Statistics Explained

Archive:Štatistika odpadov

Revision as of 14:12, 26 September 2019 by Piirtju (talk | contribs)
Údaje extrahované v máji 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: marec 2020. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.
Tabuľka 1: Vznik odpadu podľa ekonomických činností a domácností, 2014
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)
Obrázok 1: Vznik odpadu podľa ekonomických činností a domácností, EÚ-28, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)
Tabuľka 2: Vznik odpadu, 2014
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)
Obrázok 3: Vznik odpadu, okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, 2004 a 2014
(v kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)
Tabuľka 2: Vznik odpadu, okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, EÚ-28, 2004 – 2014
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)
Obrázok 4: Vzniknutý nebezpečný odpad, 2010 a 2014
(podiel na celkovom objeme odpadu v %)
Zdroj: Eurostat (env_wasgen)
Tabuľka 3: Spracovanie odpadu, 2014
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)
Obrázok 5: Vývoj spracovania odpadu, EÚ-28, 2004 – 2014
(2004 = 100)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)
Obrázok 6: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2014
(v tis. ton)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)
Obrázok 7: Spracovanie nebezpečného odpadu, 2014
(kg na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (env_wastrt)

V tomto článku sa uvádza prehľad vzniku a spracovania odpadu v Európskej únii (EÚ)a niekoľkých krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Článok vychádza výhradne z údajov zistených v súlade s nariadením (ES) č. 2150/2002 Európskeho parlamentu a Rady o štatistike o odpadoch.

Odpad, ktorý je v článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES vymedzený ako „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“, potenciálne predstavuje obrovskú stratu zdrojov v podobe materiálu aj energie. Okrem toho nakladanie s odpadom a jeho zneškodňovanie môžu závažným spôsobom ovplyvniť životné prostredie. Napríklad skládky zaberajú pozemky a môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, zatiaľ čo spaľovanie môže viesť k emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie.

Cieľom politík EÚ v oblasti nakladania s odpadom je preto znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zlepšiť efektívne využívanie zdrojovv EÚ. Dlhodobým cieľom týchto politík je znížiť množstvo vzniknutého odpadu, a pokiaľ sa jeho vzniku nedá vyhnúť, podporovať chápanie odpadu ako zdroja a dosiahnuť vyššiu úroveň recykláciea bezpečného zneškodňovanie odpadu.

Hlavné štatistické výsledky

Celkový objem vzniknutého odpadu

V roku 2014 dosiahlo celkové množstvo odpadu, ktorý vznikol v EÚ-28 v rámci všetkých ekonomických činností a domácností, 2 503 mil. ton. Išlo o najväčšie množstvo zaznamenané v EÚ-28 v priebehu obdobia rokov 2004 – 2014 (časové rady existujú len za párne roky).

Je možné predpokladať, že celkový objem vzniknutého odpadu do určitej miery súvisí s počtom obyvateľov a veľkosťou ekonomiky danej krajiny. V tabuľke 1 vidieť, že najmenšie členské štáty EÚ vo všeobecnosti oznámili najnižšiu úroveň vzniku odpadu a najväčšie členské štáty najvyššiu. Na druhej strane relatívne vysoké množstvo odpadu vzniklo v Bulharsku a Rumunsku a relatívne nízke v Taliansku.

Podiel rôznych ekonomických činností a domácností na celkovom vzniku odpadu v roku 2014 je znázornený na obrázku 1. V EÚ-28 v roku 2014 vzniklo 34,7 % celkového objemu odpadu v stavebníctve, za ktorým nasledovali ťažba a dobývanie (28,2 %), priemyselná výroba (10,2 %), služby týkajúce sa vody a odpadu (9,1 %) a domácnosti (8,3 %). Zvyšných 9,5 % tvoril vzniknutý odpad z iných ekonomických činností, predovšetkým služieb (3,9 %) a energetiky (3,7 %).

Na obrázku 2 je znázornená analýza množstva vzniknutého odpadu v štandardizovanej podobe vo vzťahu k počtu obyvateľov. Zreteľne ukazuje vysoké úrovne vzniknutého odpadu v niektorých menších členských štátoch EÚ, pričom zvlášť vysoká hodnota bola zaznamenaná v Bulharsku, kde v roku 2014 vzniklo priemerne 24,9 tony odpadu na obyvateľa, čo je päťkrát viac ako priemerná hodnota 4,9 tony na obyvateľa v EÚ-28. Niekoľko členských štátov s mimoriadne vysokými úrovňami vzniknutého odpadu na obyvateľa ohlásilo veľmi vysoký podiel odpadu z ťažby a dobývania, zatiaľ čo inde k vysokým podielom často prispeli stavebníctvo a demolácie. Veľká časť odpadu z ťažby a dobývania a zo stavebníctva a demolácií sa klasifikuje ako najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu: v analýze predstavenej na obrázku 2 sú odlíšené najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu od všetkých ostatných druhov odpadu. Najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu tvorili takmer dve tretiny (64 % alebo 3,2 tony na obyvateľa) celkového objemu odpadu, ktorý vznikol v EÚ-28 v roku 2014. Členské štáty EÚ sa výrazne odlišovali v tom, aký bol relatívny podiel najdôležitejších druhov minerálneho odpadu na celkovom objeme vzniknutého odpadu, čo môže byť aspoň do určitej miery dôsledkom rozdielov v štruktúre ekonomiky. Vo všeobecnosti bol podiel najdôležitejších druhov minerálneho odpadu vyšší v členských štátoch, pre ktoré sú charakteristické rozsiahle činnosti v oblasti ťažby a dobývania, ako sú napríklad Bulharsko, Švédsko, Rumunsko a Fínsko, a/alebo činnosti v oblasti stavebníctva/demolácie (napr. Luxembursko). V týchto členských štátoch tvorili najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu 85 % alebo viac celkového vzniknutého odpadu a podobná situácia bola aj v Lichtenštajnsku a Srbsku. Najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu tvorili menej ako jednu pätinu všetkého dopadu, ktorý vznikol v Chorvátsku, Portugalsku a Belgicku, rovnako ako v Nórsku, Turecku, Bosne a Hercegovine (údaje za rok 2012), bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a na Islande (údaje za rok 2012).

Vznik odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu

V EÚ-28 vzniklo v roku 2014 891 mil. ton odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu, čo zodpovedá 36 % celkového množstva vzniknutého odpadu (tabuľka 2). Pri vyjadrení v pomere k počtu obyvateľov každý obyvateľ EÚ-28 v roku 2014 vytvoril v priemere 1,8 tony odpadu iného ako najdôležitejšie druhy minerálneho odpadu (obrázok 3). Zatiaľ čo celkové množstvo odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu sa od roku 2004 do roku 2014 znížilo o 5,3 %, množstvo na obyvateľa sa znížilo o 8,0 % (keďže za toto obdobie sa zároveň zvýšil počet obyvateľov EÚ).

V jednotlivých členských štátoch EÚ sa vznik odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu v roku 2014 pohyboval v rozpätí od priemerného množstva 723 kg na obyvateľa v Chorvátsku do 9,5 tony na obyvateľa v Estónsku. Veľké množstvo odpadu, ktorý vznikol v Estónsku, súvisí s výrobou energie z roponosných bridlíc.

V tabuľke 2 je predstavený vývoj vzniku odpadu okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu v EÚ-28 v členení podľa ekonomických činností. V roku 2014 bolo najviac odpadu zaznamenaného v rámci služieb týkajúcich sa vody a odpadu, domácností a priemyselnej výroby (208 mil. ton, 204 mil. ton a 184 mil. ton, v uvedenom poradí). Ich vývoj v čase bol rozdielny: vznik odpadu v oblasti služieb týkajúcich sa vody a odpadu (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu) sa v období rokov 2004 až 2014 zvýšil o 87,7 %. Rýchlym tempom rástlo aj množstvo odpadu (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu), ktorý vznikol v stavebníctve (za celé posudzované obdobie sa zvýšilo spolu o 57,2 %). Množstvo odpadu (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu), ktorý vznikol v domácnostiach a pri energetických činnostiach, sa v priebehu posudzovaného obdobia udržalo na pomerne stabilnej úrovni. Objem odpadu (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu), ktorý vznikol v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, sa znížil o 68,7 % a objem odpadu z priemyselnej výroby o 32,2 %. Podobne sa významne znížilo množstvo odpadu (okrem najdôležitejších druhov minerálneho odpadu), ktorý vznikol v oblasti baníctva a ťažby a v ostatných odvetviach, a to takmer o štvrtinu (24,1 % a 22,7 % v uvedenom poradí).

Vznik nebezpečného odpadu

Nebezpečný odpad môže predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, ak sa s ním nenakladá a ak sa nezneškodňuje bezpečne. Z odpadu, ktorý vznikol v EÚ-28 v roku 2014, bolo ako nebezpečný odpad klasifikovaných približne 95,0 mil. ton (3,8 % z celkového množstva).

V porovnaní s rokom 2010 vzniklo v EÚ-28 v roku 2014 o 2,2 % viac odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a o 2,8 % menej nebezpečného odpadu, pričom množstvo nebezpečného odpadu sa znížilo z 97,8 na 95,0 mil. ton. V roku 2014 bol podiel nebezpečného odpadu na celkovej produkcii odpadu nižší než 9,0 % vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Estónska, kde tvoril 47,7 % z celkového množstva (pozri obrázok 7). Veľmi vysoký podiel nebezpečného odpadu v Estónsku súvisí najmä s výrobou energie z roponosných bridlíc. Z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, uvedených na obrázku 4, zaznamenalo najvyšší podiel nebezpečného odpadu na celkovom vzniknutom odpade Srbsko (27,4 %) z dôvodu intenzívnej činnosti v oblasti ťažby a dobývania, za ním nasledovala Čierna Hora (24,4 %), Bosna a Hercegovina (21,2 %, údaje za rok 2012) a Nórsko (11,7 %).

Spracovanie odpadu

V roku 2014 bolo v EÚ-28 spracovaných približne 2 320 mil. ton odpadu (pozri tabuľku 3) vrátane spracovania odpadu dovezeného do EÚ, preto oznámené objemy nemožno priamo porovnávať s objemami vzniknutého odpadu.

Takmer polovica (47,4 %) odpadu spracovaného v EÚ-28 v roku 2014 bola zneškodnená inak ako spaľovaním (skládkovaním). Ďalších 36,2 % odpadu spracovaného v EÚ-28 v roku 2014 bolo poslaných na zhodnotenie iné ako energetické zhodnotenie a spätné zasypávanie (zjednodušene sa označuje ako recyklácia). O málo viac ako jedna desatina (10,2 %) odpadu spracovaného v EÚ-28 bola spätne zasypaná a zvyšok bol odoslaný na spálenie, a to buď s energetickým zhodnotením (4,7 %) alebo bez neho (1,5 %). Prejavili sa výrazné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ pri využívaní jednotlivých metód spracovania odpadu. Napríklad niektoré členské štáty dosiahli veľmi vysokú mieru recyklácie (Taliansko a Belgicko), zatiaľ čo iné uprednostňovali skládkovanie (Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Švédsko a Fínsko).

Na obrázku 5 je znázornený vývoj spracovania odpadu v EÚ-28 podľa hlavných kategórií spracovania v období od roku 2004 do roku 2014. Množstvo odpadu zneškodneného v roku 2014 bolo o 1,7 % nižšie než v roku 2004 a jeho podiel na celkovom spracovaní odpadu klesol z úrovne 54,6 % na 48,9 %. Množstvo zhodnoteného odpadu, odpadu spáleného so zhodnotením energie, recyklovaného alebo použitého na spätné zasypávanie (používanie odpadu v oblastiach výkopov na účely rekultivácie alebo z bezpečnostných dôvodov či na inžinierske účely pri úpravách krajiny) sa zvýšilo o 23,4 %, z 960 mil. ton v roku 2004 na 1 185 mil. ton v roku 2014, v dôsledku čoho sa zvýšil podiel zhodnocovania odpadu na jeho celkovom spracovaní zo 45,4 % v roku 2004 na 51,1 % v roku 2014.

V EÚ-28 bolo v roku 2014 spolu spracovaných 75,6 mil. ton nebezpečného odpadu, pričom viac ako polovicu tohto množstva spracovali v troch členských štátoch: Nemecku (27,2 %), Bulharsku (16,1 %) a Estónsku (13,6 %) (obrázok 6).

Takmer polovica nebezpečného odpadu spracovaného v EÚ-28 (49,0 %) bola skládkovaná, inými slovami uložená do zeme či na zem alebo prostredníctvom terénnych úprav či vypúšťania odpadu do vodných útvarov, čo je rovnocenné množstvu 73 kg na obyvateľa (obrázok 7). Približne 6,0 % celkového nebezpečného odpadu bolo spáleného bez zhodnotenia energie (9 kg na obyvateľa) a ďalších 7,4 % so zhodnotením energie (11 kg na obyvateľa). Viac ako jedna tretina (37,5 %) nebezpečného odpadu v EÚ-28 v roku 2014 bola zhodnotená (recyklovaná alebo použitá na spätné zasypávanie), čo je rovnocenné množstvu 56 kg na obyvateľa.

Zdroje a dostupnosť údajov

Monitorovanie vykonávania politiky v oblasti odpadov, najmä dodržiavania zásad zhodnocovania a bezpečného zneškodňovania, si vyžaduje spoľahlivú štatistiku vzniku odpadu a nakladania s odpadom z podnikov a súkromných domácností. V roku 2002 bolo prijaté nariadenie (ES) č. 2150/2002 o štatistike o odpadoch, ktoré vytvorilo rámec pre harmonizovanú štatistiku Spoločenstva v tejto oblasti.

V uvedenom nariadení sa vyžaduje, aby počínajúc referenčným rokom 2004 členské štáty EÚ poskytovali každé dva roky údaje o vzniku, zhodnocovaní a zneškodňovaní odpadu. Údaje o vzniku a spracovaní odpadu sú k dispozícii za párne referenčné roky, od roku 2004 do roku 2014.

Kontext

Cieľom politík EÚ v oblasti spracovania odpadu je znížiť vplyv odpadu na životné prostredie a zdravie a zefektívniť využívanie zdrojov v EÚ. Dlhodobým cieľom je zmeniť Európu na recyklujúcu spoločnosť, ktorá sa vyhýba vzniku odpadu a ten odpad, ktorého vzniku sa nedá vyhnúť, používa podľa možnosti ako zdroj. Cieľom tejto snahy je dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň recyklácie a minimalizovať ťažbu ďalších prírodných zdrojov. Správne nakladanie s odpadom je kľúčovým prvkom zaručenia efektívneho využívania zdrojov a udržateľného rastu európskych ekonomík. Viac informácií nájdete na stratégia Európa 2020 (v angličtine).

Revidovanou rámcovou smernicou o odpade z roku 2008 sa zaviedla päťúrovňová hierarchia odpadového hospodárstva, v ktorej je najlepšou možnosťou predchádzanie vzniku odpadu, nasledujú opätovné použitie, recyklácia a iné formy zhodnocovania, pričom posledným riešením je zneškodňovanie napríklad skládkovaním. V súlade s touto hierarchiou sú v siedmom environmentálnom akčnom programe (v angličtine) stanovené nasledujúce prioritné ciele pre politiku v oblasti odpadov v EÚ:

  • znížiť množstvo vzniknutého odpadu,
  • maximalizovať recykláciu a opätovné použitie,
  • obmedziť spaľovanie – spaľovať iba nerecyklovateľné materiály,
  • postupné odstránenie skládkovania odpadu, ktorý sa dá recyklovať a zhodnotiť,
  • zabezpečiť plné dosiahnutie cieľov politiky v oblasti odpadov vo všetkých členských štátoch EÚ.

Oblasť nakladania s odpadom je okrem toho druhým najdôležitejším prispievateľom k rastu zamestnanosti v environmentálnom hospodárstve, ako ukazujú účty environmentálnych tovarov a služieb (EGSS). Viac informácií nájdete v článku Environmentálne hospodárstvo – zamestnanosť a rast.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

  • Waste (t_env_was) (v angličtine), pozri:
Waste generation and treatment (t_env_wasgt) (v angličtine)

Databáza

  • Waste (env_was) (v angličtine), pozri:
Waste generation and treatment (env_wasgt) (v angličtine)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Ďalšie informácie

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Štatistika_odpadov&oldid=452415"