Štatistika migrácie a migrujúceho obyvateľstva


Údaje extrahované v máji 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: júl 2021.

Zaujalo nás

V roku 2018 vstúpilo do EÚ27 2,4 milióna prisťahovalcov z krajín mimo EÚ27.

K 1. januáru 2019 bolo 21,8 milióna osôb (4,9 %) z celkového počtu 446,8 milióna osôb žijúcich v EÚ27 občanmi krajín mimo EÚ27.

Členské štáty EÚ27 udelili v roku 2018 občianstvo 672 000 osôb.

Prisťahovalci, 2018

V tomto článku je predstavená štatistika Európskej únie (EÚ) týkajúca sa medzinárodnej migrácie (toky), počtu štátnych príslušníkov a cudzincov v populácii (stavy), ako aj údaje týkajúce sa nadobudnutia občianstva. Migrácia je ovplyvnená kombináciou ekonomických, environmentálnych, politických a sociálnych faktorov, a to buď v krajine pôvodu migranta (faktory tlaku), alebo v cieľovej krajine (faktory motivácie). Predpokladá sa, že relatívna hospodárska prosperita a politická stabilita EÚ mali v minulosti na prisťahovalcov značný efekt migračnej príťažlivosti.

V cieľových krajinách sa medzinárodná migrácia môže používať ako nástroj na riešenie špecifických nedostatkov pracovných síl na trhu práce. Samotná migrácia však takmer určite nezvráti pretrvávajúci trend starnutia obyvateľstva, ktorý je možné sledovať v mnohých častiach EÚ.

Celý článok

Migračné toky: Prisťahovalectvo do EÚ27 z tretích krajín dosiahlo v roku 2018 úroveň 2,4 milióna osôb

V priebehu roku 2018 sa do niektorého z členských štátov EÚ27 prisťahovalo spolu3,9 milióna osôb, pričom podľa záznamov sa v uvedenom roku z niektorého z členských štátov EÚ27 vysťahovalo 2,6 milióna vysťahovalcov. Tieto celkové číselné údaje však nepredstavujú migračné toky do/z EÚ27 ako celku, keďže zahŕňajú aj toky medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ27. V roku 2018 sa do EÚ27 podľa odhadov prisťahovalo 2,4 milióna osôb z tretích krajín a z EÚ27 do krajiny mimo EÚ27 sa vysťahovalo približne 1,1 milióna osôb – pozri obrázok 1. Okrem toho 1,4 milióna osôb, ktoré mali predtým pobyt v niektorom členskom štáte EÚ27, sa presťahovalo do iného členského štátu.

Obrázok 1: Prisťahovalci z krajín mimo EÚ27 a vysťahovalci do krajín mimo EÚ27, EÚ27, 2013 – 2018
(v mil.)
Zdroj: Eurostat (migr_imm12prv) a (migr_emi5nxt)

Nemecko: najväčší počet prisťahovalcov a vysťahovalcov

Najväčší celkový počet prisťahovalcov v roku 2018 zaznamenalo Nemecko (893 900), za ktorým nasledovali Španielsko (643 700), Francúzsko (386 900) a Taliansko (332 300). Najvyšší počet vysťahovalcov v roku 2018 ohlásilo takisto Nemecko (540 400), za ním nasledovalo Španielsko (309 500), Francúzsko (341 400), Rumunsko (231 700) a Poľsko (189 800). Spolu 22 členských štátov EÚ27 zaznamenalo v roku 2018 vyššie prisťahovalectvo ako vysťahovalectvo, ale v Bulharsku, Chorvátsku, Lotyšsku, Litve a Rumunsku bol počet vysťahovalcov vyšší ako počet prisťahovalcov.

Tabuľka 1: Prisťahovalectvo podľa štátneho občianstva, 2018
Zdroj: Eurostat (migr_imm1ctz)

V roku 2018 zaznamenala najvyšší počet prisťahovalcov v pomere k počtu osôb s pobytom Malta (55 prisťahovalcov na 1 000 osôb), za ktorou nasledovalo Luxembursko (41 prisťahovalcov na 1 000 osôb) – pozri obrázok 2. Najvyššiu mieru vysťahovalectva v roku 2018 zaznamenalo Luxembursko (23 vysťahovalcov na 1 000 osôb), Malta (19 vysťahovalcov na 1 000 osôb), Cyprus (18 vysťahovalcov na 1 000 osôb) a Rumunsko (12 vysťahovalcov na 1 000 osôb).

Obrázok 2: Prisťahovalci, 2018
(na 1 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm1ctz) a (migr_pop1ctz)

Najvyšší podiel vnútroštátnych prisťahovalcov bol v Rumunsku, najnižší v Luxembursku

Relatívny podiel vnútroštátnych prisťahovalcov, inými slovami prisťahovalcov s občianstvom toho členského štátu EÚ27, do ktorého sa prisťahovali, na celkovom počte prisťahovalcov bol v roku 2018 najvyšší v Rumunsku (82 % všetkých prisťahovalcov), na Slovensku (60 %), v Litve (57 %), Poľsku (55 %) a Bulharsku (55 %). Sú to jediné členské štáty EÚ27, v ktorých vnútroštátne prisťahovalectvo predstavovalo viac ako polovicu z celkového počtu prisťahovalcov – pozri obrázok 3. Naopak v Luxembursku vnútroštátne prisťahovalectvo netvorilo viac než 5 % celkového prisťahovalectva za rok 2018.

Obrázok 3: Rozdelenie prisťahovalcov podľa štátneho občianstva, 2018
(% všetkých prisťahovalcov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Informácie o štátnom občianstve boli v mnohých prípadoch použité na štúdium prisťahovalcov s cudzím pôvodom. Keďže sa však štátne občianstvo človeka môže počas jeho života zmeniť, je takisto užitočné analyzovať informácie podľa krajiny narodenia. Najvyšší relatívny podiel prisťahovalcov narodených v tuzemsku na celkovom počte prisťahovalcov zaznamenali Bulharsko a Litva (obidva 51 % všetkých prisťahovalcov), za ním nasledovali Rumunsko (43 %) a Estónsko (40 %). Naopak Luxembursko zaznamenalo pomerne nízke podiely prisťahovalcov narodených v tuzemsku, a to menej ako 5 % všetkých prisťahovalcov v roku 2018.

Tabuľka 2: Prisťahovalectvo podľa krajiny narodenia, 2018
Zdroj: Eurostat (migr_imm3ctb)

Predchádzajúci pobyt: V roku 2018 vstúpilo do EÚ27 2,4 milióna prisťahovalcov

Z analýzy podľa predchádzajúceho pobytu vyplýva, že najväčší podiel prisťahovalcov z iného členského štátu EÚ27 oznámilo Luxembursko (93 % z celkového počtu prisťahovalcov v roku 2018), za ním nasledovalo Slovensko (65 %) a Rakúsko (62 %); relatívne nízke podiely oznámilo Španielsko (19 % všetkých prisťahovalcov), ako aj Taliansko a Slovinsko (obidva 20 %) – pozri tabuľku 3.

Tabuľka 3: Prisťahovalectvo podľa predchádzajúcej krajiny pobytu, 2018
Zdroj: Eurostat (migr_imm5prv)

Z hľadiska rozdelenia prisťahovalcov do členských štátov EÚ27 podľa pohlavia bolo v roku 2018 medzi prisťahovalcami o niečo viac mužov ako žien (54 % v porovnaní so 46 %). Najvyšší podiel prisťahovalcov – mužov – oznámilo Chorvátsko (75 %); naproti tomu najvyšší podiel prisťahovalkýň zaznamenalo Portugalsko (53 %).

Obrázok 4: Prisťahovalci podľa pohlavia, 2018
(% všetkých prisťahovalcov)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Polovicu prisťahovalcov tvorili osoby mladšie ako 29 rokov

Prisťahovalci do členských štátov EÚ27 boli v roku 2018 v priemere oveľa mladší ako obyvatelia, ktorí už mali pobyt v danej cieľovej krajine. K 1. januáru 2019 dosahoval mediánový vek obyvateľov EÚ27 43,7 roka, zatiaľ čo u prisťahovalcov do EÚ27 to v roku 2018 bolo 29,2 roka.

Obrázok 5: Veková štruktúra prisťahovalcov podľa štátneho občianstva, EÚ, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_imm2ctz)

Počet migrantov: K 1. januáru 2019 v EÚ27 žilo 21,8 milióna osôb, ktoré neboli občanmi niektorého z členských štátov EÚ27

Počet osôb s pobytom v členskom štáte EÚ, ktoré mali štátne občianstvo tretej krajiny, bol k 1. januáru 2019 21,8 milióna, čo predstavovalo 4,9 % obyvateľov EÚ27. Okrem toho k 1. januáru 2019 žilo v niektorom členskom štáte EÚ27 spolu 13,3 milióna osôb, ktoré mali štátne občianstvo iného členského štátu EÚ27.

V absolútnom vyjadrení bol najväčší počet cudzincov žijúcich v členských štátoch EÚ27 k 1. januáru 2019 zistený v Nemecku (10,1 milióna osôb), Taliansku (5,3 milióna), vo Francúzsku (4,9 milióna) a v Španielsku (4,8 milióna). Cudzinci v uvedených štyroch členských štátoch spolu tvorili 71 % celkového počtu cudzincov žijúcich vo všetkých členských štátoch EÚ27, pričom v tých istých štyroch členských štátoch žilo 58 % obyvateľstva EÚ27.

Tabuľka 4: Počet cudzincov podľa skupín štátneho občianstva, 1. januára 2019
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Vo väčšine členských štátov EÚ27 sú cudzinci prevažne občania krajín mimo EÚ27

K 1. januáru 2019 boli členskými štátmi EÚ27, v ktorých cudzincov predstavovali prevažne občania iného členského štátu EÚ27, Belgicko, Írsko, Luxembursko, Rakúsko a Slovensko. To znamená, že vo väčšine členských štátov EÚ27 tvorili väčšinu cudzincov občania krajín mimo EÚ27 (pozri tabuľku 5). V prípade Lotyšska a Estónska je podiel občanov z tretích krajín osobitne veľký v dôsledku vysokého počtu uznaných osôb bez občianstva (najmä občanov bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí majú trvalý pobyt v týchto krajinách, ale nenadobudli žiadne iné občianstvo).

Obrázok 6: Podiel cudzincov na počte osôb s pobytom, 1. januára 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Najvyšší podiel cudzincov bol v Luxembursku, najnižší v Rumunsku

V relatívnom vyjadrení bolo členským štátom EÚ27 s najvyšším podielom cudzincov Luxembursko, keďže cudzinci v ňom tvorili 47 % celkového počtu obyvateľov. Vysoký podiel cudzincov (10 % alebo viac z počtu osôb s pobytom) bol zaznamenaný aj na Cypre, Malte, v Rakúsku, Estónsku, Lotyšsku, Írsku, Belgicku, Nemecku a Španielsku. Naproti tomu cudzinci tvorili menej než 1 % obyvateľov Poľska (0,8 %) a Rumunska (0,6 %). Najvyšší relatívny podiel obyvateľov narodených v cudzine na celkovom počte obyvateľov zaznamenalo Luxembursko (47 % z počtu osôb s pobytom), za ktorým nasledovali Cyprus (21 %) a Malta (20 %). Naproti tomu nízky podiel z celkového počtu obyvateľov narodených v cudzine zaznamenalo k 1. januáru 2019 Poľsko, 2 % celkového počtu obyvateľov, za ním nasledovalo Bulharsko (2,5 %), Rumunsko (3,2 %) a Slovensko (3,6 %).

Tabuľka 5: Obyvatelia narodení v cudzine podľa krajiny narodenia, 1. januára 2019
Zdroj: Eurostat (migr_pop3ctb)

V tabuľke 6 je predstavený prehľad piatich hlavných skupín cudzincov a obyvateľov narodených v cudzine týkajúci sa členských štátov EÚ27, Spojeného kráľovstva a krajín EZVO (podľa dostupných údajov).

Tabuľka 6: Hlavné krajiny štátneho občianstva a krajiny narodenia cudzincov/obyvateľov narodených v cudzine, 1. januára 2019
(v absolútnych číslach a ako percentuálny podiel z celkového počtu cudzincov/obyvateľov narodených v cudzine)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz) and (migr_pop3ctb)

Štyri najväčšie skupiny občanov EÚ27 žijúcich v iných členských štátoch EÚ27 v roku 2019 tvorili rumunskí, poľskí, talianski a portugalskí občania (pozri obrázok 7).

Obrázok 7: Počet občanov EÚ27, ktorí majú obvyklý pobyt v ostatných krajinách EÚ27, k 1. januáru 2019
(v mil.)
Zdroj: Eurostat (migr_pop1ctz)

Cudzinci sú mladší ako štátni príslušníci

Z analýzy vekovej štruktúry obyvateľstva vyplýva, že v EÚ27 ako celku boli cudzinci mladší ako domáce obyvateľstvo. Z rozdelenia cudzincov podľa veku vyplýva, že v porovnaní so štátnymi príslušníkmi je medzi nimi väčší podiel relatívne mladých dospelých v produktívnom veku. K 1. januáru 2019 dosahoval mediánový vek domáceho obyvateľstva v EÚ27 45 rokov, zatiaľ čo mediánový vek cudzincov žijúcich v EÚ27 bol 36 rokov.

Obrázok 8: Veková štruktúra štátnych príslušníkov a cudzincov, EÚ27, 1. január 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (migr_pop2ctz)

Nadobudnutie občianstva: Členské štáty EÚ27 udelili v roku 2018 občianstvo 672 000 osôb

Počet osôb, ktoré v roku 2018 nadobudli občianstvo, sa znížil o 4 %

Počet osôb, ktoré v roku 2018 nadobudli občianstvo členského štátu EÚ27, dosiahol 672 300, čo znamená 4 % pokles oproti roku 2017. Najvyšší počet osôb, ktoré v roku 2018 nadobudli občianstvo, zaznamenalo Nemecko, a to 116 800 (resp. 17 % celkového počtu v EÚ27). Na ďalších miestach podľa počtu nadobudnutých štátnych občianstiev sú Taliansko (112 500), Francúzsko (110 000), Španielsko (90 800) a Švédsko (63 800).

Obrázok 9: Počet osôb, ktoré nadobudli občianstvo členského štátu EÚ27, EÚ27, 2009 – 2018
(1 000) Zdroj: Eurostat (migr_acq)

Najväčší pokles v absolútnom vyjadrení v porovnaní s rokom 2017 bol zaznamenaný v Taliansku, keďže počet rezidentov, ktorí nadobudli talianske občianstvo, bol o 34 100 nižší, za ním nasledovalo Grécko (–6 400), Švédsko (–5 100), Dánsko (–4 400) a Francúzsko (–4 300). Naopak najväčší nárast v absolútnom vyjadrení bol zaznamenaný v Španielsku (počet osôb, ktoré nadobudli španielske občianstvo, bol o 24 300 osôb vyšší než v roku 2017), za ním nasledovalo Portugalsko (+3 300) a Luxembursko (+2 000).

Tabuľka 7: Nadobudnutie občianstva osobami, ktoré mali predtým občianstvo v inom členskom štáte, 2018
Zdroj: Eurostat (migr_acq)

V roku 2018 nadobudlo občianstvo EÚ27 približne 566 100 občanov tretích krajín s pobytom v členskom štáte EÚ27, čo zodpovedá 5 % poklesu oproti roku 2017. Občania tretích krajín teda tvorili 84 % všetkých osôb, ktoré v roku 2018 nadobudli občianstvo členského štátu EÚ27. Noví občania EÚ27 pochádzali najmä z Afriky (28 % celkového počtu nadobudnutých občianstiev), Európy mimo EÚ27 (25 %), Ázie (16 %), ako aj zo Severnej a z Južnej Ameriky (14 %). Občianstvo iného členského štátu EÚ27 nadobudlo 89 600 občanov členských štátov EÚ27, čo predstavuje 13 % celkového počtu. Hlavné skupiny občanov EÚ27, ktorí nadobudli občianstvo iného členského štátu EÚ27, v absolútnom vyjadrení tvorili Rumuni, ktorí sa stali občanmi Talianska (6 500 osôb) a Nemecka (4 300 osôb), asi polovica Poliakov, ktorí nadobudli občianstvo iného členského štátu EÚ27, sa stali občanmi Nemecka (6 200 osôb) a polovica Talianov, ktorí nadobudli občianstvo iného členského štátu EÚ27, sa stali občanmi Nemecka (4 000 osôb).

Väčšinu nových občianstiev udelených v Luxembursku a Maďarsku získali občania iného členského štátu EÚ27. V prípade Luxemburska pripadol najväčší podiel nadobudnutých občianstiev na portugalských občanov a za nimi nasledovali občania Francúzska, Talianska a Belgicka, zatiaľ čo v Maďarsku boli občania EÚ27, ktorí nadobudli maďarské občianstvo, takmer výlučne Rumuni.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2018 tvorili najväčšiu skupinu nových občanov v členských štátoch EÚ27 občania Maroka (67 200, čo predstavuje 10 % všetkých udelených občianstiev), za nimi nasledovali občania Albánska (47 400 resp. 7,1 %), Turecka (28 400 resp. 4,2 %), a Brazílie (23 100 resp. 3,4 %). Počet občanov Maroka, ktorí nadobudli občianstvo členského štátu EÚ27, sa v porovnaní s rokom 2017 znížil o 2 %. Väčšina Maročanov nadobudla nové občianstvo v Španielsku (38 %), Taliansku (23 %) alebo vo Francúzsku (23 %), zatiaľ čo väčšina Albáncov získala grécke (51 %) alebo talianske občianstvo (46 %). Väčšina Turkov (59 %) nadobudla nemecké občianstvo a približne polovica Brazílčanov nadobudla talianske občianstvo 46 %).

Najvyššiu mieru naturalizácie dosiahlo Švédsko a Rumunsko

Jedným z bežne používaných ukazovateľov je „miera naturalizácie“, ktorá je tu vymedzená ako pomer medzi celkovým počtom udelených občianstiev a počtom cudzincov na začiatku toho istého roka. Členským štátom EÚ27 s najvyššou mierou naturalizácie bolo v roku 2018 Švédsko (7,2 nadobudnutého občianstva na 100 cudzincov), za ktorým nasledovali Rumunsko (5,6 nadobudnutého občianstva na 100 cudzincov) a Portugalsko (5,1 nadobudnutého občianstva na 100 cudzincov).

Obrázok 10: Miera naturalizácie (počet nadobudnutých občianstiev na 100 cudzincov s pobytom), 2018
Zdroj: Eurostat (migr_acq)a (migr_pop1ctz)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Meranie vysťahovalectva je obzvlášť náročné. Je ťažšie sledovať ľudí opúšťajúcich krajinu ako ľudí, ktorí do nej prichádzajú, pretože pre prisťahovalca je často oveľa dôležitejšie komunikovať vo veci prisťahovania s úradmi prijímajúcej krajiny než s úradmi krajiny, z ktorej odchádza. Analýzou porovnávajúcou údaje z roku 2018 o prisťahovalectve do členských štátov EÚ27 a vysťahovalectve z nich (zrkadlová štatistika) sa potvrdilo, že to platí v mnohých krajinách, a preto sa tento článok zameriava na údaje o prisťahovalectve.

Eurostat zostavuje štatistiku o mnohých otázkach súvisiacich s medzinárodnými migračnými tokmi, počtom cudzincov a nadobudnutím štátneho občianstva. Údaje sa zbierajú každý rok a Eurostatu ich poskytujú národné štatistické úrady členských štátov EÚ27.

Právne zdroje

Od roku 2008 sa zber údajov o migrácii, občianstve a azyle zakladá na nariadení č. 862/2007 a analýza a zloženie skupín členských štátov EÚ, krajín EZVO a kandidátskych krajín k 1. januáru referenčného roka je uvedené vo vykonávacom nariadení 351/2010. V uvedenom nariadení sa vymedzuje základný súbor štatistických údajov o medzinárodných migračných tokoch, počte cudzincov, nadobudnutí občianstva, povoleniach na pobyt, azyle a o opatreniach proti neoprávnenému vstupu a pobytu. Hoci členské štáty EÚ môžu naďalej používať príslušné zdroje údajov podľa vnútroštátnej dostupnosti a praxe, štatistika zostavená podľa tohto nariadenia sa musí zakladať na spoločných vymedzeniach a pojmoch. Väčšina členských štátov EÚ zakladá svoju štatistiku na zdrojoch administratívnych údajov, ako sú registre obyvateľstva, registre cudzincov a registre povolení na pobyt alebo prácu, registre zdravotného poistenia a daňové registre. Niektoré krajiny používajú pri tvorbe štatistiky migrácie zrkadlové štatistiky, výberové zisťovania alebo metódy odhadu. Očakáva sa, že vykonávanie nariadenia povedie k vyššej dostupnosti a porovnateľnosti štatistiky migrácie.

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia č. 862/2007, počítajú sa prisťahovalci, ktorí sa zdržiavali (alebo v prípade ktorých sa očakáva, že sa budú zdržiavať) na území členského štátu EÚ v období najmenej 12 mesiacov, ako aj vysťahovalci, ktorí žijú v zahraničí dlhšie ako 12 mesiacov. Preto sa údaje zozbierané Eurostatom týkajú migrácie za obdobie 12 mesiacov alebo dlhšie: migranti zahŕňajú osoby, ktoré migrovali na obdobie jedného roka alebo dlhšie, ako aj osoby, ktoré migrovali natrvalo. Eurostat zbiera údaje o nadobudnutí občianstva na základe ustanovení článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 862/2007, v ktorom sa uvádza: „Členské štáty poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiku o počte (...) osôb, ktoré majú obvyklý pobyt na území členského štátu a ktoré nadobudli počas referenčného roka občianstvo členského štátu (...) v členení podľa (...) predchádzajúceho občianstva príslušných osôb a podľa toho, či daná osoba bola predtým bez štátnej príslušnosti.“

Vymedzenie pojmov

Agregované údaje za EÚ27 o nadobudnutí občianstva za roky 2012, 2011 a 2010 zahŕňajú údaje Rumunska za rok 2009.

Údaje o nadobudnutí občianstva za Nemecko sú za rok 2018 predbežne zaokrúhlené na najbližší násobok 5.

Údaje o nadobudnutí občianstva podľa individuálneho predchádzajúceho občianstva nie sú k dispozícii v prípade Rumunska za roky 2017 a 2018.

Agregované údaje za EÚ27 o prisťahovalectve podľa krajiny predchádzajúceho pobytu za roky 2013 – 2018 zahŕňajú Spojené kráľovstvo, pretože v údajoch za EÚ27 nie sú k dispozícii údaje za Cyprus.

Agregované údaje za EÚ27 o obyvateľstve podľa občianstva k 1. januáru 2019 zahŕňajú Spojené kráľovstvo, pretože v údajoch za EÚ27 nie sú k dispozícii údaje za Cyprus a Maltu.

Vek:

Pokiaľ ide o vymedzenie veku pri údajoch o migračných tokoch, je potrebné mať na zreteli, že údaje za rok 2018 sa týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo jeho veku na konci referenčného roka v prípade všetkých členských štátov EÚ27 s výnimkou Írska, Grécka, Rakúska, Malty, Rumunska a Slovinska. V týchto krajinách, ako aj v Spojenom kráľovstve sa dané údaje týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo veku dosiahnutého v deň jeho posledných narodenín. Pokiaľ ide o vymedzenie veku pri údajoch o nadobudnutí občianstva, je potrebné mať na zreteli, že údaje za rok 2018 sa týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo jeho veku na konci referenčného roka v prípade všetkých členských štátov EÚ27 s výnimkou Nemecka, Grécka, Írska, Rakúska, Litvy, Malty, Rumunska a Slovinska. V týchto krajinách, ako aj v Spojenom kráľovstve sa dané údaje týkajú dosiahnutého veku respondenta alebo veku dosiahnutého v deň jeho posledných narodenín.

Členské štáty a krajiny EZVO podľa toho, či do údajov o počte obyvateľov oznámených Eurostatu v rámci zjednoteného zberu demografických údajov za referenčný rok 2018 zahrnuli žiadateľov o azyl a utečencov, alebo ich vylúčili.

Počet obyvateľov k 1. 1. 2019 Zahrnutí Vylúčení
Žiadatelia o azyl s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švajčiarsko Bulharsko, Česko, Dánsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko
Utečenci s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko

Poznámka: Nórsko (nie sú zahrnutí žiadatelia o azyl a utečenci bez povolenia na pobyt)


Členské štáty a krajiny EZVO podľa toho, či do údajov o migrácii oznámených Eurostatu v rámci zjednoteného zberu demografických údajov za referenčný rok 2018 zahrnuli žiadateľov o azyl a utečencov, alebo ich vylúčili

Migrácia za rok 2018 Zahrnutí Vylúčení
Žiadatelia o azyl s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Nórsko Bulharsko, Česko, Dánsko, Írsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Island, Lichtenštajnsko
Utečenci s obvyklým pobytom aspoň 12 mesiacov Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko

Poznámka: Nórsko (nie sú zahrnutí žiadatelia o azyl a utečenci bez povolenia na pobyt); Írsko (nie sú zahrnutí utečenci, ktorí nežijú v súkromných domácnostiach)

Utečenec: Pojmom utečenec sa označujú nielen osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečenca [ako je vymedzené v článku 2 písm. e) smernice 2011/95/ES v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, zmeneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967], ale aj osoby, ktorým bola udelená doplnková ochrana [v zmysle článku 2 písm. g) smernice 2011/95/ES], a osoby, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o udelení povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov v rámci vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa medzinárodnej ochrany.

Žiadateľ o azyl: Prvé žiadosti o azyl sa týkajú konkrétnej krajiny a nevyplýva z nich žiadne časové obmedzenie. Žiadateľ o azyl teda môže podať prvú žiadosť o azyl v danej krajine a následne opäť v inej krajine ako osoba, ktorá podáva žiadosť o azyl prvýkrát. Ak žiadateľ o azyl podá znova po určitom čase žiadosť v tej istej krajine, už sa nepovažuje za osobu, ktorá podáva žiadosť prvýkrát.

Miera naturalizácie: Ukazovateľ „miera naturalizácie“ by sa mal používať opatrne, keďže čitateľ nezahŕňa len naturalizáciu cudzincov s oprávneným pobytom, ale všetky spôsoby nadobudnutia občianstva, a menovateľ nezahŕňa len tých cudzincov, ktorí majú nárok na naturalizáciu, ale všetkých cudzincov.

Kontext

Občania členských štátov EÚ majú slobodu cestovania a slobodu pohybu v rámci vnútorných hraníc EÚ. Migračné politiky v EÚ vo vzťahu k občanom tretích krajín sa vo zvýšenej miere zaoberajú tým, ako prilákať migrantov s konkrétnym profilom, a to často v snahe zmierniť nedostatok konkrétnych zručností. Výber sa môže uskutočniť na základe jazykovej spôsobilosti, pracovných skúseností, vzdelania a veku. Výber môžu robiť aj zamestnávatelia tak, aby migranti mali pracovné miesto už po svojom príchode.

Okrem politík na podporu prijímania zamestnancov sa prisťahovalecká politika často zameriava na dve oblasti: zabránenie neoprávnenej migrácii a nezákonnému zamestnávaniu prisťahovalcov, ktorí nemajú povolenie na prácu, a na podporu integrácie prisťahovalcov do spoločnosti. V EÚ sa mobilizovali značné zdroje na boj proti sieťam pôsobiacim v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.

Za európsku migračnú politiku je v rámci Európskej komisie zodpovedné Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti. V roku 2005 Európska komisia obnovila diskusiu o potrebe spoločného súboru pravidiel pre prijímanie ekonomických migrantov prostredníctvom Zelenej knihy o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie [KOM(2004) 811 v konečnom znení], ktorá viedla k prijatiu Plánu politiky pre legálnu migráciu [KOM(2005) 669 v konečnom znení] na konci roka 2005. Európska komisia prijala v júli 2006 oznámenie o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín [KOM(2006) 402 v konečnom znení], ktorého cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi bezpečnosťou a základnými právami jednotlivcov počas všetkých etáp procesu nelegálneho prisťahovalectva. V septembri 2007 Európska komisia predložila svoju tretiu výročnú správu o migrácii a integrácii [KOM(2007) 512 v konečnom znení]. V oznámení Európskej komisie prijatom v októbri 2008 sa zdôrazňuje význam posilnenia globálneho prístupu k migrácii: viac koordinácie, súdržnosti a synergií [KOM(2008) 611 v konečnom znení] ako aspektu vonkajšej a rozvojovej politiky. V Štokholmskom programe prijatom hlavami štátov a vlád EÚ v decembri 2009 sa stanovuje rámec a okruh zásad pre pokračujúci rozvoj európskych politík pre spravodlivosť a vnútorné veci na obdobie rokov 2010 – 2014, pričom záležitosti týkajúce sa migrácie tvoria ústrednú časť tohto programu. S cieľom dosiahnuť dohodnuté zmeny Európska komisia v roku 2010 prijala Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu – Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov [KOM(2010) 171 v konečnom znení].

V máji 2013 Európska komisia uverejnila Správu o občianstve EÚ za rok 2013 [COM(2013) 269 final]. V správe sa uvádza, že občianstvo EÚ prináša nové práva a príležitosti. Právom, ktoré sa najužšie spája s občianstvom EÚ, je voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ. Vzhľadom na moderné technológie a na skutočnosť, že v súčasnosti sa ľahšie cestuje, umožňuje sloboda pohybu Európanom rozširovať si obzory za štátne hranice, opustiť svoju krajinu na kratší či dlhší čas, pohybovať sa medzi krajinami EÚ a pracovať v nich, študovať či absolvovať odbornú prípravu, cestovať na obchodné alebo rekreačné účely alebo nakupovať za hranicami. Voľný pohyb potenciálne zvyšuje sociálne a kultúrne vzťahy v rámci EÚ a prehlbuje väzby medzi občanmi EÚ. Okrem toho môže priniesť vzájomné hospodárske výhody pre podniky a spotrebiteľov vrátane tých, ktorí zostávajú doma, lebo sa postupne odstraňujú vnútorné prekážky.

Európska komisia 13. mája 2015 predstavila Európsku migračnú agendu [COM(2015) 240 final], v ktorej sa uvádzajú okamžité opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom reagovať na krízovú situáciu v Stredozemí, ako aj kroky, ktoré sa majú prijať v nasledujúcich rokoch s cieľom lepšie riadiť migráciu vo všetkých jej aspektoch.

V apríli 2017 bola uverejnená výročná správa o prisťahovalectve a azyle (2016) (v angličtine) Európskej migračnej siete. Poskytuje prehľad hlavných aspektov právneho a politického vývoja v EÚ ako celku a v zúčastnených krajinách. Ide o komplexný dokument, ktorý zahŕňa všetky aspekty migračnej a azylovej politiky Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti a agentúr EÚ.

Dňa 15. novembra 2017 sa aktualizovaná Európska migračná agenda zamerala na utečeneckú krízu, spoločnú vízovú politiku a Schengen. Otázky zahŕňali presídľovanie a premiestnenie, finančnú podporu pre Grécko a Taliansko a zariadenia pre utečencov. Cieľom bolo umožniť utečencom dostať sa do Európy zákonnými a bezpečnými cestami, zabezpečiť spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za premiestnenie medzi jednotlivé členské štáty a integráciu migrantov na miestnej a regionálnej úrovni.

Komisia 4. decembra 2018 uverejnila správu o pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy, v ktorej skúma dosiahnutý pokrok a nedostatky pri vykonávaní agendy. Zamerala sa na to, ako zmena klímy, demografické a hospodárske faktory vytvárajú nové dôvody, ktoré nútia obyvateľstvo k pohybom, a potvrdila, že hybné sily, ktoré stoja v pozadí migračných tlakov na Európu, majú štrukturálnu povahu, a preto je ešte dôležitejšie riešiť tieto záležitosti efektívne a jednotne. Komisia 16. októbra 2019 uverejnila správu o pokroku pri vykonávaní európskej migračnej agendy, v ktorej sa zameriava najmä na kľúčové kroky potrebné na prijatie opatrení na trasách cez Stredozemie, ako aj na opatrenia súvisiace s konsolidáciou nástrojov EÚ v oblasti migrácie, hraníc a azylu.

Medzi niektoré najvýznamnejšie prijaté právne texty v oblasti prisťahovalectva patria:

Legislatívne dokumenty – European Agenda on Migration (v angličtine)

Tlačový materiál – European Agenda on Migration (v angličtine)

Priamy prístup
Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Právne predpisy
Vizualizácie
Externé odkazy






Migration and acquisition of citizenship data
International migration (t_migr_int)
Immigration (tps00176)
Emigration (tps00177)
Acquisition of citizenship (tps00024)
Population (t_demo_pop)
Population without the citizenship of the reporting country (tps00157)
Foreign-born population (tps00178)
Acquisition of citizenship (tps00024)
Migration and migrant population data
Immigration (migr_immi)
Immigration by age and sex (migr_imm8)
Immigration by five year age group, sex, and citizenship (migr_imm1ctz)
Immigration by five year age group, sex and country of birth (migr_imm3ctb)
Immigration by age, sex and broad group of citizenship (migr_imm2ctz)
Immigration by age, sex and broad group of country of birth (migr_imm4ctb)
Immigration by sex, citizenship and broad group of country of birth (migr_imm6ctz)
Immigration by sex, country of birth and broad group of citizenship (migr_imm7ctb)
Immigration by five year age group, sex, and country of previous residence (migr_imm5prv)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of citizenship (migr_imm9ctz)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of birth (migr_imm10ctb)
Immigration by age group, sex and level of human development of the country of previous residence (migr_imm11prv)
Immigration by broad group of country of previous residence (migr_imm12prv)
Emigration (migr_emi)
Emigration by age and sex (migr_emi2)
Emigration by five year age group, sex and citizenship (migr_emi1ctz)
Emigration by five year age group, sex and country of birth (migr_emi4ctb)
Emigration by five year age group, sex, and country of next usual residence (migr_emi3nxt)
Emigration by broad group of country of next usual residence (migr_emi5nxt)
Acquisition and loss of citizenship (migr_acqn)
Acquisition of citizenship by sex, age group and former citizenship (migr_acq)
Residents who acquired citizenship as a share of residents non-citizens by former citizenship and sex(%) (migr_acqs)
Acquisition of citizenship by sex, age group and level of human development of former citizenship (migr_acq1ctz)
Loss of citizenship by sex and new citizenship (migr_lct)
Population (demo_pop)
Population on 1 January by age, sex and broad group of citizenship (migr_pop2ctz)
Population on 1 January by age group, sex and citizenship (migr_pop1ctz)
Population on 1 January by age group, sex and country of birth (migr_pop3ctb)
Population on 1 January by age, sex and broad group of country of birth (migr_pop4ctb)
Population on 1 January by sex, citizenship and broad group of country of birth (migr_pop5ctz)
Population on 1 January by sex, country of birth and broad group of citizenship (migr_pop6ctb)
Population on 1 January by age group, sex and level of human development of the country of citizenship (migr_pop7ctz)
Population on 1 January by age group, sex and level of human development of the country of birth (migr_pop8ctb)
EU and EFTA citizens who are usual residents in another EU/EFTA country as of 1 January (migr_pop9ctz)