Highlights

Stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete si vyžaduje ambiciózne opatrenia, ktoré európskym občanom a podnikom umožnia využívať výhody udržateľnej zelenej transformácie.

Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov má mnoho potenciálnych prínosov vrátane zníženia skleníkový plyn Emisie CO2, diverzifikácia dodávok energie a znížená závislosť od fosílne palivá trhy (najmä s ropou a plynom). Rast obnoviteľných zdrojov energie môže stimulovať aj zamestnanosť v EÚ prostredníctvom vytvárania pracovných miest v oblasti nových „zelených“ technológií, ktoré budú jedným zo základných kameňov budúcej Dohody o čistom priemysle.

Tento článok poskytuje najnovšie štatistiky o podiele energia z obnoviteľných zdrojov celkovo a v 3 oblastiach spotreby (elektrina, vykurovanie a chladenie a doprava) v Európska únia . Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú veternú energiu, slnečnú energiu (tepelnú, fotovoltickú a koncentrovanú), vodnú energiu, prílivovú energiu, geotermálnu energiu, teplo z okolia zachytávané tepelnými čerpadlami, biopalivá a obnoviteľnej časti odpad .

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v rokoch 2004 až 2023 takmer strojnásobil

EÚ dosiahla v roku 2023 podiel 24,5 % na svojej hrubej konečnej spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov, približne 1,5 percentuálnych bodov vyššia ako v roku 2022 a takmer trikrát vyššia ako v roku 2004 (9,6 %).EÚ 2023/2413v súvislosti s podporou využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 zrevidoval smerom nahor z 32 % na 42,5 % (s cieľom zvýšiť ho na 45 %). Krajiny EÚ preto musia zintenzívniť svoje úsilie o kolektívne splnenie nového cieľa EÚ do roku 2030, ktorý si vyžaduje zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe EÚ o takmer 20 percentuálnych bodov.

Na ilustrácii 1 sú uvedené najnovšie dostupné údaje o podiele energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe.

Figure 1: Share of energy from renewable sources, 2023
(% of gross final energy consumption)
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

Švédsko sa umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín EÚ, pričom dve tretiny (66,4 %) jeho hrubej konečnej spotreby energie pochádzali v roku 2023 z obnoviteľných zdrojov. Švédsko sa spoliehalo predovšetkým na tuhé biopalivá, vodnú a veternú energiu. Nasledovalo Fínsko s 50,8 %, ktoré sa spoliehalo aj na tuhé biopalivá, veternú a vodnú energiu, zatiaľ čo Dánsko sa umiestnilo na treťom mieste so 44,9 %, pričom väčšina jeho energie z obnoviteľných zdrojov pochádzala z tuhých biopalív a veternej energie. Najnižší podiel energie z obnoviteľných zdrojov bol zaznamenaný v Luxembursku (11,6 %, Belgicku (14,7 %) a na Malte (15,1 %).

V tabuľke 1 sú uvedené údaje za všetky vykazujúce krajiny.

Table 1: Share of energy from renewable sources, 2004-2023
(% of gross final energy consumption)
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

Niektoré krajiny použili štatistické prenosy na udržanie vyšších úrovní, než sú ich ciele na rok 2020 (čo je povinnosť na obdobie 2021 – 2030). Štatistické prenosy sú dohody medzi krajinami EÚ o prenose určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu do iného členského štátu. Podrobnejšie informácie o štatistických prenosoch vykázaných za referenčný rok 2023 sú uvedené v tabuľke 1a.

Table 1a: Statistical transfers reported by countries for reference year 2023
(1 000 tonnes of oil equivalent, ktoe)
Source: Eurostat (nrg_ind_stjpjss)

Zvyšok štatistických zistení tohto článku sa zaoberá vývojom podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2004 až 2023 v troch oblastiach: elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy.

Veterná a vodná energia poskytujú najviac obnoviteľnej elektrickej energie; Solárna energia je najrýchlejšie rastúcim zdrojom energie

V pravidlách započítavania v smernici (EÚ) 2018/2001 sa stanovuje, že elektrina vyrobená vodnou a veternou energiou sa musí normalizovať, aby sa zohľadnili ročné výkyvy počasia (normalizácia vodnej energie za posledných 15 rokov a veternej energie za posledných 5 rokov, pričom sa oddelí normalizácia veternej energie na pevnine a na mori). V tomto článku sa uvádzajú výsledky uplatňovania týchto účtovných pravidiel.

Rast elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v období rokov 2013 až 2023 vo veľkej miere odráža rozšírenie dvoch obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ, konkrétne veternej a solárnej energie. V roku 2023 tvorili obnoviteľné zdroje energie 45,3 % hrubej spotreby elektrickej energie v EÚ, čo je o viac ako 4 percentuálne body viac ako v predchádzajúcom roku (41,2 % v roku 2022).

Veterná a vodná energia predstavovali viac ako dve tretiny celkovej elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov (38,5 % a 28,2 %). Zvyšná tretina vyrobenej elektrickej energie pochádzala zo slnečnej energie (20,5 %), tuhých biopalív (6,2 %) a iných obnoviteľných zdrojov (6,6 %). Solárna energia je najrýchlejšie rastúcim zdrojom: V roku 2008 to bolo 1 %. To znamená, že nárast elektrickej energie zo slnečnej energie bol dramatický, pričom sa zvýšil len zo 7,4 TWh v roku 2008 na 252,1 TWh v roku 2023.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie je znázornený na obrázku 2.

Figure 2: Share of energy from renewable sources in gross electricity consumption, 2023
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

Spomedzi krajín EÚ bolo viac ako 75 % elektrickej energie spotrebovanej v roku 2023 vyrobených z obnoviteľných zdrojov v Rakúsku (87,8 %), Švédsku (87,5 %) a Dánsku (79,4 %). Spotreba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov bola vysoká aj v Portugalsku (63,0 %), Chorvátsku (58,8 %), Španielsku (56,9 %), Lotyšsku (54,3 %) a Fínsku (52,4 %), čo predstavuje viac ako polovicu spotrebovanej elektrickej energie. Na druhom konci stupnice bol podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nižší ako 20 % na Malte (10,7 %), v Česku (16,4 %), Luxembursku (18,0 %) a Maďarsku (19,5 %). Krajina EZVO Nórsko a kandidátska krajina Albánsko vyrobili viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako celkové množstvo elektriny, ktoré spotrebovali v roku 2023, čo viedlo k podielu vyššiemu ako 100 %.

Podrobnejšie informácie sú uvedené v tabuľke 2.

Table 2: Share of energy from renewable sources in gross electricity consumption, 2004-2023
(% of gross final electricity consumption)
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

Takmer štvrtina energie využívanej na vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov

V roku 2023 predstavovala energia z obnoviteľných zdrojov 26,2 % celkovej spotreby energie na vykurovanie a chladenie v EÚ, pričom sa zvýšila z 11,7 % v roku 2004. K tomuto rastu prispel vývoj v priemyselnom sektore, službách a domácnostiach. Zohľadňuje sa aj energia z okolia zachytená tepelnými čerpadlami na vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení je znázornený na ilustrácii 3.

Figure 3: Share of energy from renewable sources for heating and cooling, 2023
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

V krajinách EÚ predstavoval podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení viac ako polovicu vo Švédsku (67,1 %), Estónsku (66,7 %), Lotyšsku (61,4 %), Fínsku (61,3 %), Dánsku (54,9 %) a Litve (53,6 %). Na druhej strane škály boli krajinami EÚ s podielom energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení nižším ako 10 % Írsko (7,9 %) a Holandsko (9,6 %), pozri tabuľku 3.

Table 3: Share of energy from renewable sources in heating and cooling, 2004-2023
(%)
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

10,8 % energie z obnoviteľných zdrojov použitej v dopravných činnostiach v roku 2023

EÚ sa dohodla na stanovení spoločného cieľa 29 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov (vrátane kvapalných biopalív, vodíka, biometánu, „zelenej“ elektrickej energie atď.) využívanej v doprave do roku 2030.

Priemerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sa zvýšil z 1,6 % v roku 2004 na 10,8 % v roku 2023. Spomedzi krajín EÚ sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe paliva v doprave pohyboval od najvyšších hodnôt 33,6 % vo Švédsku a 20,6 % vo Fínsku až po menej ako 5 % v Chorvátsku (0,9 %), Lotyšsku (1,4 %) a Grécku (3,9 %). Krajina EZVO Nórsko takisto vykázala vysoký podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe paliva v doprave (27,7 %), zatiaľ čo kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny vykazujú veľmi nízky podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (z nuly na približne 1 %). Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave je znázornený na ilustrácii 4.

Figure 4: Share of energy from renewable sources in transport, 2023 (% of gross final energy consumption)
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

Podrobnejšie informácie o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sú uvedené v tabuľke 4.

Table 4: Share of energy from renewable sources in transport, 2004-2023
(% of final energy consumption in transport)
Source: Eurostat (nrg_ind_ren)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Údaje uvedené v tomto článku sú založené na energetickej štatistike, na ktorú sa vzťahujeRegulation (EC) No 1099/2008 o energetickej štatistike. Okrem toho metodika stanovená vDirective 2009/28/EC používa sa do referenčného roku 2020. Od roku 2021 sa výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov riadi pravidlami započítavania stanovenými vDirective 2018/2001/EU o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. V dôsledku zmeny právneho základu došlo v rokoch 2020 až 2021 k prerušeniu série údajov. Ďalším dôležitým aspektom, ktorý treba zohľadniť pri porovnávaní údajov za rok 2020 s údajmi za rok 2021, je zrušenie obmedzení spojených s pandémiou COVID-19, ktoré viedlo k zvýšeniu spotreby energie a možnému zníženiu podielu obnoviteľných zdrojov energie. Čitateľom sa odporúča, aby analyzovali rozdiely medzi oboma smernicami (smernica RED I a smernica RED II), trhom s energiou a všetkými vnútroštátnymi špecifikami predtým, ako vyvodia akékoľvek závery z porovnania roku 2021 s predchádzajúcimi časovými radmi. Ak je lehota na transpozíciu2023/2413skončí v roku 2025, výpočty sa prispôsobia uvedenej zmene.

Pri analýze zlomu v časovom rade medzi rokmi 2020 a 2021 sa vyskytli niektoré prípady, v ktorých sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov podstatne zmenil:

Bulharsko: pokles o viac ako 6 percentuálnych bodov z dôvodu neschopnosti nahlásiť určitú časť svojich tuhých a plynných biopalív ako vyhovujúcu. To sa môže v budúcnosti zmeniť, keď budú môcť využiť certifikačný postup.

Dánsko: zvýšenie približne o 10 percentuálnych bodov v dôsledku zníženia ich štatistických prenosov (ako predávajúceho).

Estónsko: zvýšenie o približne 7,5 percentuálneho bodu, najmä preto, že začala vykazovať používanie tepelných čerpadiel na vykurovacie účely (ktoré, hoci už existovali, Estónsko ho v minulosti nenahlásilo).

Írsko: pokles o viac ako 3,5 percentuálneho bodu v dôsledku ich rozhodnutia nepoužívať štatistické prenosy v roku 2021, ako aj neschopnosti nahlásiť určitú časť svojich tuhých a plynných biopalív ako vyhovujúcu.

Údaje sú k dispozícii za všetky krajiny EÚ, ako aj za Nórsko, Čiernu Horu, Srbsko, Albánsko, Severné Macedónsko, Kosovo*, Gruzínsko a Moldavsko. Údaje sú vo všeobecnosti úplné a porovnateľné medzi jednotlivými krajinami.

^{Kosovo*: Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.}

Štatistické revízie súborov údajov predložených vykazujúcimi krajinami v ich ročných dotazníkoch o energetike zohrali úlohu pri zmene údajov počas dlhého obdobia. V dôsledku smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a požiadavky nariadenia o energetickej štatistike vykazovať podrobné údaje o spotrebe energie v domácnostiach krajiny oveľa užšie monitorujú toky komodít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov vo svojich hospodárstvach. Veľmi významným prípadom je spotreba biomasy, kde krajiny začínajú nové podrobnejšie prieskumy, ktoré zvyčajne vedú k vyšším množstvám biomasy, a teda k zvýšeniu konečnej energetickej spotreby biomasy. V dôsledku toho, že viaceré krajiny revidovali svoje údaje, bol zaznamenaný výrazný nárast ich podielu energie z obnoviteľných zdrojov (napr. Chorvátsko, Francúzsko, Litva, Maďarsko a nedávno Poľsko).

Hrubá konečná energetická spotreba je vymedzená v smernici 2009/28/ES o obnoviteľných zdrojoch energie (RED I) ako energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby (vrátane verejných služieb), poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo vrátane spotreby elektriny a tepla energetickým odvetvím na výrobu elektriny a tepla a vrátane strát elektriny a tepla pri distribúcii a prenose. Koncepcia výroby pohonných hmôt v doprave je zahrnutá do vymedzenia pojmu v smernici (EÚ) 2018/2001 o energii z obnoviteľných zdrojov (RED II), ale s vykonávaním2023/2413.

Výroba energie z neobnoviteľných komunálnych odpadov sa odvodila z podielu biomasy na vykurovaní a výrobe elektrickej energie. Spotreba potrubnej dopravy bola zahrnutá do hrubej konečnej energetickej spotreby v súlade so sektorovou klasifikáciou nariadenia o energetickej štatistike. Na zlepšenie presnosti a konzistentnosti s národnými štatistikami pri výpočte podielov energie z obnoviteľných zdrojov sa použili národné hodnoty výhrevnosti, ak boli k dispozícii, na prepočet množstiev všetkých energetických výrobkov na energetické jednotky namiesto štandardných hodnôt výhrevnosti. Výnimkou je používanie palív v doprave, kde sa používajú hodnoty výhrevnosti z prílohy III k smernici RED I alebo smernici RED II.

Údaje za obdobie rokov 2004 – 2010: Smernica 2009/28/ES ešte neexistovala alebo nebola transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov. Hodnoty v týchto rokoch sa nepoužívajú na meranie súladu právnych predpisov s orientačnou trajektóriou vymedzenou v časti B prílohy I k smernici (RED I). V smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanovuje, že do cieľov by sa mali započítavať len biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti. Rozhodlo sa, že v rokoch 2004 – 2010 sa všetky biopalivá a biokvapaliny započítajú do čitateľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Údaje za roky 2011 – 2020: Súlad s článkom 17 (Kritériá udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny) sa musí posúdiť vzhľadom na článok 18 (Overovanie súladu s kritériami udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny). Od referenčného roku 2011 majú krajiny vykazovať ako vyhovujúce len tie biopalivá a biokvapaliny, v prípade ktorých možno v plnej miere preukázať súlad s článkom 17 aj článkom 18. Do príslušných podielov obnoviteľných zdrojov energie sa započítavajú len nahlásené vyhovujúce biopalivá a biokvapaliny. V niektorých krajinách nebola spotreba biopalív a biokvapalín v období rokov 2011 – 2015 certifikovaná ako vyhovujúca (udržateľná) z dôvodu neskorého vykonávania smernice 2009/28/ES. Zatiaľ čo podiel energie z obnoviteľných zdrojov ako celku sa od roku 2004 zvyšuje, v rokoch 2010 až 2011 sa jej podiel v doprave znížil. Čiastočne to možno pripísať úplnej absencii vyhovujúcich biopalív oznámených niekoľkými krajinami EÚ (krajiny síce uviedli určité využitie biopalív, ale v roku 2011 žiadne alebo len veľmi málo z nich spĺňalo požiadavky). Keďže niektoré krajiny ešte v plnej miere nevykonali všetky ustanovenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, niektoré biopalivá a biokvapaliny sa v období rokov 2011 – 2015 nepovažovali za vyhovujúce (udržateľné).

Údaje za rok 2021 a nasledujúce roky: Súlad s článkom 29 („Kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy“) sa musí posudzovať aj so zreteľom na článok 30 („Overenie súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov“). Od údajov z druhého polroka 2021 by krajiny mali vykazovať ako vyhovujúce len tie biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, v prípade ktorých možno v plnej miere preukázať súlad s článkami 29 a 30. V opačnom prípade (aj keď súlad nemožno preukázať, pretože neexistuje vnútroštátny právny základ) by sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy nemali vykazovať ako vyhovujúce a nemali by sa započítavať do čitateľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie je vymedzený ako pomer medzi elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie a hrubou vnútroštátnou spotrebou elektrickej energie. Ako sa uvádza v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, hrubá konečná spotreba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Patria sem vodné elektrárne (okrem vodnej elektrickej energie vyrábanej z prečerpávacích vodných elektrární využívajúcich vodu, ktorá bola predtým prečerpaná do hornej nádrže), ako aj elektrická energia vyrábaná z tuhých biopalív/odpadu, veterných, solárnych a geotermálnych zariadení. V smernici sa takisto vyžaduje normalizácia výroby elektrickej energie z vodnej a veternej energie. Vzhľadom na 15-ročnú požiadavku normalizácie výroby vodnej energie a dostupnosť energetickej štatistiky (za EÚ počnúc rokom 1990) časové rady tohto ukazovateľa pred rokom 2004 nie sú k dispozícii. V súvislosti s realizáciou2023/2413elektrina používaná na výrobu palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa odpočíta od množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov, keďže palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa započítajú v odvetví spotreby.

Na účely výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení sa konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybárstve na účely vykurovania a chladenia plus diaľkové vykurovanie vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie. Celková konečná spotreba na vykurovanie a chladenie je konečná spotreba všetkých energetických komodít okrem elektriny na iné účely ako na dopravu plus spotreba tepla na vlastné použitie v elektrárňach a teplárňach a tepelné straty v sieťach. Podrobnejšiu definíciu nájdete vna použitie nástroja SHARES.

Súvislosti

Stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete je najväčšou výzvou a príležitosťou našej doby. Na dosiahnutie tohto cieľa Európska komisia 11. decembra 2019 predstavilazelená dohoda(COM(2019) 640 final ), najambicióznejší balík opatrení, ktorý by mal európskym občanom a podnikom umožniť využívať výhody udržateľnej zelenej transformácie. Opatrenia sprevádzané počiatočným plánom kľúčových politík siahajú od ambiciózneho znižovania emisií cez investície do špičkového výskumu a inovácií až po ochranu prírodného prostredia Európy. V Európskej zelenej dohode sa predovšetkým stanovuje cesta k spravodlivej a sociálne spravodlivej transformácii. Je navrhnutý tak, aby v nadchádzajúcej veľkej transformácii nezabudol na žiadneho jednotlivca ani región.

Niektoré z cieľov zelenej dohody sa stanú súčasťou Dohody o čistom priemysle, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou stratégie Komisie na vykonávanie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a cieľov udržateľného rozvoja, na podporu inovácií a konkurencieschopnosti Európy a mnohých ďalších priorít oznámených v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej. The Európska komisia stanovila niekoľko energetických stratégií pre bezpečnejšie, udržateľnejšie a nízkouhlíkové hospodárstvo. Okrem boja proti zmene klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov bude využívanie obnoviteľných zdrojov energie pravdepodobne viesť k bezpečnejším a rozmanitejším dodávkam energie, menšiemu znečisteniu ovzdušia, ako aj k vytváraniu pracovných miest v odvetviach životného prostredia a energie z obnoviteľných zdrojov.

EÚ na základe cieľa 20 % na rok 2020 prijala 11. decembra 2018Directive 2018/2001/EU o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorého posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh(EÚ) 2023/2413zahŕňa záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 vo výške 42,5 % s cieľom dosiahnuť 45 %.

Komisia 18. mája 2022 uverejnila plán REPowerEU, v ktorom sa stanovuje súbor opatrení na rýchle zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030 urýchlením prechodu na čistú energiu. Plán REPowerEU je založený na troch pilieroch: úspora energie, výroba čistej energie a diverzifikácia dodávok energie do EÚ.

Explore further