Štatistika zamestnanosti

Údaje z augusta 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: november 2016.

Tabuľka 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2004 − 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 2: Miery zamestnanosti vybraných skupín obyvateľstva, 2004 – 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 2: Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veková skupina 15 – 64 rokov, 2014 (¹)
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 3: Miery zamestnanosti podľa vekových skupín, 2014 (¹)
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 3: Miera zamestnanosti podľa najvyššieho stupňa vzdelania, veková skupina 25 – 64 rokov, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsa_ergaed)

Tabuľka 4: Osoby pracujúce ako zamestnanci na kratší pracovný čas alebo osoby s druhým zamestnaním, 2004 – 2014
(% z celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_eppga), (lfsa_e2gis) a (lfsa_egan)

Obrázok 4: Osoby zamestnané na kratší pracovný čas, veková skupina 15 – 64 rokov, 2014(¹)
(% z celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_eppga)

Obrázok 5: Podiel zamestnancov so zmluvou na dobu určitú, veková skupina 15 – 64 rokov, 2014
(% z celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_etpga)

Tento článok informuje o najnovších štatistikách zamestnanosti vEurópskej Únii (EÚ) vrátane analýzy na základe dôležitých sociálno-ekonomických rozmerov: zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú dôležité rozdiely na základe pohlavia, veku a úrovne dosiahnutého vzdelania; výrazné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existujú aj v oblasti trhu práce.

Po zaradení kapitoly o zamestnanosti do Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 má štatistika trhu práce ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, ktorí majú zamestnanie, sa považuje za kľúčový sociálny ukazovateľ na analytické účely pri skúmaní vývoja na trhu práce.

Hlavné štatistické výsledky

Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veku a dosiahnutého vzdelania

Miera zamestnanosti osôb vo veku 15 až 64 rokov v EÚ-28 podľa výberového zisťovania pracovných síl EÚ (VZPS EÚ) dosiahla v roku 2014 64,9 %. Miera zamestnanosti v EÚ-28 dosiahla v roku 2008 najvyššiu úroveň 65,7 %, v nasledujúcich rokoch sa znižovala a v roku 2010 predstavovala 64,1 %. Po tomto znižovaní počas celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy – celkovo o 1,6 percentuálneho bodu − nasledovalo v rokoch 2010 až 2013 obdobie stability, keď miera zamestnanosti v EÚ-28 predstavovala 64,1 % alebo 64,2 %. V roku 2014 sa miera zamestnanosti začala opäť zvyšovať rovnako ako pred krízou, v porovnaní s rokom 2013 stúpla o 0,8 percentuálneho bodu na 64,9 % – pozri tabuľku 1.

Spomedzi členských štátov EÚ dosiahla miera zamestnanosti v roku 2014 najvyššie hodnoty v Rakúsku, Spojenom kráľovstve, Dánsku, Holandsku a Nemecku (od 71 % do 74 %), pričom absolútne najvyššia miera zamestnanosti bola zaznamenaná vo Švédsku (74,9 %). Naopak v štyroch členských štátoch EÚ-28 boli miery zamestnanosti nižšie ako 60 %, pričom najnižšiu mieru zaznamenalo Grécko (49,4 %) – pozri obrázok 1.

Od začiatku finančnej a hospodárskej krízy do roku 2014 (najnovšie dostupné údaje) sa trhy práce jednotlivých členských štátov vyvíjali veľmi rozdielne. Zatiaľ čo celková miera zamestnanosti EÚ-28 bola v roku 2014 naďalej o 0,8 percentuálneho bodu nižšia ako v roku 2009, 11 členských štátov EÚ hlásilo zvýšenie svojich mier. Najväčší nárast zaznamenala Malta (o 6,8 percentuálneho bodu) a Maďarsko (o 5,4 percentuálneho bodu), zatiaľ čo Nemecko a Luxembursko hlásili zvýšenie o viac ako 3,0 percentuálneho bodu. Naopak miera zamestnanosti v Grécku sa znížila zo 61,4 % v roku 2008 na necelých 50 % v rokoch 2013 a 2014. K výraznému zníženiu miery zamestnanosti (aspoň o 5 percentuálnych bodov) došlo od roku 2009 do roku 2014 aj na Cypre, v Španielsku, Írsku, Chorvátsku, Portugalsku a Dánsku.

Miery zamestnanosti sú vo všeobecnosti nižšie u žien a starších pracovníkov. V roku 2014 miera zamestnanosti mužov v EÚ-28 predstavovala 70,1 %, naproti tomu miera zamestnanosti žien 59,6 %. Z dlhodobého porovnania vyplýva, že miera zamestnanosti mužov bola v roku 2014 nižšia než o desať rokov predtým (70,3 % v roku 2004), naproti tomu podiel zamestnaných žien sa výrazne zvýšil o 4,1 percentuálneho bodu z 55,5 % v roku 2004 – pozri tabuľku 2.

Miery zamestnanosti u mužov boli v roku 2014 konzistentne vyššie ako u žien vo všetkých členských štátoch EÚ-28, aj keď medzi nimi boli veľké rozdiely. Na Malte bola zaznamenaná tretia najnižšia miera zamestnanosti žien (49,3 %), rozdiel v mierach zamestnanosti žien a mužov predstavoval až 25,6 percentuálneho bodu. V Taliansku, Grécku a Českej republike predstavovali rozdiely v miere zamestnanosti medzi pohlaviami 16 – 18 percentuálnych bodov; v prípade Grécka a Talianska to bolo odrazom skutočnosti, že majú najnižšiu alebo druhú najnižšiu mieru zamestnanosti žien; veľký rozdiel medzi pohlaviami v Českej republike bol odrazom mimoriadne vysokej miery zamestnanosti mužov (77,0 %, tretia najvyššia spomedzi členských štátov EÚ), a nie nízkej miery zamestnanosti žien. Veľmi malé rozdiely v miere zamestnanosti medzi mužmi a ženami boli vo Fínsku a v Litve, kde miera u žien bola o menej ako 2,0 percentuálneho bodu nižšia než miera u mužov. Rozdiely v miere zamestnanosti medzi pohlaviami boli relatívne malé aj vo Švédsku a Lotyšsku.

Z nečlenských krajín uvedených v tabuľke 2 zaznamenalo zďaleka najväčší rozdiel v miere zamestnanosti medzi mužmi a ženami Turecko, ktorého 29,5 % miera zamestnanosti žien bola o 40,0 percentuálneho bodu nižšia než miera zamestnanosti mužov. Relatívne veľké rozdiely medzi pohlaviami hlásila aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Japonsko. Relatívne malé rozdiely v miere zamestnanosti medzi mužmi a ženami majú Nórsko a Island (menej ako 5,0 percentuálneho bodu) – pozri obrázok 2.

Rovnako ako to bolo v prípade miery zamestnanosti žien, z údajov vyplývalo, že napriek finančnej a hospodárskej kríze sa rýchlym tempom zvyšovala aj zamestnanosť starších pracovníkov (vo veku 55 až 64 rokov). V roku 2014 dosiahla miera zamestnanosti starších pracovníkov EÚ-28 51,8 %; Miera sa od roku 2002 (začiatok časového radu za EÚ-28) až do roku 2014 vrátane (najnovšie dostupné údaje) každý rok zvyšovala. V roku 2014 malo mieru zamestnanosti starších pracovníkov od 50 % do 66 % 11 členských štátov EÚ-28, naproti tomu zďaleka najvyššia miera bola zaznamenaná vo Švédsku (74,0 %) – pozri tabuľku 2. Vysokú mieru zamestnanosti starších pracovníkov nad 70 % zaznamenali aj tri krajiny EZVO, za ktoré sú k dispozícii údaje, pričom najvyššiu úroveň 83,6 % dosiahol Island. Relatívne vysokú mieru zamestnanosti starších pracovníkov zaznamenalo aj Japonsko a o niečo nižšiu Spojené štáty americké. Na obrázku 3 je zobrazená podrobnejšia analýza mier zamestnanosti podľa vekových skupín. Potvrdzuje, že najvyššie miery zamestnanosti boli konzistentne zaznamenané v prípade osôb vo veku 25 − 54 rokov.

V mierach zamestnanosti sú veľké rozdiely aj v závislosti od úrovne dosiahnutého vzdelania: štatistika miery zamestnanosti v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním je založená na vekovej skupine 25 až 64 rokov, nie 15 až 64 rokov. V roku 2014 predstavovala v EÚ-28 miera zamestnanosti osôb, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie [krátke terciárne študijné cykly, bakalárske, magisterské alebo doktorandské vzdelanie (alebo rovnocenné)] 83,7 % (pozri tabuľku 3), bola teda oveľa vyššia ako miera zamestnanosti (52,6 %) osôb, ktoré dosiahli len primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie. Miera zamestnanosti osôb s nanajvýš vyšším sekundárnym alebo postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho) v EÚ-28 predstavovala 73,4 %. Najväčší prepad zamestnanosti bol od začiatku finančnej a hospodárskej krízy (porovnanie roku 2008 s rokom 2014) zaznamenaný v prípade osôb s nanajvýš primárnym alebo nižším sekundárnym vzdelaním (o 3,9 percentuálneho bodu), zatiaľ čo výrazne menší pokles bol zaznamenaný v prípade osôb s terciárnym vzdelaním (o 1,4 percentuálneho bodu) a osôb s nanajvýš vyšším sekundárnym alebo postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho) (o 1,3 percentuálneho bodu).

Zmluvy na kratší pracovný čas a zmluvy na dobu určitú

Podiel pracovnej sily EÚ-28 vo vekovej skupine 15 – 64 rokov, ktorá uviedla, že jej hlavným zamestnaním bolo zamestnanie na kratší pracovný čas, plynule narastal zo 16,7 % v roku 2004 na 19,6 % v roku 2014. Zďaleka najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas sa v roku 2014 zistil v Holandsku (49,6 %), za ním nasledovalo Rakúsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Belgicko a Írsko, pričom v každej krajine pracovala na kratší pracovný čas asi štvrtina zamestnaných osôb. Naopak zamestnanie na kratší pracovný čas bolo pomerne zriedkavé v Bulharsku (2,5 % zamestnaných osôb) a na Slovensku, v Chorvátsku, Českej republike a Maďarsku (od 5,1 % do 5,5 %) – pozri tabuľku 4.

V podieloch osôb pracujúcich na kratší pracovný čas sú výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami. V roku 2014 pracovala v EÚ-28 na kratší pracovný čas takmer jedna tretina (32,2 %) zamestnaných žien vo veku 15 – 64 rokov, čo je oveľa vyšší podiel ako zodpovedajúci podiel mužov (8,8 %). V roku 2014 pracovali na kratší pracovný čas viac ako tri štvrtiny (76,7 %) všetkých zamestnaných žien v Holandsku, pričom ide zďaleka o najvyššiu mieru spomedzi členských štátov EÚ. ^[1].

V roku 2014 predstavoval v EÚ-28 podiel zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú 14,0 %. V Poľsku mala zmluvu na dobu určitú viac ako štvrtina zamestnancov (28,3 %), v Španielsku (24,0 %), Portugalsku (21,4 %) a Holandsku (21,1 %) to bola viac ako jedna pätina – pozri obrázok 5. V ostatných členských štátoch EÚ-28 sa podiel zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú pohyboval v rozmedzí od 19,0 % na Cypre až po nízku úroveň 2,8 % v Litve a 1,5 % v Rumunsku. Výrazné rozpätie, pokiaľ ide o tendenciu používať zmluvy na dobu určitú medzi členskými štátmi EÚ, môže aspoň do určitej miery odzrkadľovať vnútroštátne postupy, ponuku pracovnej sily a dopyt po nej, posúdenia zamestnávateľa týkajúce sa prípadného rastu/poklesu a jednoduchosť prijímania alebo prepúšťania zamestnancov.

Zdroje a dostupnosť údajov

Zdroje štatistiky

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) sa skladá zo zamestnaných a nezamestnaných osôb. VZPS EÚ definuje zamestnané osoby ako osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa odviedli určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo za výhody pre rodinu. Do pracovnej sily patria aj osoby, ktoré mali zamestnanie alebo vykonávali ekonomickú činnosť, ale nepracovali, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých odhadoch uvedených v tomto článku je použitý počet osôb; na odhadoch počtu osôb sa zakladajú aj údaje predložené za miery zamestnanosti. Aby sa umožnili porovnania krajín s rozdielnou veľkosťou a vplyv zmien veľkosti populácie krajín v priebehu času, v štatistike zamestnanosti sa často uvádzajú miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby vo veku 15 až 64 rokov, hoci v Španielsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande sa používa vekové rozpätie 16 až 64 rokov. Vekové rozpätie 15 až 64 rokov zároveň predstavuje štandard, ktorý používajú ostatné medzinárodné štatistické organizácie.

Medzi hlavné charakteristiky zamestnanosti, definované podľa VZPS EÚ, patria:

zamestnanci, ktorí sú definovaní ako osoby, ktoré pracujú pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa a ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sem aj neodvedení členovia ozbrojených síl;
samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku alebo si v súčasnosti zakladá podnik;
medzi prácou na plný pracovný čas a kratší pracovný čas sa vo všeobecnosti rozlišuje na základe spontánnej odpovede respondenta. Hlavnými výnimkami sú Holandsko a Island, kde sa používa prahová hodnota 35 hodín, Švédsko, kde sa používa prahová hodnota v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, a Nórsko, kde sa osobám pracujúcim 32 až 36 hodín kladie otázka, či pracujú na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas,
ukazovatele týkajúce sa zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie, ľudia, ktorí zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami,
zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že jeho ukončenie je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. Medzi typické príklady patria: osoby so sezónnym zamestnaním; osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na dobu neurčitú); ľudia so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých rôznych analýzach vrátane štúdií v oblasti makroekonomiky (pri ktorých ide o prácu ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môžu sa používať aj na štúdium celej škály sociálnych aspektov a aspektov správania týkajúcich sa situácie zamestnania jednotlivca, ako napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ sa zamestnanosť riadi obchodným cyklom; z tohto hľadiska má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ.

Štatistika zamestnanosti má ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010. Európska komisia spustila v marci 2010 stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; túto stratégiu v júni 2010 formálne prijala Európska rada. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty EÚ si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnúť národné programy reforiem, v ktorých stanovia, aké kroky na vykonanie tejto stratégie majú v úmysle podniknúť. Vykonávanie stratégie sa môže aspoň čiastočne dosiahnuť prostredníctvom podporovania flexibilných pracovných podmienok, ako napríklad prácou na kratší pracovný čas alebo prácou z domu, o ktorých sa predpokladá, že stimulujú mieru účasti na trhu práce. Medzi iniciatívy, ktoré môžu povzbudiť viac osôb, aby vstúpili na trh práce, patrí zlepšenie dostupnosti zariadení starostlivosti o deti, zabezpečenie viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo uľahčenie profesijnej mobility. Ústrednou témou v tejto súvislosti je „flexiistota“: politiky, ktorými sa súbežne rieši flexibilita trhov práce, organizácia práce a pracovné vzťahy a zároveň sa zohľadňuje zosúladenie pracovného a súkromného života, istota zamestnania a sociálna ochrana. V súlade so stratégiou Európa 2020 podporuje európska stratégia zamestnanosti opatrenia, ktoré majú pomôcť dosiahnuť do roku 2020 tri hlavné ciele:

75 % osôb vo veku 20 až 64 rokov bude mať prácu,
znížiť miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na hodnoty pod 10 % a minimálne 40 % podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie,
aspoň o 20 miliónov znížiť počet osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie.

Z dôvodu pomalého zotavovania z finančnej a hospodárskej krízy a zvyšujúcej sa nezamestnanosti predložila Európska komisia 18. apríla 2012 súbor návrhov opatrení na zvýšenie počtu pracovných miest prostredníctvom balíka právnych predpisov v oblasti zamestnanosti. Tieto návrhy sa okrem iného zameriavali na vytváranie pracovných miest z hľadiska dopytu a ukazujú členským štátom EÚ cestu ako podporiť podniky, aby prijímali zamestnancov. Možnými spôsobmi sú zníženie zdanenia práce alebo podpora vznikajúcich podnikov. Cieľom týchto návrhov bolo okrem toho identifikovať ekonomické oblasti, v ktorých by mohli vznikať nové pracovné miesta, ako napr. ekologické hospodárstvo, zdravotné služby a informačné a komunikačné technológie.

V decembri 2012 navrhla Európska komisia vzhľadom na vysokú a stále stúpajúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch EÚ balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (COM(2012) 727 final). Tento balík bol programom nadväzujúcim na opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v obsiahlejšom balíku opatrení v oblasti zamestnanosti a obsahoval rad návrhov, napríklad:

že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali do štyroch mesiacov od ukončenia svojho formálneho vzdelávania alebo straty svojho zamestnania dostať dobrú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže (záruka pre mladých ľudí),
uskutočniť konzultáciu sociálnych partnerov na európskej úrovni o rámci pre kvalitu stáží, aby mohli mladí ľudia za bezpečných podmienok získať kvalitné pracovné skúsenosti,
zriadiť Európske združenie učňovskej prípravy na zlepšenie kvality a ponuky učňovských miest a načrtnúť spôsob, akým by sa mohli odstrániť prekážky mobility mladých ľudí.

Snaha znížiť nezamestnanosť mladých ľudí pokračovala v roku 2013, keď Európska Komisia predstavila iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (COM(2013) 144 final), ktorou sa mali posilniť a urýchliť opatrenia opísané v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Jej cieľom bolo podporiť najmä mladých ľudí, ktorí nechodia do školy ani nemajú zamestnanie alebo neabsolvujú odbornú prípravu v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia ako 25 %. Nasledovalo ďalšie oznámenie s názvom „Spoločne pre mladých ľudí Európy – Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže“ (COM(2013) 447 final), ktorým sa mala urýchliť realizácia záruky pre mladých ľudí a poskytnúť pomoc členským štátom EÚ a podnikom, aby mohli zamestnať viac mladých ľudí.

Jednou z hlavných priorít kolégia komisárov, ktorí nastúpili do úradu v roku 2014, sa má zameriavať na podporu zamestnanosti, rastu a investícií s cieľom znížiť regulačné zaťaženie, inteligentnejšie využívať existujúce finančné zdroje a verejné prostriedky. Európska komisia vo februári 2015 uverejnila sériu správ o jednotlivých krajinách (v angličtine), v ktorých sa analyzuje hospodárska politika členských štátov EÚ a poskytujú sa informácie o prioritách členských štátov EÚ v oblasti podpory rastu a tvorby pracovných miest v nadchádzajúcom roku. Európska komisia v tom istom mesiaci okrem toho navrhla v roku 2015 uvoľniť z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 1 miliardu EUR, aby sa predbežné financovanie, ktoré by členské štáty EÚ mohli dostať na zvýšenie miery zamestnanosti mladých ľudí, zvýšilo až 30-násobne, čo by pomohlo až 650 000 mladých ľudí nájsť si zamestnanie.