Mzdy a náklady práce
Údaje extrahované v apríli 2020.
Plánovaná aktualizácia článku: júl 2021.
Zaujalo nás
Odhadované hodinové náklady práce, 2019
V tomto článku sa uvádzajú, porovnávajú a dávajú do protikladu číselné údaje o mzdách a nákladoch práce (výdavky zamestnávateľov na zamestnancov) v členských štátoch Európskej únie (EÚ), v Spojenom kráľovstve, ako aj v kandidátskych krajinách EÚ a krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).
Práca zohráva zásadnú úlohu vo fungovaní hospodárstva. Z hľadiska podnikov predstavuje náklad (náklady práce), ktorý zahŕňa nielen mzdy a platy zamestnancov, ale aj nemzdové náklady, najmä sociálne príspevky zo strany zamestnávateľa. Ide o kľúčový faktor konkurencieschopnosti podnikov, hoci konkurencieschopnosť ovplyvňujú aj kapitálové náklady (napr. úroky z úverov a dividendy z vlastného kapitálu) a necenové činitele, ako sú napríklad podnikavosť, zručnosti a produktivita práce, inovácie a postavenie značky alebo produktu na trhu.
Celý článok
Zložky nákladov práce
Pokiaľ ide o zamestnancov, odmena, ktorú dostávajú za prácu, častejšie nazývaná mzda alebo príjem, zvyčajne predstavuje ich hlavný zdroj príjmov, a preto má prvoradý vplyv na to, koľko peňazí môžu minúť a/alebo usporiť. Zatiaľ čo hrubé mzdy/príjmy zahŕňajú sociálne príspevky, ktoré platí zamestnanec, čisté príjmy sa vypočítavajú po odrátaní týchto príspevkov a ostatných súm, ktoré sa odvádzajú štátu, napríklad daní z príjmu. Keďže výška daní väčšinou závisí od príjmov a zloženia domácnosti, čisté príjmy sa vypočítavajú za niekoľko modelových situácií domácností.
Diagram 1 znázorňuje vzťah medzi čistými príjmami, hrubými príjmami/mzdami a nákladmi práce.
Náklady práce
Priemerné hodinové náklady práce boli v roku 2019 odhadnuté na 27,7 EUR v EÚ27 a 31,4 EUR v eurozóne (EZ19). Tento priemer však zastiera výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, kde sa hodinové náklady práce pohybujú od 6,0 EUR v Bulharsku do 44,7 EUR v Dánsku (pozri obrázok 1). Ešte vyšší priemer (50,2 EUR) bol v Nórsku.
Náklady práce pozostávajú z nákladov na mzdy a platy a z nemzdových nákladov, akými sú sociálne príspevky zamestnávateľov. V roku 2019 predstavoval podiel nemzdových nákladov na celkových nákladoch práce za celé hospodárstvo 25,1 % v EÚ27 a 25,6 % v eurozóne. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ boli výrazné rozdiely aj v podiele nemzdových nákladov: najvyššie podiely nemzdových nákladov boli zaznamenané vo Francúzsku (32,9 %), Švédsku (32,2 %) a v Taliansku (28,8 %) a najnižšie podiely malo Luxembursko (11,0 %), Malta (5,9 %) a Litva (5,3 %).
Hrubé mzdy/príjmy
Medián príjmov
Hrubý príjem predstavuje najväčšiu časť nákladov práce. V roku 2014 bol najvyšší medián hrubých hodinových príjmov vyjadrených v eurách zaznamenaný v Dánsku (25,52 EUR), Írsku (20,16 EUR) a vo Švédsku (18,46 EUR). Naproti tomu najnižší medián hrubých hodinových príjmov vyjadrených v eurách zaznamenala Litva (3,11 EUR), Rumunsko (2,03 EUR) a Bulharsko (1,67 EUR). Inými slovami, najvyšší celoštátny medián hrubých hodinových príjmov spomedzi členských štátov EÚ27 bol pri vyjadrení v eurách 15-krát vyšší než najnižší medián. Pri prepočítaní na štandardy kúpnej sily (PPS)), čím sa zohľadňujú rozdiely v cenovej úrovni jednotlivých krajín, bol najvyšší priemer päťnásobkom najnižšieho priemeru, pričom extrémy na obidvoch stranách stupnice opäť predstavovali Dánsko a Bulharsko.
Zamestnanci s nízkou mzdou
Za zamestnancov s nízkou mzdou sa považujú tí zamestnanci, ktorí zarábajú dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov v danej krajine alebo menej. V roku 2014 bolo v EÚ28 (zahŕňa Spojené kráľovstvo; chýbajú údaje za EÚ27) medzi zamestnancami 17,2 % zamestnancov s nízkou mzdou, pričom v eurozóne bol tento pomer 15,9 %. V roku 2014 sa podiel pracovníkov s nízkymi mzdami v jednotlivých členských štátoch EÚ27 významne líšil: najvyšší podiel zaznamenalo Lotyšsko (25,5 %), Rumunsko (24,4 %) a Litva (24,0 %). Na rozdiel od uvedených štátov tvorili zamestnanci s nízkymi mzdami menej ako 10 % zamestnancov v Taliansku (9,4 %), vo Francúzsku (8,8 %), v Dánsku (8,6 %), vo Fínsku (5,3 %), v Belgicku (3,8 %) a vo Švédsku (2,6 %).
Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov
Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je dôležitý ukazovateľ pri meraní rozdielov medzi priemernými zárobkami mužov a žien v EÚ. V roku 2018 zarobili ženy v priemere o 14,8 % menej ako muži v EÚ27 ako celku, pričom v eurozóne tento rozdiel predstavoval 15,9 %. Najväčšie rozdiely zaznamenalo Estónsko (22,7 %), Nemecko (20,9 %) a Česko (20,1 %). Najmenšie rozdiely v priemernom plate medzi pohlaviami sa zistili v Taliansku (5,0 %, údaje za rok 2017), Luxembursku (4,6 %) a Rumunsku (3,0 %) – pozri obrázok 4.
K rozdielom v odmeňovaní žien a mužov môže prispievať viacero faktorov, napríklad odlišnosti v miere ekonomickej aktivity obyvateľstva, rozdiely v zamestnaniach a činnostiach, ktoré majú dominantné zastúpenie mužov alebo žien, rozdiely v miere, v akej muži a ženy pracujú na kratší pracovný čas, ako aj postoje personálnych útvarov v súkromných a vo verejných inštitúciách ku kariérnemu rozvoju a neplatenej a/alebo materskej/rodičovskej dovolenke. Niektoré základné faktory, ktoré môžu aspoň sčasti vysvetliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zahŕňajú odvetvovú a profesijnú segregáciu, vzdelanie a odbornú prípravu, informovanosť a transparentnosť, ako aj priamu diskrimináciu. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odrážajú aj iné nerovnosti, najmä často neúmerný podiel žien na rodinných povinnostiach a súvisiace problémy so zosúladením práce a súkromného života. Mnoho žien pracuje na kratší pracovný čas alebo má atypickú pracovnú zmluvu. Hoci im to umožňuje udržať sa na trhu práce a zároveň zvládať rodinné povinnosti, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, kariérny rozvoj, vyhliadky postupu na vyššie pozície a na dôchodok.
Čisté príjmy a daňové zaťaženie
Všetky údaje sú založené na všeobecne uznávanom modeli vyvinutom OECD, pričom číselné údaje sa získavajú z vnútroštátnych zdrojov (ďalšie podrobnosti o modeli nájdete v informáciách na stránke OECD - Benefits and wages).
Čisté príjmy
Informácie o čistých príjmoch dopĺňajú údaje o hrubých príjmoch, lebo poskytujú prehľad o disponibilných príjmoch, teda o objeme prostriedkov po tom, čo sa z hrubých súm odrátajú dane z príjmu a sociálne príspevky zamestnanca a v prípade domácností s deťmi sa k výsledku prirátajú rodinné prídavky (hotovostné prevody vyplácané na nezaopatrené deti).
V roku 2019 sa čisté príjmy slobodnej bezdetnej osoby, ktorá zarábala 100 % priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére, pohybovali od 42 584 EUR v Luxembursku do 6 030 EUR v Bulharsku. V týchto dvoch členských štátoch EÚ boli zároveň zistené najvyššie (57 175 EUR) a najnižšie (6 603 EUR) priemerné čisté príjmy v prípade zosobášeného páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi (pozri obrázok 5).
V prípade, keď v zosobášenom páre pracovali obaja partneri (a obaja zarábali príjmy priemerného pracovníka), boli najvyššie čisté ročné príjmy zaznamenané v Luxembursku, a to na úrovni 94 638 EUR, ak mal pár dve deti, a 87 024 EUR, ak bol pár bezdetný. Najnižšie čisté príjmy boli zaznamenané v Bulharsku: 12 102 EUR, keď mal pár dve deti, a o niečo menej 12 061 EUR v prípade bezdetného páru.
Daňové zaťaženie
Ukazovatele vzťahujúce sa na sadzbu dane (daňový klin z nákladov práce, pasca nezamestnanosti a pasca nízkej mzdy) majú za cieľ monitorovať atraktívnosť práce. Na obrázku 6 sú uvedené tieto ukazovatele v prípade pracovníka s nízkou mzdou, ktorý zarába dve tretiny (presnejšie 67 %) priemerných príjmov pracovníka v podnikateľskej sfére (NACE Rev. 2, sekcie B až N) a ktorý je slobodný a bezdetný.
Prvý ukazovateľ, daňový klin z nákladov práce, meria zaťaženie, ktoré predstavujú dane a príspevky na sociálne zabezpečenie v súvislosti s nákladmi práce. Definuje sa ako daň z príjmu z hrubých mzdových zárobkov plus príspevky zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie a je vyjadrený ako percentuálny podiel na celkových nákladoch práce. Tento daňový klin bol v EÚ27 v roku 2019 39,5 % (40,1 % v eurozóne). Najvyšší daňový klin v prípade zamestnancov s nízkou mzdou bol v roku 2019 zaznamenaný v Belgicku (45,4 %), Nemecku (45,2 %) a Maďarsku (44,6 %) a najnižší na Malte (27,4 %), v Írsku (24,6 %) a na Cypre (18,1 %).
Druhý ukazovateľ, pasca nezamestnanosti, meria percentuálny podiel zvýšenia hrubých príjmov, o ktorý nezamestnaná osoba príde v dôsledku vyšších daní a príspevkov zamestnanca na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok v nezamestnanosti a iných dávok, keď sa začlení na trh práce. V roku 2019 predstavovala v EÚ27 pasca nezamestnanosti 74,4 % (v eurozóne 74,5 %). Najvyššia miera bola zaznamenaná v Belgicku (93,1 %), Luxembursku (90,9 %) a Dánsku (88,9 %) a najnižšia na Slovensku (46,4 %), v Grécku (34,6 %) a v Estónsku (32,2 %).
Tretí ukazovateľ, pasca nízkej mzdy, meria percentuálny podiel zvýšenia hrubých príjmov, o ktorý osoba príde v dôsledku kombinovaného vplyvu daní z príjmu, príspevkov zamestnanca na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok, keď sa hrubé príjmy zvýšia z 33 % na 67 % priemerných príjmov pracovníka. V roku 2019 dosahovala v EÚ27 pasca nízkej mzdy 39,3 % (41,1 % v eurozóne), pričom najvyššia miera bola zaznamenaná v Belgicku (60,4 %), Luxembursku (50,6 %) a Dánsku (50,2 %) a najnižšia v Bulharsku (22,4 %), Estónsku (21,0 %) a na Cypre (8,3 %).
Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy
- Wages and labour costs: tables and figures (v angličtine)
Zdroje údajov
Náklady práce
Náklady práce zahŕňajú odmeny zamestnancov (vrátane miezd, platov v hotovosti a v naturáliách a príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie), náklady na odbornú prípravu a ostatné výdavky (ako sú napríklad náklady na prijímanie do zamestnania, výdavky na pracovné odevy a dane zo mzdy považované za náklady práce mínus akékoľvek prijaté subvencie). Uvedené zložky nákladov práce a ich prvky sú vymedzené v nariadení č. 1737/2005 z 21. októbra 2005.
Štatistika nákladov práce je hierarchický systém viacročných, ročných a štvrťročných štatistík, ktorého cieľom je poskytnúť komplexný a podrobný obraz o úrovni, štruktúre a krátkodobom vývoji nákladov práce v jednotlivých odvetviach ekonomickej činnosti v členských štátoch EÚ a niektorých nečlenských krajinách. Všetky štatistiky vychádzajú z harmonizovaného vymedzenia nákladov práce. Údaje o výške nákladov práce sa zakladajú na poslednom zisťovaní nákladov práce (momentálne z roku 2016) a na extrapolácii vychádzajúcej zo štvrťročného indexu nákladov práce. Zisťovanie nákladov práce sa uskutočňuje každé štyri roky a na jeho účely sa zbierajú veľmi podrobné informácie o výške nákladov práce. Na účely extrapolácie s indexom nákladov práce sa používajú len údaje na agregovanej úrovni. Štvrťročným indexom nákladov práce Euroindicator) sa meria nákladový tlak vyplývajúci z výrobného faktora práce. Údaje, ktoré sa zbierajú na výpočet indexu nákladov práce, sa týkajú celkových priemerných hodinových nákladov práce a dvoch kategórií nákladov práce: jednak miezd a platov, jednak príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie po prirátaní daní a odrátaní subvencií, ktoré prijal zamestnávateľ. Údaje, ktoré sú upravené o vplyv počtu pracovných dní aj sezónne upravené, sú dostupné v podobe agregátov za EÚ (EÚ a eurozóna) a za jednotlivé členské štáty EÚ a vzťahujú sa na agregát položiek priemysel, stavebníctvo a služby (okrem sekcie verejná správa a obrana a povinné sociálne zabezpečenie) pokrytých v sekciách B až N a P až S NACE Rev. 2 (informácie sa uvádzajú aj v členení podľa ekonomických činností).
Hrubé mzdy/príjmy
Hlavné vymedzenia týkajúce sa príjmov sú stanovené v nariadení č. 1738/2005 z 21. októbra 2005. Údaje sa zbierajú v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa vykonáva každé štyri roky a ktoré sa naposledy uskutočnilo v októbri 2014. Hrubé príjmy zahŕňajú peňažné odmeny, ktoré vypláca priamo zamestnávateľ, pred odpočtom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie splatných zárobkovo činnými osobami a zadržiavaných zamestnávateľom. Pritom sa berú do úvahy všetky príplatky bez ohľadu na to, či sa vyplácajú alebo nevyplácajú pravidelne (ako sú napríklad 13. a 14. mesačný plat, prázdninové príplatky, podiely na ziskoch, náhrady za nevybratú dovolenku, príležitostné provízie atď.).
Údaje o mediánoch príjmov vychádzajú z hrubých hodinových príjmov všetkých zamestnancov (na plný aj kratší pracovný čas, okrem učňov), ktorí pracujú v podnikoch minimálne s desiatimi zamestnancami vo všetkých odvetviach hospodárstva okrem poľnohospodárstva, rybolovu, verejnej správy, súkromných domácností a extrateritoriálnych organizácií. Medián príjmu sa vypočíta tak, že polovica populácie zarába menej, než je medián a druhá polovica zarába viac.
Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov
Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v neupravenej podobe sa vymedzujú ako rozdiely medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami vyplácanými zamestnaným mužom a príjmami vyplácanými zamestnaným ženám, vyjadrené ako percentuálny podiel priemerných hrubých hodinových príjmov vyplácaných zamestnaným mužom. Metodika zostavovania tohto ukazovateľa sa zakladá na údajoch zbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa revidujú každé štyri roky po sprístupnení nových výsledkov tohto zisťovania.
Podľa použitej metodiky sa ukazovateľ týkajúci sa neupraveného rozdielu v odmeňovaní žien a mužov vzťahuje na všetkých zamestnancov (neexistujú obmedzenia z hľadiska veku a odpracovaných hodín) podnikov (minimálne s desiatimi zamestnancami) v priemysle, stavebníctve a službách (zahrnutých v sekciách B až S NACE Rev. 2 s výnimkou sekcie O). Niektoré krajiny poskytujú aj údaje za sekciu O NACE Rev. 2 (verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie), hoci to nie je povinné. Údaje sú k dispozícii aj v členení podľa verejného a súkromného sektora, pracovného času (plného alebo kratšieho) a veku zamestnancov.
Čisté príjmy a daňové zaťaženie
Čisté príjmy sú odvodené od hrubých príjmov a predstavujú súčasť odmeny, ktorú si zamestnanci môžu skutočne ponechať na minutie alebo sporenie. Čisté príjmy v porovnaní s hrubými príjmami nezahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie ani dane, ale zahŕňajú rodinné prídavky.
Pasca nezamestnanosti sa vymedzuje ako rozdiel medzi zvýšením hrubých príjmov a zvýšením čistých príjmov pri prechode z nezamestnanosti do zamestnanosti, vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubých príjmoch.
Kontext
Štruktúra a vývoj nákladov práce a príjmov sú dôležité charakteristiky každého trhu práce, ktoré odrážajú ponuku pracovnej sily jednotlivých osôb a dopyt podnikov po pracovnej sile.
Európska únia sa snaží podporovať rovnosť príležitostí, čo zahŕňa postupné odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a v článku 157 ods. 3 sa stanovuje právny základ pre právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v otázkach zamestnania. Európska komisia prijala v marci 2020 Stratégiu pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025. Stratégia sa okrem iného zaoberá rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov:
- „Zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je zakotvená v zmluvách od roku 1957 a je premietnutá do práva EÚ. Zabezpečuje, aby v prípade diskriminácie existovali opravné prostriedky. Ženy ešte stále zarábajú v priemere menej ako muži. Kumulované celoživotné rozdiely v zamestnanosti v odmeňovaní žien a mužov vedú k ešte väčšiemu rozdielu v dôchodkoch a v dôsledku toho sú staršie ženy ohrozené chudobou viac než muži. Odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov si vyžaduje riešenie všetkých jeho základných príčin vrátane nižšej účasti žien na trhu práce, neviditeľnej a neplatenej práce, vyššieho využívania práce na čiastočný úväzok a prerušenia kariéry, ako aj vertikálnej a horizontálnej segregácie na základe rodových stereotypov a diskriminácie. Rozdiely a diskriminácia sa odhalia jednoduchšie, ak sú k dispozícii informácie o úrovniach miezd. Mnohé ženy v dôsledku nedostatočnej transparentnosti nevedia alebo nemôžu dokázať, že sú nedostatočne odmeňované. Komisia do konca roka 2020 predloží záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania.“
Priamy prístup
- Earnings statistics (v angličtine)
- Gender pay gap statistics (v angličtine)
- Hourly labour costs (v angličtine)
- Labour cost structural statistics – levels (v angličtine)
- Labour cost index - recent trends (v angličtine)
- Labour market statistics at regional level (v angličtine)
- Minimum wage statistics
- Regional labour market disparities (v angličtine)
- Earnings (t_earn) (v angličtine), pozri:
- Gender pay gap in unadjusted form (tsdsc340)
- Labour costs (t_lc) (v angličtine), pozri:
- Labour cost index by NACE Rev. 2 (teilm100)
- Labour cost index by NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-1 (teilm120)
- Labour cost index by NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-4 (teilm130)
- Labour cost index by NACE Rev. 2 - Index (2012=100) (teilm140)
- Earnings (earn) (v angličtine)
- Labour costs (lc) (v angličtine)
- Labour market (including the Labour Force Survey) (v angličtine), pozri:
- Labour cost index (ESMS metadata file — lci_esms) (v angličtine)
- Labour costs survey 2008, 2012 and 2016 — NACE Rev. 2 activity (ESMS metadata file — lcs_r2_esms) (v angličtine)
- Structure of earnings survey 2014 (ESMS metadata file — earn_ses2014_esms) (v angličtine)
- Gender pay gap in unadjusted form — NACE Rev. 2 activity (ESMS metadata file — earn_grgpg2_esms) (v angličtine)
- Net earnings and tax rates (ESMS metadata file — earn_net_esms) (v angličtine)
- International Labour Organisation — Global Wage Report (v angličtine)
- International Labour Organisation — Wages and income (v angličtine)
- OECD — Tax and Benefit Systems: OECD Indicators (v angličtine)
- OECD — Benefits and Wages: Models (v angličtine)