HDP a rodinné účty na regionálnej úrovni

This Statistics Explained article is outdated and has been archived - for recent articles on regional GDP see here.

Údaje z marca 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.

Hrubý domáci produkt (HDP) je základným ukazovateľom hospodárskeho rozvoja a rastu: prvá časť tohto článku sa zaoberá regionálnou analýzou HDP Európskej únie(EÚ) na základe úrovne HDP na obyvateľa a tým, ako sa tento ukazovateľ v poslednom období zmenil. Ekonomické účty poskytujú dôležité informácie, ktoré sa môžu použiť na regionálnu analýzu hospodárstva. Táto štatistika (ktorá existuje len vo vyjadrení v bežných cenách) sa používa aj na prideľovanie výdavkov v rámci politiky súdržnosti EÚ. Politika súdržnosti sa vzťahuje na všetky regióny v EÚ: väčšina štrukturálnych fondov však smeruje do regiónov na úrovni NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ-27 (na základe trojročného priemeru).

Druhá časť tohto článku sa zaoberá regionálnymi dôchodkami domácností (takisto existujú len vo vyjadrení v bežných cenách). Poskytuje informácie týkajúce sa prvotných dôchodkov (napríklad dôchodky zo zamestnania), ako aj disponibilných dôchodkov, ktoré sú výsledkom znovurozdelenia (dane, sociálne dávky a ostatné transfery) štátom. Treba poznamenať, že údaje o regionálnych dôchodkoch domácností sú za rok 2008, zatiaľ čo analýza HDP vychádza z referenčného roku 2009.

Mapa 1: Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) podľa NUTS 2 regiónov, rok 2009
(% priemeru EÚ-27, EÚ-27=100) − Zdroj: Eurostat (nama_r_e2gdp)

Mapa 2: Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) podľa NUTS 3 regiónov, rok 2009 (1)
(% priemeru EÚ-27, EÚ-27=100) − Zdroj: Eurostat (nama_r_e3gdp)

Obr. 1: Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) podľa NUTS 3 regiónov, rok 2009 (1)
(% priemeru EÚ-27, EÚ-27=100) − Zdroj: Eurostat (nama_r_e2gdp)

Mapa 3: Zmena hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) podľa NUTS 2 regiónov, obdobie 2000 − 2009 (1)
(rozdiel medzi rokom 2009 a rokom 2000 v percentuálnych bodoch, v pomere k priemeru EÚ-27) − Zdroj: Eurostat (nama_r_e2gdp)

Tabuľka 1: Rozptyl HDP podľa NUTS 2 regiónov, roky 2000 a 2009
(%) − Zdroj: Eurostat (nama_r_e0digdp), (nama_r_e2gdp) a (demo_r_d3avg)

Mapa 4: Prvotné dôchodky súkromných domácností na obyvateľa (v PPCS) podľa NUTS 2 regiónov, rok 2008 (1)
(% priemeru EÚ-27, EÚ-27=100) − Zdroj: Eurostat (nama_r_ehh2inc)

Obr. 2: Disponibilné dôchodky súkromných domácností podľa NUTS 2 regiónov, rok 2008 (1)
(v PPCS na obyvateľa) − Zdroj: Eurostat (nama_r_ehh2inc)

Hlavné štatistické zistenia

HDP a dôchodky domácností sa počítajú najprv v národných menách a potom sa prepočítajú paritami kúpnej sily (PPP), ktoré zohľadňujú rozdielne cenové úrovne v jednotlivých členských štátoch, čo umožňuje presnejšie porovnanie. V prípade HDP sa používa všeobecná parita, zatiaľ čo v prípade dôchodkov domácností sa používa špecifická parita kúpnej sily pre výdavky na konečnú spotrebu.

Pomocou PPP (a nie trhových výmenných kurzov) sa tieto ukazovatele prepočítajú na umelo vytvorenú spoločnú menu, nazývanú štandard kúpnej silyštandard kúpnej sily (PPS), alebo v prípade dôchodkov domácností na štandard kúpnej sily pre výdavky na konečnú spotrebu (PPCS). Používanie PPS a PPCS umožňuje porovnávať kúpnu silu v jednotlivých regiónoch členských štátov, ktoré používajú rôzne meny a v ktorých sú rozdielne cenové úrovne. Viac informácií o používaní PPP nájdete ďalej v oddiele Zdroje a dostupnosť údajov

Regionálny HDP na obyvateľa

Mapa 1 ukazuje HDP na obyvateľa v každom regióne na úrovni NUTS 2 ako percentuálny podiel priemeru EÚ-27, čo v roku 2009 predstavovalo v absolútnom vyjadrení 23 500 PPS, teda pokles z 25 000 PPS oproti roku 2008. V regiónoch na úrovni NUTS 2 sa HDP na obyvateľa v EÚ pohyboval od 6 400 PPS (27 % priemeru EÚ-27) v regióne Severozapaden v Bulharsku do 78 000 PPS (332 % priemeru EÚ-27) v regióne hlavného mesta Inner London v Spojenom kráľovstve; pomer medzi krajnými hodnotami distribúcie bol 12,2:1. Pokiaľ ide o poradie regiónov s najvyšším HDP na obyvateľa, Luxembursko (266 % priemeru EÚ-27), belgický región hlavného mesta (223 %) a nemecký región Hamburg (188 %) sa umiestnili na druhom až štvrtom mieste, za nimi nasledujú regióny hlavného mesta Slovenska so 178 %, Francúzska so 177 % a Českej republiky so 175 % priemeru EÚ-27. V prípade mnohých regiónov s vysokým HDP na obyvateľa išlo o regióny hlavného mesta alebo susediace regióny – platilo to v prípade Belgicka, Českej republiky, Dánska, Írska, Španielska, Francúzska, Luxemburska (ktoré tvorí len jeden región), Holandska, Rakúska, Slovenska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva. Okrem toho bol vo viacerých regiónoch v južnom Nemecku, v blízkosti veľkých miest v západnom Nemecku, v severnom Španielsku a Taliansku, západnom Rakúsku, vo viacerých regiónoch Holandska, ako aj v belgickom regióne okolo Antwerpen, ostrovnom regióne Åland (Fínsko) a v regióne North Eastern Scotland (Spojené kráľovstvo) priemerný HDP na obyvateľa vyšší ako 25 % priemeru EÚ-27. Slovenský región hlavného mesta Bratislavský kraj a český región hlavného mesta Praha sa ako jediné regióny z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, zaradili medzi 39 regiónov s priemerným HDP na obyvateľa vyšším ako 25 % priemeru EÚ-27. Ďalší z najviac prosperujúcich regiónov (podľa tohto ukazovateľa) v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, región Bucureşti − Ilfov v Rumunsku so 111 % priemeru EÚ-27 za nimi ďaleko zaostával. Slovinský región Zahodna Slovenija a maďarský región Közép-Magyarország mali ako jediné ďalšie regióny z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, priemerný HDP na obyvateľa (v PPS) vyšší ako priemer EÚ-27.

Priemerný HDP na obyvateľa 25 % priemeru EÚ-27 alebo nižší malo celkovo 68 regiónov, z ktorých spolu 20 sa sústreďovalo v šiestich členských štátoch EÚ-15: v Taliansku (päť južných regiónov), Francúzsku (štyri zámorské regióny), Grécku (štyri regióny), Portugalsku (štyri regióny), Spojenom kráľovstve (dva regióny) a Španielsku (región Extremadura). Zostávajúcich 48 regiónov sa nachádzalo v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007: s výnimkou Cypru a Malty bol vo všetkých týchto 12 členských štátoch aspoň jeden región s hodnotou pod touto úrovňou. Medzi nimi bolo 22 regiónov, v ktorých priemerný HDP na obyvateľa predstavoval najviac 50 % priemeru EÚ-27; tieto regióny sa nachádzali v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. V 22 regiónoch, v ktorých priemerný HDP na obyvateľa v PPS predstavoval 50 % priemeru EÚ-27 alebo menej, žilo približne 38,5 milióna obyvateľov, čo zodpovedá 7,7 % počtu obyvateľov EÚ-27.

Všeobecne nízky priemerný HDP na obyvateľa bol zaznamenaný aj v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a v Chorvátsku, hoci región Sjeverozapadna Hrvatska (región hlavného mesta Chorvátska) dosiahol 78 % priemeru EÚ-27.

V tabuľke 1 sa uvádza analýza podielu obyvateľov, ktorí v roku 2009 žili v regiónoch s HDP na obyvateľa (v PPS) nižším ako 75 % priemeru EÚ-27, a podielu obyvateľov v regiónoch s HDP na obyvateľa vyšším ako 125 % priemeru. V roku 2009 predstavoval podiel obyvateľov žijúcich v regiónoch s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ-27 23,3 %, zatiaľ čo podiel obyvateľov žijúcich v regiónoch, v ktorých táto hodnota bola vyššia ako 125 % priemeru EÚ-27, predstavoval 19,0 %; podiel obyvateľov v strednej časti distribúcie (HDP na obyvateľa od 75 % do 125 %) predstavoval 57,7 %. V troch pobaltských členských štátoch, ktoré pozostávajú len z jedného regióna na úrovni NUTS 2, žili všetci ich obyvatelia v regiónoch s priemerným HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ-27; rovnako to bolo aj v prípade Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko (takisto len jeden región). V Rumunsku, na Slovensku, v Poľsku, Českej republike, Bulharsku, Maďarsku, Portugalsku a Slovinsku žila viac ako polovica obyvateľov v regiónoch s priemerným HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ-27; rovnako to bolo aj v prípade Chorvátska.

Naproti tomu v Luxembourg (jeden región na úrovni NUTS 2) žili všetci obyvatelia v regióne s priemerným HDP na obyvateľa vyšším ako 125 % priemeru EÚ-27; v Írsku, Holandsku a Fínsku žila v takýchto regiónoch viac ako polovica obyvateľov. V dvoch ostrovných členských štátoch, na Cypre a Malte (každý pozostáva len z jedného regiónu na úrovni NUTS 2) žili všetci obyvatelia v regiónoch s priemerným HDP na obyvateľa v strednej časti distribúcie (od 75 % do 125 % priemeru EÚ-27), rovnako ako väčšina obyvateľov Spojeného kráľovstva (86,8 %), Francúzska (78,8 %), Švédska (78,5 %), Grécka (78,3 %), Španielska (77,9 %), Nemecka (70,5 %), Dánska (69,7 %), Belgicka (64,0 %) a Rakúska (60,6 %).

Podrobnejšia regionálna analýza

Zatiaľ čo mapa 1 sa sústreďuje na regióny na úrovni NUTS 2, ktoré sú mimoriadne dôležité pre definovanie oprávnenosti v rámci štrukturálnych fondov, mapa 2 ponúka podrobnejšiu analýzu regionálnych ekonomík v členení podľa regiónov na úrovni NUTS 3. Celková analýza je logicky podobná analýze za regióny na úrovni NUTS 2, aj keď niekoľko regiónov na úrovni NUTS 3 má znaky, ktoré sú atypické pre vyššiu úroveň (úroveň NUTS 2), pod ktorú patria. Tento jav môže byť často výsledkom dochádzania do centrálnych regiónov na úrovni NUTS 3 z okolitých oblastí, čo vedie ku koncentrácii ekonomickej činnosti v najviac zastavaných oblastiach. Napríklad v bulharskom regióne hlavného mesta Jugozapaden na úrovni NUTS 2 priemerný HDP na obyvateľa (v PPS) dosiahol 75 % priemeru EÚ-27, ale na podrobnejšej úrovni NUTS 3 dosiahol región Sofia (stolica) v prípade tohto ukazovateľa 104,3 %, zatiaľ čo zostávajúce štyri regióny na úrovni NUTS 3 zaznamenali hodnoty nižšie ako 50 %. K podobnej situácii došlo v poľskom regióne hlavného mesta Mazowieckie na úrovni NUTS 2, kde pod neho patriace regióny na úrovni NUTS 3 Ostrolecko-siedlecki a Radomski zaznamenali priemerný HDP na obyvateľa (v PPS) nižší ako polovica priemeru zisteného za región Mazowieckie, ktorý sa na základe relatívne vysokej hodnoty dosiahnutej v regióne na úrovni NUTS 3 Miasto Warszawa dostalo na vyššiu priečku.

V nemeckom regióne Oberbayern na úrovni NUTS 2 boli v hodnotách zistených v prípade tohto ukazovateľa medzi jeho regiónmi na úrovni NUTS 3 veľké rozdiely: Región Fürstenfeldbruck zaznamenal priemerný HDP na obyvateľa (v PPS) 79,6 % priemeru EÚ-27, zatiaľ čo v regióne München Landkreis tento pomer predstavoval 330,2 %. Podobne v regióne Rheinhessen-Pfalz (úroveň NUTS 2) zaznamenal región na úrovni NUTS 3 Südwestpfalz priemerný HDP na obyvateľa (v PPS), ktorý zodpovedal 52,3 % priemeru EÚ-27, zatiaľ čo Ludwigshafen am Rhein (Kreisfreie Stadt) dosiahol hodnotu 215,3 %. V nemeckých regiónoch na úrovni NUTS 3 Regensburg, Schweinfurt, Wolfsburg, Düsseldorf a Koblenz (všetky Kreisfreie Städte) prestavoval priemerný HDP na obyvateľa viac ako dvojnásobok priemeru za regióny na úrovni NUTS 2, pod ktoré patria, t. j. Oberpfalz, Unterfranken, Braunschweig, Düsseldorf a Koblenz. Podobne bol v holandskom regióne Oost-Groningen na úrovni NUTS 3 zaznamenaný priemerný HDP na obyvateľa (v PPS), ktorý zodpovedal 72,8 % priemeru EÚ-27, čo bolo menej ako polovica (170 %) hodnoty zistenej za región Groningen (úroveň NUTS 2) ako celok.

Významné regionálne rozdiely v rámci krajín

Zatiaľ čo mapa 2 ukazuje, že v niekoľkých prípadoch boli veľké rozdiely v HDP na obyvateľa medzi regiónmi na úrovni NUTS 3 v rámci toho istého regiónu na úrovni NUTS 2, obrázok 1 obsahuje analýzu podstatných regionálnych rozdielov v rámci jednotlivých krajín. Treba poznamenať, že Cyprus a Luxembursko pozostávajú len z jedného regiónu na úrovni NUTS 3.

V roku 2009 bol najvyšší regionálny priemerný HDP na obyvateľa nižší ako dvojnásobok najnižšej hodnoty v Dánsku, na Malte a vo Švédsku, zatiaľ čo v zostávajúcich krajinách zobrazených na obrázku 1 bol rozdiel väčší, pomer predstavoval v Nemecku, Francúzsku, Poľsku a Rumunsku viac ako 5:1 a v Spojenom kráľovstve 10,5:1.

V mnohých členských štátoch mali regióny hlavných miest (na úrovni NUTS 3) najvyšší HDP na obyvateľa (v PPS): bolo to tak v Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Dánsku, Estónsku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, na Malte, v Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, na Slovensku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve (treba poznamenať, že hlavné mesto Spojeného kráľovstva tvoria dva regióny na úrovni NUTS 3), ako aj v Chorvátsku a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko. Pritom regióny hlavných miest mali najvyšší priemerný HDP na obyvateľa vo všetkých členských štátoch, ktoré pristúpili v roku 2004 alebo 2007, s výnimkou Rumunska, kde bola najvyššia hodnota zaznamenaná v regióne, ktorý obklopuje región hlavného mesta. Podobne to vyzeralo vo Francúzsku, kde na úrovni NUTS 3 bol najvyšší priemerný HDP na obyvateľa zaznamenaný v regióne susediacom s regiónom hlavného mesta. Nemecko bolo jediným členským štátom, v ktorom mal región hlavného mesta na úrovni NUTS 3 priemerný HDP na obyvateľa nižší ako celoštátny priemer.

Konvergencia

Mapa 3 ukazuje, do akej miery sa zmenil HDP na obyvateľa od roku 2000 do roku 2009 v porovnaní s priemerom EÚ-27 (vyjadrené v percentuálnych bodoch priemeru EÚ-27). Treba poznamenať, že skúmané obdobie zahŕňa niekoľko rokov, počas ktorých EÚ ako celok zaznamenala relatívne silný rast, po ktorom nasledoval začiatok finančnej a hospodárskej krízy. Okrem toho, keďže analýza vychádza z porovnania s priemerom EÚ, negatívna hodnota za jednotlivý región môže aj tak znamenať faktický rast, hoci nižší ako priemer EÚ-27, pričom v tomto období bol zaznamenaný (v bežných cenách) rast vo výške 23,0 %. V analýze sa porovnávajú dva roky a nesledujú sa pohyby v rámci jedného roka, teda od začiatku do konca roka, ale zobrazujú sa celkové výsledky za tieto roky spolu. V týchto celkových výsledkoch môžu byť zohľadnené obdobia, v ktorých bola zmena HDP na obyvateľa v regióne kladná (rast), ako aj obdobia, v ktorých bola zmena záporná (pokles).

Regióny s relatívne rýchlym rastom, ktorých HDP na obyvateľa sa zvýšil o viac ako 10 percentuálnych bodov v porovnaní s priemerom EÚ-27, sú označené najtmavšou fialovou. Naopak regióny, ktoré zaznamenali najnižšiu mieru rastu či dokonca pokles (t. j. regióny s poklesom o viac ako 10 percentuálnych bodov v HDP na obyvateľa v porovnaní priemerom EÚ-27), sú označené najsvetlejšou fialovou.

Viaceré regióny hlavných miest zaznamenali veľký nárast, najmä z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007. Najvyššie tempá rastu v porovnaní s priemerom EÚ-27 boli zaznamenané v regiónoch hlavných miest na Slovensku (+ 69 percentuálnych bodov), v Rumunsku (+ 55), Bulharsku (+ 38) a Českej republike (+ 36), za nimi nasledovali regióny hlavných miest v Grécku (+ 29) a v Spojenom kráľovstve (+ 28). Regióny hlavných miest obsadili prvé dve miesta aj na opačnom konci distribúcie, belgický región hlavného mesta (Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest) zaznamenal relatívny pokles o 33 percentuálnych bodov oproti priemeru EÚ-27, za ním nasledoval rakúsky región Wien (− 25 percentuálnych bodov).

Mapa ukazuje, že tento ukazovateľ ekonomickej výkonnosti bol vyšší ako priemer EÚ-27 v juhozápadných a východných okrajových oblastiach EÚ, najmä v regiónoch pobaltských členských štátov, Poľska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Grécka a Cypru na východe a Španielska na západe. Okrem Španielska a Grécka patrili medzi ďalšie členské štáty EÚ-15 s jedným regiónom, v ktorom rast oproti priemeru EÚ-27 predstavoval viac ako 10 percentuálnych bodov, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Fínsko a Spojené kráľovstvo.

Od roku 2000 do roku 2009 dosiahol každý región v Bulharsku, Českej republike, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku rast HDP na obyvateľa (v PPS) vyšší ako priemerné tempo rastu EÚ-27; rovnako to bolo aj v prípade pobaltských členských štátov, Cypru a Luxemburska, ktoré majú len jeden región na úrovni NUTS 2.

Naproti tomu každý región v Dánsku, Írsku, Taliansku, Rakúsku a Švédsku zaznamenal nižší nárast HDP na obyvateľa (v PPS) ako bolo priemerné tempo rastu EÚ-27, ako to bolo aj v prípade Malty (ktorá pozostáva len z jedného regiónu). V 53 regiónoch sa HDP na obyvateľa oproti priemeru EÚ-27 znížil o 10 alebo viac percentuálnych bodov, pričom ani jeden nebol z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007. Išlo najmä o regióny v Spojenom kráľovstve (16 regiónov), Francúzsku alebo Taliansku (po 11 regiónov), zatiaľ čo vo Švédsku boli štyri, v Belgicku a Nemecku po tri, a v Dánsku, Grécku, Španielsku, Holandsku a Rakúsku po jednom.

Celkové zvýšenie konvergencie v EÚ

Regionálna konvergencia HDP na obyvateľa (v PPS) sa môže posudzovať rôznymi spôsobmi. Najjednoduchší prístup spočíva v tom, že sa zistí pomer medzi najvyššou a najnižšou hodnotou. Podľa tejto metódy sa rozdiel medzi regiónmi EÚ-27 znížil z pomeru 17,1 v roku 2000 na 12,2 v roku 2009, najmä z dôvodu rýchlejšieho rastu v Bulharsku a Rumunsku. Pri tomto prístupe sa však používajú len extrémne hodnoty a veľká väčšina regiónov zostane nezohľadnená. Komplexné hodnotenie regionálnej konvergencie umožňuje ukazovateľ pre rozptyl regionálneho HDP: ďalšie informácie o tejto metóde výpočtu sa uvádzajú ďalej v oddiele Zdroje a dostupnosť údajov. Tento ukazovateľ zohľadňuje odchýlky v HDP na obyvateľa všetkých regiónov na úrovni NUTS 2 od celoštátneho priemeru, ktoré sa vážia v pomere k počtu obyvateľov jednotlivých regiónov. V tabuľke 1 sa porovnávajú celoštátne hodnoty rozptylu (zistené z údajov na úrovni NUTS 2) za rok 2000 s hodnotami za rok 2009. V roku 2009 mala väčšina členských štátov EÚ-15 hodnoty rozptylu nižšie ako členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, to však neplatilo o Slovinsku ani o Poľsku. Okrem toho sa od roku 2000 do roku 2009 hodnoty rozptylu v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, vo všeobecnosti zvýšili: zďaleka najväčší nárast bol zaznamenaný v Bulharsku a najmenší nárast v Slovinsku a v Poľsku. Zdalo by sa teda, že proces ekonomického vyrovnávania v mnohých členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, sprevádzali zväčšujúce sa regionálne rozdiely.

V členských štátoch EÚ-15-bola situácia pestrejšia. V Grécku sa hodnota rozptylu výrazne zvýšila, zatiaľ čo vo Švédsku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Írsku a Portugalsku bol nárast menší. Hodnota rozptylu sa od roku 2000 do roku 2009 znížila v Rakúsku (odhad Eurostatu), Fínsku, Španielsku, Taliansku (takisto odhad Eurostatu), Nemecku, Belgicku a Dánsku, zatiaľ čo v Holandsku sa (nízka hodnota) nezmenila.

V konečnom dôsledku zvyšujúca sa konvergencia vo viacerých členských štátoch EÚ-15 a zvyšujúca sa konvergencia medzi členskými štátmi vyvážila zvyšujúcu sa divergenciu v iných členských štátoch, takže z odhadov Eurostatu vyplýva, že v EÚ-27 ako celku došlo k zvýšeniu regionálnej konvergencie.

Z porovnania údajov za rok 2000 s údajmi za rok 2009 vyplýva, že šiestim regiónom sa v tomto období podarilo prekročiť hranicu 75 %, ktorá platí pre štrukturálne fondy: Jugozapaden (Bulharsko), Voreio Aigaio (Grécko), Andalucía (Španielsko ), Mazowieckie (Poľsko), Região Autónoma dos Açores (Portugalsko) a Bucureşti – Ilfov (Rumunsko). V roku 2009 v týchto regiónoch žilo 18,2 milióna ľudí, čo zodpovedá približne 3,6 % obyvateľov EÚ-27. Zároveň však HDP na obyvateľa (v PPS) v regióne West Wales and The Valleys (Spojené kráľovstvo) klesol zo 75 % priemeru EÚ-27 pod túto prahovú hodnotu, zatiaľ čo v juhotalianskom regióne Puglia sa úroveň tohto ukazovateľa znížila z hodnoty nad 75 % priemeru EÚ-27 na hodnotu pod touto hranicou.

Dôchodky súkromných domácností: výsledky za rok 2008

V trhových ekonomikách so štátnym mechanizmom znovurozdeľovania sa rozlišuje medzi dvoma fázami rozdelenia dôchodkov. Prvotné rozdelenie sa týka dôchodkov súkromných domácností vznikajúcich priamo z trhových transakcií, inými slovami z nákupu a predaja výrobných činiteľov a tovaru. Patria sem najmä dôchodky z plateného zamestnania a zo samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj dôchodky prijaté vo forme úrokov, dividend a nájomného. Platené úroky a nájomné sa zaznamenávajú ako záporné položky a saldo všetkých týchto transakcií sa označuje ako prvotné dôchodky súkromných domácností.

Druhým pojmom je disponibilný dôchodok, ktorý sa odvodzuje od prvotného dôchodku pripočítaním všetkých sociálnych dávok a peňažných transferov (v rámci štátneho znovurozdelenia) a odpočítaním daní z dôchodkov a majetku, ako aj sociálnych príspevkov a podobných transferov – ako taký predstavuje získaný dôchodok, ktorý môžu ľudia minúť alebo usporiť.

Mapa 4 poskytuje prehľad prvotných dôchodkov na obyvateľa v regiónoch na úrovni NUTS 2 za 24 členských štátov: na rozdiel od HDP nie sú údaje o dôchodkoch domácností k dispozícii na úrovni NUTS 3. V roku 2008 predstavoval priemerný prvotný dôchodok na obyvateľa v EÚ-27 17 200 PPCS. Prvotný dôchodok sa pohyboval od najvyššej hodnoty 36 800 PPCS na obyvateľa v regióne Inner London (Spojené kráľovstvo) až po najnižšiu hodnotu 3 600 PPCS v regióne Severozapaden (Bulharsko), čo zodpovedá pomeru 10,2:1.

Na mape 4 zaujme predovšetkým relatívne vysoká úroveň dôchodku na obyvateľa evidovaná v regiónoch okolo hlavných miest. Najvyššia úroveň dôchodku na obyvateľa bola v Českej republike, Dánsku, Írsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, na Slovensku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve zaznamenaná v regióne na úrovni NUTS 2, v ktorom sa nachádza hlavné mesto; treba poznamenať, že šesť ďalších členských štátov nemá regionálne členenie regiónov na úrovni NUTS 2. Lisboa (Portugalsko) a Berlin (Nemecko) boli jedinými regiónmi hlavného mesta z EÚ-15, ktoré hlásili prvotný dôchodok na obyvateľa nižší ako priemer EÚ-27, zatiaľ čo Bratislavský kraj (Slovensko) ako jediný región hlavného mesta z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007, zaznamenal prvotný dôchodok na obyvateľa vyšší ako priemer EÚ-27.

Z 51 regiónov na úrovni NUTS 2, ktoré v roku 2008 hlásili prvotný dôchodok na obyvateľa o 25 % vyšší ako priemer EÚ-27, bolo 19 v Nemecku, po sedem v Taliansku a Spojenom kráľovstve, šesť v Rakúsku, štyri v Belgicku, po tri v Španielsku a Holandsku a po jednom vo Francúzsku a vo Švédsku. Centrá s vysokým priemerným dôchodkom na obyvateľa boli v celom Rakúsku, v južnom Anglicku a North Eastern Scotland v Spojenom kráľovstve, ako aj v severovýchodnom Španielsku. Okrem toho bol v Taliansku jasný predel medzi severom a juhom (vyššie dôchodky na severe) a v Nemecku a Holandsku medzi východom a západom (vyššie dôchodky na západe).

V 28 regiónoch na úrovni NUTS 2 sa dosiahol prvotný dôchodok na obyvateľa vo výške 50 % priemeru EÚ-27 alebo menej – všetky tieto regióny sa nachádzali v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004 alebo 2007 – desať z nich bolo v Poľsku, sedem v Rumunsku (všetky okrem regiónu hlavného mesta Bucureşti – Ilfov), šesť v Bulharsku (každý bulharský región), štyri v Maďarsku a jeden na Slovensku.

Prvotný dôchodok EÚ-27 sa znížil o 13,3 % v dôsledku štátnych zásahov (znovurozdelenie), takže v roku 2008 priemerný disponibilný dôchodok na obyvateľa predstavoval 14 900 PPCS. Najvyššiu úroveň disponibilných dôchodkov na obyvateľa (26 600 PPCS na obyvateľa) mal región Inner London (rovnako ako v prípade prvotných dôchodkov), zatiaľ čo región Severozapaden (Bulharsko) hlásil najnižšiu úroveň (3 800 PPCS). Pomer medzi najvyššou a najnižšou regionálnou úrovňou tak predstavoval 6,9:1 (v porovnaní s 10,2: 1 v prípade prvotných dôchodkov).

Porovnanie medzi prvotnými dôchodkami a disponibilnými dôchodkami poukazuje na vyrovnávací vplyv, ktorý vo všeobecnosti majú štátne zásahy. Výsledkom znovurozdelenia boli podstatne vyššie relatívne dôchodky v južnom Taliansku, západnom Španielsku a na západe Spojeného kráľovstva, ako aj vo východných regiónoch Bulharska, Nemecka, Maďarska, Poľska a Rumunska. Hoci väčšina regiónov na úrovni NUTS 2 uvádzala, že disponibilný dôchodok na obyvateľa bol nižší ako prvotný dôchodok na obyvateľa, 30 regiónov aj tak využívalo sociálne dávky a ostatné transfery do takej miery, že ich disponibilný dôchodok na obyvateľa bol vyšší; sedem z týchto regiónov sa nachádzalo v Poľsku, po päť v Portugalsku a Rumunsku, po štyri v Grécku a Spojenom kráľovstve, tri v Bulharsku a po jednom v Nemecku a Taliansku.

Obrázok 2 ukazuje odchýlku v disponibilnom dôchodku na obyvateľa v jednotlivých členských štátoch EÚ v roku 2008 a v Nórsku v roku 2007. Väčšina regiónov hlavných miest zaznamenala spomedzi regiónov v ich krajine najvyššiu úroveň disponibilného dôchodku na obyvateľa. Bolo to tak v prípade 14 z 21 členských štátov, ktoré majú viac ako jeden región na úrovni NUTS 2. V zostávajúcich siedmich členských štátoch s viacerými regiónmi (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko) bol disponibilný dôchodok na obyvateľa v regióne hlavného mesta vo všeobecnosti stále vyšší ako celoštátny priemer; neplatilo to však pre Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest (Belgicko) ani Berlin (Nemecko).

Disponibilný dôchodok na obyvateľa bol 2,5 krát vyšší v Bucureşti – Ilfov ako v severovýchodnom regióne Rumunska, čo bol najvyšší pomer medzi regiónmi v tej istej krajine; relatívne veľký rozdiel medzi regiónmi s najvyšším a najvyšším disponibilným dôchodkom na obyvateľa bol aj vo Francúzsku, Grécku, Spojenom kráľovstve a na Slovensku. Na druhom konci škály bol disponibilný dôchodok na obyvateľa dosť homogénny v Dánsku (kde najvyšší priemerný regionálny dôchodok bol 1,08 krát vyšší ako v regióne s najnižšou hodnotou), v Rakúsku (1,09), Slovinsku (1,16) a Írsku (1,17).

Zdroje a dostupnosť údajov

Európsky systém národných a regionálnych účtov (ESA) obsahuje metodiku pre regionálne účty v EÚ. ESA95 je úplne v súlade s celosvetovo platnými usmerneniami pre národné účty, t. j. so systémom národných účtov (1993 SNÚ). V nadväznosti na medzinárodnú dohodu o aktualizovanom znení SNÚ v roku 2008 sa reviduje aj ESA.

HDP je základným ukazovateľom národných účtov, ktorým sa podáva súhrnný obraz o hospodárskom stave krajiny alebo regiónu. Môže sa vypočítať pomocou rôznych metód. výrobnou metódou; výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

Regionálne údaje o kategóriách dôchodkov sa na účely regionálnych účtov zbierajú na úrovni NUTS 2. Údaje o dôchodkoch súkromných domácností za rok 2008 v Bulharsku (a teda aj za EÚ-27) sú odhady.

Porovnanie medzi miestom výkonu práce a miestom bydliska

Regionálne porovnanie úrovne ekonomickej produkcie je možné vykonať porovnaním regionálneho HDP s počtom obyvateľov v príslušnom regióne; práve tu nadobúda význam rozlíšenie medzi miestom výkonu práce a miestom bydliska. HDP meria ekonomickú produkciu v rámci hraníc štátu alebo regiónu bez ohľadu na to, či ju vytvorili rezidentské alebo nerezidentské zamestnané osoby. Regionálny HDP na obyvateľa sa preto vypočítava vydelením čísla súvisiaceho s miestom pracoviska (HDP vytvorený v regióne) číslom súvisiacim s miestom bydliska (počet obyvateľov regiónu). Tento nedostatok sa prejavuje najmä v prípade veľkého čistého medziregionálneho toku pracovníkov. Oblasti, pre ktoré je charakteristický vysoký počet dochádzajúcich pracovníkov, majú často veľmi vysoký regionálny HDP na obyvateľa (v porovnaní s okolitými regiónmi). Platí to najmä pre hospodárske centrá, ako napr. regióny London (Spojené kráľovstvo), Wien (Rakúsko), Hamburg (Nemecko), Praha (Česká republika) a Luxembourg. Vysoké úrovne HDP, ktoré sú zaznamenané v prípade niektorých regiónov s čistým prílevom dochádzajúcich pracovníkov, nemusia vždy z dôvodu tejto anomálie znamenať, že obyvatelia žijúci v tom istom regióne majú rovnako vysokú úroveň dôchodkov.

Na rozdiel od toho dôchodok súkromných domácností, bez ohľadu na to, či je založený na prvotnom alebo disponibilnom dôchodku, odráža dôchodok osôb bývajúcich v regióne. Dôchodok súkromných domácností sa preto môže priamo porovnať s rezidentskými obyvateľmi v tom istom regióne. Okrem tokov dochádzajúcich pracovníkov môžu k tomu, že regionálna distribúcia dôchodkov nezodpovedá distribúcii HDP, viesť aj iné faktory, medzi ktoré patria dôchodky z nájomného, úrokov alebo dividend, ktoré dostávajú rezidenti určitého regiónu, ktoré však platia rezidenti iných regiónov.

Parity kúpnej sily

Regionálny HDP sa vypočítava v miestnej mene príslušného regiónu (a teda príslušnej krajiny). V záujme lepšej porovnateľnosti sa HDP môže prepočítať na spoločnú menu — napr. na eurá alebo doláre.

Výmenné kurzy vyjadrujú mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt na devízových trhoch, ako napr. medzinárodný obchod, prognózy inflácie a marže medzi úrokovými mierami. Výmenné kurzy však nezohľadňujú všetky rozdiely v cenových úrovniach jednotlivých krajín. Aby sa to vyrovnalo, HDP sa môže prepočítať pomocou prepočítacích koeficientov, nazývaných parity kúpnej sily (PPP), na umelo vytvorenú spoločnú menu, takzvaný štandard kúpnej sily (PPS); to umožňuje porovnávať kúpnu silu rozdielnych národných mien. Dokonca aj v menovej únii, akou je eurozóna, má jednotná mena v jednotlivých krajinách eurozóny stále rozdielnu kúpnu silu v závislosti od ich cenovej úrovne. V širšom zmysle má používanie radov v PPS namiesto radov na báze eura spravidla vyrovnávací účinok, keďže regióny s veľmi vysokým HDP na obyvateľa (v EUR) majú obvykle aj relatívne vysoké cenové úrovne (napríklad životné náklady v centre Paríža alebo Londýna sú vo všeobecnosti vyššie ako životné náklady vo vidieckych oblastiach Francúzska alebo Spojeného kráľovstva).

Výpočty HDP na obyvateľa, ktoré sú založené na PPS radoch a nie v EUR radoch, môžu viesť k výrazným rozdielom v poradí regiónov. V roku 2009 bolo napríklad zaznamenané, že švédsky región Östra Mellansverige má HDP na obyvateľa 26 600 EUR, čím sa zaradil pred taliansky región Marche s 25 600 EUR. V PPS bol však Marche s 24 600 na obyvateľa pred Östra Mellansverige s 23 800 PPS.

Rozptyl regionálneho HDP na obyvateľa

Od roku 2007 Eurostat vypočítava odvodený ukazovateľ, ktorý sumarizuje rozdiely v HDP na obyvateľa v jednotlivých regiónoch tej istej krajiny. Rozptyl „D“ regionálneho HDP regiónov na úrovni 2 sa definuje ako súčet absolútnych rozdielov medzi regionálnym a celoštátnym HDP na obyvateľa, vážený podielom obyvateľov regiónu a vyjadrený v percentách celoštátneho HDP na obyvateľa.

Dispersion of regional GDP per inhabitant RYB2012.png

V uvedenej rovnici je:

y_i regionálny HDP na obyvateľa regiónu i
Y celoštátny priemer HDP na obyvateľa
p_i počet obyvateľov regiónu i
P počet obyvateľov krajiny
n počet regiónov v krajine.

Hodnota tohto ukazovateľa týkajúceho sa rozptylu sa rovná nule, ak sú hodnoty regionálneho HDP na obyvateľa vo všetkých regiónoch krajiny identické. Úroveň rozptylu sa zvyšuje, ak sa pri rovnakých ostatných podmienkach rozdiely v HDP na obyvateľa medzi regiónmi zväčšujú. Hodnota 30 % znamená, že rozdiel medzi HDP na obyvateľa všetkých regiónov príslušnej krajiny vážený počtom obyvateľov regiónu a celoštátnou hodnotou predstavuje priemerne 30 %.

Kontext

Hospodársky rozvoj sa obvykle vyjadruje na základe HDP, ktorý sa v regionálnom kontexte môže použiť na meranie makroekonomickej aktivity a rastu, a aj ako základ pre porovnania medzi regiónmi. HDP je okrem toho dôležitým ukazovateľom z politického hľadiska, keďže zohráva dôležitú úlohu pri stanovení výšky príspevku, ktorý by mal každý členský štát platiť do rozpočtu EU, zatiaľ čo trojročné priemery HDP sa používajú pri rozhodovaní o tom, ktoré z regiónov sú oprávnené na získanie podpory z programu štrukturálnych fondov EÚ.

Okrem toho sa HDP v súčasnosti považuje za náhradný ukazovateľ celkovej životnej úrovne. Vzhľadom na jeho povahu a účel však nepredstavuje spoľahlivý základ pre politické diskusie v každej oblasti. HDP napríklad nie je meradlom environmentálnej udržateľnosti ani sociálneho začlenenia, a tieto obmedzenia je nutné zohľadniť pri jeho používaní v analýzach. Stále viac sa presadzuje, že ekonomické, sociálne a environmentálne priority by sa nemali merať len na základe HDP.

Tejto záležitosti sa venovali viaceré medzinárodné iniciatívy a v auguste 2009 Európska komisia prijala oznámenie s názvom „Viac ako HDP: meradlo pokroku v meniacom sa svete“ (KOM v konečnom znení 433/2009), v ktorom bolo niekoľko opatrení na zlepšenie merania HDP alebo jeho doplnenie. Európska komisia poznamenala, že je jednoznačne potrebné doplniť HDP o štatistiku, ktorá zohľadňuje iné ekonomické, sociálne a environmentálne záležitosti, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí blahobyt jednotlivcov. V oznámení bolo navrhnutých päť opatrení na lepšie meranie pokroku v meniacom sa svete:

Opatrenie 1: doplnenie HDP o environmentálne a sociálne ukazovatele (komplexný environmentálny index, kvalita života a blahobyt),
Opatrenie 2: informácie takmer v reálnom čase na prijímanie rozhodnutí (včasnejšie environmentálne a sociálne ukazovatele),
Opatrenie 3: presnejšie podávanie správ o rozdelení a nerovnostiach,
Opatrenie 4: zostavenie európskej hodnotiacej tabuľky udržateľného rozvoja (koordinované Generálnym riaditeľstvom pre životné prostredie),
Opatrenie 5: začlenenie environmentálnych a sociálnych záležitostí do národných účtov.