Archive:Národné účty a HDP

Údaje z mája 2015. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: august 2016.

Obrázok 1: HDP v bežných trhových cenách, 2004 – 2014
(v mld. EUR)
Zdroj: Eurostat (tec00001) a (nama_10_gdp)

Tabuľka 1: HDP v bežných trhových cenách, 2003 – 2004 a 2012 – 2014
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp), (nama_10_pc) a (tec00114)

Obrázok 2: HDP na obyvateľa v bežných trhových cenách, 2003 a 2013 (¹)
(EÚ-28 = 100; na základe PPS na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (tec00114)

Obrázok 3: Rast reálneho HDP, 2004 – 2014
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Tabuľka 2: Rast reálneho HDP, 2004 – 2014
(zmena oproti predchádzajúcemu roku; priemer 2004 – 2014)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v základných cenách, 2003 a 2013
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %)
Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c)

Obrázok 4: Hrubá pridaná hodnota, EÚ-28, 2004 – 2014
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Obrázok 5: Hrubá pridaná hodnota, EÚ-28, 2004 – 2014
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Obrázok 6: Produktivita práce, EÚ-28, 2004 a 2014
(v tis. EUR na zamestnanú osobu)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10) a (nama_10_a10e)

Tabuľka 4: Reálna produktivita práce, 2004 – 2014
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_lp_ulc)

Obrázok 7: Výdavky na spotrebu a tvorba hrubého kapitálu v stálych cenách, EÚ-28, 2004 – 2014
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Obrázok 8: Ročná miera zmeny
(reálna) vo výdavkových zložkách HDP, EÚ-28, 2004 – 2014
(v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Obrázok 9: Výdavkové zložky HDP, EÚ-28, 2014
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) alebo (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Obrázok 10: Tvorba hrubého fixného kapitálu, 2014
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Tabuľka 5: Investície, 2003, 2008 a 2013
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (tsdec210)

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov, 2014
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) alebo (tec00016), (tec00015) a (tec00013)

Obrázok 12: Rozdelenie dôchodkov, EÚ-28, 2004 – 2014
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) alebo (tec00016), (tec00015) a (tec00013)

Tabuľka 6: Výdavky domácností na spotrebu, 2004, 2009 a 2014
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_pc)

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, opísaných v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom pre celkovú veľkosť ekonomiky, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je HDP na obyvateľa – napríklad v eurách alebo očistené o rozdiely v cenových hladinách – sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie procesu konvergencie v celej Európskej únii (EÚ).

Okrem toho zostavovanie špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údajov o rozdelení dôchodkov a úsporách, môže poskytnúť hodnotný pohľad na hybné sily ekonomickej činnosti a teda slúžiť ako základ pre vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie špecifických politík EÚ.

Hlavné štatistické výsledky

Vývoj v HDP

Rast HDP EÚ-28 (v bežných cenách) sa v roku 2008 podstatne spomalil a HDP v roku 2009 v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy výrazne poklesol. V roku 2010 došlo k obnove úrovne HDP EÚ-28 a tento vývoj (hoci čoraz pomalším tempom) pokračoval aj v rokoch 2011 – 2013, a potom v roku 2014 sa rast opäť zrýchlil, keďže HDP v bežných cenách sa zvýšil o 3,0 %. Do roku 2014 dosiahol HDP v EÚ-28 13,9 bil. (13 900 mld.) EUR, čo je približne o 6,2 % viac než v Spojených štátoch amerických (pozri obrázok 1).

Podiel eurozóny (EZ-19) predstavoval v roku 2014 72,6 % HDP EÚ-28, pričom ide oproti 75,8 % v roku 2009 o pokles. V roku 2014 predstavoval podiel ekonomík piatich najväčších členských štátov EÚ spolu (Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko a Španielsko) 71,4 %. Upozorňujeme, že porovnania medzi krajinami by sa však mali vykonávať obozretne, keďže výkyvy výmenného kurzu môžu výrazne ovplyvniť vývoj hodnôt nominálneho HDP, ak sa prepočítajú na spoločnú menu.

Pri hodnotení životnej úrovne je vhodnejšie používať HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS), inými slovami upravený tak, aby zohľadňoval veľkosť ekonomiky vyjadrenú počtom obyvateľov a aj rozdiely v cenových hladinách jednotlivých krajín. Priemerný HDP na obyvateľa v rámci EÚ-28 v roku 2013 predstavoval 26,6 tis. PPS, čo je o trochu vyššie ako maximálna hodnota (25,9 tis. PPS) dosiahnutá v roku 2008, pred tým, ako sa prejavili dôsledky finančnej a hospodárskej krízy. Relatívne postavenie jednotlivých krajín sa dá vyjadriť porovnaním s priemerom, pričom hodnota EÚ-28 je stanovená na 100. Najvyššia hodnota spomedzi členských štátov EÚ bola zaznamenaná v Luxembursku, kde HDP na obyvateľa v PPS v roku 2013 predstavoval približne 2,6-násobok priemeru EÚ-28 (čo je možné čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu v Bulharsku HDP na obyvateľa v PPS predstavoval v roku 2013 menej ako polovicu priemeru EÚ-28.

Hoci hodnoty PPS by sa mali v zásade používať na porovnania medzi krajinami v jednom roku, a nie v priebehu času, vývoj týchto hodnôt počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii v životnej úrovni, keď sa väčšina členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, priblížila k priemeru EÚ aj napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Zatiaľ čo Luxembursko, Nemecko a Rakúsko v roku 2013 v porovnaní so situáciou v roku 2003 priemer EÚ-28 ešte výraznejšie prekročili, viaceré ďalšie členské štáty EÚ-15, najmä Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko a Belgicko sa k priemeru EÚ-28 počas toho istého obdobia priblížili (pozri obrázok 2), pričom Taliansko a Španielsko sa dostalo z úrovne vyššej alebo rovnej priemeru EÚ-28 na úroveň pod ním. Najväčší posun z pozície pod priemerom EÚ-28 v roku 2003 smerom k priemeru EÚ-28 zaznamenala v roku 2013 Litva, Rumunsko, Estónsko, Slovensko, Lotyšsko, Poľsko a Bulharsko, zatiaľ čo Grécko kleslo ešte viac pod priemer EÚ-28, rovnako aj Cyprus a Slovinsko, ale v oveľa menšej miere.

Dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ a Spojených štátoch amerických v roku 2009 (pozri obrázok 3), po ktorej nasledovalo oživenie v roku 2010. nástup krízy bol viditeľný už v roku 2008, keď došlo k relatívne miernemu poklesu reálneho HDP v Spojených štátoch amerických a k zníženiu miery rastu v EÚ-28. Reálny HDP sa v EÚ-28 v roku 2009 znížil o 4,4 %, v Spojených štátoch amerických došlo k poklesu o 2,8 %. V EÚ-28 došlo po oživení v roku 2010 k zvýšeniu HDP v stálych cenách o 2,1 % a v roku 2011 došlo k ďalšiemu nárastu o 1,7 %; HDP následne v roku 2012 klesol o 0,5 %, v roku 2013 zostal nezmenený a v roku 2014 bol opäť zaznamenaný rast (1,3 %). V eurozóne (EZ-19) bola zodpovedajúca miera rastu v rokoch 2010 a 2011 podobná situácii v EÚ-28, no pokles v roku 2012 bol výraznejší (–0,8 %) a pretrval až do roku 2013 (–0,4 %), potom v roku 2014 došlo opäť k rastu, ktorý bol miernejší (0,9 %) než v EÚ-28 ako celku. V Spojených štátoch amerických bolo oživenie v roku 2010 o niečo výraznejšie než v EÚ-28 a v roku 2011 porovnateľné. Zatiaľ čo v EÚ-28 sa oživenie v roku 2012 zastavilo, v Spojených štátoch amerických pokračovalo, pričom rast v období rokov 2012 – 2014 predstavoval viac ako 2,0 %.

V rámci EÚ boli v raste reálneho HDP veľké rozdiely – v priebehu času aj medzi jednotlivými členskými štátmi. Po poklese vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Poľska v roku 2009 došlo v roku 2010 k obnove hospodárskeho rastu v 22 členských štátoch a tento vývoj pokračoval v roku 2011, keď bol rast reálneho HDP zaznamenaný v 24 členských štátoch EÚ. V roku 2012 však došlo k zvratu a iba polovica členských štátov EÚ-28 (13) hlásila hospodársky rast. V roku 2013 tento počet stúpol na 17 a v roku 2014 na 23 (z 27, za ktoré sú k dispozícii údaje).

Najvyššie tempo rastu bolo v roku 2014 zaznamenané v Írsku (4,8 %), Maďarsku (3,6 %), na Malte (3,5 %) a v Poľsku (3,4 %). V roku 2014 bol rast v Španielsku (1,4 %) nepatrne nad priemerom EÚ-28 (1,3 %) a pre španielsku ekonomiku išlo o prvý ročný rast od roku 2008. Zatiaľ čo v roku 2014 bol rast HDP v Portugalsku (0,9 %) a Grécku (0,8 %) pod priemerom EÚ-28, v prípade Portugalska to bol prvý ročný rast od roku 2010 a v prípade Grécka od roku 2007. V roku 2014 došlo už tretí rok za sebou k poklesu ekonomiky na Cypre, v Taliansku a vo Fínsku, pričom v Chorvátsku sa obdobie nepretržitého poklesu reálneho HDP predĺžilo na šesť rokov: pokles v roku 2014 bol pomerne mierny v troch z týchto štyroch členských štátov, výnimkou bol Cyprus, kde sa HDP znížil o 2,3 %.

Z analýzy za celé minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy sa znížila celková výkonnosť ekonomík členských štátov EÚ. Priemerné ročné tempo rastu od roku 2004 do roku 2014 v prípade EÚ-28 predstavovalo 0,9 % a v prípade eurozóny (EZ-19) 0,7 %. Najvyšší rast podľa tohto meradla zaznamenalo Poľsko (priemerný rast 3,9 % za rok) a Slovensko (3,8 % za rok), za nimi nasledovalo Rumunsko (2,7 %), Bulharsko, Lotyšsko a Malta (2,5 %). Naproti tomu v Grécku, Taliansku a Portugalsku sa reálny HDP v období rokov 2004 až 2014 vyvíjal celkovo negatívne.

Hlavné agregáty HDP

Ak HDP hodnotíme z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 vidno prehľad relatívnej dôležitosti desiatich činností, pokiaľ ide o ich príspevok k hrubej pridanej hodnote. Od roku 2003 do roku 2013 podiel priemyslu na pridanej hodnote v EÚ-28 klesol o 1,2 percentuálneho bodu na 19,1 %, pričom mal tesný náskok pred veľkoobchodom a maloobchodom, dopravou a ubytovacími a stravovacími službami (19,0 %), ktorých podiel sa za uvedené desaťročie takisto znížil, a to o 0,7 percentuálneho bodu. Podiel verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva sa v roku 2013 zasa zvýšil o 1,0 percentuálneho bodu a stúpol tak na úroveň 19,4 %, čím sa tieto činnosti dostali z tretej pozície na prvé miesto z hľadiska pridanej hodnoty (keď zostaneme na tejto úrovni špecifikácie). Ďalší najväčší podiel pripadal v roku 2013 na činnosti v oblasti nehnuteľností (11,2 %), za nimi nasledovali odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby (ďalej len „obchodné služby“) (10,4 %), stavebníctvo (5,7 %), finančné a poisťovacie činnosti (5,5 %) and informácie a komunikácia (4,5 %). Najmenší podiel pripadal na zábavu a ostatné činnosti (3,6 %) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1,7 %).

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ-28 v roku 2013 predstavoval 73,6 % v porovnaní so 71,5 % v roku 2003. Služby mali relatívne významné postavenie najmä v Luxembursku, na Cypre, Malte, v Grécku, vo Francúzsku (údaje za rok 2012), v Spojenom kráľovstve, Belgicku a Dánsku, kde na ne pripadali viac ako tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty.

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy ako napr. technologická zmena, vývoj relatívnych cien či outsourcing a globalizácia, v dôsledku čoho sa priemyselná výroba v rámci aj mimo EÚ často presúva do regiónov s nižšími nákladmi práce. Viacero činností výrazne zasiahla finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky. K najhlbšiemu poklesu došlo vo výrobnom odvetví, kde sa pridaná hodnota v EÚ-28 od roku 2007 do roku 2009 celkovo znížila o 12,6 % (v objemovom vyjadrení); od roku 2011 do roku 2013 sa priemyselná produkcia v EÚ-28 znížila ešte o 1,2 %. Najhlbší a najdlhší pokles zaznamenalo stavebníctvo, kde produkcia od roku 2007 do roku 2013 klesala každý rok a celkovo sa znížila o 18,4 %. keď v roku 2014 došlo v stavebníctve k nárastu o 0,7 %, išlo o prvý ročný rast za sedem rokov. Obchodné služby, ako aj veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby zaznamenali v roku 2009 relatívne veľký pokles pridanej hodnoty, a to o –7.1 % a –6.0 %. V rokoch 2012 a 2013 produkcia v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb ešte dvakrát poklesla, hoci miernejšie. Produkcia v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove bola v roku 2009 relatívne stabilná. Následne v roku 2010 klesla o 3,1 % a v roku 2012 ešte o 4,2 %. Menší pokles pridanej hodnoty bol počas krízy zaznamenaný aj v prípade ostatných činností, a to najmä v prípade finančných a poisťovacích služieb a v prípade umenia, zábavy, rekreácie a ostatných činností v rokoch 2009, 2010 a 2013 (pozri obrázok 4). Ročný pokles pridanej hodnoty v ani jednom roku počas krízy nezaznamenali dve činnosti uvedené na obrázkoch 4 a 5: činnosti v oblasti nehnuteľností; verejná správa a obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc.

V roku 2014 bol v porovnaní s rokom 2013 zaznamenaný rast v prípade všetkých činností. Činnosťami s najsilnejším rastom boli poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (2,8 %), obchodné služby (2,5 %) a veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby (2,1 %), kým v prípade finančných a poisťovacích služieb dosiahol rast len 0,1 %.

Produktivita práce

Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu za desaťročné obdobie od roku 2004 do roku 2014 vyplýva, že k zvýšeniu (v bežných cenách) došlo v prípade všetkých činností, väčšinou v rozsahu od 16,9 % v prípade veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb do 30,9 % v prípade priemyslu, pričom pod týmto rozpätím sa nachádzala len produktivita práce na zamestnanú osobu v oblasti informačných a komunikačných služieb (3,0 %) a obchodných služieb (8,4 %) (pozri obrázok 6).

Aby sa vylúčil vplyv inflácie, produktivita práce na osobu sa môže vypočítať aj na základe údajov o produkcii v stálych cenách. Údaje o vývoji produktivity meranej buď na zamestnanú osobu alebo na odpracovanú hodinu sa uvádzajú v tabuľke 4. Produktivita práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení sa od roku 2004 do roku 2014 zvýšila takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, pokles zaznamenalo iba Grécko, Taliansko a Luxembursko (2004 až 2012); k poklesu došlo aj v Chorvátsku, to však môže, aspoň čiastočne, súvisieť s prerušením porovnateľnosti časového radu. Za rovnaké obdobie (2004 až 2014) sa produktivita práce na odpracovanú hodinu zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Grécka a Talianska. Ak neberieme do úvahy tie členské štáty, v prípade ktorých bola prerušená porovnateľnosť radov, najväčšie zvýšenie podľa obidvoch meradiel reálnej produktivity práce, ako sa uvádza v tabuľke 4, bolo zaznamenané v Bulharsku, Estónsku, Litve a na Slovensku.

Spotreba a investície

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ-28 od roku 2004 do roku 2014 napriek miernemu poklesu v rokoch 2009 a 2012 v objemovom vyjadrení zvýšili o 9,0 % (pozri obrázok 7). Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy sa od roku 2004 do roku 2014 zvýšili o niečo rýchlejším tempom až o 13,0 %. Za rovnaké obdobie sa tvorba hrubého kapitálu znížila o 1,8 %, čo bolo do veľkej miery spôsobené prudkými poklesmi v rokoch 2009, 2012 a 2013, zatiaľ čo rast vývozu bol v posledných rokoch oveľa vyšší než rast dovozu.

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (NZISD) sa po poklese v roku 2009 znovu zvýšili v roku 2010 (o 0,8 % v objemovom vyjadrení), ďalej rástli aj v roku 2011 (0,3 %), no následne v rokoch 2012 a 2013 opäť poklesli (–0,7 % a 0,1 %). V roku 2014 sa tieto výdavky zvýšili o 1,3 %%, čo je najväčší ročný nárast v reálnom vyjadrení od roku 2007. V roku 2010 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ-28 v objemovom vyjadrení spomalilo a v období rokov 2011 až 2013 zostala táto miera zmeny relatívne stabilná (v rozpätí 0,3 % až –0.2 %), ale v roku 2014 došlo opäť k výraznejšiemu rastu (1,0 %). Tvorba hrubého fixného kapitálu EÚ-28 sa napriek nárastu v roku 2011 (2,0 %) zo svojho prudkého poklesu v roku 2009 (–11,9 %) úplne nezotavila a v rokoch 2012 a 2013 sa vrátila k negatívnej miere zmeny. V roku 2014 sa tvorba hrubého fixného kapitálu zvýšila o 2,3 % v reálnom vyjadrení, čo je najväčší nárast od roku 2007.

V roku 2014 predstavoval podiel výdavkov domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam na spotrebu v stálych cenách 56,9 % HDP EÚ-28, zatiaľ čo podiel výdavkov verejnej správy bol 20,9 % a podiel tvorby hrubého fixného kapitálu zasa 19,3 % (pozri obrázok 9).

Medzi členskými štátmi EÚ boli veľké rozdiely v celkovej intenzite investícií, a to môže čiastočne odrážať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky (pozri obrázok 10). Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP bol v roku 2014 v EÚ-28 na úrovni 19,3 % a v eurozóne (EZ-19) 19,5 %. Najväčší bol v Estónsku (25,8 %), Českej republike (25,3 %), v Belgicku, vo Švédsku (v obidvoch prípadoch 23,1 %) a v Lotyšsku (23,0 %) a najmenší na Cypre (10,8 %) a v Grécku (11,6 %).

Prevažná väčšina investícií pripadala na súkromný sektor, ako vidieť v tabuľke 5: V roku 2013 dosiahli investície podnikov a domácností 16,7 % HDP EÚ-28, zatiaľ čo zodpovedajúci podiel v prípade investícií verejného sektora predstavoval 3,0 %. V relatívnom vyjadrení boli investície verejného sektora a investície podnikateľského sektora najvyššie v Estónsku (5,5 % a 17,8 % HDP) , zatiaľ čo investície domácností boli najvyššie vo Fínsku (6,4 %). Investície domácností (ako podiel na HDP) boli v roku 2013 výrazne nižšie ako v roku 2003 v Írsku, Španielsku a na Cypre, zatiaľ čo v Rumunsku boli výrazne vyššie (v roku 2012 oproti roku 2003). Z podobného porovnania v prípade podnikateľských investícií vyplýva, že k relatívne veľkému poklesu došlo v Estónsku, Slovinsku a na Slovensku.

Dôchodky

Z analýzy HDP v rámci EÚ-28 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancov, ktorých podiel na HDP v roku 2014 predstavoval 47,9 %. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov predstavoval 40,2 % HDP a podiel daní z produkcie a dovozu mínus subvencie 11,9 % (pozri obrázok 11). Najnižší podiel odmien zamestnancov na HDP malo Rumunsko (31,3 %), po ňom nasledovalo Grécko (33,4 %), kým podiely na úrovni 50,0 % alebo vyššie boli zaznamenané v siedmich členských štátoch EÚ, z ktorých najvyššiu úroveň 53,1 % dosiahlo Dánsko.

Na obrázku 12 (základom sú bežné ceny) vidieť, že agregované dôchodky sa do roku 2011 alebo 2012 zotavili zo strát, ku ktorým došlo počas finančnej a hospodárskej krízy. Odmeny zamestnancov sa v roku 2009 znížili o 2,9 %, ale do roku 2014 boli o 8,5 % vyššie ako ich úroveň zaznamenaná v roku 2008. V prípade hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov došlo už v roku 2008 ku stagnácii, po ktorej v roku 2009 nasledoval pokles o 7,9 %; do roku 2011 sa tieto agregované dôchodky vrátili na úroveň svojho predkrízového maxima (v roku 2008) a v roku 2014 ho presiahli o 4,1 %. Pokles daní z produkcie a dovozu mínus subvencie sa začal už v roku 2008 (–3,1 %) a v roku 2009 sa zrýchlil (–9,3 %); do roku 2011 sa tieto straty vyrovnali a v roku 2014 tieto agregované dôchodky presiahli predchádzajúce maximum (v roku 2007) o 9,7 %.

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu vo väčšine členských štátov EÚ v roku 2014 predstavovali aspoň polovicu HDP; tento podiel bol najväčší v Grécku (69,5 %), na Cypre (68,7 %), v Portugalsku (64,0 %) a Litve (63,7 %). Naopak najmenší bol v Luxembursku (29,6 %, údaje za rok 2013), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (24,6 tis. EUR) – pozri tabuľku 6. V roku 2014 boli priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa vo Fínsku o 5,3 tis. EUR vyššie ako pred 10 rokmi; najmenší nárast za to isté obdobie zaznamenalo Grécko, Írsko a Maďarsko.

Zdroje a dostupnosť údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia ESA 2010 bola prijatá v máji 2013 a používa sa od septembra 2014. Je v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty 2008 SNA.

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné a finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú ročne a štvrťročne.

HDP je základným ukazovateľom v národných účtoch, ktorý je súhrnným vyjadrením ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou, výdavkovou metódou, a dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa eliminuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa môžu prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím parít kúpnej sily (PPP), ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny, a nie s použitím trhových výmenných kurzov; týmto spôsobom sa eliminujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ-28 (stanoveného na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ-28; tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročného tempa rastu HDP v stálych cenách, inými slovami zmena HDP v objemovom vyjadrení slúži na porovnania dynamiky hospodárskeho vývoja tak v priebehu času, ako aj medzi ekonomikami s rozdielnou veľkosťou, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností: na najvyššej agregovanej úrovni analýzy existuje desať položiek NACE Rev. 2: poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné činnosti a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení. Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania – inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien; každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP na odpracovanú hodinu, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú medzi krajinami a činnosťami veľké rozdiely.

Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníka, do ktorých domácnosti zapisujú svoje nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie výrobkov a služieb, ako aj druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje len každých päť rokov – posledným referenčným rokom, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, je rok 2010.

Kontext

Európske inštitúcie, orgány verejnej správy, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých môžu prijímať rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a definícií umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých hospodárstiev, napr. vzájomnej závislosti hospodárstiev členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jedno z hlavných použití údajov národných účtov je spojené s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu hospodárstva, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov Európska centrálna banka (ECB). Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľké množstvo menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zvyšku ekonomiky.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti monitoruje hospodársky vývoj a vypracúva dve hlavné výročné hospodárske správy, ktoré pomáhajú identifikovať hospodárske problémy: ročný prieskum rastu a správa o mechanizme varovania. Prvá obsahuje analýzu pokroku, ktorý EÚ dosiahla pri plnení svojich dlhodobých, strategických priorít, spolu s hodnotením vývoja zamestnanosti a makroekonomického vývoja, a stanovujú sa v nej priority pre nadchádzajúci rok, zatiaľ čo v druhej sa identifikujú členské štáty EÚ, v ktorých by mohlo dôjsť k nerovnováham (napr. k poklesu konkurencieschopnosti alebo k majetkovým bublinám). Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti] okrem toho vypracúva dvakrát ročne (na jar a na jeseň) makroekonomické prognózy Európskej komisie. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ, ale obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré nečlenské krajiny.

Všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je aj analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficit verejných financií a verejný dlh v pomere k HDP. Ďalšie infomácie sú uvedené v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje európskych národných a regionálnych účtov slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Podpora väčšieho hospodárskeho rastu a väčšieho počtu pracovných miest je strategickou prioritou EÚ aj členských štátov a je súčasťou stratégie Európa 2020. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch hospodárstva EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy.

Európska komisia vykonáva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posudzovanie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne s použitím ekonomických účtov za poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ stále častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé ciele, či už záväzné alebo nie. V prípade niektorých z nich sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3,00 % HDP.

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná na hrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem použitia na stanovenie rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmedzeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci. Majú o ne záujem aj sociálni partneri, ako sú napr. predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Okrem toho slúžia aj výskumným pracovníkom a analytikom na analýzy hospodárskeho cyklu a dlhodobých hospodárskych cyklov a ich usúvzťažňovanie s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.

Pozri aj (všetky v angličtine)

European sector accounts — background (background article) (v angličtine)
Main users of national accounts (background article) (v angličtine)
Sector accounts (v angličtine)
Update of the 1993 SNA and revision of ESA 95 (background article) (v angličtine)

Ďalšie informácie z Eurostatu

Hlavné tabuľky

National accounts (including GDP) (t_na), pozri (v angličtine):

Annual national accounts (t_nama)

Databáza

National accounts (ESA 2010) (na10), pozri (v angličtine):

Annual national accounts (nama_10)

Zvláštna sekcia

National accounts (including GDP) (v angličtine)

Metodológia/Metaúdaje

Súbory metaúdajov ESMS

Annual national accounts (ESMS metadata file — nama_esms) (v angličtine)
Supply, use and Input-output tables (ESMS metadata file — naio_esms) (v angličtine)

Metodické príručky