EÚ vo svete

Celosvetová propagácia európskych hodnôt a záujmov postavila EÚ do pozície najväčšieho obchodného partnera na svete a najväčšieho poskytovateľa pomoci rozvojovým krajinám. Vďaka Lisabonskej zmluve môže Európa v oblasti vonkajších vzťahov prezentovať jednoznačný postoj.

Na zachovanie slobody, bezpečnosti a prosperity v Európe je potrebné, aby Európa naplnila svoj potenciál globálneho hráča. V globalizovanom svete nie je možné, aby výzvy, ako napríklad zabezpečenie dodávok energií, klimatické zmeny, udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť hospodárstva a terorizmus, vyriešila jedna krajina – riešenie môže poskytnúť len EÚ ako celok.

Lisabonská zmluva obsahuje dve dôležité inštitucionálne zmeny, ktoré majú významný vplyv na zahraničné kroky Únie. Vytvárajú sa pozície stáleho predsedu Európskej rady menovaného na obnoviteľné funkčné obdobie v dĺžke dva a pol roka a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Komisie a ktorého úlohou bude zabezpečovať jednotnosť krokov Únie v zahraničnej politike. Lisabonská zmluva pomáha EÚ pôsobiť jednotne a efektívne na medzinárodnej scéne. Prepojenie jednotlivých zložiek zahraničnej politiky EÚ (napríklad diplomacia, bezpečnosť, obchod, rozvojová a humanitárna pomoc a medzinárodné rokovania) zjednotí vystupovanie Únie navonok vo vzťahoch s partnerskými krajinami a organizáciami po celom svete.

Účinok zásahov zo strany EÚ sa zlepší aj vďaka novej Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, ktorá, využívajúc skúsenosti pracovníkov inštitúcií EÚ a diplomatov členských štátov, pomáha vysokému predstaviteľovi.

Zmluva zavádza jednotnú právnu subjektivitu Únie, ktorá umožní EÚ uzatvárať medzinárodné dohody a vstupovať do medzinárodných organizácií. Vďaka uvedenému môže EÚ vystupovať a konať ako jeden celok.

Lisabonská zmluva vyzdvihuje význam zásad, o ktoré sa Európska únia pri svojom fungovaní opiera. Ide o princípy demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, ochrany ľudskej dôstojnosti, ako aj o zásady rovnosti a solidarity. Po prvýkrát sa zavádza osobitný právny základ pre humanitárnu pomoc a možnosť vytvárať európske dobrovoľnícke zbory v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci.

Lisabonská zmluva popri vymedzení úlohy EÚ vo svete rieši aj otázky spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorú považuje za neoddeliteľnú súčasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Sem patrí aj tzv. doložka o solidarite upravujúca spoločné kroky Únie a členských štátov v prípade, že sa niektorý členský štát stane cieľom teroristického útoku.