Archive:Štatistika príčin smrti

Údaje extrahované v júni 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 26 August 2021.

Highlights

Najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti na rakovinu pľúc a rakovinu hrubého čreva a konečníka spomedzi všetkých členských štátov EÚ27 v roku 2017 vykázalo Maďarsko.

Najnižšia štandardizovaná miera úmrtnosti v dôsledku samovraždy spomedzi členských štátov EÚ27 bola v roku 2017 na Cypre, Malte a v Grécku.

Štandardizovaná miera úmrtnosti v EÚ27 v roku 2016 bola vyššia u mužov ako u žien v prípade takmer všetkých najčastejších príčin smrti.

Príčiny smrti – štandardizovaná miera úmrtnosti, EÚ27, 2016
(na 100 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr2)

V tomto článku sa uvádza prehľad najnovšej štatistiky príčin smrti v Európskej únii (EÚ). Riziko úmrtia na určitú chorobu alebo z iných príčin možno zistiť tak, že sa všetky prípady úmrtia v obyvateľstve dajú do súvislosti so základnými príčinami smrti; tieto údaje sa môžu ďalej členiť podľa veku, pohlavia, krajiny, v ktorej k úmrtiu došlo/pobytu zomretého a regiónu (NUTS úroveň 2), s využitím štandardizovanej miery úmrtnosti.

Full article

Hlavné výsledky

Najnovšie dostupné informácie za EÚ27 o príčinách smrti sú za referenčné obdobie 2016, ale takmer za všetky členské štáty EÚ sú k dispozícii údaje za rok 2017. V tabuľke 1 vidieť, že zďaleka najčastejšími príčinami smrti v EÚ27 boli choroby obehovej sústavy a rakovina (zhubné nádory).

Tabuľka 1: Príčiny smrti – štandardizovaná miera úmrtnosti, 2017
(na 100 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr2)

Vývoj v období rokov 2006 – 2016

Štandardizovaná miera úmrtnosti na rakovinu, ischemickú chorobu srdca a dopravné nehody mala od roku 2006 do roku 2016 zostupný trend

Od roku 2006 do roku 2016 došlo v EÚ27 k poklesu štandardizovanej miery úmrtnosti na rakovinu u mužov o 11,1 % a u žien o 5,1 % – pozri obrázky 1 a 2. Väčší pokles bol zaznamenaný v súvislosti s úmrtiami na ischemickú chorobu srdca, kde sa miera úmrtnosti mužov znížila o 28,4 % a žien o 34,2 %. Ešte väčší pokles bol zaznamenaný v prípade úmrtí v dôsledku dopravných nehôd, kde sa miera úmrtnosti u mužov znížila o 40,7 % a u žien o 41,3 %. Štandardizovaná miera úmrtnosti na rakovinu prsníka u žien sa znížila o 6,9 %, čo predstavuje väčší pokles, než bol zaznamenaný pri všetkých ostatných typoch rakoviny u žien (5,1 %). Naopak miera úmrtnosti na choroby nervového systému sa u mužov zvýšila o 23,2 % a u žien o 25,7 %. V posledných rokoch štandardizovaná miera úmrtnosti na rakovinu pľúc (vrátane rakoviny priedušnice a priedušiek) poklesla u mužov, pričom u žien vzrástla. U mužov táto miera v období 2009 až 2016 poklesla o 11,7 %, zatiaľ čo v rovnakom období u žien vzrástla o 15,2 %.

Obrázok 1: Príčiny smrti – štandardizovaná miera úmrtnosti na 100 000 obyvateľov, muži, EÚ27, 2006 – 2016
(2006 = 100)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr) a (hlth_cd_asdr2)

Obrázok 2: Príčiny smrti – štandardizovaná miera úmrtnosti na 100 000 obyvateľov, ženy, EÚ27, 2006 – 2016
(2006 = 100)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr) a (hlth_cd_asdr2)

Príčiny smrti v členských štátoch EÚ27 v roku 2017

Štandardizovaná miera úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca v EÚ27 v roku 2016 predstavovala 119,4 úmrtia na 100 000 obyvateľov

Medzi choroby obehovej sústavy patria aj choroby súvisiace s vysokým krvným tlakom, cholesterolom, cukrovkou a fajčením. Najčastejšími príčinami smrti na choroby obehovej sústavy sú ischemické choroby srdca a cievne choroby mozgu. V roku 2016 zomrelo v EÚ27 na ischemické choroby srdca 119,4 zo 100 000 obyvateľov. Členskými štátmi EÚ27 s najvyššou štandardizovanou mierou úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca boli v roku 2017 Litva, Maďarsko, Slovensko a Lotyšsko – vo všetkých týchto krajinách spôsobila 369,8 až 536,2 úmrtia na 100 000 obyvateľov. Na opačnom konci spektra je Francúzsko (údaje z roku 2016), Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Dánsko, Luxembursko a Taliansko, ktoré v roku 2017 zaznamenali najnižšiu štandardizovanú mieru úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca – všetky menej než 100 úmrtí na 100 000 obyvateľov; rovnako to platí aj pre Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti na rakovinu pľúc a rakovinu hrubého čreva a konečníka vykázalo Maďarsko

V roku 2016 bola najčastejšou príčinou smrti v EÚ27 rakovina, pričom priemerná miera úmrtnosti dosiahla 257,1 na 100 000 obyvateľov. Medzi najčastejšie formy rakoviny, v prípade ktorých bola štandardizovaná miera úmrtnosti vyššia ako 10,0 na 100 000 obyvateľov, patrili zhubné nádory: priedušnice, priedušiek a pľúc; hrubého čreva, rektosigmoidného spojenia, konečníka, anusu a análneho kanála; pŕs; podžalúdkovej žľazy; prostaty; žalúdka; pečene a žlčovodov.

Najväčšiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu mali obyvatelia Maďarska, Chorvátska, Slovenska a Slovinska. Tieto členské štáty EÚ27 v roku 2017 uviedli 308,1 úmrtia na 100 000 obyvateľov. Veľmi podobné miery úmrtnosti vykázali aj Lotyšsko a Poľsko, ako aj Srbsko. Spomedzi členských štátov EÚ27 zaznamenalo v roku 2017 zďaleka najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti na rakovinu pľúc Maďarsko (89,2 úmrtia na 100 000 obyvateľov), ďalej nasledovalo Chorvátsko (68,4 úmrtia na 100 000 obyvateľov), Poľsko a Dánsko (67,0, resp. 66,8 na 100 000 obyvateľov). Relatívne vysokú štandardizovanú mieru úmrtnosti (69,3 na 100 000 obyvateľov) zaznamenalo aj Srbsko. Okrem toho Maďarsko malo v roku 2017 aj najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva a konečníka (53,1 úmrtia na 100 000 obyvateľov), pričom štandardizovanú mieru viac ako 48,4 úmrtia na 100 000 obyvateľov zaznamenalo Chorvátsko a 46,9 úmrtia na 100 000 obyvateľov Slovensko.

Treťou najčastejšou príčinou smrti v EÚ27 boli choroby dýchacej sústavy

V roku 2016 boli v EÚ27 po chorobách obehovej sústavy a rakovine treťou najčastejšou príčinou smrti choroby dýchacej sústavy (priemerne 75,0 úmrtia na 100 000 obyvateľov). V rámci tejto skupiny chorôb boli najčastejšou príčinou smrti chronické choroby dolných dýchacích ciest a ďalej ostatné choroby dolných ciest dýchacích a zápal pľúc. Choroby dýchacej sústavy súvisia s vekom a veľká väčšina úmrtí na tieto choroby je zaznamenaná u ľudí vo veku 65 rokov alebo viac.

Spomedzi členských štátov EÚ27 zaznamenalo v roku 2017 najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti na choroby dýchacej sústavy Írsko (135,5 úmrtia na 100 000 obyvateľov), Dánsko (123,5 úmrtia na 100 000 obyvateľov), Cyprus a Portugalsko (116,3, resp. 116,2 na 100 000 obyvateľov). Turecko (158,6 na 100 000 obyvateľov) a Spojené kráľovstvo (136,0 na 100 000 obyvateľov) takisto zaznamenali vysokú štandardizovanú mieru úmrtnosti na choroby dýchacej sústavy.

Najnižšiu štandardizovanú mieru úmrtnosti v dôsledku samovraždy mali Cyprus, Grécko a Malta

Medzi vonkajšie príčiny smrti patria okrem iného úmrtia v dôsledku úmyselného sebapoškodenia (samovraždy) a dopravných nehôd. Hoci samovraždy nepredstavujú najčastejšiu príčinu smrti a v niektorých členských štátoch EÚ27 sa pravdepodobne ani neevidujú všetky prípady, často sa považujú za dôležitý ukazovateľ spoločenských problémov. V roku 2016 zomrelo v EÚ27 v dôsledku samovraždy v priemere 10,8 zo 100 000 obyvateľov. Najnižšia štandardizovaná miera úmrtnosti v dôsledku samovraždy bola v roku 2017 zaznamenaná na Cypre (4,1 na 100 000 obyvateľov), v Grécku a na Malte (4,5 a 4,6 úmrtia na 100 000 obyvateľov), pričom pomerne nízke miery – menej než 8,0 úmrtia na 100 000 obyvateľov — zaznamenali aj Taliansko a Slovensko. Spomedzi tretích krajín uvedených v tabuľke 1 nízke miery zaznamenalo Turecko (3,8 úmrtia na 100 000 obyvateľov) a Spojené kráľovstvo (7,5 na 100 000 obyvateľov). Štandardizovaná miera úmrtnosti v dôsledku samovraždy v Litve (25,8 úmrtia na 100 000 obyvateľov) bola o 2,4-krát vyššia ako priemer EÚ27 (údaje z roku 2016).

Najnižšiu štandardizovanú mieru úmrtnosti v dôsledku dopravných nehôd uviedlo Švédsko, Írsko, Luxembursko a Dánsko

Hoci k dopravným nehodám dochádza denne, v EÚ27 v dôsledku nich v roku 2016 zomrelo menej ľudí než následkom samovrážd (štandardizovaná miera úmrtnosti 6,0 na 100 000 obyvateľov). Najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti v dôsledku dopravných nehôd zaznamenali v roku 2017 Rumunsko, Chorvátsko a Poľsko (viac ako 9,0 úmrtia na 100 000 obyvateľov), pričom na opačnom konci spektra je Švédsko, Írsko, Luxemburg a Dánsko, ktoré vykázali od 2,9 až 3,6 úmrtia v dôsledku dopravných nehôd na 100 000 obyvateľov. Spomedzi krajín EZVO vykázalo mieru úmrtnosti nižšiu ako 4,0 na 100 000 obyvateľov Írsko, Nórsko a Švajčiarsko, zatiaľ čo miera úmrtnosti v Spojenom kráľovstve (2,5 na 100 000 obyvateľov) bola zo všetkých najnižšia.

Príčiny smrti podľa pohlavia

Štandardizovaná miera úmrtnosti bola vyššia u mužov ako u žien v prípade takmer všetkých najčastejších príčin smrti

V roku 2016 bola štandardizovaná miera úmrtnosti v EÚ27 vyššia u mužov ako u žien (s výnimkou rakoviny prsníka) v prípade všetkých najčastejších príčin smrti – pozri obrázok 3. Štandardizovaná miera úmrtnosti v dôsledku nadmerného požívania alkoholu a drogovej závislosti bola viac ako 4-krát vyššia u mužov ako u žien, pričom miera úmrtnosti na úmyselné sebapoškodenie a HIV bola u mužov 3,8-krát, resp. 3,4-krát vyššia ako u žien.

Obrázok 3: Príčiny smrti – štandardizovaná miera úmrtnosti, EÚ27, 2016
(na 100 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr2)

Muži zomierajú na rakovinu vo všeobecnosti častejšie ako ženy. Existuje však niekoľko druhov rakoviny, ktorých výskyt výrazne prevažuje v prípade jedného pohlavia, ako je rakovina prsníka u žien, zatiaľ čo niektoré iné druhy sa vyskytujú výlučne v prípade jedného pohlavia, ako je rakovina maternice u žien alebo rakovina prostaty u mužov. V roku 2016 zomrelo v EÚ27 na rakovinu prsníka 32,7 zo 100 000 obyvateliek. Najvyššiu štandardizovanú mieru úmrtnosti zaznamenalo v roku 2017 Slovensko (40,7 na 100 000 obyvateliek), Luxembursko (40,3 na 100 000 obyvateliek), Írsko (37,8 na 100 000 obyvateliek), Maďarsko (37,4 na 100 000 obyvateliek) a Dánsko (37,2 na 100 000 obyvateliek). Na opačnom konci spektra zaznamenalo v roku 2017 menej než 30,0 úmrtia na rakovinu prsníka na 100 000 obyvateliek Španielsko, Švédsko, Litva, Portugalsko, Malta, Fínsko, Česko a Bulharsko, ale aj Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko z krajín EZVO a Turecko spomedzi kandidátskych krajín.

Litva, Maďarsko, Slovensko a Lotyšsko vykázali najväčší výskyt ischemickej choroby srdca u mužov i žien

V roku 2017 najvyššie štandardizované miery úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca medzi mužmi i ženami sa zaznamenali v Litve, Maďarsku, na Slovensku a v Lotyšsku, zatiaľ čo najnižší výskyt úmrtí na ischemickú chorobu srdca u mužov i žien zaregistrovalo Francúzsko (údaje za rok 2016) a Holandsko. Výskyt úmrtí na ischemickú chorobu srdca bol systematicky vyšší u mužov než u žien vo všetkých členských štátoch EÚ27 (pozri obrázok 4), pričom najväčšie rozdiely medzi pohlaviami v absolútnom vyjadrení boli zaznamenané v Lotyšsku a Litve. V Lotyšsku táto miera úmrtnosti u mužov dosiahla 544,7 na 100 000 obyvateľov v porovnaní s 282,0 na 100 000 obyvateľov u žien, čo predstavuje rozdiel 262,6 na 100 000; v Litve tento rozdiel predstavoval 257,3 na 100 000.

Obrázok 4: Úmrtia na ischemickú chorobu srdca – štandardizovaná miera úmrtnosti, 2017
(na 100 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr2)

Podobne štandardizovaná miera úmrtnosti v dôsledku samovraždy bola systematicky vyššia u mužov ako u žien – pozri obrázok 5. Najväčší absolútny rozdiel medzi pohlaviami bol v roku 2017 zaznamenaný v Litve, kde bola miera úmrtnosti u mužov 47,2 na 100 000 obyvateľov, zatiaľ čo u žien iba 9,1 na 100 000 obyvateľov. Z jednoduchého porovnania miery úmrtnosti u mužov a žien vyplýva, že v Poľsku bola miera úmrtnosti u mužov 7,0-násobkom tejto miery u žien. Tento pomer miery úmrtnosti medzi pohlaviami bol najnižší v Španielsku, vo Fínsku, v Dánsku, Luxembursku, Belgicku, Švédsku a Holandsku, kde bola štandardizovaná miera úmrtnosti mužov v dôsledku samovraždy nanajvýš 3,1-krát vyššia než u žien.

Obrázok 5: Úmrtia zapríčinené samovraždou – štandardizovaná miera úmrtnosti, 2017
(na 100 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr2)

Príčiny smrti u osôb mladších ako 65 rokov v roku 2017

U osôb vo veku menej ako 65 rokov boli hlavné príčiny úmrtnosti, pokiaľ ide o ich relatívny význam (pozri tabuľku 2), do istej miery rozdielne. V roku 2016 bola v tejto vekovej skupine najčastejšou príčinou smrti rakovina – v EÚ27 predstavovala priemerná štandardizovaná miera úmrtnosti 77,3 úmrtia na 100 000 obyvateľov, ďalšou najčastejšou príčinou boli choroby obehovej sústavy (44,8 úmrtia na 100 000 obyvateľov). Na rozdiel od údajov za celé obyvateľstvo neboli medzi tromi najčastejšími príčinami smrti osôb mladších ako 65 rokov choroby dýchacej sústavy: štandardizovaná miera úmrtnosti na choroby dýchacej sústavy bola nielenže nižšia ako miery v dôsledku rakoviny a chorôb obehovej sústavy, ale aj nižšia ako miera úmrtnosti v dôsledku chorôb tráviacej sústavy (nie je zobrazená v tabuľke 2), nehôd (len dopravné nehody zobrazené v tabuľke 2) a v dôsledku samovraždy.

Tabuľka 2: Hlavné príčiny smrti osôb mladších ako 65 rokov, 2017
(štandardizované miery úmrtnosti na 100 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr2)

V EÚ27 sa miera úmrtnosti osôb mladších ako 65 rokov od roku 2006 do roku 2016 znížila v prípade všetkých najčastejších príčin smrti, za ktoré sú k dispozícii časové rady, ako sa uvádza na obrázku 6. Bolo to tak najmä v prípade dopravných nehôd a ischemickej choroby srdca, kde sa výskyt úmrtí v sledovanom období znížil o 44,6 %, resp. 32,7 %.

Obrázok 6: Príčiny smrti – štandardizovaná miera úmrtnosti na 100 000 obyvateľov mladších ako 65 rokov, EÚ27, 2006 – 2016
(2006 = 100)
Zdroj: Eurostat (hlth_cd_asdr) a (hlth_cd_asdr2)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Príčiny smrti: tabuľky a obrázky (v angličtine)

Zdroje údajov

Štatistika príčin smrti používa dva zdroje: lekárske údaje uvedené na úmrtnom liste, ktoré sa môžu použiť ako základ na stanovenie príčiny smrti, a kódy príčin smrti podľa systému WHO ICD. Pri všetkých úmrtiach obyvateľstva je určená základná príčina smrti, inými slovami „choroba alebo úraz, ktoré spôsobili sled patologických udalostí vedúcich priamo k smrti alebo okolnosti nehody či násilia, ktoré zapríčinili smrteľný úraz“ (definícia prijatá Svetovou zdravotníckou organizáciou).

Platnosť a spoľahlivosť štatistiky príčin smrti do určitej miery závisí od kvality údajov poskytnutých osvedčujúcimi lekármi. Z rôznych dôvodov sa môžu vyskytnúť nepresnosti, ide napríklad o:

chyby pri vystavení úmrtného listu,
problémy v súvislosti s lekárskou diagnózou,
výber hlavnej príčiny smrti,
kód príčiny smrti.

Príčinu smrti niekedy nie je možné presne stanoviť: okrem choroby vedúcej priamo k smrti lekárske údaje na úmrtnom liste by mali obsahovať aj príčinný reťazec súvisiaci s ťažkosťami zomretého. Uvedené môžu byť aj iné podstatné aspekty zdravotného stavu, ktoré nesúvisia s chorobou vedúcou priamo k smrti, ale ktoré mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh choroby, a tak prispieť k úmrtiu. Samozrejme, niekedy sa kritizuje to, že kódovanie len jednej choroby ako príčiny smrti sa javí ako čoraz menej realistické vzhľadom na predlžujúcu sa strednú dĺžku života a na súvisiace zmeny v chorobnosti. U väčšiny zomretých vo veku 65 rokov a viac môže byť výber len jednej z niekoľkých možných príčin smrti do určitej miery zavádzajúci. Z tohto dôvodu niektoré členské štáty EÚ začali uvažovať o kódovaní viacerých príčin súčasne. Eurostat podporil členské štáty EÚ v ich snahe vyvinúť spoločný automatizovaný systém kódovania s názvom IRIS na zlepšenie a lepšiu porovnateľnosť údajov o príčinách smrti v Európe.

Revidovaná európska štandardná populácia

Počet úmrtí na konkrétne príčiny smrti možno vyjadriť v pomere k počtu obyvateľov. Je možné zostaviť štandardizovanú (skôr než hrubú) mieru úmrtnosti, ktorá nezávisí od štruktúry obyvateľstva podľa veku a pohlavia: v prípade väčšiny príčin smrti sa totiž vyskytujú veľké rozdiely v závislosti od veku a pohlavia a štandardizácia uľahčuje porovnanie miery v priebehu času a medzi jednotlivými krajinami.

Európska štandardná populácia použitá na štandardizáciu hrubej miery sa datuje z roku 1976, a preto bolo potrebné prispôsobiť ju zmenám vo vekovej štruktúre obyvateľstva EÚ, ku ktorým došlo od polovice 70. rokov 20. storočia. Na revidovanej európskej štandardnej populácii (EŠP) (v angličtine) sa dohodli členské štáty EÚ. Zahŕňa všetky členské štáty EÚ27 okrem Chorvátska, ako aj Spojené kráľovstvo a krajiny EZVO. Základom výpočtu boli demografické projekcie z roku 2010 na obdobie 2011 – 2030; používa sa od leta 2013.

Tabuľky v tomto článku obsahujú tento zápis:

Hodnota označená kurzívou	údaj je predpovedaný, predbežný alebo odhadovaný, a preto sa pravdepodobne zmení;
:	Hodnota, ktorá nie je k dispozícii, je dôverná alebo nespoľahlivá.

Kontext

Štatistika príčin smrti, ktorá patrí k najstarším dostupným štatistikám v oblasti zdravotníctva, poskytuje informácie o vývoji príčin smrti v priebehu času a o súvisiacich rozdieloch medzi krajinami. Táto štatistika zohráva dôležitú úlohu vo všeobecnom informačnom systéme týkajúcom sa zdravotného stavu v EÚ. Môže sa použiť na stanovenie toho, ktoré preventívne a liečebné opatrenia alebo aké investície do výskumu by mohli predĺžiť strednú dĺžku života obyvateľstva.

Keďže všeobecne chýbajú úplné štatistiky európskej chorobnosti, údaje o príčinách smrti sa často používajú ako nástroj na zhodnotenie systémov zdravotníctva v EÚ a môžu sa takisto používať v oblasti politiky zdravotníctva založenej na faktoch.

EÚ podporuje komplexný prístup v boji proti závažným a chronickým ochoreniam prostredníctvom integrovanej činnosti zameranej na rizikové faktory v jednotlivých odvetviach. Zároveň sa v rámci zdravotných systémov vynakladá úsilie na zlepšenie prevencie a kontroly prostredníctvom:

čo najväčšej spoľahlivosti a porovnateľnosti vnútroštátnej štatistiky, aby mohla slúžiť ako kvalitný základ na vypracovanie účinných politík,
podpory kampaní v oblasti zvyšovania informovanosti verejnosti a prevencie chorôb, ktoré sa aktívne zameriavajú na rizikové skupiny a jednotlivcov,
systematickej integrácie politík a opatrení proti nerovnostiam v zdravotníctve,
vytvorenia partnerstiev v oblasti špecifických chorôb, napríklad rakoviny.