípadoch použité na štúdium prisťahovalcov s cudzím pôvodom. Keďže sa však štátne občianstvo človeka môže počas jeho života zmeniť, je takisto užitočné analyzovať informácie podľa krajiny narodenia. Najvyšší relatívny podiel prisťahovalcov narodených v tuzemsku na celkovom počte prisťahovalcov zaznamenalo Rumunsko (66 % všetkých prisťahovalcov), za ním nasledovalo Poľsko (58 %) a Litva (57 %). Naopak Luxembursko a Rakúsko zaznamenali pomerne nízke podiely prisťahovalcov narodených v tuzemsku, a to menej ako 6 % všetkých prisťahovalcov v roku 2016.

Tabuľka 2: Prisťahovalectvo podľa krajiny narodenia, 2016
Zdroj: Eurostat (migr_imm3ctb)

Polovicu prisťahovalcov tvorili osoby mladšie ako 28 rokov

Z hľadiska rozdelenia prisťahovalcov do členských štátov EÚ podľa pohlavia bolo v roku 2016 medzi prisťahovalcami o niečo viac mužov ako žien (55 % v porovnaní so 45 %). Medzi členské štáty, ktoré uviedli najvyšší podiel prisťahovalcov – mužov, patrilo Slovinsko (63 %), oproti tomu najvyšší podiel prisťahovalkýň zaznamenalo Francúzsko (51 %).

Obrázok 3: Prisťahovalci podľa pohlavia, 2016
(% všetkých prisťahovalcov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Prisťahovalci do členských štátov EÚ boli v roku 2016 v priemere oveľa mladší ako celková populácia, ktorá už mala pobyt v danej cieľovej krajine. K 1. januáru 2017 dosahoval mediánový vek celkovej populácie EÚ28 42,9 roka, zatiaľ čo u prisťahovalcov do EÚ28 v roku 2016 to bolo 27,9 roka.

Obrázok 4: Veková štruktúra prisťahovalcov podľa štátneho občianstva, EÚ, 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Predchádzajúci pobyt: V roku 2016 vstúpilo do EÚ 2,4 milióna prisťahovalcov

V roku 2016 sa do EÚ28 podľa odhadov prisťahovalo 2,4 milióna osôb z tretích krajín. Okrem toho 1,8 milióna osôb, ktoré mali predtým pobyt v niektorom členskom štáte EÚ, sa presťahovalo do iného členského štátu.

Z analýzy podľa predchádzajúceho pobytu vyplýva, že najväčší podiel prisťahovalcov z iného členského štátu EÚ oznámilo Luxembursko (93 % z celkového počtu prisťahovalcov v roku 2016), za ním nasledovalo Slovensko (80 %) a Rumunsko (74 %); relatívne nízke podiely oznámilo Švédsko (24 % všetkých prisťahovalcov), ako aj Taliansko (25 %) – pozri tabuľku 3.

Tabuľka 3: Prisťahovalectvo podľa predchádzajúcej krajiny pobytu, 2016
Zdroj: Eurostat (migr_imm5prv)

Migrujúce obyvateľstvo: v EÚ žije takmer 22 miliónov občanov tretích krajín

Počet osôb s pobytom v členskom štáte EÚ, ktoré mali štátne občianstvo krajiny mimo EÚ, bol k 1. januáru 2017 21,6 milióna, čo predstavovalo 4,2 % obyvateľov EÚ28. Okrem toho k 1. januáru 2017 žilo v niektorom členskom štáte EÚ spolu 16,9 milióna osôb, ktoré mali štátne občianstvo iného členského štátu EÚ.

Pokiaľ ide o krajinu narodenia, k 1. januáru 2017 žilo v niektorom členskom štáte EÚ 36,9 milióna osôb, ktoré sa narodili mimo EÚ28, a 20,4 milióna osôb, ktoré sa narodili v inom členskom štáte EÚ než bol štát, v ktorom mali pobyt. Iba v Maďarsku, Írsku, Luxembursku, na Slovensku a na Cypre bol počet osôb narodených v iných členských štátoch EÚ vyšší ako počet osôb narodených mimo EÚ28.

Tabuľka 4: Obyvatelia narodení v cudzine podľa krajiny narodenia, 1. januára 2017
Zdroj: Eurostat (migr_pop3ctb)

Najvyšší podiel cudzincov v Luxembursku, najnižší v Poľsku

V absolútnom vyjadrení bol najväčší počet cudzincov žijúcich v členských štátoch EÚ k 1. januáru 2017 zistený v Nemecku (9,2 milióna osôb), Spojenom kráľovstve (6,1 milióna), Taliansku (5,0 milióna), vo Francúzsku (4,6 milióna) a Španielsku (4,4 milióna). Cudzinci v uvedených piatich členských štátoch spolu tvorili 76 % celkového počtu cudzincov žijúcich vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom v tých istých piatich členských štátoch žilo 63 % obyvateľstva EÚ28.

V relatívnom vyjadrení bolo členským štátom EÚ s najvyšším podielom cudzincov Luxembursko, keďže cudzinci v ňom tvorili 48 % celkovej populácie. Vysoký podiel cudzincov (10 % alebo viac z počtu osôb s pobytom) bol zaznamenaný aj na Cypre, v Rakúsku, Estónsku, Lotyšsku, Belgicku, Írsku, na Malte a v Nemecku. Oproti tomu cudzinci tvorili menej než 1 % obyvateľov Poľska a Rumunska (0,6 % v oboch krajinách) a Litvy (0,7 %).

Obrázok 5: Podiel cudzincov na počte osôb s pobytom, 1. januára 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Vo väčšine členských štátov sú cudzinci prevažne občania tretích krajín

Belgicko, Írsko, Cyprus, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo boli v roku 2016 jediné členské štáty EÚ, v ktorých cudzincov predstavovali prevažne občania iného členského štátu. To znamená, že vo väčšine členských štátov EÚ tvorili väčšinu cudzincov občania tretích krajín (pozri tabuľku 5). V prípade Lotyšska a Estónska je podiel občanov z nečlenských krajín osobitne veľký v dôsledku vysokého počtu uznaných osôb bez občianstva (najmä občanov bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí majú trvalý pobyt v týchto krajinách, ale nezískali žiadne iné občianstvo).

Tabuľka 5: Počet cudzincov podľa skupín štátneho občianstva, 1. januára 2017
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

V tabuľke 6 je predstavený prehľad piatich hlavných skupín cudzincov a obyvateľov narodených v cudzine týkajúci sa členských štátov EÚ a krajín EZVO (podľa dostupných údajov).

Tabuľka 6: Hlavné krajiny štátneho občianstva a krajiny narodenia cudzincov/obyvateľov narodených v cudzine, 1. januára 2017
(v absolútnych číslach a ako percentuálny podiel z celkového počtu cudzincov/obyvateľov narodených v cudzine)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz) a (migr_pop3ctb)

Päť najväčších skupín občanov EÚ žijúcich v iných členských štátoch EÚ v roku 2017 tvorili rumunskí, poľskí, talianski, portugalskí a nemeckí občania (pozri obrázok 6).


Obrázok 6: Počet občanov EÚ, ktorí majú obvyklý pobyt v ostatných krajinách EÚ k 1. januáru 2017
(v miliónoch)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Cudzinci sú mladší ako štátni príslušníci

Z analýzy vekovej štruktúry obyvateľstva vyplýva, že v EÚ28 ako celku boli cudzinci mladší ako domáce obyvateľstvo. Z rozdelenia cudzincov podľa veku vyplýva, že v porovnaní so štátnymi príslušníkmi je medzi nimi väčší podiel relatívne mladých dospelých v produktívnom veku. K 1. januáru 2017 dosahoval mediánový vek domáceho obyvateľstva v EÚ28 44 rokov, zatiaľ čo mediánový vek cudzincov žijúcich v EÚ bol 36 rokov.

Obrázok 7: Veková štruktúra štátnych príslušníkov a cudzincov, EÚ28, 1. januára 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_pop2ctz)

Získanie občianstva: Členské štáty EÚ udelili v roku 2016 občianstvo takmer 1 miliónu osôb

Počet osôb, ktoré v roku 2016 získali občianstvo členského štátu EÚ, dosiahol 994 800, čo znamená 18 % nárast oproti roku 2015.

Obrázok 8: Počet osôb, ktoré získali občianstvo členského štátu EÚ, EÚ28, 2009 – 2016
(v tisícoch)
Zdroj: Eurostat (migr_acq)

Najvyšší počet osôb, ktoré získali občianstvo v roku 2016, zaznamenalo Taliansko, a to 201 600 (resp. 20 % celkového počtu v EÚ28). Ďalšie najvyššie úrovne, pokiaľ ide o získanie občianstva, boli zaznamenané v Španielsku (150 900), Spojenom kráľovstve (149 400), vo Francúzsku (119 200) a v Nemecku (112 800).

Tabuľka 7: Počet osôb, ktoré získali občianstvo ohlasujúcej krajiny, 2016
Zdroj: Eurostat (migr_acq)

V absolútnom vyjadrení zaznamenalo najvyšší nárast v porovnaní s rokom 2015 Španielsko, keďže španielske občianstvo získalo o 36 600 obyvateľov viac, za ním nasledovalo Spojené kráľovstvo (31 400), Taliansko (23 600), Grécko (19 300) a Švédsko (12 300). Naopak najväčší pokles v absolútnom vyjadrení bol zaznamenaný v Írsku (počet osôb, ktoré získali írske občianstvo, bol o 3 500 osôb nižší než v roku 2015) a Poľsku (300).

Najvyššiu mieru naturalizácie dosiahlo Chorvátsko, Švédsko a Portugalsko

Jedným z bežne používaných ukazovateľov je „miera naturalizácie“, ktorá je tu vymedzená ako pomer medzi celkovým počtom udelených občianstiev a počtom cudzincov s pobytom na začiatku toho istého roka. Členským štátom EÚ s najvyššou mierou naturalizácie bolo v roku 2016 Chorvátsko (9,7 získaných občianstiev na 100 cudzincov s pobytom), za ktorým nasledovali Švédsko a Portugalsko (7,9 a 6,5 získaných občianstiev na 100 cudzincov s pobytom).

Obrázok 9: Miera naturalizácie, 2016
(na 100 cudzincov)
Zdroj: Eurostat (migr_acq) a (migr_pop1ctz)

Hlavní príjemcovia: Maročania, Albánci a Indovia

Pokiaľ ide o pôvodné občianstvo, podobne ako v predchádzajúcich rokoch najväčšiu skupinu tvorili Maročania (101 300, čo predstavuje 10,2 % všetkých udelených občianstiev), za nimi nasledovali Albánci (67 500, resp. 6,8 %), Indovia (41 700, resp. 4,2 %), Pakistanci (32 900, resp. 3,3 %) a Turci (32 800, resp. 3,3 %). Počet občanov Maroka, ktorí získali občianstvo členského štátu EÚ, sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšil o 17,7 %. Väčšina Maročanov získala občianstvo Španielska (37 %), Talianska (35 %) alebo Francúzska (18 %), zatiaľ čo väčšina Albáncov získala talianske (55 %) alebo grécke občianstvo (42 %). Prevažná väčšina Indov (59 %) získala britské občianstvo, približne polovica Pakistancov získala britské občianstvo (51 %) a polovica Turkov nemecké občianstvo (50 %).

15 % tvorili bývalí občania iného členského štátu EÚ

V roku 2016 získalo občianstvo EÚ približne 863 300 občanov nečlenských krajín s pobytom v členskom štáte EÚ, čo zodpovedá 19 % nárastu oproti roku 2015. Občania nečlenských krajín teda tvorili 87 % všetkých osôb, ktoré v roku 2016 získali občianstvo členského štátu EÚ. Noví občania EÚ28 pochádzali hlavne z Afriky (30 % celkového počtu získaných občianstiev), Ázie (21 %), Európy mimo EÚ28 (20 %) a zo Severnej a Južnej Ameriky (15 %).

Občianstvo iného členského štátu EÚ získalo 120 200 občanov členských štátov EÚ, čo predstavuje 12,1 % celkového počtu. Hlavné skupiny občanov EÚ28, ktorí získali občianstvo iného členského štátu EÚ, v absolútnom vyjadrení tvorili Rumuni, ktorí sa stali občanmi Talianska (13 000 osôb) alebo Nemecka (3 800 osôb), Poliaci, ktorí sa stali občanmi Nemecka (6 700 osôb) alebo Spojeného kráľovstva (4 400 osôb), Taliani, ktorí získali občianstvo Nemecka (3 600 osôb) alebo Spojeného kráľovstva (1 300 osôb), Bulhari, ktorí sa stali občanmi Nemecka (1 700 osôb) alebo Spojeného kráľovstva (1 200 osôb), Briti, ktorí sa stali občanmi Nemecka (2 700 osôb) alebo Švédska (1 000 osôb), a Portugalci, ktorí sa stali občanmi Francúzska (2 600 osôb) alebo Luxemburska (1 100 osôb).

Väčšinu nových občianstiev udelených v Luxembursku a Maďarsku získali občania iného členského štátu EÚ. V prípade Luxemburska pripadol najväčší podiel získaných občianstiev na portugalských občanov a za nimi nasledovali občania Francúzska, Talianska, Nemecka a Belgicka, zatiaľ čo v Maďarsku boli občania EÚ, ktorí získali maďarské občianstvo, takmer výlučne Rumuni.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Meranie vysťahovalectva je obzvlášť náročné: spočítať ľudí opúšťajúcich krajinu je zložitejšie, ako spočítať ľudí, ktorí do nej prichádzajú. Analýza porovnávajúca údaje z roku 2016 o prisťahovalectve do členských štátov EÚ a vysťahovalectve z nich (zrkadlová štatistika) potvrdila, že to platí v mnohých krajinách, a preto sa tento článok zameriava na údaje o prisťahovalectve.

Eurostat zostavuje štatistiku o mnohých záležitostiach týkajúcich sa medzinárodných migračných tokov, stavoch cudzincov a získavania občianstva. Údaje sa zbierajú každý rok a Eurostatu ich poskytujú národné štatistické úrady členských štátov EÚ.

Základ pre zber údajov

Od roku 2008 sa zber údajov o migrácii, občianstve a azyle zakladá na nariadení č. 862/2007; analýza a zloženie skupín členských štátov EÚ, krajín EZVO a kandidátskych krajín k 1. januáru referenčného roka sú uvedené vo vykonávacom nariadení č. 351/2010. V uvedenom nariadení sa vymedzuje základný súbor štatistických údajov o medzinárodných migračných tokoch, stavoch cudzincov, získavaní občianstva, povoleniach na pobyt, azyle a o opatreniach proti neoprávnenému vstupu a pobytu. Hoci členské štáty EÚ môžu naďalej používať príslušné údaje podľa vnútroštátnej dostupnosti a praxe, štatistika zostavená podľa uvedeného nariadenia sa musí zakladať na spoločných vymedzeniach a pojmoch. Väčšina členských štátov EÚ zakladá svoju štatistiku na zdrojoch administratívnych údajov, ako sú registre obyvateľstva, registre cudzincov a registre povolení na pobyt alebo prácu, registre zdravotného poistenia a daňové registre. Niektoré krajiny používajú pri tvorbe štatistiky migrácie zrkadlové štatistiky, výberové zisťovania alebo metódy odhadu. Očakáva sa, že vykonávanie nariadenia povedie k vyššej dostupnosti a porovnateľnosti štatistiky migrácie a štátneho občianstva.

Údaje o získaní občianstva sa štandardne zostavujú z administratívnych systémov. Očakáva sa, že vykonávanie nariadenia povedie k vyššej dostupnosti a porovnateľnosti štatistiky migrácie a štátneho občianstva.

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia č. 862/2007, počítajú sa prisťahovalci, ktorí sa zdržiavali (alebo v prípade ktorých sa očakáva, že sa budú zdržiavať) na území členského štátu EÚ v období najmenej 12 mesiacov, ako aj vysťahovalci, ktorí žijú v zahraničí dlhšie ako 12 mesiacov. Preto sa údaje zozbierané Eurostatom týkajú migrácie v období 12 mesiacov alebo dlhšom a migranti zahŕňajú osoby, ktoré migrovali v období jedného roka alebo dlhšom, ako aj osoby, ktoré migrovali natrvalo.

Pokiaľ ide o vymedzenie veku pri údajoch o migračných tokoch, je potrebné mať na zreteli, že údaje za rok 2016 sa týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo jeho veku na konci referenčného roka v prípade všetkých členských štátov EÚ s výnimkou Írska, Grécka, Rakúska, Malty, Rumunska, Slovinska a Spojeného kráľovstva (v týchto krajinách sa dané údaje týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo veku dosiahnutého v deň jeho posledných narodenín).

Členské štáty a krajiny EZVO podľa toho, či do údajov o počte obyvateľov oznámených Eurostatu v rámci zjednoteného zberu demografických údajov za referenčný rok 2016 zahrnuli žiadateľov o azyl a utečencov, alebo ich vylúčili

Počet obyvateľov k 1. 1. 2017 Zahrnutí Vylúčení
Žiadatelia o azyl s obvyklým pobytom v dĺžke aspoň 12 mesiacov Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švajčiarsko Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko
Utečenci s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko Nórsko, Švajčiarsko

Poznámka: Nórsko (nie sú zahrnutí žiadatelia o azyl a utečenci bez povolenia na pobyt)


Členské štáty a krajiny EZVO podľa toho, či do údajov o migrácii oznámených Eurostatu v rámci zjednoteného zberu demografických údajov za referenčný rok 2016 zahrnuli žiadateľov o azyl a utečencov, alebo ich vylúčili

Migrácia za rok 2016 Zahrnutí Vylúčení
Žiadatelia o azyl s obvyklým pobytom v dĺžke aspoň 12 mesiacov Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Nórsko Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Írsko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko
Utečenci s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko Cyprus

Poznámka: Nórsko (nie sú zahrnutí žiadatelia o azyl a utečenci bez povolenia na pobyt); Írsko (nie sú zahrnutí utečenci, ktorí nežijú v súkromných domácnostiach)

Pojmom 'utečenec' sa označujú nielen osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečenca (ako je vymedzené v článku 2 písm. e) smernice 2011/95/ES v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, zmeneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967), ale aj osoby, ktorým bola udelená doplnková ochrana (v zmysle článku 2 písm. g) smernice 2011/95/ES) a osoby, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o udelení povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov v rámci vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa medzinárodnej ochrany.

Žiadateľ o azyl: Prvé žiadosti o azyl sa týkajú konkrétnej krajiny a nevyplýva z nich žiadne časové obmedzenie. Žiadateľ o azyl teda môže podať prvú žiadosť o azyl v danej krajine a následne opäť v inej krajine ako osoba, ktorá podáva žiadosť o azyl prvýkrát. Ak žiadateľ o azyl podá znova po určitom čase žiadosť v tej istej krajine, už sa nepovažuje za osobu, ktorá podáva žiadosť prvýkrát.

Eurostat zbiera údaje o získavaní občianstva na základe ustanovení článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 862/2007, v ktorom sa uvádza: „Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiku o počte (...) osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré získali počas referenčného roka občianstvo členského štátu (...) v členení podľa (...) predchádzajúceho občianstva príslušných osôb a podľa toho, či daná osoba bola predtým bez štátnej príslušnosti.“

Pokiaľ ide o vymedzenie veku pri údajoch o získaní občianstva, je potrebné mať na zreteli, že údaje za rok 2015 sa týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo jeho veku na konci referenčného roka v prípade všetkých členských štátov EÚ s výnimkou Nemecka, Írska, Rakúska, Litvy, Malty, Rumunska, Slovinska a Spojeného kráľovstva (v týchto krajinách sa dané údaje týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo veku dosiahnutého v deň jeho posledných narodenín).

Ukazovateľ „miera naturalizácie“ by sa mal používať opatrne, keďže čitateľ nezahŕňa len naturalizáciu cudzincov s oprávneným pobytom, ale všetky spôsoby získania občianstva, a menovateľ nezahŕňa len tých cudzincov, ktorí majú nárok na naturalizáciu, ale všetkých cudzincov.

Kontext

Občania členských štátov EÚ majú slobodu cestovania a slobodu pohybu v rámci vnútorných hraníc EÚ. Migračné politiky v EÚ vo vzťahu k občanom tretích krajín sa vo zvýšenej miere zaoberajú tým, ako prilákať migrantov s konkrétnym profilom, a to často v snahe zmierniť nedostatok konkrétnych zručností. Výber sa môže uskutočniť na základe jazykovej spôsobilosti, pracovných skúseností, vzdelania a veku. Výber môžu robiť aj zamestnávatelia tak, aby migranti mali pracovné miesto už po svojom príchode.

Okrem politík na povzbudenie prijímania zamestnancov sa prisťahovalecká politika často zameriava na dve oblasti: zabránenie neoprávnenej migrácii a nezákonnému zamestnávaniu prisťahovalcov, ktorí nemajú povolenie na prácu, a na podporu integrácie prisťahovalcov do spoločnosti. V EÚ sa mobilizovali značné zdroje na boj proti sieťam pôsobiacim v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.

Medzi niektoré najvýznamnejšie prijaté právne texty v oblasti prisťahovalectva patria:

Za európsku migračnú politiku je v rámci Európskej komisie zodpovedné Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti. V roku 2005 Európska komisia obnovila diskusiu o potrebe spoločného súboru pravidiel pre prijímanie ekonomických migrantov prostredníctvom Zelenej knihy o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie [KOM(2004) 811 v konečnom znení], ktorá viedla k prijatiu Plánu politiky pre legálnu migráciu (KOM(2005) 669 v konečnom znení) na konci roku 2005. Európska komisia prijala v júli 2006 oznámenie o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín [KOM(2006) 402 v konečnom znení], ktorého cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a základnými právami jednotlivcov počas všetkých etáp procesu nelegálneho prisťahovalectva. V septembri 2007 Európska komisia predložila svoju tretiu výročnú správu o migrácii a integrácii [KOM(2007) 512 v konečnom znení]. V oznámení Európskej komisie prijatom v októbri 2008 sa zdôraznil význam posilnenia globálneho prístupu k migrácii: viac koordinácie, súdržnosti a synergií [KOM(2008) 611 v konečnom znení] ako aspektu vonkajšej a rozvojovej politiky. V Štokholmskom programe, prijatom hlavami štátov a vlád EÚ v decembri 2009, sa stanovuje rámec a okruh zásad pre pokračujúci rozvoj európskych politík pre spravodlivosť a vnútorné veci na obdobie rokov 2010 až 2014; záležitosti týkajúce sa migrácie sú ústrednou časťou tohto programu. S cieľom dosiahnuť dohodnuté zmeny Európska komisia v roku 2010 prijala Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu – Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov [KOM(2010) 171 v konečnom znení].

V máji 2013 Európska komisia uverejnila Správu o občianstve EÚ na rok 2013 [COM(2013) 269 final]. V správe sa uvádza, že občianstvo EÚ prináša nové práva a príležitosti. Právom, ktoré sa najužšie spája s občianstvom EÚ, je voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ. Vzhľadom na moderné technológie a na skutočnosť, že v súčasnosti sa ľahšie cestuje, umožňuje sloboda pohybu Európanom rozširovať si obzory za štátne hranice, opustiť svoju krajinu na kratší či dlhší čas, pohybovať sa medzi krajinami EÚ a pracovať v nich, študovať či absolvovať odbornú prípravu, cestovať na obchodné alebo rekreačné účely alebo nakupovať za hranicami. Voľný pohyb potenciálne zvyšuje sociálne a kultúrne vzťahy v rámci EÚ a prehlbuje väzby medzi občanmi EÚ. Okrem toho môže priniesť vzájomné hospodárske výhody pre podniky a spotrebiteľov vrátane tých, ktorí zostávajú doma, lebo sa postupne odstraňujú vnútorné prekážky.

Európska komisia 13. mája 2015 predstavila európsku migračnú agendu [COM(2015) 240 final] načrtávajúcu okamžité opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom reagovať na krízovú situáciu v Stredozemí, ako aj kroky, ktoré sa majú prijať v nasledujúcich rokoch s cieľom lepšie riadiť migráciu vo všetkých jej aspektoch.

V apríli 2017 bola uverejnená Výročná správa o prisťahovalectve a azyle (2016) (v angličtine) Európskej migračnej siete. Poskytuje prehľad hlavných aspektov právneho a politického vývoja v EÚ ako celku a v zúčastnených krajinách. Ide o komplexný dokument, ktorý zahŕňa všetky aspekty migračnej a azylovej politiky Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti a agentúr EÚ.

Legislatívne dokumenty – európska migračná agenda (v angličtine)

Tlačový materiál – európska migračná agenda (v angličtine)

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy





Migration and migrant population data
Immigration (migr_immi)
Immigration by age and sex (migr_imm8)
Immigration by five year age group, sex, and citizenship (migr_imm1ctz)
Immigration by five year age group, sex and country of birth (migr_imm3ctb)
Immigration by age, sex and broad group of citizenship (migr_imm2ctz)
Immigration by age, sex and broad group of country of birth (migr_imm4ctb)
Immigration by sex, citizenship and broad group of country of birth (migr_imm6ctz)
Immigration by sex, country of birth and broad group of citizenship (migr_imm7ctb)
Immigration by five year age group, sex, and country of previous residence (migr_imm5prv)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of citizenship (migr_imm9ctz)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of birth (migr_imm10ctb)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of previous residence (migr_imm11prv)
Emigration (migr_emi)
Emigration by age and sex (migr_emi2)
Emigration by five year age group, sex and citizenship (migr_emi1ctz)
Emigration by five year age group, sex and country of birth (migr_emi4ctb)
Emigration by five year age group, sex, and country of next usual residence (migr_emi3nxt)
Acquisition and loss of citizenship (migr_acqn)
Acquisition of citizenship by sex, age group and former citizenship (migr_acq)
Residents who acquired citizenship as a share of residents non-citizens by former citizenship and sex(%) (migr_acqs)
Acquisition of citizenship by sex, age group and level of human development of former citizenship (migr_acq1ctz)
Loss of citizenship by sex and new citizenship (migr_lct)
Population (demo_pop)
Population on 1 January by age, sex and broad group of citizenship (migr_pop2ctz)
Population on 1 January by age group, sex and citizenship (migr_pop1ctz)
Population on 1 January by age group, sex and country of birth (migr_pop3ctb)
Population on 1 January by age, sex and broad group of country of birth (migr_pop4ctb)
Population on 1 January by sex, citizenship and broad group of country of birth (migr_pop5ctz)
Population on 1 January by sex, country of birth and broad group of citizenship (migr_pop6ctb)
Population on 1 January by age group, sex and level of human development of the country of citizenship (migr_pop7ctz)
Population on 1 January by age group, sex and level of human development of the country of birth (migr_pop8ctb)
EU and EFTA citizens who are usual residents in another EU/EFTA country as of 1 January (migr_pop9ctz)