Statistics Explained

Štatistika zamestnanosti


Údaje z mája 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: september 2020.

Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Zaujalo nás

Miera zamestnanosti EÚ osôb vo veku 20 – 64 rokov dosiahla v roku 2018 svoju najvyššiu úroveň: 73,1 %.

Hoci sa rozdiel v zamestnanosti mužov a žien naďalej znižuje, miera zamestnanosti mužov bola v roku 2018 vo všetkých členských štátoch EÚ stále vyššia ako miera zamestnanosti žien.

V roku 2018 pracovalo v EÚ na kratší pracovný čas 30,8 % zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov v porovnaní s 8,0 % mužov.


Nástroj 1: Zamestnanosť (celková, žien, mužov, mladých ľudí a starších ľudí), 2002 – 2018
(% obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat


V tomto článku sú predstavené najnovšie štatistiky zamestnanosti v Európskej únii (EÚ) na základe výberového zisťovania pracovných síl EÚ (VZPS) vrátane analýzy na základe sociálno-ekonomických rozmerov. Celkovo zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú významné rozdiely podľa pohlavia, veku a dosiahnutého stupňa vzdelania. Značné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existujú takisto v oblasti trhu práce.

Po zaradení kapitoly o zamestnanosti do Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 získala štatistika trhu práce ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľov v produktívnom veku, ktorí majú zamestnanie, sa považuje za kľúčový sociálny ukazovateľ pri skúmaní vývoja na trhu práce.

Upozorňujeme, že údaje a miery znázornené v nástrojoch a spomínané v texte tohto článku sa v niektorých prípadoch môžu líšiť v dôsledku priebežnej revízie zdrojových údajov: nástroje odkazujú na najnovšie údaje [uvedené v databáze Eurostatu pod názvom Employment and unemployment (Labour Force Survey) (employ) (v angličtine)], pričom text sa týka údajov z mája 2019.

Celý článok

Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veku a dosiahnutého stupňa vzdelania

V roku 2018 dosiahla v EÚ-28 miera zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov meraná v rámci výberového zisťovania pracovných síl EÚ (VZPS EÚ) najvyššiu ročnú priemernú hodnotu, aká bola kedy v EÚ zaznamenaná: 73,1 %. Za touto priemernou hodnotou sa však skrývajú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami (pozri mapu 1 a nástroj 1). Švédsko je jediný členský štát EÚ s mierou zamestnanosti aspoň 80 % (82,6 %). Takáto vysoká miera bola zaznamenaná aj v krajinách EZVO: na Islande (86,5 %) a vo Švajčiarsku (82,5 %).

V roku 2010 prijala Európska rada stratégiu Európa 2020. Dôraz sa kládol na posilnenie hospodárstva EÚ a na prípravu výziev na nasledujúce desaťročie. Jedným z hlavných cieľov tejto stratégie na úrovni EÚ je zvýšiť do roku 2020 mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov na aspoň 75 %. V roku 2018 bola miera zamestnanosti v štrnástich členských štátoch EÚ rovná 75 % alebo vyššia, konkrétne vo všetkých troch severských členských štátoch (Švédsko, Dánsko a Fínsko), vo všetkých troch pobaltských členských štátoch (Estónsko, Litva a Lotyšsko), ako aj v Česku, Nemecku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, Rakúsku, Portugalsku, Slovinsku a na Malte; pozri mapu 1. Tri krajiny EZVO, Island, Švajčiarsko a Nórsko, sa takisto vyznačovali vysokými mierami zamestnanosti nad 75 %.

Na opačnom konci rebríčka bola miera zamestnanosti ďaleko od cieľa EÚ, t. j. pod 70 %, v Rumunsku, Belgicku, Španielsku, Chorvátsku a Taliansku, pričom najnižšiu mieru zaznamenalo Grécko (59,5 %).

Mapa 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 20 – 64 rokov, 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (lfsa_ergan)

Interaktívny čiarový graf (pozri nástroj 1) znázorňuje, ako sa miera zamestnanosti vyvíjala od roku 2002 v jednotlivých krajinách. Kliknutím na ikony v dolnej časti nástroja je možné sledovať vývoj špecifického rozčlenenia miery zamestnanosti: zľava doprava môžete prepínať z celkovej populácie na ženy, mužov, mladých ľudí a staršie obyvateľstvo.

V období od roku 2002 do roku 2018 sa miera zamestnanosti celkového obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov v EÚ-28 zvýšila o 6,4 percentuálneho bodu zo 66,8 % na 73,2 %. V posledných rokoch sa však situácia na trhu práce medzi jednotlivými krajinami vyvíjala veľmi odlišne. V období od roku 2002 do roku 2018 sa miera zamestnanosti zvýšila vo všetkých krajinách s výnimkou Grécka [–3,0 percentuálneho bodu (p. b.)] a Cypru (–1,0 p. b.). Zvýšenie prevyšuje priemer EÚ na úrovni 6,4 p. b. vo všetkých krajinách, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr (s výnimkou Cypru), ako aj v Nemecku. Najvyššie zvýšenie bolo zaznamenané v Bulharsku (kde sa miera zamestnanosti zvýšila o 16,6 p. b. z 55,8 % v roku 2002 na 72,4 % v roku 2018) a na Malte (o 17,3 p. b. z 57,7 % na 75,0 %).

Vo všetkých členských štátoch EÚ bola miera zamestnanosti mužov v roku 2018 vyššia ako miera zamestnanosti žien. Platí to aj pre celé obdobie rokov 2002 – 2018 s dvomi výnimkami: Lotyšska v roku 2010 a Litvy v rokoch 2009 a 2010. Vývoj miery zamestnanosti mužov a žien v období rokov 2002 – 2018 bol však odlišný. Kliknutím na druhú a tretiu ikonu nástroja 1 si môžete pozrieť vývoj miery zamestnanosti mužov a žien od roku 2002.

Nástroj 1: Zamestnanosť (celková, žien, mužov, mladých ľudí a starších ľudí), 2002 – 2018
(% obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat


Od roku 2002 sa miera zamestnanosti žien v celej Európe zvýšila, pričom na úrovni EÚ vzrástla o 9,2 p. b. Najvyšší nárast miery zamestnanosti žien medzi rokmi 2002 a 2018 bol zaznamenaný na Malte (+29,0 p. b.), v Bulharsku (+16,0 p. b.) a Nemecku (+14,0 p. b.). V roku 2018 boli najvyššie miery zamestnanosti žien zaznamenané vo Švédsku (80,4 %), ako aj na Islande (83,2 %), pričom najnižšie miery zamestnanosti žien boli zaznamenané v Grécku (49,1 %) a v Taliansku (53,1 %).

Naopak, zvýšenie miery zamestnanosti mužov na úrovni EÚ bolo obmedzenejšie (+3,5 p. b.) ako zvýšenie miery zamestnanosti žien v období rokov 2002 – 2018. Miera zamestnanosti mužov sa dokonca znížila v 11 členských štátoch EÚ, pričom najvýraznejšie zmeny boli zaznamenané v Grécku (–8,3 p. b. zo 78,4 % v roku 2002 na 70,1 % v roku 2018) a na Cypre (–6,5 p. b. z 85,8 % na 79,3 %).

Rozdiel v miere zamestnanosti medzi ženami a mužmi sa následne znížil na úrovni EÚ zo 17,3 p. b. v roku 2002 na 11,6 p. b. v roku 2018. Rovnaký trend bol zaznamenaný vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Bulharska, Estónska, Maďarska, Švédska, Poľska, Slovenska a Rumunska. Zníženie bolo osobitne výrazné na Malte (rozdiel v miere zamestnanosti medzi pohlaviami sa znížil o –24,3 p. b.) v dôsledku zvýšenia miery zamestnanosti žien, ako aj v Španielsku (–17,4 p. b.) a Luxembursku (–17,3 p. b.), čo bolo výsledkom kombinácie zníženia miery zamestnanosti mužov a zvýšenia miery zamestnanosti žien.

Štvrtá a piata ikona nástroja 1 znázorňujú, že miera zamestnanosti osôb vo veku 15 – 24 rokov (zamestnanosť mladých ľudí) sa na úrovni EÚ v období rokov 2002 – 2018 znížila, pričom miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 (zamestnanosť starších ľudí) sa v rovnakom období zvýšila. Pokles v miere zamestnanosti mladých ľudí je výrazný najmä v Írsku, Portugalsku, Španielsku a Grécku. Na druhej strane Nemecko, Bulharsko a Slovensko zaznamenali najvyššie zvýšenie miery zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov.

Rozdiely v miere zamestnanosti sú do veľkej miery podmienené aj dosiahnutým stupňom vzdelania (pozri nástroj 2). Miery zamestnanosti analyzované podľa dosiahnutého stupňa vzdelania sú založené na vekovej skupine 25 – 64 rokov, keďže v miere zamestnanosti sa môže prejaviť aj skutočnosť, že mladšie osoby môžu pokračovať vo vzdelávaní, predovšetkým v terciárnom.

Nástroj 2: Miera zamestnanosti podľa stupňa vzdelania, 2002 – 2018
(% obyvateľstva s nízkym/so stredným/s vysokým stupňom vzdelania vo veku 25 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat


Miera zamestnanosti osôb vo veku 25 – 64 rokov s ukončeným terciárnym vzdelaním [krátke terciárne študijné cykly, bakalárske, magisterské alebo doktorandské vzdelanie (alebo rovnocenné)] (stupne 5 – 8 podľa ISCED) dosiahla v roku 2018 na úrovni EÚ 85,8 %. Je to omnoho vyššia miera ako v prípade osôb, ktoré dosiahli len primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie (stupne 0 – 2 podľa ISCED), t. j. 56,8 %. Miera zamestnanosti osôb, ktoré majú ukončené nanajvýš vyššie sekundárne alebo postsekundárne vzdelanie (nezahrňované do terciárneho) (stupne 3 – 4 podľa ISCED), v EÚ-28 sa nachádza medzi dvomi predchádzajúcimi mierami na úrovni 76,4 %. Tieto údaje môžu poukazovať na to, že čím je vyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, tým je vyššia aj pravdepodobnosť nájsť si zamestnanie.

V prípade osôb, ktoré dosiahli nanajvýš nižšie sekundárne vzdelanie (stupne 0 – 2 podľa ISCED), je najnižšia pravdepodobnosť, že si nájdu zamestnanie (medzi uvedenými tromi skupinami podľa stupňa vzdelania) a okrem toho ich najviac postihla kríza: miera zamestnanosti v tejto skupine na úrovni EÚ klesla v období rokov 2007 – 2013 o 5,0 p. b. V prípade osôb s dosiahnutým stredným stupňom vzdelania (stupne 3 – 4 podľa ISCED) tento pokles predstavoval 1,7 percentuálneho bodu a v prípade osôb s vysokým stupňom vzdelania (stupne 5 – 8 podľa ISCED) 1,7 percentuálneho bodu.

Nástroj 2 znázorňuje, aký význam má dosiahnutie najmenej stredného stupňa vzdelania pre šancu nájsť si zamestnanie. Napríklad na Slovensku v roku 2018 predstavovala miera zamestnanosti osôb s nízkym stupňom vzdelania 37,9 %, pričom táto miera je omnoho nižšia ako miera zamestnanosti osôb so stredným stupňom vzdelania (76,9 %) a osôb s vysokým stupňom vzdelania (82,6 %). Táto situácia sa výrazne prejavuje aj v Chorvátsku (37,5 % v prípade nízkeho stupňa vzdelania v porovnaní so 68,5 % v prípade stredného stupňa vzdelania), Česku (52,2 % v porovnaní s 83,5 %), Bulharsku (47,0 % v porovnaní so 78,5 %) a Poľsku (43,1 % v porovnaní so 70,4 %).

Počet osôb s viac ako jedným zamestnaním je vyšší medzi osobami s vysokým stupňom vzdelania

Na obrázku 1 je vidieť, že podiel osôb, ktoré majú viac ako jedno zamestnanie, je malý a že väčšia pravdepodobnosť druhého zamestnania je v prípade osôb s vysokým stupňom vzdelania (stupne 5 – 8 podľa ISCED) než v prípade osôb so stredným (stupne 3 – 4 podľa ISCED) alebo s nízkym (stupne 0 – 2 podľa ISCED) stupňom vzdelania. V EÚ-28 malo v roku 2018 5,0 % osôb s terciárnym vzdelaním viac ako jedno zamestnanie, pričom tento podiel predstavoval 2,8 % v prípade osôb s nízkym stupňom vzdelania a 3,8 % v prípade osôb so stredným stupňom vzdelania.

Podiel osôb s viac ako jedným zamestnaním s vysokým stupňom vzdelania bol najvyšší v Holandsku (10,1 %), Estónsku (9,8 %) vo Švédsku (8,8 %) a v Dánsku (8,3 %). Rozdiel medzi osobami s nízkym a vysokým stupňom vzdelania v prípade osôb s viac ako jedným zamestnaním bol výrazný v Lotyšsku (rozdiel o 6,9 p. b.), po ktorom nasledovalo Estónsko (rozdiel o 6,7 p. b.), Portugalsko (rozdiel o 5,6 p. b.) a Holandsko (rozdiel o 4,9 p. b.) V niektorých krajinách bol však podiel osôb s viac ako jedným zamestnaním mierne vyšší medzi osobami s nízkym stupňom vzdelania ako medzi osobami s vysokým stupňom vzdelania, pričom najvyšší rozdiel v tomto smere bol vo Francúzsku (rozdiel o –1,8 p. b.).

Obrázok 1: Zamestnané osoby, ktoré majú druhé zamestnanie, podľa dosiahnutého stupňa vzdelania, veková skupina 20 – 64 rokov, 2018
(% celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_egaed) a (lfsa_e2ged)

Prevalencia odborných pracovníkov, zamestnancov s nižším postavením, ako aj pracovníkov v oblasti služieb a predaja

Zreteľne najväčšiu skupinu povolaní v EÚ-28 v roku 2018 tvorili odborní pracovníci (pozri obrázok 2a) s podielom 20,0 % zamestnaných osôb. Nasledovali pracovníci v oblasti služieb a predaja s podielom 16,4 % a po nich technici a odborní pracovníci s podielom 16,3 %. Na opačnom konci rebríčka boli dvomi najmenšími skupinami kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybárstve (3,0 %) a povolania v ozbrojených silách (0,6 %).

Zohľadňovanie samotného povolania však poskytuje len obmedzený obraz o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych charakteristikách zamestnaných osôb. Z tohto dôvodu bola zavedená širšia klasifikácia nazývaná ESeG (European Socio-economic Groups – európske sociálno-ekonomické skupiny), v ktorej sa kombinuje povolanie s postavením v zamestnaní. Na základe použitia tejto klasifikácie boli odborní pracovníci (20,0 %) v EÚ-28 v roku 2018 aj naďalej najväčšou skupinou (pozri obrázok 2b), ale za nimi nasledovali zamestnanci s nižším postavením s podielom 18,2 % a kvalifikovaní pracovníci v priemysle s podielom 16,2 % zamestnaných osôb.

Obrázok 2a: Zamestnané osoby podľa povolania (ISCO), veková skupina 20 – 64 rokov, EÚ-28, 2018
(% celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_egais)


Obrázok 2b: Zamestnané osoby podľa európskych sociálno-ekonomických skupín, veková skupina 20 – 64 rokov, EÚ-28, 2018
(% celkovej zamestnanosti)
Zdroj: Eurostat (lfsa_esega)

Nárast v zamestnanosti na kratší pracovný čas a dočasnej zamestnanosti

Podiel pracovnej sily EÚ-28 vo vekovej skupine 20 – 64 rokov, ktorá uviedla, že jej hlavným zamestnaním bolo zamestnanie na kratší pracovný čas, plynule narastal miernym tempom zo 14,9 % v roku 2002 na 19,0 % v roku 2015 a potom v roku 2018 nepatrne klesol na 18,5 % (pozri nástroj 3 ikonu 1). Zďaleka najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas v roku 2018 bol zaznamenaný v Holandsku (46,8 %), za ktorým nasledovalo Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Dánsko, pričom v každej krajine pracovala na kratší pracovný čas o niečo viac ako pätina (21 %) zamestnaných osôb. Práca na kratší pracovný čas bola naopak pomerne zriedkavá v Bulharsku (1,8 % zamestnaných osôb), ako aj v Maďarsku, na Slovensku, v Chorvátsku a Poľsku (medzi 4,2 % a 6,2 %). Počet osôb zamestnaných na kratší pracovný čas sa od roku 2002 zvýšil vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Rumunska (–3,1 p. b.), Poľska (–2,7 p. b.), Litvy (–2,6 p. b.), Lotyšska (–1,7 p. b.), Chorvátska (–1,6 p. b.), Bulharska (–0,9 p. b.) a Portugalska (–0,6 p. b.).

Druhá a tretia ikona nástroja 3 znázorňujú výrazný rozdiel v prevalencii práce na kratší pracovný čas medzi mužmi a ženami. V roku 2018 pracovala v EÚ-28 na kratší pracovný čas necelá tretina (30,8 %) zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov, čo je oveľa vyšší podiel ako zodpovedajúci podiel mužov (8,0 %). Približne tri štvrtiny (73,8 %) zamestnaných žien a necelá štvrtina zamestnaných mužov (23,0 %) v Holandsku pracovali v roku 2018 na kratší pracovný čas, čo sú najvyššie miery v rámci všetkých členských štátov EÚ. V období rokov 2002 – 2018 bol najvyšší nárast v percentuálnych bodoch v počte osôb zamestnaných na kratší pracovný čas zaznamenaný v prípade žien v Taliansku (o 15,6 p. b. zo 16,8 % na 32,4 %) a v prípade mužov vo Švajčiarku (o 7,9 p. b. z 9,1 % na 17,0 %), pričom najvyšší pokles v prípade žien bol zaznamenaný na Islande (o –11,8 p. b. zo 42,3 % na 30,5 %) a v prípade mužov v Litve (o –3,2 p. b. z 8,3 % na 5,1 %).

Nástroj 3: Celkový počet zamestnancov na kratší pracovný čas (všetkých, žien, mužov) a dočasných zamestnancov (všetkých, žien, mužov), 2002 – 2018
(% zamestnancov: všetkých/žien/mužov vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat


Od roku 2002 do roku 2018 sa podiel osôb so zmluvou na neurčitý čas v EÚ-28 mierne znížil, pričom podiel dočasných zamestnancov sa zvýšil z 11,2 % v roku 2002 na 13,2 % v roku 2018 (pozri nástroj 3 ikonu 4). Počet dočasne zamestnaných osôb sa medzi členskými štátmi EÚ líši: najvyšší percentuálny podiel osôb s dočasnou pracovnou zmluvou v roku 2018 bol zaznamenaný v Španielsku (26,4 %), Poľsku (23,9 %) a Portugalsku (21,5 %). Naopak, najnižší podiel zamestnancov s dočasnou pracovnou zmluvou bol zaznamenaný v Rumunsku (1,1 %), Litve (1,4 %) a Lotyšsku (2,6 %).

Porovnanie dočasného zamestnania medzi mužmi a ženami (pozri nástroj 3 ikony 5 a 6) poukazuje na to, že rodový rozdiel na úrovni EÚ nebol v roku 2018 taký výrazný: úroveň v prípade mužov bola 12,6 % a v prípade žien 13,8 %.

Nástroj 4 zobrazuje podiel zamestnancov vo veku 20 – 64 rokov so zmluvou na určitý čas na základe klasifikácie ESeG. Vo väčšine krajín je najmenej pravdepodobné, že zmluvu na určitý čas budú mať riadiaci pracovníci, a najpravdepodobnejšie, že ju budú mať zamestnanci s nižším postavením. Tieto úrovne sa však významne líšia medzi krajinami: zmluvu na určitý čas má 39,2 % zamestnancov s nižším postavením v Poľsku, zatiaľ čo v Rumunsku je to len 2,6 % zamestnancov. Výrazné rozpätie medzi členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o tendenciu mať zmluvy na určitý čas, môže aspoň do určitej miery odzrkadľovať vnútroštátne postupy, ponuku pracovnej sily a dopyt po nej, posúdenia zamestnávateľa týkajúce sa prípadného rastu/poklesu, ako aj jednoduchosť prijímania a prepúšťania zamestnancov.

Nástroj 4: Zamestnanci so zmluvami na určitý pracovný čas podľa európskych sociálno-ekonomických skupín, 2018
(% zamestnancov vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat


Dočasní agentúrni zamestnanci

Percentuálny podiel zamestnaných osôb, ktoré pracujú pre agentúru dočasného zamestnávania, je nízky. Na úrovni EÚ v roku 2018 takto pracovalo 2,2 % zamestnaných mužov a 1,5 % zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov. Na obrázku 3 je znázornené, že táto forma zamestnávania sa najviac využíva v Slovinsku (4,2 % mužov a 6,0 % žien) a Španielsku (4,1 % mužov a 3,6 % žien), pričom sa takmer vôbec nevyužíva v Maďarsku (0,3 % mužov aj žien), Grécku (0,2 % mužov a 0,3 % žien) a Spojenom kráľovstve (0,6 % mužov a 0,5 % žien).

Rozdiel medzi podielom mužov a žien bol najväčší vo Francúzsku (2,0 p. b.), za ktorým nasledovalo Holandsko a Rakúsko (1,6 p. b. v oboch). Rozdiel medzi podielom mužov a žien je však menší ako 1 p. b. vo väčšine členských štátov EÚ. Pravdepodobnosť dočasného agentúrneho zamestnania je vyššia v prípade žien ako v prípade mužov v siedmich členských štátoch EÚ (Grécko, Chorvátsko, Dánsko, Poľsko, Lotyšsko, Írsko a Slovinsko). V Maďarsku je percentuálny podiel osôb pracujúcich pre agentúru dočasného zamestnávania rovnaký v prípade oboch pohlaví.

Obrázok 3: Dočasní agentúrni zamestnanci podľa pohlavia, 2018
(% zamestnancov vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat (lfsa_qoe_4a6r2)

Neisté pracovné miesto

V roku 2018 malo 2,1 % mužov a žien vo veku 20 – 64 rokov v EÚ-28 neisté pracovné miesto (s pracovnou zmluvou na najviac tri mesiace). Celkový pomer osôb s neistým pracovným miestom bol najvyšší v Chorvátsku, vo Francúzsku, v Španielsku, Taliansku a Slovinsku, ako aj v kandidátskych krajinách Srbsku, Čiernej hore a Severnom Macedónsku (obrázok 4). Rozdiely medzi mužmi a ženami boli nižšie ako 1 p. b. vo všetkých krajinách okrem Fínska (1,1 p. b.), Srbska (1,3 p. b.) a Turecka (2,0 p. b.). V polovici členských štátov EÚ bol počet žien s neistým pracovným miestom mierne vyšší ako počet mužov.

Obrázok 4: Neisté pracovné miesto podľa pohlavia, 2018
(% zamestnancov vo veku 20 – 64 rokov)
Zdroj: Eurostat (lfsa_qoe_4ax1r2)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Pokrytie

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) sa skladá zo zamestnaných a z nezamestnaných osôb. VZPS EÚ vymedzuje zamestnané osoby ako osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa odviedli určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo v prospech rodiny. Do pracovnej sily patria aj osoby, ktoré mali zamestnanie alebo vykonávali ekonomickú činnosť, ale nepracovali, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých odhadoch uvedených v tomto článku sa používajú počty osôb; na odhadoch počtu osôb sa zakladajú aj údaje týkajúce sa miery zamestnanosti. Na to, aby bolo možné odhliadnuť od zmien vo veľkosti populácie krajín v priebehu času a uľahčiť porovnanie rôzne veľkých krajín, štatistiky zamestnanosti sa často uvádzajú ako miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby vo veku 15 – 64 rokov, hoci v Španielsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande sa používa vekové rozpätie 16 – 64 rokov. Ostatné medzinárodné štatistické organizácie používajú takisto štandard vekovej skupiny 15 – 64 rokov (hoci niektorí tvorcovia politík čoraz častejšie uprednostňujú vekovú skupinu 20 – 64 rokov, keďže sa zväčšuje podiel obyvateľov EÚ, ktorí pokračujú v štúdiu v terciárnom vzdelávaní).

Hlavné pojmy

Medzi hlavné charakteristiky zamestnanosti, vymedzené podľa VZPS EÚ, patria:

  • zamestnanci, ktorí sú vymedzení ako osoby pracujúce pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa, ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sem aj neodvedení členovia ozbrojených síl,
  • samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku alebo si v súčasnosti zakladá podnik,
  • medzi prácou na plný pracovný čas a kratší pracovný čas sa vo všeobecnosti rozlišuje na základe spontánnej odpovede respondenta. Hlavnými výnimkami sú Holandsko a Island, kde sa používa prahová hodnota 35 hodín, Švédsko, kde sa používa prahová hodnota v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, a Nórsko, kde sa osobám pracujúcim 32 – 36 hodín kladie otázka, či pracujú na plný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas,
  • ukazovatele týkajúce sa zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie; osoby, ktoré zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami,
  • zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že ukončenie zamestnania je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako je napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. Medzi typické príklady patria: osoby so sezónnym zamestnaním, osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na neurčitý čas); osoby so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Stupeň vzdelania sa týka dosiahnutého stupňa vzdelania, t. j. najvyššieho stupňa úspešne ukončeného vzdelania. Nízky stupeň vzdelania sa vzťahuje na stupne 0 – 2 podľa ISCED (predprimárne, primárne a nižšie sekundárne vzdelanie), stredný stupeň sa vzťahuje na stupne 3 a 4 podľa ISCED [vyššie sekundárne a postsekundárne vzdelanie (nezahrňované do terciárneho)] a vysoký stupeň vzdelania sa vzťahuje na stupne 5 – 8 podľa ISCED (terciárne vzdelanie).

Európske sociálno-ekonomické skupiny (ESeG) sú odvodená klasifikácia, ktorá umožňuje zoskupovanie jednotlivcov s podobnými hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi charakteristikami v celej Európskej únii len na základe hlavných sociálnych premenných, aby sa zabezpečilo jednoduché použitie vo všetkých sociálnych prieskumoch a porovnateľné výsledky. Najdôležitejšími základnými sociálnymi premennými, ktoré sa používajú, sú „pracovné postavenie podľa MOP“, „postavenie v zamestnaní“, „povolanie v pracovnom pomere“ (podľa kódu ISCO-08) a „respondentom uvádzaný stav z hľadiska zamestnania“. Podrobné informácie o klasifikácii a vysvetlivky sa nachádzajú na stránke ESeG na serveri klasifikácie Eurostatu RAMON.

Súbory údajov

Väčšina ukazovateľov uvedených v tomto článku pochádza zo súborov údajov, ktoré sú súčasťou hlavných ukazovateľov zisťovania pracovných síl (súbory údajov, ktorých názov sa začína písmenami lfsi). Tieto ukazovatele sa líšia od súborov údajov s podrobnými výsledkami ročných a štvrťročných zisťovaní (súbory údajov, ktorých názov sa začína písmenami lfsa a lfsq) tým, že podrobné výsledky zisťovania sa zakladajú výlučne na mikroúdajoch zo zisťovania pracovných síl, zatiaľ čo hlavné ukazovatele boli dodatočne spracované. Najčastejšie dodatočné úpravy zahŕňajú opravy hlavných zlomov časových radov a odhady chýbajúcich hodnôt. Tieto úpravy vedú k značným rozdielom medzi oboma súbormi údajov v niektorých rokoch.

Súbory údajov s hlavnými ukazovateľmi zisťovania pracovných síl predstavujú najúplnejšie a najspoľahlivejšie súbory údajov o zamestnanosti a nezamestnanosti, ktoré sú dostupné zo zisťovania pracovných síl. Keďže však neponúkajú analýzu všetkých kontextových premenných, v niektorých prípadoch je nutné použiť aj podrobné výsledky zisťovania.

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých analýzach vrátane makroekonomických štúdií (pri ktorých ide o prácu ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môže sa používať aj na štúdium celej škály sociálnych aspektov a aspektov správania týkajúcich sa zamestnaneckej situácie jednotlivca, ako je napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ zamestnanosť sleduje hospodársky cyklus, v tejto súvislosti má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ.

Štatistika zamestnanosti má ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010. V marci 2010 Európska komisia predstavila stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorú formálne prijala Európska rada v júni 2010. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty EÚ si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnúť národné programy reforiem, v ktorých stanovia, aké kroky na vykonanie tejto stratégie majú v úmysle podniknúť. Vykonávanie stratégie sa môže aspoň čiastočne dosiahnuť prostredníctvom podporovania flexibilných pracovných podmienok, ako je napríklad práca na kratší pracovný čas alebo práca z domu, o ktorých sa predpokladá, že stimulujú mieru účasti na trhu práce. Medzi iniciatívy, ktoré môžu povzbudiť viac osôb, aby vstúpili na trh práce, patrí okrem iného zlepšenie dostupnosti zariadení starostlivosti o deti, zabezpečenie viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo uľahčenie pracovnej mobility. Ústrednou témou v tejto súvislosti je „flexiistota“: politiky, ktorými sa súbežne rieši flexibilita trhov práce, organizácia práce a pracovné vzťahy a zároveň sa zohľadňuje zosúladenie pracovného a súkromného života, istota zamestnania a sociálna ochrana. V súlade so stratégiou Európa 2020 podporuje európska stratégia zamestnanosti opatrenia, ktoré majú pomôcť dosiahnuť do roku 2020 tri hlavné ciele:

  • zamestnanie pre 75 % osôb vo veku 20 – 64 rokov,
  • zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na hodnoty pod 10 %, a dosiahnutie minimálne 40 % podielu obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie,
  • zníženie počtu osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, aspoň o 20 miliónov.

Pomalé oživenie hospodárstva po finančnej a hospodárskej kríze a silnejúce dôkazy zvyšujúcej sa nezamestnanosti viedli Európsku komisiu k tomu, že 18. apríla 2012 predložila súbor návrhov opatrení na zvýšenie počtu pracovných miest prostredníctvom balíka opatrení pre zamestnanosť. Tieto návrhy sa okrem iného zameriavali na vytváranie pracovných miest z hľadiska dopytu a ukázali členským štátom EÚ, ako podporovať podniky, aby prijímali zamestnancov. Možnými spôsobmi sú zníženie zdanenia práce alebo podpora začínajúcich podnikov. Cieľom týchto návrhov bolo takisto identifikovať ekonomické oblasti, v ktorých by mohli vznikať nové pracovné miesta, ako je napríklad ekologické hospodárstvo, zdravotné služby a informačné a komunikačné technológie.

Vzhľadom na vysokú a stále stúpajúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch EÚ Európska komisia v decembri 2012 navrhla balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí [COM(2012) 727 final]. Tento balík nadviazal na opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v obsiahlejšom balíku opatrení v oblasti zamestnanosti a obsahoval celý rad návrhov, napríklad:

  • zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov do štyroch mesiacov od ukončenia svojho formálneho vzdelávania alebo straty zamestnania dostali dobrú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže (záruka pre mladých ľudí),
  • uskutočniť konzultáciu sociálnych partnerov na európskej úrovni o rámci kvality pre stáže, aby mladí ľudia mohli za bezpečných podmienok získať kvalitné pracovné skúsenosti,
  • zriadiť Európske združenie učňovskej prípravy na zlepšenie kvality a ponuky učňovských miest a načrtnúť spôsob, akým by sa mohli odstrániť prekážky mobility mladých ľudí.

Snahy o zníženie nezamestnanosti mladých ľudí pokračovali v roku 2013, keď Európska komisia predstavila iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí [COM(2013) 144 final], ktorej cieľom bolo posilniť a urýchliť opatrenia opísané v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Jej cieľom bolo podporiť najmä mladých ľudí, ktorí nechodia do školy ani nemajú zamestnanie alebo neabsolvujú odbornú prípravu v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia ako 25 %. Nasledovalo ďalšie oznámenie s názvom Spoločne pre mladých ľudí Európy — Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže [COM(2013) 447 final], ktorým sa mala urýchliť realizácia záruky pre mladých ľudí a poskytnúť pomoc členským štátom EÚ a podnikom, aby mohli zamestnať viac mladých ľudí.

Jednou z hlavných priorít kolégia komisárov, ktorí nastúpili do úradu v roku 2014, je podpora zamestnanosti, rastu a investícií s cieľom znížiť regulačné zaťaženie a inteligentnejšie využívať existujúce finančné zdroje a verejné prostriedky. Európska komisia vo februári 2015 uverejnila sériu správ o jednotlivých krajinách, v ktorých sa analyzuje hospodárska politika členských štátov EÚ a uvádzajú informácie o prioritách členských štátov EÚ v oblasti podpory rastu a tvorby pracovných miest v nadchádzajúcom roku. Európska komisia v tom istom mesiaci ďalej navrhla, aby sa v roku 2015 uvoľnila z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 1 miliarda UR s cieľom až 30-násobne zvýšiť predbežné finančné prostriedky, ktoré by členské štáty EÚ mohli dostať na zvýšenie miery zamestnanosti mladých ľudí, čo by pomohlo pri hľadaní zamestnania až 650 000 mladých ľudí.

V júni 2016 Európska komisia prijala Program v oblasti zručností pre Európu [COM(2016) 381/2] s názvom Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ľudia získali zručnosti, ktoré budú potrebovať v súčasnosti i budúcnosti a ktoré posilnia zamestnateľnosť, konkurencieschopnosť a rast v celej EÚ.

Neskôr 17. novembra 2017 Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne podpísali Európsky pilier sociálnych práv. Politiky zamestnanosti a sociálne politiky sú hlavné oblasti záujmu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorého cieľom je zabezpečiť pre občanov nové a účinnejšie práva. Má tri hlavné kategórie: 1. rovnaké príležitosti a prístup na trh práce; 2. spravodlivé pracovné podmienky a 3. sociálna ochrana a začlenenie. Konkrétne, dnešné pružné formy organizácie práce poskytujú nové pracovné príležitosti najmä mladým ľuďom, ale mohli by vyvolať nové neistoty a nerovnosti. Hlavnou prioritou Komisie je budovanie spravodlivejšej Európy a posilňovanie jej sociálneho rozmeru. Európsky pilier sociálnych práv je doplnený o tzv. sociálny prehľad, ktorý monitoruje vykonávanie piliera sledovaním trendov a výsledkov krajín EÚ v 12 oblastiach – tieto údaje slúžia ako vstup pre európsky semester koordinácie hospodárskych politík. Prehľad zároveň slúži na vyhodnotenie pokroku pri dosahovaní sociálneho „ratingu AAA“ EÚ ako celku.

Priamy prístup

Podobné články
Tabuľky
Databáza
Tematická sekcia
Publikácie
Metodológia
Vizualizácie





LFS main indicators (t_lfsi)
Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (t_lfsi_act)
Employment - LFS adjusted series (t_lfsi_emp)
Unemployment - LFS adjusted series (t_une)
LFS series - Detailed annual survey results (t_lfsa)
LFS series - Specific topics (t_lfst)
LFS main indicators (lfsi)
Employment and activity - LFS adjusted series (lfsi_emp)
Unemployment - LFS adjusted series (une)
Labour market transitions - LFS longitudinal data (lfsi_long)
LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998 onwards) (lfsq)
LFS series - Detailed annual survey results (lfsa)
LFS series - Specific topics (lfst)
LFS ad-hoc modules (lfso)

Publikácie

Súbory metaúdajov ESMS a metodika VZPS EÚ


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Employment_statistics/sk&oldid=486755"