Statistics Explained

Archive:Štatistika obyvateľstva na regionálnej úrovni

Údaje extrahované v mesiaci marca 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: novembra 2016.

Mapy sa dajú prezerať pomocou štatistického atlasu Eurostatu (v angličtine) (pozri používateľskú príručku (v angličtine)).

Mapa 1: Cudzinci podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% obyvateľov)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Obrázok 1: Členenie cudzincov podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% obyvateľov)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Mapa 2: Osoby, ktorých obvyklý pobyt sa zmenil v priebehu roka pred sčítaním, podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% obyvateľov)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Obrázok 2: Členenie osôb, ktorých obvyklý pobyt sa zmenil v priebehu roka pred sčítaním, podľa miesta ich predchádzajúceho pobytu, podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% obyvateľov, ktorých obvyklý pobyt sa zmenil v priebehu roka pred sčítaním)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Obrázok 3: Regionálne rozdiely v podiele domácností jednotlivcov podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2011 (¹)
(% všetkých domácností)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Mapa 3: Ovdovené/rozvedené osoby (alebo po zrušení registrovaného partnerstva), ktoré znovu neuzavreli manželstvo/registrované partnerstvo, podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% obyvateľov)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Mapa 4: Rodiny s osamelým rodičom podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% všetkých základov rodín s aspoň jedným evidovaným dieťaťom vo veku do 25 rokov)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Mapa 5: Manželské páry podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011
(% všetkých základov rodín)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Obrázok 4: Členenie párov podľa regiónov na úrovni NUTS 3, 2011 (¹)
(% všetkých párov)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2
Obrázok 5: Regionálne rozdiely v podiele párov, s ktorými býva aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2011 (¹)
(% všetkých základov rodín)
Zdroj: https://ec.europa.eu/CensusHub2

Tento článok je súčasťou súboru štatistických článkov vychádzajúceho z Regionálnej ročenky Eurostatu (v angličtine). Opisuje sa v ňom regionálna demografická štruktúra v celej Európskej únii (EÚ). Obsah tohto článku čerpá z údajov sčítania obyvateľov, domov a bytov(v angličtine), ktoré sa vykonalo v roku 2011, a nie z regionálnej demografickej štatistiky (ktorá sa tradične používa ako zdroj informácií v regionálnej ročenke Eurostatu).

Sčítanie predstavuje veľmi podrobný zdroj údajov, ktorý obsahuje informácie k niektorým premenným až na úrovni obcí; na účely tohto článku boli údaje agregované, aby ich bolo možné uvádzať na úrovni NUTS 2 alebo NUTS 3 a tak poskytnúť súvislé informácie vo forme máp pokrývajúcich celú EÚ.

Hlavné štatistické výsledky

Tento článok vychádza z údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa vykonalo v roku 2011, a zaoberá sa rôznymi demografickými problémami, pričom sa zameriava na: pohyb jednotlivcov do EÚ a v rámci nej; domácnosti jednotlivcov; a vytváranie rôznych typov rodinných jednotiek.

Súvislosti: demografický vývoj v EÚ

Demografické zmeny sú jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú život Európanov. V roku 2014 malo v EÚ-28 obvyklý pobyt 507 miliónov osôb. Je to o niečo viac ako 7 % celkového počtu obyvateľov na svete; tento podiel bol pred asi piatimi desaťročiami takmer dvakrát vyšší.

Štruktúra a profil obyvateľstva EÚ sa výrazne zmenili, čiastočne to spôsobili tieto faktory: nižšia miera plodnosti; zmeny v spôsobe zakladania rodiny; túžba po väčšej osobnej nezávislosti; zmeny v úlohách mužov a žien; vyššia úroveň migrácie; väčšia geografická mobilita; a rast strednej dĺžky života.

Výsledkom týchto demografických zmien bola zmena charakteristík rodín a pokles priemernej veľkosti domácností, rôzne formy spolužitia (konsenzuálne zväzky alebo registrované partnerstvá) a rekordné počty ľudí, ktorí žijú sami. V dôsledku toho existujú výrazné rozdiely v spôsobe, akým žijeme dnes v porovnaní napríklad so situáciou pred 50 rokmi, a je pravdepodobné, že v nasledujúcich desaťročiach bude naďalej dochádzať k významným zmenám najmä v súvislosti s postupným starnutím obyvateľstva EÚ.

Očakáva sa, že tempo rastu obyvateľstva v EÚ-28 sa ešte viac spomalí, takže podľa prognózy bude celkový počet osôb, ktoré majú obvyklý pobyt v EÚ-28, v najbližších 30 – 40 rokoch stagnovať a môže začať klesať.

Cudzinci

Zvýšená mobilita prispela v posledných desaťročiach k vyššiemu počtu migrantov (medziregionálna migrácia, migrácia v rámci EÚ a migrácia z tretích krajín do EÚ). Niektorí migranti sa sťahujú, aby zlepšili svoju životnú úroveň (napríklad za lepšími pracovnými príležitosťami), zatiaľ čo iných možno vyhnal z domova napríklad konflikt a/alebo útlak.

Definícia štátnej príslušnosti

V rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov je štátna príslušnosť definovaná ako „osobitný právny vzťah medzi jednotlivcom a jeho/jej štátom, nadobudnutý narodením alebo naturalizáciou, či už vyhlásením, voľbou, sobášom alebo iným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi“. Osobe, ktorá má dve štátne príslušnosti alebo viac, sa priradí iba jedna štátna príslušnosť, ktorá sa určí podľa tohto poradia priority:

  • vykazujúci štát alebo
  • ak osoba nemá štátnu príslušnosť vykazujúceho štátu: iný členský štát EÚ; alebo
  • ak osoba nemá štátnu príslušnosť iného členského štátu EÚ: tretia krajina.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke: nariadenie Komisie (ES) č. 1201/2009

Prisťahovalectvo je jednou z najspornejších otázok v EÚ: zatiaľ čo niektoré regióny sa vyznačujú tým, že vybudovali dynamické rôznorodé spoločenstvá, iné stoja pred dôležitými výzvami spojenými so zlepšením integrácie migrantov; treba si uvedomiť, že hoci pri integrácii migrantov zohrávajú úlohu určité regionálne aspekty integrácie, tento problém sa vo všeobecnosti rieši na vnútroštátnej úrovni.

Migračné saldo (počet prisťahovalcov mínus počet vysťahovalcov) bolo hlavnou hnacou silou pohybu obyvateľstva EÚ od 90. rokov minulého storočia. Migrácia z tretích krajín je vo všeobecnosti obmedzená (napríklad prostredníctvom kvót) alebo sa na ňu vzťahujú osobitné podmienky (ako napr. pracovná ponuka, určitá úroveň zručností alebo kvalifikácie alebo miesto vo vzdelávacom zariadení). Medzinárodní migranti majú potenciál zvýšiť ekonomickú produkciu a obsadiť pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú osobitnú kvalifikáciu, alebo pracovné miesta, v ktorých chýbajú kvalifikované pracovné sily, napríklad v sektore zdravotníctva. Niektoré členské štáty EÚ sú charakteristické vyššou mierou inej ako ekonomickej medzinárodnej migrácie, ide najmä o zlúčenie rodiny, štúdium alebo humanitárne dôvody.

Ak sa odkazuje na zahraničných obyvateľov, je dôležité rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí sa narodili v zahraničí a cudzincami. Nasledujúce informácie sú založené na počte cudzincov, ktorí mali v roku 2011 obvyklý pobyt v EÚ. Upozorňujeme, že uvedená štatistika sa týka počtu cudzincov s obvyklým pobytom v EÚ, a nie populácie migrantov alebo migračných tokov, ku ktorým dochádza každý rok, a že v prípade cudzincov nejde bezpodmienečne o migrantov (keďže v niektorých členských štátoch EÚ sa pomerne vysoký podiel cudzincov narodil v danej krajine).

V členských štátoch EÚ žilo takmer 32 miliónov cudzincov

V roku 2011 žilo v členských štátoch EÚ 32 miliónov cudzincov, pričom ich podiel predstavoval 6,3 % celkového počtu obyvateľov 28 členských štátov EÚ (mapa 1). Približne 60 % cudzincov žijúcich v členských štátoch EÚ boli občanmi tretích krajín (inými slovami, z krajín mimo EÚ), zatiaľ čo zvyšok tvorili občania iných členských štátov EÚ.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Rīga, Lotyšsko

LV006 Alexander Tolstykh shutterstock 69096760.jpg

Niekoľko regiónov v pobaltských členských štátoch zaznamenalo pomerne vysoké podiely obyvateľov, ktorí boli občanmi tretích krajín. Bolo to tak najmä v estónskom regióne Kirde-Eesti a v regióne hlavného mesta Lotyšska Rīga. V roku 2011 tvorili viac ako štvrtinu (25,6 %) obyvateľov regiónu Rīga občania tretích krajín.

©: Alexander Tolstykh / Shutterstock.com

Najväčší počet cudzincov bol zaznamenaný v Nemecku (6,1 milióna), v Španielsku a Spojenom kráľovstve (obe krajiny majú vyše 5 miliónov cudzincov), Taliansku (4 milióny) a vo Francúzsku (3,8 milióna). Jediným ďalším členským štátom EÚ, ktorý má viac ako milión cudzincov, bolo Belgicko (1,2 milióna cudzincov).

V relatívnom vyjadrení bol najväčší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľov členských štátov EÚ zaznamenaný v Luxembursku (42,7 %), na Cypre (20,2 %), v Lotyšsku (16,5 %), Estónsku (14,8 %), Írsku (11,8 %), Španielsku (11,2 %), Rakúsku (11,1 %) a Belgicku (10,5 %); ani jeden zo zostávajúcich členských štátov nezaznamenal dvojmiestny podiel. Na opačnom konci škály predstavovali cudzinci menej ako 1 % celkového počtu obyvateľov v Bulharsku, Chorvátsku, Litve, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

Takmer polovicu obyvateľstva v severovýchodnom Estónsku predstavovali cudzinci, najmä z tretích krajín…

Na mape 1 vidieť distribúciu cudzincov ako podiel z celkového počtu obyvateľov v regiónoch na úrovni NUTS 3; podiel cudzincov bol v západnej časti EÚ celkovo vyšší ako vo východnej časti.

V jednotlivých členských štátoch EÚ boli často koncentrované oblasti, kde cudzinci predstavovali vyšší podiel obyvateľov. Platilo to pre región s najvyšším podielom cudzincov, Kirde-Eesti v severovýchodnom cípe Estónska, kde cudzinci predstavovali takmer polovicu (46,0 %) celkového počtu osôb s obvyklým pobytom. Podiel cudzincov v regióne Kirde-Eesti bol viac než trikrát vyšší než celoštátny priemer, pričom takmer všetci (99,2 %) mali štátnu príslušnosť tretích krajín, najmä Ruska (obrázok 1).

… zatiaľ čo prevažnú väčšinu cudzincov žijúcich v Luxembursku tvorili občania iných členských štátov EÚ

Luxembursko (jeden región na tejto úrovni členenia) má druhý najvyšší podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľov (42,7 %). Ich pôvod bol však úplne iný, keďže občania iných členských štátov EÚ predstavovali 87,6 ;% všetkých cudzincov žijúcich v Luxemburskom veľkovojvodstve.

Podiel zahraničných občanov na celkovom počte obyvateľov sa pohyboval v rozmedzí 30 – 40 % v štyroch regiónoch, konkrétne: Francúzsky zámorský región Guyana (kde cudzinci takmer výlučne pochádzali z tretích krajín); západná a južná časť Severného Írska (kde cudzinci takmer výlučne pochádzali z iných členských štátov EÚ); hlavné mesto Belgicka Arrondissement De Bruxelles-Capitale/Arrondissement Van Brussel-Hoofdstad (kde väčšina cudzinov pochádzala z iných členských štátov EÚ); a Fuerteventura (jeden z Kanárskych ostrovov, kde mierna väčšina cudzincov pochádzala z tretích krajín). Tri ďalšie takéto regióny sa nachádzali vo Švajčiarsku – Genève, Basel-Stadt a Vaud (kantón v najzápadnejšej časti krajiny s hlavným mestom Lausanne) — každý z nich hraničí s EÚ a väčšina tamojších cudzincov pochádzala z členských štátov EÚ.

Cudzinci predstavovali relatívne vysoký podiel obyvateľov v niektorých z najväčších európskych miest

Mimo regiónu hlavného mesta Belgicka (pozri vyššie) je na mape 1 najtmavšou farbou zobrazených sedem regiónov na úrovni NUTS 3, ktoré majú viac ako jeden milión osôb s obvyklým pobytom a v ktorých cudzinci predstavujú 20 – 30 % obyvateľov. Tri z nich sa nachádzali v Londýne alebo v jeho okolí (Inner London-West; Inner London-East; Outer London-West a North West); jeden bol na predmestí Paríža (Seine-Saint-Denis); jedným bol rakúsky región hlavného mesta Wien; ale bol to aj jeden región Nemecka (München) a jeden región Španielska (Alicante). V Alicante a vo všetkých troch regiónoch Londýna pochádzala mierna väčšina cudzincov z iných členských štátov EÚ. Naopak o niečo viac ako štyria z piatich (81,4 %) cudzincov žijúcich v Seine-Saint-Denis pochádzali z tretích krajín; občanmi tretích krajín bola aj väčšina cudzincov žijúcich v regióne Wien (64,6 %) a München (59,8 %).

Osoby, ktorých obvyklý pobyt sa zmenil v priebehu roka pred sčítaním

Pracovná príležitosť je len jedným z niekoľkých dôvodov, pre ktoré sa ľudia môžu rozhodnúť presťahovať. Môžu sa chcieť presťahovať, aby boli bližšie pri rodine alebo priateľoch alebo sa snažia zmeniť životný štýl (napríklad pohyb medzi mestom a vidiekom) alebo ich zmena rodinnej situácie (napríklad rozrastanie rodiny, rozvod alebo starnutie) núti zmeniť adresu alebo veľkosť či typ obydlia, v ktorom bývajú.

Zmeny v obvyklom pobyte

Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov dostávajú respondenti otázky o vzťahu medzi súčasným miestom ich obvyklého pobytu a miestom obvyklého pobytu jeden rok pred sčítaním. To umožňuje zbierať informácie o pohybe obyvateľstva podľa viacerých kritérií:

  • osoby, ktorých obvyklý pobyt sa nezmenil (v priebehu 12 mesiacov pred sčítaním),
  • osoby, ktorých obvyklý pobyt sa zmenil (v priebehu 12 mesiacov pred sčítaním),
  • presun v rámci toho istého členského štátu EÚ,
      • v rámci toho istého regiónu na úrovni NUTS 3,
      • z iného regiónu na úrovni NUTS 3,
  • presun z územia mimo vykazujúceho členského štátu (nerozlišuje sa, či tieto osoby prišli z iného členského štátu EÚ alebo z tretej krajiny).

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke: nariadenie Komisie (ES) č. 1201/2009

Mobilita pracovnej sily v rámci EÚ sa až do finančnej a hospodárskej krízy postupne zvyšovala, do veľkej miery ju stimulovali rozdiely vo výške príjmov (najprv medzi južnými a severnými členskými štátmi EÚ a najnovšie medzi východnými a západnými členskými štátmi EÚ). Účinky krízy sa spočiatku prejavili v znížení pracovnej mobility (keďže ubudli pracovné príležitosti), ktorú v priebehu posledných niekoľkých rokov čoraz viac motivovali prehlbujúce sa rozdiely v nezamestnanosti (najmä rozdiely medzi členmi eurozóny).

Mieru mobility pracovnej sily pravdepodobne ovplyvňujú trhy s nehnuteľnosťami, keďže kombinácia vysokej úrovne vlastníctva nehnuteľností a vysokých nákladov na transakcie ľudí skôr núti zostať na jednom mieste, pretože zmena pobytu by pre nich bola relatívne drahá, zatiaľ čo regióny, pre ktoré je typický vyšší podiel prenajímaných obydlí a/alebo nižšími nákladmi na transakcie, bude trh s nehnuteľnosťami pravdepodobne dynamickejší.

Zdá sa, že hlavným faktorom, ktorý vysvetľuje zmeny modelov bývania, sú rozdiely medzi jednotlivými krajinami

Svoj obvyklý pobyt počas 12 mesačného obdobia pred sčítaním v roku 2011 zmenilo približne 6,4 % obyvateľov EÚ-28 (mapa 2). Zaujímavé na mape je, že zistené rozdiely existujú takmer výlučne medzi členskými štátmi EÚ, a nie medzi jednotlivými regiónmi, čo naznačuje, že pri určovaní tempa, akým sa ľudia sťahujú z jedného domova do druhého, zohráva významnú úlohu vnútroštátny pracovný trh a trh s nehnuteľnosťami.

Podiel obyvateľov, ktorých obvyklý pobyt sa zmenil v priebehu roka pred sčítaním, bol obzvlášť vysoký na Slovensku a v mnohých mestách Spojeného kráľovstva. Pomerne vysoký bol aj na väčšine územia Belgicka, Dánska, Francúzska, v určitých častiach Holandska, Portugalska, Fínska, Švédska a v zostávajúcej časti Spojeného kráľovstva (s výnimkou Severného Írska); rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska.

Najviac ľudí sa sťahuje v regiónoch hlavných miest

V roku 2011 zmenilo svoj obvyklý pobyt aspoň 16 % obyvateľov v každom regióne Slovenska na úrovni NUTS 3 (znázornené na mape 2 najtmavšou farbou). Najdynamickejšie zmeny boli zaznamenané v regióne hlavného mesta Bratislavský kraj (pobyt zmenilo 30,7 % obyvateľov). Ostatné regióny na úrovni NUTS 3 s vysokým podielom sa nachádzali prevažne v Spojenom kráľovstve, pričom najvyšší podiel bol aj tomto prípade zaznamenaný v hlavnom meste – v roku pred sčítaním, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011, zmenilo pobyt 21,5 % obyvateľov regiónu Inner London-West.

Mladšie generácie často žijú v mestách a ich okolí, kde je viac príležitostí v oblasti vzdelávania a zamestnanosti; to možno vysvetľuje, prečo majú niektoré mestá veľký podiel obyvateľov, ktorí sa sťahujú. Aj všetky ostatné regióny v Spojenom kráľovstve, pre ktoré je typický vysoký podiel ľudí, ktorí menia pobyt, boli sústredené do miest, konkrétne: Nottingham, Brighton and Hove, Southampton, Edinburgh, Bristol, Inner London - East, Portsmouth, York, Cardiff (a Vale of Glamorgan), Liverpool, Bournemouth and Poole.

Mimo Slovenska a Spojeného kráľovstva existovali len tri regióny, kde svoj obvyklý pobyt počas 12 mesačného obdobia pred posledným sčítaním zmenilo aspoň 16 % obyvateľov. V prípade všetkých išlo o región hlavného mesta, konkrétne hlavné mesto Belgicka Arrondissement de Bruxelles-Capitale/Arrondissement van Brussel-Hoofdstad, hlavné mesto Dánska Byen København a hlavné mesto Nórska Oslo.

Väčšina ľudí, ktorí v EÚ zmenili svoj obvyklý pobyt, sa presťahovala v rámci toho istého regiónu...

Podrobnejšia analýza sa nachádza na obrázku 2, na ktorom je vidieť 10 regiónov s najvyšším podielom osôb sťahujúcich sa do určitého regiónu z toho istého regiónu alebo z inej krajiny (iného členského štátu alebo tretej krajiny); upozorňujeme však, že údaje nezohľadňujú absolútny počet ľudí, ktorí sa skutočne presťahovali.

V priemere približne 56,6 % obyvateľov EÚ-28, ktorí zmenili svoj obvyklý pobyt počas 12 mesačného obdobia pred sčítaním v roku 2011, sa presťahovalo v rámci tohto istého regiónu NUTS 3. O niečo viac ako jedna tretina (34,3 %) ľudí, ktorí zmenili pobyt, pochádzala z iného regiónu toho istého členského štátu, zatiaľ čo menej ako 1 osoba z 10 (9,1 %) pochádzala z inej krajiny.

… tento trend bol obzvlášť výrazný v rôznych portugalských regiónoch...

Niekoľko portugalských regiónov zaznamenalo veľmi vysoký podiel osôb, ktoré zmenili pobyt v rámci toho istého regiónu na úrovni NUTS 3. Platilo to pre takmer 9 z 10 osôb (89,9 %), ktoré zmenili pobyt v autonómnej ostrovnom regióne Açores, zatiaľ čo podiel v regióne Grande Porto bol len nepatrne nižší – 87,0 %. Okrem tohto vzdialeného ostrovného zámorského regiónu a metropolitného regiónu Porto zaznamenali vysoký podiel obyvateľov, ktorí sa presťahovali v rámci toho istého regiónu, aj niektoré prevažne vidiecke portugalské oblasti – napríklad Alto Alentejo a Alentejo Central.

Podiel ľudí, ktorí sa presťahovali v rámci toho istého regiónu, bol pomerne vysoký aj v dvoch regiónoch Fínska (región hlavného mesta Helsinki-Uusimaa a región Pohjois-Pohjanmaa) a v severovýchodnom regióne Maďarska Borsod-Abaúj-Zemplén.

… zatiaľ čo noví obyvatelia pochádzajúci z inej krajiny systematicky predstavovali len menšinu osôb, ktoré zmenili pobyt

Naopak v dolnej časti obrázku 2 vidieť regióny s najvyšším podielom nových obyvateľov pochádzajúcich z inej krajiny; tento podiel nedosiahol 50 % ani v jednom z regiónov na úrovni NUTS 3, za ktoré sú k dispozícii údaje.

Tieto regióny sa typicky nachádzali na okraji EÚ. Päť najvyšších podielov bolo zaznamenaných v Bulharsku vrátane provinčného regiónu Sofia (stolica) v okolí hlavného mesta Bulharska, kde o niečo viac ako tretina (34,9 %) nových obyvateľov pochádzala z inej krajiny, a dvoch regiónov (Vidin a Ruse) na severe neďaleko hranice s Rumunskom; treba však poznamenať, že celkový podiel obyvateľov, ktorí v Bulharsku zmenili pobyt, bol pomerne nízky – približne 2 %. Podiel nových obyvateľov pochádzajúcich z inej krajiny bol pomerne vysoký aj inde: išlo o dva španielske regióny, autonómne mesto Melilla, ktoré malo najvyšší podiel (48,3 %) nových obyvateľov sťahujúcich sa z inej krajiny, a región Fuerteventura, dva lotyšské regióny, región hlavného mesta Rīga a región Latgale, ktorý sa nachádza na hranici s Ruskom, a región Drama na severe Grécka, ktorý hraničí s Bulharskom.

Domácnosti jednotlivcov

V zložení domácnosti a formy spolužitia Európanov došlo k významným zmenám: jednou z najvýraznejších zmien je zvýšenie počtu osôb, ktoré žijú samy. Tento trend je spôsobený osobnou voľbou (ľudia, ktorí vyhľadávajú určitú nezávislosť), ale je aj výsledkom vyššieho počtu rozvodov a rozlúk, ako aj rastu strednej dĺžky života obyvateľov (najmä žien), ktoré môžu viesť k tomu, že starší obyvatelia ovdovejú a posledné roky svojho života žijú sami.

Definícia postavenia v domácnosti

V rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov je postavenie v domácnosti založené na „koncepcii hospodáriacej domácnosti“, pričom každá súkromná domácnosť je buď:

  • domácnosť jednotlivca, t. j. osoby, ktorá býva v samostatnej obytnej jednotke sama alebo obýva ako podnájomník samostatnú obytnú miestnosť (alebo miestnosti) obytnej jednotky, ale spolu s ostatnými obyvateľmi danej obytnej jednotky netvorí časť viacčlennej domácnosti (definovanej ďalej), alebo
  • viacčlenná domácnosť, t. j. skupina dvoch alebo viacerých osôb, ktoré sa spojili v záujme obývania celej obytnej jednotky alebo jej časti a spoločne si zaobstarávajú stravu a prípadne ďalšie náležitosti pre život (členovia tejto skupiny môžu združovať svoje príjmy vo väčšej alebo menšej miere).

V prípade nerodinnej domácnosti môže ísť o domácnosť jednotlivca (osoba, ktorá žije sama) alebo viacčlennú domácnosť bez základu rodiny (napríklad skupina mladých pracovníkov alebo skupina študentov, ktorí bývajú spolu v jednom dome).

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke: nariadenie Komisie (ES) č. 1201/2009

Takmer jednu tretinu všetkých domácností v EÚ tvorili osoby žijúce samy

V roku 2011 predstavovali jednotlivci takmer jednu tretinu (31,4 %) všetkých domácností v EÚ-28. Na obrázku 3 vidieť regionálne rozdiely v podiele domácností jednotlivcov medzi regiónmi na úrovni NUTS 2.

Vyšší podiel osôb, ktoré žijú samy, majú obvykle regióny hlavného mesta

V roku 2011 zaznamenali (až na jeden) všetky členské štáty EÚ, ktoré majú viac regiónov, vo svojom regióne hlavného mesta podiel domácnosti jednotlivcov vyšší než celoštátny priemer. Platilo to najmä pre región Berlin a Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest, kde takmer polovicu všetkých domácností predstavovali jednotlivci. Pomerne vysoké podiely mali aj regióny Wien, Noord-Holland (ktorý zahŕňa Amsterdam), Helsinki-Uusimaa a Hovedstaden (ktorý zahŕňa Kodaň), kde domácnosti jednotlivcov predstavovali 40 – 45 % všetkých domácností. Niekedy bol rozdiel medzi podielom domácností jednotlivcov v regióne hlavného mesta a v ostatných regiónoch toho istého členského štátu taký veľký, že hlavné mesto bolo jediným regiónom, kde bol podiel domácností jednotlivcov vyšší ako celoštátny priemer; bolo to tak v prípade Dánska, Rakúska a Slovenska, ako aj Nórska. Írsky región hlavného mesta Southern and Eastern bol atypický, keďže išlo o jediný región hlavného mesta, ktorý zaznamenal podiel domácností jednotlivcov nižší ako celoštátny priemer.

Ovdovené alebo rozvedené osoby

Jednu časť ľudí, ktorí žijú sami, tvoria ovdovené/rozvedené osoby, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/registrované partnerstvo. V roku 2011 malo tento status približne 12,9 % obyvateľov EÚ-28 (mapa 3). Z podrobnejšej analýzy vyplýva, že 7,0 % obyvateľov EÚ-28 predstavujú ovdovené osoby (ktoré znovu neuzavreli manželstvo/registrované partnerstvo), zatiaľ čo 5,9 % obyvateľov predstavujú rozvedené osoby (ktoré znovu neuzavreli manželstvo/registrované partnerstvo).

Vysoký podiel ovdovených a rozvedených osôb v pobaltských členských štátoch a Maďarsku

Na mape 3 vidieť, že ovdovené/rozvedené osoby, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, tvorili pomerne vysoký podiel obyvateľov v strednom a južnom Francúzsku a v Portugalsku, v pásme regiónov od východného Nemecka cez Českú republiku, Slovensko a Maďarsko po časti Rumunska a Bulharska, ako aj vo väčšine regiónov Fínska a v niekoľkých (často menej husto osídlených) regiónoch vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve. Najvyšší podiel ovdovených/rozvedených osôb, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, bol zaznamenaný v pobaltských členských štátoch a v Maďarsku, kde osoby s týmto statusom predstavovali približne jednu pätinu obyvateľov.

Pri bližšom pohľade na regióny NUTS 3 bol najvyšší podiel ovdovených/rozvedených osôb, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, zaznamenaný v severovýchodnom regióne Estónska Kirde-Eesti; bol to jediný región, kde mala tento status viac než každá štvrtá osoba. Prevažná väčšina z 26 ďalších regiónov v EÚ, kde aspoň 20 % obyvateľov tvorili ovdovené/rozvedené osoby, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, sa nachádzala buď v pobaltských členských štátoch alebo v Maďarsku, aj keď táto skupina regiónov zahŕňala aj bulharský región Vidin, český región Karlovarský kraj a nemecký región Pirmasens, Kreisfreie Stadt.

Malta, Írsko a južné Taliansko mali veľmi nízku mieru rozvodovosti

Naopak vo všeobecnosti nízky podiel ovdovených/rozvedených obyvateľov, ktorí znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, zaznamenali mnohé južné regióny EÚ, ako aj Írsko a Poľsko. Tento relatívne nízky podiel je možné aspoň čiastočne vysvetliť tradičnými náboženskými zvyklosťami, sociálnym tlakom, právnymi obmedzeniami z minulosti a úlohou rodiny a vplyvom, ktorý tieto faktory môžu mať na mieru rozvodovosti. Napríklad na Malte sa rozviedlo (a neuzavrelo nové manželstvo) 0,5 % obyvateľov, zatiaľ čo tento podiel bol nižší ako 5 % v Írsku, Taliansku, Grécku, Chorvátsku, na Cypre, v Rumunsku, Poľsku a Španielsku.

Najnižší podiel ovdovených/rozvedených osôb, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, bol zaznamenaný v Írsku a na Malte, ako aj v niektorých oblastiach južného Talianska a francúzskych zámorských regiónov. Najnižší podiel spomedzi regiónov na úrovni NUTS 3 mala Guyana (2,9 %), zatiaľ čo tri írske regióny (vrátane hlavného mesta Dublin) a obidva regióny Malty hlásili, že ovdovené/rozvedené osoby, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva, predstavovali 5 – 6 % obyvateľov. V Taliansku patrili medzi regióny s najnižším podielom (menej ako 8 %) Bari, Barletta-Andria-Trani a Foggia v Apúlii, Caserta a Napoli v Kampánii a Crotone v Kalábrii.

Je zaujímavé, že napriek vysokému podielu (viac než 40 %) obyvateľov, ktorí žijú sami, v regiónoch hlavného mesta Groot Amsterdam, Byen København a Arrondissement de Bruxelles-Capitale/Arrondissement van Brussel-Hoofdstad sa žiadne z týchto hlavných miest nevyznačuje mimoriadne vysokým podielom ovdovených/rozvedených osôb, ktoré znovu neuzavreli manželstvo/inú formu partnerstva. Poukazuje to na skutočnosť, že v hlavnom meste Belgicka, Dánska a Holandska bol pomerne vysoký podiel mladých ľudí, ktorí žili sami, pravdepodobne preto, že vo všetkých týchto mestách existujú príležitosti v oblasti vzdelávania a zamestnanosti.

Rodiny

Tento oddiel poskytuje informácie o štruktúre rôznych typov rodinných jednotiek. Najobľúbenejšou rodinnou jednotkou je stále manželstvo, aj keď v EÚ sa prudko zvýšil počet rozvodov a zvýšil sa aj priemerný vek, v ktorom sa ľudia obvykle sobášia, pretože čoraz vyšší podiel mladých ľudí začína žiť dospelé roky svojho života tak, že bývajú sami alebo s partnerom/partnerkou a neodchádzajú z rodičovského domu až v čase, keď sú pripravení vstúpiť do manželstva. Hoci manželstvo je naďalej bežnou inštitúciou, v tradičnej „rodine so základom“ (ktorá pozostáva z manžela a manželky s deťmi) žije menej ľudí, keďže čoraz väčší podiel rodín predstavujú registrované partnerstvá, konsenzuálne zväzky a rodiny s osamelým rodičom.

Rodiny s osamelým rodičom

V roku 2011 žilo v EÚ-28 15,5 milióna rodín s osamelým rodičom, s ktorým bývalo aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov; predstavovalo to 11,0 % všetkých rodín v EÚ-28. Pomerne vysoký podiel rodín s osamelým rodičom sa typicky vyskytuje v mnohých hlavných mestách EÚ a iných veľkých aglomeráciách.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Pinhal Interior Sul, Portugalsko

PT166 Egitaniense Wikicommons Isna de Oleiros.jpg

Rodiny s osamelým rodičom predstavovali približne 11,0 % všetkých rodinných jednotiek s deťmi vo veku do 25 rokov, ktoré stále bývajú doma. Najnižší podiel rodín s osamelým rodičom bol zaznamenaný v portugalskom regióne Pinhal Interior Sul, kde rodiny s osamelým rodičom predstavovali 4,2 % celkového počtu rodín s deťmi.

©: Egitaniense/Wikimedia Commons

Jednu štvrtinu rodín s osamelým rodičom v Rumunsku tvorili rodiny osamelých otcov

V Estónsku predstavujú rodiny osamelých otcov menej ako 1 z 10 (8,8 %) rodín s osamelým rodičom, s ktorým býva aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov; išlo o najnižší podiel spomedzi členských štátov EÚ. Rodiny osamelých otcov predstavovali pomerne nízky podiel (menej ako 12 %) rodín s osamelým rodičom na Cypre, v Írsku a Poľsku.

Naopak rodiny osamelých otcov, s ktorým býva aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov, predstavovali jednu zo štyroch (25,3 ) rodín s osamelým rodičom v Rumunsku, čo je najväčší podiel v EÚ. Pomerne vysoký bol podiel rodín osamelých otcov aj v Bulharsku, Španielsku, Fínsku a vo Švédsku.

Rodiny s osamelým rodičom predstavovali viac ako jednu pätinu rodín v Lotyšsku

V roku 2011 bol najvyšší podiel rodín s osamelým rodičom zaznamenaný v pobaltských členských štátoch – v Estónsku a Litve tvorili osamelí rodičia 16,1 % a 16,8 % všetkých rodín, v Lotyšsku bol tento podiel ešte vyšší – 21,9 %. Ďalšie najvyššie podiely rodín s osamelým rodičom boli zaznamenané v Slovinsku a Spojenom kráľovstve, kde rodiny osamelých matiek alebo otcov tvorili len o niečo menej ako 15 % všetkých rodín.

Naopak osamelí rodičia, s ktorými býva aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov, predstavovali menej než 7 % všetkých rodín na Cypre a v Grécku a pomerne nízky podiel rodín (menej ako 10 %) v ďalších troch južných členských štátoch EÚ, a to v Taliansku, Portugalsku a Španielsku. Podiel rodín s osamelým rodičom bol nižší ako 10 % aj vo východných členských štátoch – v Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku, ako aj v susediacich krajinách Nemecko a Holandsko.

Najviac rodín s osamelým rodičom žije vo veľkých aglomeráciách a v ich okolí…

Pokiaľ ide o podiel rodín s osamelým rodičom zaznamenaný v jednotlivých regiónoch na úrovni NUTS 3, boli medzi členskými štátmi EÚ pomerne veľké rozdiely. V roku 2011 bol najvyšší podiel rodín s osamelým rodičom, s ktorým býva aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov, zaznamenaný vo všetkých lotyšských regiónoch, v štyroch francúzskych zámorských regiónoch, ako aj v niektorých mestských regiónoch Spojeného kráľovstva (najvyšší podiel bol zaznamenaný v regiónoch Belfast a Inner London-East, Liverpool, Glasgow City, Nottingham a Birmingham). Podiel rodín s osamelým rodičom predstavoval aspoň 18 % (zobrazené na mape 4 najtmavšou farbou) aj v hlavnom meste Litvy Vilniaus apskritis a v štyroch belgických regiónoch, v regióne hlavného mesta Arrondissement de Bruxelles-Capitale /Arrondissement van Brussel-Hoofdstad a v troch regiónoch vo Valónsku – Mons, Charleroi a Liège.

... zatiaľ čo najnižší podiel bol vo všeobecnosti zaznamenaný vo vidieckych a riedko osídlených regiónoch

Naopak rodiny s osamelým rodičom predstavovali relatívne malý podiel zo všetkých rodín v každom gréckom regióne; najvyšší podiel bol zaznamenaný v regióne hlavného mesta Attiki – 8,1 %. Väčšinu regiónov EÚ, kde rodiny s osamelým rodičom predstavovali menej než 6 % všetkých rodín (zobrazené na mape 4 najsvetlejším odtieňom), fakticky tvorili grécke regióny. Okrem nich to boli dva regióny v južnom Bulharsku (Kardžali a Smoljan), jeden nemecký región (Eichstätt v Bavorsku), dva talianske regióny (Agrigento na Sicílii a Barletta-Andria-Trani v Apúlii), jeden región z východného Holandska (Achterhoek) a štyri pomerne vzdialené a riedko osídlené regióny zo severného/stredného Portugalska (Alto Trás-os-Montes, Pinhal Interior Sul, Serra da Estrela a Beira Interior Norte).

Definícia rodiny

Základ rodiny je na účely sčítania obyvateľov, domov a bytov definovaný ako dve alebo viac osôb, ktoré patria k rovnakej domácnosti a ktoré sú vo vzájomnom vzťahu ako manželia, partneri žijúci v registrovanom partnerstve, partneri žijúci v konsenzuálnom zväzku alebo ako rodič a dieťa.

Na účely tohto článku sa teda za rodinu považujú:

  • bezdetné páry,
  • páry s jedným alebo viac deťmi a
  • osamelí rodičia s jedným alebo viac deťmi.

Samotný pojem rodina je obmedzený v tom zmysle, že zahŕňa len priame (prvostupňové) vzťahy medzi rodičmi a deťmi.

Dieťa sa definuje ako pokrvný, nevlastný alebo adoptovaný syn či dcéra (bez ohľadu na vek), ktorý má obvyklý pobyt v domácnosti aspoň jedného z rodičov a ktorý nemá partnera ani vlastné deti v tej istej domácnosti. Na účely sčítania sa v prípade dieťaťa, ktoré sa striedavo zdržiava v dvoch domácnostiach (napríklad ak sú jeho rodičia rozvedení), sa za „obvyklú domácnosť“ považuje tá domácnosť, v ktorej trávi väčšinu času. Syn či dcéra, ktorí žijú s manželom/manželkou, registrovaným partnerom, partnerom v konsenzuálnom zväzku alebo s jedným či viacerými vlastnými deťmi, sa za dieťa nepovažujú.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke: nariadenie Komisie (ES) č. 1201/2009

Manželské páry

Aj keď manželstvo je v súčasnosti v EÚ menej bežné, stále zostáva najrozšírenejšou inštitúciou. V roku 2011 predstavovali manželské páry v EÚ-28 približne 71,2 % všetkých rodín. Inými slovami, registrované partnerstvá, konsenzuálne zväzky a rodiny s osamelým rodičom predstavovali o niečo viac ako jednu štvrtinu (28,8 ) všetkých základov rodiny.

Manželstvo je naďalej bežnou inštitúciou v mnohých stredomorských regiónoch

Na mape 5 vidieť, aké bežné bolo manželstvo v regiónoch na úrovni NUTS 3. Najvyšší podiel manželských párov na celkovom počte rodín bol často zaznamenaný v tých regiónoch, kde boli pomerne zriedkavé rodiny s osamelým rodičom. Na mape sú najtmavšou farbou zobrazené tie regióny, kde aspoň štyri z piatich rodín tvorili zosobášené osoby (s deťmi alebo bez nich). Ide o viaceré stredomorské regióny vrátane Cypru, všetky grécke regióny (okrem hlavného mesta Attiki), väčšinu pobrežných regiónov Chorvátska a južné Taliansko, maltské ostrovy Gozo a Comino a Jaén v južnom Španielsku. Manželské páry predstavovali aspoň 80 % všetkých rodín v niektorých vnútrozemských regiónoch severného/stredného Portugalska, niektorých relatívne vidieckych regiónoch Nemecka, vo väčšine regiónov Bulharska a Rumunska a v regióne južného Poľska Rybnicki.

Naopak manželské páry tvorili menej ako polovicu všetkých rodín v piatich regiónoch EÚ-28. Tri z nich boli francúzske zámorské územia: zďaleka najnižší podiel zaznamenala Guyana na atlantickom pobreží Južnej Ameriky – 27,8 %. Ďalšie dva regióny, kde manželské páry predstavovali menej ako polovicu všetkých rodín, sa nachádzali v Spojenom kráľovstve, konkrétne Inner London-East (46,8 %) a Glasgow City (49,4 %). Inak manželstvo bolo dosť nezvyčajné v pomere k iným typom rodinného usporiadania v pobaltských členských štátoch a v severnej polovici Švédska, a to isté platilo v menšej miere aj pre väčšinu regiónov Fínska, južného Švédska, niekoľko regiónov Dánska, Holandska a (južného) Belgicka, väčšinu regiónov Francúzska a Spojeného kráľovstva a pre zoskupenie regiónov v Slovinsku, južnom Rakúsku a Maďarsku.

Definícia páru

Za pár sa na účely sčítania obyvateľov, domov a bytov považujú:

  • manželské páry,
  • páry v registrovanom partnerstve,
  • páry žijúce v konsenzuálnom zväzku.

Za pár sa považujú dve osoby (akéhokoľvek pohlavia), ktoré sa rozhodli žiť spolu ako manželia, v registrovanom partnerstve alebo konsenzuálnom zväzku (konsenzuálny zväzok znamená situáciu, keď dve osoby patria do rovnakej domácnosti a majú medzi sebou vzťah podobný manželstvu, ale nie sú zosobášené ani spolu nežijú v registrovanom partnerstve).

Mnohé členské štáty EÚ prijali právne predpisy na zabezpečenie právneho uznania partnerstiev, občianskoprávnych zväzkov a manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Upozorňujeme, že uvedené údaje sa vzťahujú na situáciu v roku 2011 a že v niektorých členských štátoch EÚ mohlo odvtedy dôjsť k legislatívnym zmenám, ktoré viedli k viacerým formám právne uznaných partnerstiev párov.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke: nariadenie Komisie (ES) č. 1201/2009

Na obrázku 4 vidieť podrobnejšiu analýzu podľa osôb žijúcich ako pár, čo je užší pojem ako rodina (keďže osamelí rodičia sú vylúčení). Sú na ňom zobrazené regióny, v ktorých tri typy párov – manželstvá, registrované partnerstvá a konsenzuálne zväzky – predstavovali najväčší podiel všetkých párov; uvedené údaje však nezohľadňujú relatívnu dôležitosť páru v celkovom počte obyvateľov.

Pomerne vysoký podiel párov v severských a pobaltských členských štátoch sa rozhodol žiť v konsenzuálnom zväzku

Najvyšší podiel párov žijúcich v konsenzuálnom zväzku mali vo všeobecnosti pobaltské a severské členské štáty. V roku 2011 žila v konsenzuálnom zväzku viac než jedna tretina všetkých párov v niekoľkých estónskych a švédskych regiónoch, ako aj dánskom hlavnom meste Byen København. Tak to bolo aj v prípade španielskeho ostrovného regiónu Fuerteventura a francúzskeho zámorského územia Guyana, ktorá bola jediným regiónom na úrovni NUTS 3 , ktorý hlásil, že v konsenzuálnom zväzku žije väčšina jeho párov, približne 55,4 %.

Najvyšší podiel registrovaných partnerstiev bol zaznamenaný v belgických regiónoch – všetky sa nachádzali vo Valónsku. Registrované partnerstvo v Belgicku (cohabitation légale/wettelijke samenwoning) môžu uzavrieť páry rovnakého pohlavia, páry opačného pohlavia, ako aj osoby, ktoré sa rozhodli žiť spolu bez toho, aby mali sexuálny vzťah (napr. príbuzní). Najvyšší podiel registrovaných partnerstiev zaznamenali tri regióny v oblasti Ardennes – Marche-en-Famenne, Neufchâteau a Dinant – niečo nad 8 %.

Relatívny význam manželstva ako inštitúcie odráža do určitej miery alternatívne možnosti párov uzavrieť iné formy partnerstva, ako aj kultúrne rozdiely. Prevažná väčšina párov v mnohých gréckych a poľských regiónoch je zosobášená, pričom podiel manželských párov predstavoval v troch juhovýchodných poľských regiónoch Krośnieński, Nowosądecki a Tarnowski viac ako 99 %.

Páry s deťmi

Obrázok 5 obsahuje analýzu manželských párov a osôb v registrovanom partnerstve, s ktorými býva aspoň jedno dieťa vo veku do 25 rokov. Dve časti obrázku znázorňujú regionálne rozdiely v prípade týchto podskupín obyvateľov v pomere k ich podielu na celkovom počte rodín.

Manželstvo je naďalej najbežnejším typom rodinnej jednotky na výchovu detí

V roku 2011 predstavovali manželské páry s aspoň jedným dieťaťom 33,2 % všetkých rodín v EÚ-28, čo bolo päťkrát viac než podiel párov žijúcich v konsenzuálnom zväzku s aspoň jedným dieťaťom (5,6 % všetkých rodín).

Aj keď sa podiel detí narodených mimo manželstva zvýšil, manželstvo je aj naďalej najbežnejšou formou rodinnej jednotky na výchovu detí. V roku 2011 predstavovali manželské páry, s ktorými býva aspoň jedno dieťa, viac ako 40 % všetkých rodín v Poľsku, Luxembursku, Chorvátsku, Írsku, na Malte a Cypre (kde bol zaznamenaný najvyšší podiel – 45,5 %). Naopak páry žijúce v konsenzuálnom zväzku, s ktorými býva aspoň jedno dieťa, predstavovali viac ako 10 % všetkých rodín vo Francúzsku, vo Švédsku a v Estónsku, ako aj na Islande a v Nórsku. V Estónsku manželské páry s aspoň jedným dieťaťom predstavovali 1,7-krát viac rodín než páry žijúce v konsenzuálnom zväzku s aspoň jedným dieťaťom a tento pomer bol relatívne nízky aj vo Švédsku, Francúzsku, v Bulharsku, Slovinsku, Fínsku, Lotyšsku a Dánsku. Naopak v Grécku predstavovali manželské páry s aspoň jedným dieťaťom 100-krát viac rodín než páry žijúce v konsenzuálnom zväzku s aspoň jedným dieťaťom; tento podiel bol o niečo vyšší ako 30 na Cypre a Malte.

Z obrázku 5 vyplýva, že pokiaľ ide o výchovu detí v regiónoch hlavného mesta, situácia vyzerá rôzne. V regiónoch hlavného mesta tých členských štátov EÚ, v ktorých je manželstvo aj naďalej relatívne bežnou inštitúciou (napríklad Taliansko a Portugalsko), podiel manželských párov, s ktorými býva aspoň jedno dieťa, sa pohyboval blízko celoštátneho priemeru alebo na úrovni nižšej než celoštátny priemer. Naopak v regiónoch hlavného mesta tých členských štátov EÚ, v ktorých je manželstvo relatívne menej bežnou inštitúciou (napríklad Francúzsko a Švédsko), bol podiel manželských párov, s ktorými býva aspoň jedno dieťa, v hlavnom meste vyšší ako celoštátny priemer.

Zdroje a dostupnosť údajov

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa v členských štátoch EÚ vo všeobecnosti vykonáva raz za desať rokov. Tu uvádzané informácie vychádzajú z údajov, ktoré zostavili členské štáty v rámci zberu údajov na účely sčítania obyvateľov v EÚ v roku 2011; nerobili sa žiadne porovnania s výsledkami predchádzajúcich sčítaní.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov má v najširšom zmysle poskytnúť údaje o počte obyvateľov a domovom fonde v danej oblasti. Používa sa aj na zber informácií k hlavným ukazovateľom týkajúcim sa jednotlivcov, rodín, domácností a bytových jednotiek, v ktorých bývajú, inými slovami na zber celého radu geografických, demografických a sociálno-ekonomických informácií. Sčítanie sa tradične vykonáva tak, že sa chodí od dverí k dverám a za každý byt sa spočítavajú osoby. V posledných desaťročiach sa však v mnohých členských štátoch EÚ prešlo od samostatného zberu údajov v súvislosti so sčítaním obyvateľov na štatistiku založenú na administratívnych zdrojoch údajov a výberových zisťovaniach.

Sčítanie predstavuje príležitosť získať komplexný a presný obraz o počte obyvateľov a domovom fonde. Ide o dôležitú úlohu, ktorej výsledkom je jedinečný zdroj údajov s veľkým významom pre tvorbu politiky, keďže v rámci nej sa zbierajú porovnateľné údaje za malé oblasti (obce), ktoré sa môžu agregovať na regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni. Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov sú skutočne jedinečné v tom zmysle, že poskytujú podrobné informácie až po úroveň jednotlivých obcí a zároveň umožňujú vytváranie kontingenčných tabuliek pre rôzne premenné.

Veľké množstvo uvádzaných informácií je založené na pojme „obvyklý pobyt“, ktorý znamená miesto, na ktorom osoba obvykle trávi čas každodenného oddychu, bez ohľadu na dočasnú neprítomnosť na účely rekreácie, dovoleniek, návštev priateľov a príbuzných, služobných ciest, lekárskeho ošetrenia alebo náboženskej púte. Osoby sa považujú za osoby „s obvyklým pobytom“ v regióne, ak tam bývali nepretržite aspoň 12 mesiacov pred referenčným obdobím sčítania obyvateľov, domov a bytov, alebo ak prišli v priebehu 12 mesačného obdobia pred sčítaním a uvádzajú, že tam chcú zostať aspoň jeden rok.

Poznámka: agregáty za EÚ-28 uvedené v tomto článku boli vytvorené z celoštátnych súčtov vytvorených na základe sčítania obyvateľov, domov a bytov. Samy osebe sa nevzťahujú na osobitný referenčný dátum, sú skôr založené na referenčnom období, ktoré sa prijalo na účely sčítania v každom členskom štáte EÚ.

Aplikácia „census hub“ (centrum pre sčítanie) – online prístup k takmer jednej miliarde údajových bodov

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov si vyžadovalo rozsiahle plánovanie a úzku spoluprácu medzi Eurostatom a národnými štatistickými úradmi, aby sa mohlo uľahčiť čo najširšie využívanie tejto štatistiky ako najdôležitejšieho zdroja pre európsku sociálnu štatistiku. Eurostat s týmto cieľom vytvoril online aplikáciu „census hub“, ktorá umožňuje prístup k údajom zo sčítaní, ktoré sa vykonali v 32 európskych štátoch.

Census hub screenshot.jpg

Aplikácia „census hub“ poskytuje príležitosť ľuďom dozvedieť sa viac o mieste, kde bývajú, či už na celoštátnej alebo regionálnej úrovni alebo v prípade konkrétnych miest alebo obcí.

Aplikácia „census hub“ je jednotné kontaktné miesto pre prístup k údajom zo sčítania obyvateľov, domov a bytov uchovávaným vo všetkých členských štátoch EÚ a krajinách EZVO. Rozhranie umožňuje používateľom definovať extrakciu údajov tak, aby zodpovedali ich vlastným potrebám, a špecifikovať svoje vlastné kontingenčné tabuľky, ktoré sa majú vytvoriť na základe podrobných súborov údajov, ktoré má každý národný štatistický úrad. Aplikáciu „census hub“ môžu využívať všetci bezplatne prostredníctvom internetu; je to ľahko použiteľný nástroj, ktorý umožňuje prístup k takmer miliarde údajových bodov v 125 000 jednotlivých obciach.

Eurostat vydá publikáciu založenú na rozsiahlom výbere údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov; mala by vyjsť v druhom polroku 2015.

Aplikácia „census hub“ je dostupná na webovej stránke: https://ec.europa.eu/CensusHub2

Právny základ

Na sčítanie v roku 2011 bol v európskych právnych predpisoch definovaný podrobný súbor harmonizovaných údajov, ktoré sa majú zbierať v každom členskom štáte EÚ, na základe medzinárodných usmernení a odporúčaní(v angličtine), ktoré vypracovala Organizácia Spojených národov, Eurostat a jednotlivé národné štatistické úrady.

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov sa uvádzajú témy, ku ktorým sa majú zbierať údaje, postupy zasielania, ktoré sa majú používať, a hodnotenia kvality, ktoré sa majú vykonávať v súvislosti so sčítaním. Uvedené nariadenie sa však viac zaoberá harmonizáciou výstupov než vstupov a každý členský štát mohol sám posúdiť, ako svoje sčítanie vykoná, a určiť, ktoré zdroje údajov, metódy a techniky sú najvhodnejšie v ich vlastnom kontexte. V záujme dosiahnutia cieľa získať porovnateľné údaje však museli byť splnené určité podmienky, ktoré boli podrobne opísané v súbore vykonávacích nariadení. Nariadenie Európskej komisie (ES) č. 1201/2009 obsahuje definície a technické špecifikácie požadovaných tém (premenných) a členení (napríklad klasifikácie miesta, pohlavia, rodinného stavu a zamestnania) v rámci sčítania, nariadenie Európskej komisie (EÚ) č. 519/2010 obsahuje podrobnosti týkajúce sa dátového výstupu, ktorý sa má použiť na zaslanie údajov Európskej komisii, aby sa splnil definovaný program štatistických údajov (tabulácie), zatiaľ čo vnariadení Európskej komisie (EÚ) č. 1151/2010 sa stanovuje zaslanie správy o kvalite so systematickým opisom použitých zdrojov údajov a o kvalite výsledkov získaných zo sčítania. Ďalšie informácie o právnom základe nájdete na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/eurostat/web/population-and-housing-census/legislation.

Regionálna demografická štatistika

Aj keď sa v tomto vydaní regionálnej ročenky Eurostatu neuvádzajú, Eurostat zbiera širokú škálu údajov pre regionálnu demografickú štatistiku: patria medzi ne údaje o počte obyvateľov a rôznych demografických javoch, ktoré majú vplyv na veľkosť, štruktúru a osobitné charakteristiky obyvateľstva. Tieto údaje sa môžu použiť na rôzne opatrenia v súvislosti s plánovaním, monitorovaním a hodnotením v rade dôležitých sociálno-ekonomických oblastiach politiky, napríklad na:

  • analýzu starnutia obyvateľstva a jeho vplyvu na udržateľnosť a blahobyt,
  • posúdenie hospodárskeho vplyvu demografických zmien,
  • výpočet pomerov a ukazovateľov na obyvateľa – ako napr. regionálneho hrubého domáceho produktu na obyvateľa, ktoré sa môžu použiť na prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov ekonomicky znevýhodneným regiónom;
  • budovanie a monitorovanie imigračných a azylových systémov.

Právny základ pre zber štatistiky obyvateľstva predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 o európskej demografickej štatistike a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 205/2014. Vnariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 351/2010 sa stanovuje zber štatistiky Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane. Ďalšie informácie nájdete vo zvláštnej sekcii na webovej stránke Eurostatu.

Štatistika pohybu a štruktúry obyvateľstva sa čoraz viac používa v súvislosti s tvorbou politiky a poskytuje príležitosť monitorovať demografické správanie v politickom, ekonomickom, sociálnom alebo kultúrnom kontexte. Európsky parlament prijal uznesenie o „demografickej zmene a jej dôsledkoch pre budúcu politiku súdržnosti EÚ“ (2013/C 153 E/02), v ktorom sa zdôraznilo, že demografický vývoj v regiónoch sa musí štatisticky merať a že demografické zmeny by sa mali považovať za prierezový cieľ v rámci budúcej politiky súdržnosti.

Kontext

Demografické zmeny v EÚ budú mať v nasledujúcich desaťročiach pravdepodobne veľký význam, keďže veľká väčšina modelov týkajúcich sa budúcich demografických trendov svedčí o tom, že obyvateľstvo EÚ bude vzhľadom na nepretržite nízku plodnosť a rast strednej dĺžky života naďalej starnúť.

Hoci migrácia zohráva dôležitú úlohu v dynamike obyvateľstva členských štátov EÚ, je nepravdepodobné, že samotná migrácia zmení súčasný trend starnutia obyvateľstva, ktorý zaznamenali mnohé časti EÚ.

Sociálno-ekonomický vplyv starnutia obyvateľstva bude mať pre celú Európu pravdepodobne vážne dôsledky z celoštátneho aj regionálneho hľadiska. Napríklad nízka plodnosť bude viesť k zníženiu počtu študentov vo vzdelávacích zariadeniach, bude menej ľudí v produktívnom veku, ktorí by podporovali zvyšnú časť obyvateľstva a bude vyšší podiel starších osôb (z ktorých niektorí si budú vyžadovať dodatočnú infraštruktúru, služby zdravotnej starostlivosti a prispôsobené bývanie). Tieto štrukturálne demografické zmeny by mohli mať vplyv na schopnosť vlád zvyšovať daňové príjmy, vyvažovať svoje vlastné financie alebo poskytovať primerané dôchodky a služby zdravotnej starostlivosti.

Medzi regióny, ktoré majú podľa prognózy čeliť najväčším demografickým výzvam, patria aj okrajové, vidiecke a postindustriálne regióny, v ktorých bude počet obyvateľov pravdepodobne klesať. Územný rozmer demografických zmien sa prejavuje najmä prostredníctvom:

  • východno-západného vplyvu, pričom veľa členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004, sa stále snaží dohnať vývoj,
  • severo-južného vplyvu, ktorý často spôsobuje veľké rozdiely medzi regiónmi Stredozemia a regiónmi s miernejším podnebím v severnej a západnej časti EÚ,
  • rozdielneho vývoja miest a vidieka, pričom väčšina mestských regiónov naďalej hlási rast počtu obyvateľov, zatiaľ čo počet osôb s obvyklým pobytom v mnohých vidieckych oblastiach klesá,
  • vplyvu regiónu hlavného mesta, keďže niektoré mestá a ich okolité regióny (napríklad v okolí dvoch svetových metropol EÚ – Paríža a Londýna) majú „efekt príťažlivosti“ spojený s lepšími pracovnými príležitosťami,
  • niekoľkých príkladov regionálnych rozdielov na vnútroštátnej úrovni, ktoré môžu mať vplyv na regionálnu konkurencieschopnosť a súdržnosť, napríklad v Nemecku a Turecku (medzi regiónmi na východe a západe) alebo vo Francúzsku, v Taliansku a Spojenom kráľovstve (medzi regiónmi na severe a juhu).

Tvorba politík

Nie je prekvapujúce, že tvorcovia politík, ktorých znepokojuje budúci demografický vývoj, riešili celý rad problémov. Európska komisia prijala oznámenie (KOM(2006) 571) s názvom „Demografická budúcnosť Európy – Pretvorme výzvu na príležitosť“, v ktorom bolo zdôraznených päť ústredných politických prístupov:

  • podpora demografickej obnovy tým, že sa vytvoria lepšie podmienky pre rodiny s deťmi a uľahčí sa zosúladenie pracovného a rodinného života,
  • podpora zamestnanosti na základe väčšieho počtu pracovných miest a dlhšieho a kvalitnejšieho produktívneho veku,
  • produktívnejšia a dynamickejšia EÚ, ktorá zvyšuje produktivitu a hospodársku výkonnosť investovaním do vzdelávania a výskumu,
  • prijatie a integrácia migrantov v EÚ,
  • zabezpečenie udržateľných verejných financií, aby zaručovali primerané dôchodky, sociálne zabezpečenie, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť.

Európa 2020

Okrem toho sa väčšina zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 zaoberá aj demografickými výzvami, najmä starnutím obyvateľstva. Hlavná iniciatíva Inovácia v Únii (v angličtine) poskytuje príležitosť spojiť verejných a súkromných aktérov na rôznych územných úrovniach s cieľom riešiť rôzne výzvy a v roku 2011 bolo vytvorené európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (v angličtine): jeho cieľom je do roku 2020 zvýšiť priemernú dĺžku zdravého života občanov EÚ o dva roky. Ďalšia iniciatíva agenda (v angličtine) podporuje počítačovú gramotnosť a prístup k IKT pre starších členov spoločnosti, zatiaľ čo Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta podporuje dlhší produktívny život vďaka celoživotnému vzdelávaniu a presadzovaniu zdravého a aktívneho starnutia. Okrem toho sa Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu zameriava na primeranosť a udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a dôchodkových systémov a potrebu zabezpečiť primeranú podporu príjmov v starobe a prístup k systémom zdravotnej starostlivosti.

Migrácia

V máji 2015 predstavila Európska komisia európsku migračnú agendu (v angličtine), v ktorej uvádza bezodkladné opatrenia ako reakcie na príliv migrantov a žiadateľov o azyl z celého Stredozemia a v ktorej stanovuje celý rad politických možností pre dlhodobé riadenie migrácie do EÚ. V tejto agende sa uvádza, že aj keď je potrebné reagovať na humanitárne výzvy, musí sa zvýšiť počet navrátení nelegálnych migrantov a zároveň naďalej zachovať právo požiadať o azyl.

V agende sa stanovujú štyri úrovne činností v súvislosti s migračnou politikou EÚ, konkrétne:

  • nová politika v oblasti legálnej migrácie – umožniť EÚ, aby zostala atraktívnou destináciou pre migrantov, najmä zmenou priorít politík v oblasti integrácie migrantov, riadením migrácie prostredníctvom dialógu a partnerstiev s tretími krajinami a modernizáciou systému karty (v angličtine) pre vysoko vzdelané osoby z krajín mimo EÚ,
  • znižovanie motivácie pre nelegálnu migráciu – posilnením úlohy agentúry Frontex (v angličtine), najmä v súvislosti s navrátením migrantov,
  • správa hraníc – pomôcť posilniť schopnosť tretích krajín spravovať svoje hranice,
  • silná spoločná azylová politika – zabezpečiť úplné a jednotné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému (v angličtine).

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Vizualizácia údajov

Publikácie

Hlavné tabuľky

Regional demographic statistics (t_reg_dem)
Crude rates of population change by NUTS 2 regions (tgs00099)
Annual average population (1 000) by NUTS 2 regions (tgs00001)
Population density by NUTS 2 regions (tgs00024)
Total and land area by NUTS 2 regions (tgs00002)
Population at 1 January by NUTS 2 regions (tgs00096)

Databáza

Census 2011 round (cens_11r)
Regional demographic statistics (reg_dem)
Population and area (reg_dempoar)
Fertility (reg_demfer)
Mortality (reg_demmor)
Census: Regional level census 2001 round (reg_demcens)
Regional data (demopreg)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Štatistika_obyvateľstva_na_regionálnej_úrovni&oldid=268304"