Archive:Výroba a dovoz energie

Údaje extrahované v mesiaci mája 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: november 2016.

Tabuľka 1: Výroba energie, 2003 a 2013
(v miliónoch ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_100a)

Obrázok 1: Výroba primárnej energie, EÚ-28, 2013
(% celkovej výroby, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_100a) a (nrg_107a)

Obrázok 2: Vývoj výroby primárnej energie
(podľa druhu paliva), EÚ-28, 2003 – 2013
(2003 = 100, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_100a)

Tabuľka 2: Čistý dovoz primárnej energie, 2003 – 2013
Zdroj: Eurostat (nrg_100a) a (demo_pjan)

Tabuľka 3: Hlavný pôvod dovozu primárnej energie, EÚ-28, 2003 – 2013
(% dovozu z krajín mimo EÚ-28)
Zdroj: Eurostat (nrg_122a), (nrg_123a)a (nrg_124a)

Tabuľka 4: Miera energetickej závislosti, EÚ-28, 2003 – 2013
(% čistého dovozu hrubej domácej spotreby a zásobníkov, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_100a), (nrg_102a)a (nrg_103a)

Obrázok 3: Miera energetickej závislosti – všetky výrobky, 2013
(% čistého dovozu hrubej domácej spotreby a zásobníkov, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (tsdcc310)

Závislosť Európskej Únie (EÚ) od dovozu energií, najmä od dovozu ropy a najnovšie plynu, predstavuje dôvod pre politické obavy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok energie. Tento článok sa zaoberá otázkou výroby primárnej energie v EÚ a, v dôsledku deficitu medzi výrobou a spotrebou, zvyšujúcou sa závislosťou EÚ od dovozu energie z nečlenských štátov. Viac ako polovica (53,2 %) hrubej domácej spotreby energie EÚ-28 v roku 2013 pochádzala zo zdrojov z dovozu.

Hlavné štatistické výsledky

Primárna výroba

Výroba primárnej energie v roku 2013 v EÚ-28 predstavovala 790 miliónov ton ropného ekvivalentu. Týmto pokračoval všeobecne klesajúci trend zaznamenaný v uplynulých rokoch s hlavnou výnimkou roku 2010, keď výroba stúpla po relatívne silnom poklese v roku 2009, teda v čase finančnej a hospodárskej krízy. Z porovnania za dlhšie obdobie vyplýva, že výroba primárnej energie v EÚ-28 bola v roku 2013 o 15,4 % nižšia ako desať rokov predtým. Všeobecne klesajúci trend výroby primárnej energie v EÚ-28 možno aspoň čiastočne vysvetliť tým, že zásoby surovín sa vyčerpávajú a/alebo výrobcovia považujú využívanie obmedzených zdrojov za neekonomické.

Najvyššiu úroveň výroby primárnej energie v roku 2013 spomedzi členských štátov EÚ dosiahlo Francúzsko s podielom 17,1 % z celkového objemu v EÚ-28, po ktorom nasledovalo Nemecko (15,3 %) a Spojené kráľovstvo (13,9 %). V porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi bol hlavnou zmenou pokles v objeme výroby v Spojenom kráľovstve, ktorý bol predtým na úrovni 26,2 % – pozri tabuľku 1. Z ostatných členských štátov došlo k poklesu podielov len v Dánsku (–0,9 percentuálneho bodu) a Litve (–0,4 percentuálneho bodu). V absolútnom vyjadrení bol najväčší nárast výroby primárnej energie počas 10 rokov do roku 2013 zaznamenaný v Holandsku (až 11,0 milióna ton ropného ekvivalentu), Taliansku (9,1 milióna ton ropného ekvivalentu) a Švédsku (4,3 milióna ton ropného ekvivalentu). Naopak, výroba primárnej energie v Spojenom kráľovstve klesla o 135,4 milióna ton ropného ekvivalentu, pričom Nemecko (–14,3 milióna ton ropného ekvivalentu) a Dánsko (–11,6 milióna ton ropného ekvivalentu) boli jedinými ďalšími členskými štátmi EÚ, ktoré vykázali dvojciferný pokles úrovne svojej výroby.

Výroba primárnej energie v EÚ-28 bola v roku 2013 rozložená v širokej škále rôznych zdrojov energie, pričom z hľadiska rozsahu prínosu bola najdôležitejšia jadrová energia (28,7 % celkovej výroby). Jadrová energia bola mimoriadne významná vo Francúzsku, kde predstavovala viac než štyri pätiny vnútroštátnej výroby primárnej energie, zatiaľ čo v Belgicku bol tento podiel tri štvrtiny a na Slovensku takmer dve tretiny; inde predstavoval tento podiel menej ako polovicu, v 14 členských štátoch EÚ nebol žiadny prínos jadrovej energie. Približne jednu štvrtinu celkovej výroby primárnej energie EÚ-28 predstavovali obnoviteľné zdroje energie (24,3 %), pričom podiel tuhých palív (19,7 %, najmä uhlie) bol tesne pod jednou pätinou a podiel zemného plynu bol o čosi nižší (16,7 %). Surová ropa (9,1 %) bola jediným ďalším významným zdrojom výroby primárnej energie (pozri obrázok 1).

Rast výroby primárnej energie z obnoviteľných zdrojov presiahol rast všetkých ostatných druhov energie; tento rast bol pomerne stabilný vo väčšine rokov obdobia 2003 – 2013, s miernym poklesom v roku 2011 (pozri obrázok 2). Počas tohto desaťročného obdobia výroba energie z obnoviteľných zdrojov celkovo vzrástla o 88,4 %. Na rozdiel od toho sa úrovne výroby v prípade ostatných primárnych zdrojov energie v tomto období všeobecne znížili. Najväčší pokles zaznamenala surová ropa (–54,0 %), zemný plyn (–34,6 %) a tuhé palivá (–24,9 %). Jadrová energia poklesla miernejšie, a to o 12,0 %.

Dovoz

Pokles v oblasti primárnej výroby čierneho uhlia, lignitu, surovej ropy, zemného plynu a najnovšie jadrovej energie viedol k situácii, keď sa EÚ v záujme uspokojenia dopytu čoraz viac spoliehala na dovoz primárnej energie, hoci táto situácia sa po finančnej a hospodárskej kríze stabilizovala. Dovoz primárnej energie EÚ-28 bol v roku 2013 v porovnaní s vývozom vyšší asi o 909 miliónov ton ropného ekvivalentu. Najväčší čistí dovozcovia primárnej energie boli vo všeobecnosti najľudnatejšie členské štáty EÚ s výnimkou Poľska (kde sú domáce zásoby uhlia). Od roku 2004 bolo Dánsko jediným čistým vývozcom primárnej energie spomedzi členských štátov, ale v roku 2013 dánsky dovoz energie presiahol vývoz, takže už neexistuje žiadny členský štát EÚ, ktorý by bol čistý vývozca energie (pozri tabuľku 2). Najväčšími čistými dovozcami v pomere k počtu obyvateľov boli v roku 2013 Luxembursko, Malta a Belgicko.

Pôvod dovozu energie EÚ-28 sa v uplynulých rokoch čiastočne zmenil, keďže Rusko si zachovalo svoju pozíciu hlavného dodávateľa surovej ropy a zemného plynu a stalo sa tiež hlavným dodávateľom tuhého paliva (pozri tabuľku 3). V roku 2013 pochádzalo približne 33,5 % dovozu surovej ropy EÚ-28 z Ruska, čo je o trocha menej než podiely zaznamenané v rokoch 2010 až 2012. Rusko sa stalo hlavným dodávateľom tuhého paliva v roku 2006, čím predbehlo Južnú Afriku, po tom, čo v roku 2004 predbehlo Austráliu a v roku 2002 Kolumbiu. Podiel Ruska na dovoze tuhého paliva do EÚ-28 sa zvýšil z 13,2 % v roku 2003 na 30,0 % do roku 2009, neskôr do roku 2012 o niečo klesol na 25,9 % a v roku 2013 opäť stúpol na 28,8 %. Naopak podiel dovozu zemného plynu z Ruska do EÚ-28 klesol v období rokov 2003 až 2010 zo 44,8 % na 30,1 %, ale tento vývoj sa zmenil, keď v roku 2013 dosiahol podiel 39,3 %. Počas 10 rokov uvedených v tabuľke 3 zostalo Nórsko druhým najväčším dodávateľom dovozu surovej ropy a zemného plynu do EÚ.

Bezpečnosť dodávok primárnej energie do EÚ môže byť ohrozená, keď je veľký podiel dovozu koncentrovaný na pomerne málo partnerov. Viac ako dve tretiny (69,1 %) dovozu zemného plynu do EÚ-28 v roku 2013 pochádzalo z Ruska alebo Nórska – v tomto roku bola väčšia koncentrácia dovozu ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, keďže dovoz z týchto dvoch krajín bol v roku 2011 v objeme 59,6 % dovozu zemného plynu a v roku 2012 to bolo 63,7 %. Z podobnej analýzy vyplýva, že 53,8 % dovozu surovej ropy do EÚ-28 pochádzalo v roku 2013 z Ruska, Nórska a Saudskej Arábie a 73,1 % dovozu čierneho uhlia pochádzalo z Ruska, Kolumbie a Spojených štátov. Napriek tomu, že dovozné množstvá nových partnerských krajín ostávajú pomerne nízke, existovali určité dôkazy o získaní nových partnerských krajín v období od roku 2003 do roku 2013. Išlo najmä o dovoz surovej ropy z Nigérie, Kazachstanu, Azerbajdžanu a Iraku alebo zemného plynu z Kataru a Líbye.

Závislosť EÚ-28 od dovozu energie sa zvýšila z menej ako 40 % hrubej spotreby energie v 80. rokoch 20. storočia na 53,2 % do roku 2013 (pozri tabuľku 4). Oproti roku 2008, keď dosahovala 54,7 %, miera závislosti mierne klesla. Najvyššie miery energetickej závislosti v roku 2013 boli zaznamenané v prípade surovej ropy (88,4 %) a zemného plynu (65,3 %). Za posledné desaťročie (roky 2003 až 2013) vzrástla závislosť EÚ od nečlenských krajín, pokiaľ ide o dodávky zemného plynu, o 13,3 percentuálneho bodu, čo je rýchlejšie než rast závislosti v prípade surovej ropy (9,9 percentuálneho bodu) a tuhých palív (9,2 percentuálneho bodu). Čistý dovoz energie je v EÚ-28 od roku 2004 vyšší než jej primárna výroba, teda viac než polovica hrubej domácej spotreby energie bola zabezpečená čistým dovozom.

So zreteľom na to, že Dánsko už nebolo čistým vývozcom, jeho miera energetickej závislosti sa v roku 2013 stala pozitívnou, podobne ako v prípade všetkých ostatných členských štátov EÚ (pozri obrázok 3). Najnižšie miery energetickej závislosti zaznamenalo Estónsko, Dánsko, Rumunsko, Poľsko, Holandsko a Česká republika (jediné členské štáty, ktoré uviedli miery závislosti menšie ako 30,0 %). Malta, Luxembursko a Cyprus boli (takmer) úplne závislé od dovozu primárnej energie.

Zdroje a dostupnosť údajov

Energetické komodity vyťažené alebo získané priamo z prírodných zdrojov sa nazývajú primárne zdroje energie, zatiaľ čo energetické komodity vyrobené z primárnych zdrojov energie v závodoch na transformáciu energie sa nazývajú odvodené výrobky. Výroba primárnej energie zahŕňa vnútroštátnu výrobu primárnych zdrojov energie a zahŕňa napríklad využívanie prírodných zdrojov v uhoľných baniach, na poliach so surovou ropou, vo vodných elektrárňach alebo pri výrobe biopalív. Vždy, keď spotreba prevýši primárnu výrobu, musí byť deficit pokrytý dovozom primárnych alebo odvodených výrobkov.

Teplo vytvorené v reaktore v dôsledku jadrového štiepenia sa považuje za primárnu výrobu jadrového tepla, alternatívne sa nazýva aj jadrová energia. Počíta sa buď na základe skutočne vyrobeného tepla, alebo na základe vykázanej hrubej výroby elektriny a tepelnej efektívnosti jadrovej elektrárne. Primárna výroba uhlia a lignitu predstavuje množstvo vyťažených alebo vyprodukovaných palív a vypočítava sa po všetkých úkonoch na odstránenie neaktívnej hmoty.

Transformácia energie z jednej formy na druhú, napríklad výroba elektrickej energie alebo tepla z tepelných elektrárni alebo výroba koksu v koksárenských peciach, sa nepovažuje za primárnu výrobu.

Čistý dovoz sa počíta ako množstvo dovozu mínus príslušné množstvo vývozu. Dovoz predstavuje všetky vstupy na vnútroštátne územie bez tranzitu (hlavne cez plynovody a ropovody); vývoz podobne zahŕňa všetky množstvá vyvezené z vnútroštátneho územia.

Kontext

Energetická bezpečnosť

Viac ako polovica energie EÚ-28 pochádza z krajín mimo EÚ a tento podiel sa v uplynulom desaťročí vo všeobecnosti zvyšoval. Veľká časť tejto energie pochádza z Ruska, ktorého nezhody s tranzitnými krajinami v uplynulých rokoch ohrozili dodávky. Obavy o bezpečnosť dodávok energie z Ruska boli ešte umocnené konfliktom na Ukrajine.

V reakcii na rusko-ukrajinskú plynovú krízu z januára 2009 bol preskúmaný legislatívny rámec týkajúci sa bezpečnosti dodávok energie a v septembri 2009 Rada Európskej únie prijala smernicu 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov. Tieto opatrenia pre trhy s ropou a plynom boli navrhnuté, aby všetky strany vykonali účinné opatrenia s cieľom zabrániť dôsledkom potenciálnych narušení dodávok a zmierniť ich, a zároveň aby sa pre členské štáty vytvorili tiež mechanizmy, vďaka ktorým by mohli spolupracovať na účinnom riešení prípadných veľkých narušení dodávok ropy alebo plynu, ktoré môžu vzniknúť; bol zriadený koordinačný mechanizmus, aby členské štáty mohli v núdzových prípadoch jednotne a okamžite reagovať.

Európska komisia prijala v novembri 2010 iniciatívu s názvom Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku [KOM(2010) 639] European Commission. V tejto stratégii sú vymedzené priority v oblasti energetiky na obdobie 10 rokov a predstavené sú opatrenia, ktoré by mohli byť prijaté na riešenie rôznych výziev vrátanie dosiahnutia trhu s konkurencieschopnými cenami a bezpečnými dodávkami, posilnenia vedúceho postavenia v oblasti technológií a účinného rokovania s medzinárodnými partnermi. Jednou z priorít je udržiavať dobré vzťahy s vonkajšími dodávateľmi energie EÚ a krajinami tranzitu energie. Prostredníctvom Energetického spoločenstva (v angličtine) (zriadeného v októbri 2005) pracuje EÚ aj na integrácii susedných krajín do svojho vnútorného trhu s energiou. Bohatá skladba zdrojov energie, ako aj rozmanitosť dodávateľov, dopravných tratí a dopravných mechanizmov môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok energie. Vytváranie spoľahlivých partnerstiev s dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami sa považuje za spôsob znižovania rizík spojených s energetickou závislosťou EÚ a Európska komisia prijala v septembri 2011 oznámenie s názvom Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ [KOM(2011) 539].

Prebieha niekoľko iniciatív na vybudovanie plynovodov medzi Európou a jej východnými a južnými susedmi. K nim patrí Nord Stream (medzi Ruskom a EÚ cez Baltské more), ktorý začal fungovať v novembri 2011, a transjadranský plynovod (spájajúci Turecko s Talianskom cez Grécko a Albánsko s cieľom priviesť zemný plyn z Kaspického mora do EÚ).

V reakcii na pretrvávajúce obavy týkajúce sa závislosti EÚ od dovozu energie predložila Európska komisia v máji svoju stratégiu energetickej bezpečnosti [COM(2014) 330], ktorej cieľom je zabezpečiť stabilné a dostatočné dodávky energie. Stratégia je zameraná na krátkodobé opatrenia týkajúce sa vplyvu zastavenia ruského dovozu plynu alebo narušenia dovozu cez Ukrajinu, ako aj na dlhodobú bezpečnosť dodávok energie a sú v nej navrhnuté opatrenia v piatich oblastiach vrátane zvýšenia výroby energie v EÚ, diverzifikácie dodávateľských krajín a trás a spoločného vystupovania vo vonkajšej energetickej politike.