Statistics Explained

Archive:Štatistika cien elektriny


Údaje extrahované v máji 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: august 2021.

<


This Statistics Explained article has been archived on 11 December 2020.


Highlights

Najvyššie ceny elektriny pre domácnosti v EÚ27 v druhej polovici roka 2019 malo Dánsko (0,29 EUR za kWh) a najnižšie Bulharsko (0,10 EUR za kWh).

Najvyššie ceny elektriny mimo domácností v EÚ27 v druhej polovici roka 2019 mal Cyprus (0,18 EUR za kWh) a najnižšie Dánsko (0,07 EUR za kWh).

[[File:Electricity price statistics FP2020_interactive-SK.XLSX]]

Ceny elektriny (vrátane daní) pre odberateľov v domácnosti, druhý polrok 2019

Tento článok sa zameriava na vývoj cien elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti aj mimo domácnosti v Európskej únii (EÚ). Zahŕňa aj údaje o cenách (ak sú dostupné) zo Spojeného kráľovstva; Islandu, Lichtenštajnska, Nórska; Čiernej hory, Severného Macedónska, Albánska, Srbska, Turecka; Bosny a Hercegoviny, Kosova*; Moldavska, Gruzínska a Ukrajiny.

Cena energie v EÚ závisí od celého radu rôznych okolností ponuky a dopytu vrátane geopolitickej situácie, vnútroštátneho energetického mixu, diverzifikácie dovozu, nákladov na sieť, nákladov na ochranu životného prostredia, nepriaznivých poveternostných podmienok alebo úrovne spotrebných a iných daní. Treba vziať na zreteľ, že ceny uvedené v tomto článku zahŕňajú dane, poplatky a DPH pre spotrebiteľov v domácnosti, ale nezahŕňajú vratné dane a poplatky pre spotrebiteľov mimo domácnosti.

Full article

Ceny elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti

Najvyššie ceny elektriny boli v Nemecku a Dánsku

Ceny elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti (ktorí sú na účel tohto článku vymedzení ako spotrebitelia strednej veľkosti s ročnou spotrebou od 2 500 kWh do 5 000 kWh) boli v druhej polovici roka 2019 spomedzi členských štátov EÚ najvyššie v Dánsku (0,2924 EUR za kWh), Nemecku (0,2873 EUR za kWh) a Belgicku (0,2860 EUR za kWh); pozri obrázok 1. Najnižšie ceny elektriny boli v Bulharsku (0,0958 EUR za kWh), Maďarsku (0,1097 EUR za kWh) a Litve (0,1254 EUR za kWh). Cena elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti v Dánsku bola viac než trojnásobná v porovnaní s cenou v Bulharsku.

Priemerná cena v druhom semestri 2019 v EÚ27 – vážený priemer s použitím najnovších údajov (2018) o spotrebe elektriny spotrebiteľmi v domácnosti – dosiahla 0,2160 EUR za kWh.

Obrázok 1: Cena elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti, druhý polrok 2019
(EUR za kWh)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_204)

Vývoj cien elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti v EÚ27 od prvého polroka 2008 je znázornený na obrázku 2. Cena bez daní, t. j. za energiu, dodávku a sieť, rástla o čosi rýchlejšie než celková miera inflácie (HICP) do druhej polovice roka 2013, keď dosahovala 0,1338 EUR za kWh. Od roku 2014 je však celkom stabilná a momentálne je na úrovni 0,1280 EUR za kWh, teda je mierne nižšia než cena v prvej polovici roka 2008 upravená o infláciu. Naopak váha daní sa nepretržite zvyšovala z 31,2 % v roku 2008 na 40,7 % v roku 2019. Preto bola celková cena pre spotrebiteľov v domácnosti, t. j. vrátane všetkých daní, značne vyššia (17 %) v druhej polovici roka 2019 než v prvej polovici roka 2008, keď bola upravená o infláciu.

Obrázok 2: Vývoj cien elektrickej energie pre spotrebiteľov v domácnostiach, 2008 – 2019
(EUR za kWh)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_204)

Veľké rozdiely vo váhe daní a poplatkov v jednotlivých členských štátoch

Podiel daní a poplatkov na celkovej maloobchodnej cene elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti je zobrazený na obrázku 3. Relatívna výška daní v EÚ v druhom polroku 2019 bola najnižšia na Malte (5,9 %), kde sa na základnú cenu uplatňuje nízka DPH. Relatívny podiel daní bol najvyšší v Dánsku a tvoril 64,4 % celkovej ceny. DPH v EÚ27 predstavuje 15,6 % celkovej ceny. Pohybuje sa od 4,8 % na Malte do 21,2 % v Maďarsku.

Obrázok 3: Podiel daní a poplatkov zaplatených spotrebiteľmi v domácnosti za elektrickú energiu, druhý polrok 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_204)

Najväčší pokles cien elektriny v Dánsku, Grécku a Portugalsku

Na obrázku 4 sú znázornené percentuálne zmeny cien elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti vrátane všetkých daní a DPH v národnej mene v období od druhého polroka 2018 do druhého polroka 2019. Ceny energií je najlepšie porovnávať medziročne (nie medzi jednotlivými semestrami), aby sa zabránilo sezónnym vplyvom. Medziročne klesli celkové ceny v 10 členských štátoch EÚ. Percentuálny pokles bol najväčší v Dánsku (–6,3 %) a Grécku (–5,8 %), kde dane za energiu z obnoviteľných zdrojov drasticky klesli, zatiaľ čo ostatné zložky zostali stabilné. Najvyšší percentuálny nárast cien bol zaznamenaný v Holandsku (19,6 %) a Litve (14,3 %) a bol spôsobený najmä cenou za energiu a dodávku. Treba poznamenať, že v Litve sa cena bez daní zvýšila o 22,8 %. Dane za kapacitu však klesli a dane za energiu z obnoviteľných zdrojov sa znížili, čím sa toto zvýšenie čiastočne vyrovnalo.

Obrázok 4: Zmeny cien elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti v porovnaní s rovnakým semestrom predchádzajúceho roka, druhý polrok 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_204)

Ceny elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti

Najvyššie ceny elektriny boli na Cypre a v Taliansku

Pokiaľ ide o spotrebiteľov mimo domácnosti (ktorí sú na účely tohto článku vymedzení ako stredne veľkí spotrebitelia s ročnou spotrebou od 500 MWh do 2 000 MWh), ceny elektriny boli v druhom polroku 2019 spomedzi členských štátov EÚ najvyššie na Cypre a v Taliansku (pozri obrázok 5). Priemerná cena v EÚ27 v druhom semestri 2019 – vážený priemer s použitím najnovších (2018) údajov o množstve spotrebovanom spotrebiteľmi mimo domácnosti – dosiahla 0,1173 EUR za kWh.

Obrázok 5: Ceny elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti, druhý polrok 2019
(EUR za kWh)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_205)

Vývoj cien elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti v EÚ27 od prvého polroka 2008 je znázornený na obrázku 6. Cena bez daní, t. j. za energiu, dodávku a sieť, sa zvyšovala podobne ako celková inflácia do roku 2012, keď v prvom semestri dosiahla maximum 0,0943 EUR. Potom klesla a momentálne je na úrovni 0,0772 EUR za kWh, čo je o 21 % menej než cena v roku 2008 upravená o infláciu.

Váha daní sa nepretržite zvyšovala z 13,8 % v roku 2008 na 34,2 % v roku 2019. Preto ak sa pozrieme na celkovú cenu pre spotrebiteľov mimo domácnosti, t. j. vrátane nevratných daní, v druhom semestri 2019 je mierne vyššia (3,6 %) než cena v roku 2008 upravená o infláciu.

Obrázok 6: Vývoj cien elektrickej energie pre spotrebiteľov mimo domácnosti, 2008 – 2019
(EUR za kWh)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_205)

Podiel nevratných daní a poplatkov na cene elektriny

Podiel nevratných daní a poplatkov na celkovej cene elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti je zobrazený na obrázku 7. V druhom polroku 2019 bolo daňové zaťaženie ďaleko najvyššie v Nemecku, kde nevratné dane a poplatky tvorili 56,3 % celkovej ceny, a o 13,8 percentuálneho bodu prevýšilo druhé najvyššie daňové zaťaženie zaznamenané v Taliansku. Daňové zaťaženie v EÚ27 predstavuje 34,2 %, no samozrejme tu má veľmi veľký vplyv zaťaženie v Nemecku, keďže je to takisto krajina s najvyššou spotrebou elektriny v sektore mimo domácnosti.

Obrázok 7: Podiel daní a poplatkov zaplatených spotrebiteľmi mimo domácnosti za elektrickú energiu, druhý polrok 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_205)

Vývoj cien elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti

Na obrázku 8 sú znázornené zmeny cien elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti vrátane všetkých nevratných daní a poplatkov v národnej mene v období od druhého polroka 2018 do druhého polroka 2019. Tieto ceny klesli v šiestich členských štátoch EÚ. Najväčšie poklesy boli zaznamenané v Dánsku (–13,4 %), po ktorom nasledovalo Poľsko (–6,3 %) a Portugalsko (–2,1 %). V ostatných 21 členských štátoch EÚ sa zvýšili. Nárast o 10,0 % alebo viac bol zaznamenaný v Rumunsku (19,5 %), Maďarsku (18,4 %), Taliansku (12,7 %), Holandsku (11,1 %) a Slovinsku (10,0 %).

Obrázok 8: Zmeny cien elektriny pre spotrebiteľov mimo domácnosti v porovnaní s rovnakým semestrom predchádzajúceho roka, druhý polrok 2019
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_pc_205)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Vymedzenie spotrebiteľov v domácnosti

Odkazy v texte tohto článku na spotrebiteľov v domácnosti sa týkajú pásma strednej štandardnej spotreby v domácnosti s ročnou spotrebou elektriny v rozpätí 2 500 až 5 000 kWh. Všetky číselné údaje sa týkajú spotrebiteľských maloobchodných cien a zahŕňajú dane, poplatky a DPH.

Vymedzenie spotrebiteľov mimo domácnosti

Odkazy v texte tohto článku na spotrebiteľov mimo domácnosti sa týkajú pásma strednej štandardnej spotreby mimo domácnosti s ročnou spotrebou elektriny v rozpätí 500 až 2 000 MWh. Ceny uvedené v tomto článku zahŕňajú cenu za výrobu elektriny, jej dodanie, náklady na sieť a všetky nevratné dane a poplatky.

Metodológia

Pri porovnaní cien za roky 2018 a 2019 sú použité ceny v národných menách, aby sa vylúčil vplyv výkyvov výmenných kurzov medzi národnými menami a eurom.

Ceny v národných menách sa prepočítavajú na eurá pomocou priemerného výmenného kurzu z obdobia, za ktoré boli ceny oznámené.

Ceny sa vždy porovnávajú s cenami tých istých semestrov (t. j. medziročne), aby neboli ovplyvnené sezónnymi vplyvmi.

V roku 2016 nadobudlo účinnosť nariadenie (EÚ) 2016/1952, ktorým sa vymedzuje povinnosť zbierať a zverejňovať ceny elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti a mimo domácnosti. Do roku 2016 bola oblasť spotrebiteľov mimo domácnosti vymedzená ako spotrebitelia v priemysle, oznamujúce orgány však mohli zahrnúť aj ostatných spotrebiteľov mimo domácnosti. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) 2016/1952 sa vymedzenie zmenilo zo spotrebiteľov v priemysle na spotrebiteľov mimo domácnosti s cieľom vytvoriť jednotnú metodológiu pre všetky oznamujúce krajiny. Do januára 2017 oznamujúce orgány poskytovali údaje o cenách pre sektor domácností dobrovoľne.

Tarify alebo cenníky elektriny sa líšia podľa jednotlivých dodávateľov. Môžu byť výsledkom dohodnutých zmlúv, a to najmä v prípade veľkých spotrebiteľov mimo domácnosti. V prípade menších spotrebiteľov sa ceny zvyčajne stanovujú podľa viacerých charakteristík vrátane množstva spotrebovanej elektriny. Väčšina taríf zahŕňa aj určitú formu pevného poplatku. Preto neexistuje jediná cena elektriny. Na účely porovnania cien v čase a medzi členskými štátmi EÚ sú v tomto článku uvedené informácie pre spotrebiteľské pásma spotrebiteľov v domácnosti a spotrebiteľov mimo domácnosti. Ceny elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti sú rozdelené do piatich ročných spotrebiteľských pásiem a pre spotrebiteľov mimo domácnosti do siedmich rôznych spotrebiteľských pásiem.

Zozbierané ceny pokrývajú priemerné ceny za obdobie šiestich mesiacov (polrok alebo semester) od januára do júna (prvý semester) a od júla do decembra (druhý semester) každého roka. Ceny zahŕňajú základnú cenu elektriny, poplatky za prenos a distribúciu, prenájom merača a ďalšie služby. Ceny elektriny pre spotrebiteľov v domácnosti uvedené v tomto článku zahŕňajú dane, poplatky, iné ako daňové poplatky, odvody a daň z pridanej hodnoty (DPH), keďže táto suma vo všeobecnosti predstavuje celkovú cenu, ktorú uhradia spotrebitelia v domácnosti. Keďže spotrebiteľom mimo domácnosti sa obvykle vracia DPH a niektoré ďalšie dane, ceny pre spotrebiteľov mimo domácnosti sú uvedené bez DPH a ostatných vratných daní/poplatkov/odvodov. Jednotkou cien elektriny je euro za kilowatthodinu (EUR za kWh).

Kontext

Najdôležitejšími zložkami stratégie dodávok energie v jednotlivých krajinách sú cena a spoľahlivosť dodávok energie, a to najmä elektriny. Ceny elektriny majú mimoriadny význam pre medzinárodnú konkurencieschopnosť, keďže elektrina zvyčajne tvorí významnú časť celkových nákladov na energiu priemyselných podnikov a podnikov poskytujúcich služby. Na rozdiel od ceny fosílnych palív, s ktorými sa obvykle obchoduje na celosvetových trhoch s pomerne jednotnými cenami, ceny elektriny sa v členských štátoch EÚ výrazne líšia. Cena elektriny je do určitej miery ovplyvnená cenou primárnych palív a odnedávna aj cenou certifikátov týkajúcich sa emisií oxidu uhličitého (CO2).

Európska únia prijíma opatrenia na liberalizáciu trhov s elektrinou a plynom od druhej polovice 90. rokov minulého storočia. V smerniciach prijatých v roku 2003 sa sformulovali spoločné pravidlá pre vnútorné trhy s elektrinou a zemným plynom. Boli stanovené lehoty na otvorenie trhov a umožnenie odberateľom, aby si vybrali dodávateľa: od 1. júla 2004 pre podnikových odberateľov a od 1. júla 2007 pre všetkých spotrebiteľov (vrátane domácností). Niektoré členské štáty EÚ predvídali proces liberalizácie, iné prijímajú nutné opatrenia oveľa pomalšie. Na mnohých trhoch s elektrinou a plynom pretrvávajú významné prekážky, ako sa ukazuje na viacerých trhoch, na ktorých stále dominujú (takmer) monopolní dodávatelia.

V roku 2008 Európska komisia vyzvala Pred výzvou vyšších cien ropy [KOM(2008) 384] Európsku úniu, aby začala efektívnejšie využívať energiu a stala sa menej závislou od fosílnych palív, a to najmä tým, že bude postupovať podľa usmernení stanovených v balíku týkajúcom sa zmeny klímy a energie z obnoviteľných zdrojov.

V júli 2009 Európsky parlament a Rada prijali tretí energetický balík (legislatívny balík skladajúci sa z dvoch smerníc a troch nariadení) zameraný na zabezpečenie skutočnej a efektívnej voľby dodávateľov, ako aj výhod pre zákazníkov. Jedno nariadenie bolo o vytvorení Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky do roku 2011.

V máji 2013 Európska rada požiadala Komisiu o vykonanie hĺbkovej analýzy vývoja cien energie a nákladov na energiu v Európe.

V roku 2014 Európska komisia v odpovedi na žiadosť Európskej rady pripravila hĺbkovú analýzu cien energie a nákladov na energiu v Európe, aby pomohla zákonodarcom pochopiť významné súvislosti, vplyv najnovšieho rastu cien na spotrebiteľov a politické dôsledky. Prvá správa o cenách energie a nákladoch na energiu ukázala, že ceny energie sú na celom svete vysoké, v členských štátoch EÚ sú značne rozmanité a sú oveľa vyššie pre Európu než pre jej medzinárodných obchodných partnerov, najmä Spojené štáty americké. V dôsledku zvyšovania sieťových zložiek ceny, ako aj daní a odvodov sa maloobchodné ceny zvýšili viac než veľkoobchodné. Nedostatok údajov viedol k odporúčaniu zlepšiť podrobnosť, transparentnosť a jednotnosť zberu údajov o cenách energie a k návrhu Komisie a prijatiu nariadenia (EÚ) 2016/1952. Takisto sa rozhodlo o tom, že takáto správa o cenách energie a nákladoch na energiu sa bude vyhotovovať každé dva roky. Európska komisia teda zverejnila takúto správu aj v rokoch 2016 a 2018.

Vyššia transparentnosť cien plynu a elektriny by mala pomôcť podporiť spravodlivú hospodársku súťaž tak, že bude podnecovať zákazníkov, aby si vybrali z rôznych zdrojov energie (ropa, uhlie, zemný plyn a energia z obnoviteľných zdrojov) a rôznych dodávateľov. Transparentnosť cien energie je vyššia, keď sa v najväčšej možnej miere uverejňujú a sprístupňujú ceny a systémy cenotvorby.

Direct access to

Other articles
Tables
Database
Dedicated section
Publications
Methodology
Visualisations




Hlavné tabuľky

Energy statistics – main indicators (t_nrg_indic)
Electricity prices by type of user (ten00117)

Databáza

Energy statistics - prices of natural gas and electricity (nrg_price)
Energy statistics - natural gas and electricity prices (from 2007 onwards) (nrg_pc)
Energy statistics - natural gas and electricity prices (until 2007) (nrg_pc_h)

Zvláštna sekcia

Metodológia

Vizualizácia údajov

Poznámky

*Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.