Archive:Výroba a dovoz energie

Údaje extrahované v júni 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2020.

Highlights

Výroba primárnej energie v EÚ bola v roku 2017 o 12 % nižšia ako v období pred desiatimi rokmi.

Hlavným dodávateľom surovej ropy, zemného plynu a čierneho uhlia do EÚ v roku 2017 bolo Rusko.

Vývoj produkcie primárnej energie (podľa druhu paliva), EÚ28, 2007 – 2017

Závislosť Európskej únie (EÚ) od dovozu energií, najmä od dovozu ropy a zemného plynu, predstavuje dôvod pre politické obavy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok energie. Tento článok je venovaný otázke výroby primárnej energie v EÚ a zvyšujúcej sa závislosti EÚ od dovozu energie z tretích krajín, ktorá je dôsledkom zápornej bilancie medzi výrobou a spotrebou. V roku 2017 viac ako polovica (55,1 %) hrubej domácej spotreby energie v EÚ28 pochádzala z dovezených zdrojov.

Full article

V rokoch 2007 – 2017 sa výroba primárnej energie znížila

V roku 2017 dosahovala výroba primárnej energie v EÚ28 758 miliónov ton ropného ekvivalentu (mtoe) – pozri tabuľku 1. Bolo to len o 0,1 % menej ako v predchádzajúcom roku a pokračoval tak všeobecne klesajúci trend zaznamenaný v poslednom období, s jedinou výnimkou v roku 2010, keď výroba energie stúpla po relatívne prudkom poklese v roku 2009, teda v čase celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. Z porovnania za dlhšie obdobie vyplýva, že výroba primárnej energie v EÚ28 bola v roku 2017 o 12,1 % nižšia ako desať rokov predtým. Všeobecne klesajúci vývoj výroby primárnej energie v EÚ28 možno aspoň čiastočne vysvetliť tým, že zásoby surovín sa vyčerpávajú a/alebo že výrobcovia považujú využívanie obmedzených zdrojov za nehospodárne.

V roku 2017 dosiahlo najvyššiu úroveň výroby primárnej energie spomedzi členských štátov EÚ Francúzsko, s podielom 17,4 % z celkového objemu v EÚ28, za ktorým nasledovalo Spojené kráľovstvo (15,6 %) a Nemecko (15,3 %). V porovnaní s predchádzajúcim desaťročím došlo k niekoľkým zmenám, a to k zvýšeniu podielu Talianska o 17,8 percentuálneho bodu, Španielska o 13,5 percentuálneho bodu a Švédska o 11,3 percentuálneho bodu a k poklesu podielu Dánska o 41,7 percentuálneho bodu, Spojeného kráľovstva o 32,8 percentuálneho bodu a Holandska o 30,7 percentuálneho bodu.

V absolútnom vyjadrení to znamená, že v priebehu obdobia 2007 – 2017 zaznamenalo 17 z 28 členských štátov EÚ zvýšenie úrovne výroby primárnej energie. Výroba primárnej energie sa najviac zvýšila v Taliansku (zvýšenie o 5,5 mtoe), za ktorým nasledovalo Španielsko (4,1 mtoe), Švédsko (3,7 mtoe), Írsko (3,4 mtoe) a Fínsko (2,0 mtoe). Naopak výroba primárnej energie klesla v Spojenom kráľovstve až o 57,6 mtoe a pokles o viac ako 10 mtoe oznámili aj Nemecko (–20,6 mtoe), Holandsko (–18,5 mtoe) a Dánsko (–11,3 mtoe).

Tabuľka 1: Výroba energie, 2007 a 2017
(v miliónoch ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

Výroba primárnej energie v EÚ28 bola v roku 2017 rozložená v širokej škále rôznych zdrojov energie, pričom z hľadiska rozsahu prínosu bola najdôležitejšia energia z obnoviteľných zdrojov, ktorá tvorila viac ako jednu štvrtinu (29,9 %) celkovej výroby v EÚ28.

Na druhom mieste bola jadrová energia s podielom 27,8 % na celkovej výrobe primárnej energie. Jadrová energia bola mimoriadne významná vo Francúzsku, kde tvorila takmer 79 % vnútroštátnej výroby primárnej energie, zatiaľ čo v Belgicku bol tento podiel takmer tri štvrtiny a na Slovensku viac ako tri pätiny (62,6 %). V ďalších 11 členských štátoch bol podiel jadrovej energie na primárnej výrobe menší než polovica celkovej výroby. V 14 členských štátoch EÚ sa nevyrábala žiadna jadrová energia.

Podiel tuhých fosílnych palív (16,4 %, prevažne uhlia) bol o niečo menší ako jedna pätina a podiel zemného plynu nepatrne nižší (13,6 %). Jediným ďalším významným zdrojom výroby primárnej energie bola surová ropa (8,8 %) (pozri obrázok 1).

Obrázok 1: Výroba primárnej energie, EÚ28, 2017
(% celkovej výroby, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

Rast primárnej výroby z obnoviteľných zdrojov energie v EÚ28 prevýšil rast všetkých ostatných druhov energie. Tento rast bol relatívne konštantný v období 2007 – 2017, s malým poklesom výroby v roku 2011 (pozri obrázok 2). V priebehu uvedeného obdobia výroba z obnoviteľných zdrojov energie vzrástla o 65,6 % a do určitej miery nahradila výrobu z iných zdrojov energie. Naopak úroveň produkcie pri ostatných zdrojoch klesla, pričom najväčší pokles zaznamenal zemný plyn (–39,4 %), surová ropa (–38,9 %) a tuhé fosílne palivá (–30,5 %). Výroba jadrovej energie klesla miernejšie, a to o 12,8 %.

Obrázok 2: Vývoj výroby primárnej energie (podľa druhu paliva), EÚ28, 2007 – 2017
(2007 = 100, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_c)

EÚ a všetky jej členské štáty sú čistými dovozcami energie

Pokles v oblasti primárnej výroby čierneho uhlia, lignitu, surovej ropy, zemného plynu a najnovšie jadrovej energie viedol k situácii, keď sa EÚ v záujme uspokojenia svojho dopytu čoraz viac spoliehala na dovoz komodít primárnej energie a takisto sekundárnych odvodených výrobkov ([napr. plynu/motorovej nafty]), hoci táto situácia sa po finančnej a hospodárskej kríze stabilizovala. Dovoz primárnej energie do EÚ28 bol v roku 2017 o 948 mtoe vyšší než vývoz. Medzi najväčších dovozcov energie v absolútnych číslach patrilo Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko. V roku 2007 bolo jediným čistým vývozcom primárnej energie spomedzi členských štátov EÚ Dánsko, ale v roku 2013 dánsky dovoz energie prevýšil vývoz a tento vývoj sa potvrdil v nasledujúcich štyroch rokoch až do roku 2017. Od roku 2013 teda všetkých 28 členských štátov EÚ patrí medzi čistých dovozcov energie (pozri tabuľku 2). Najväčšími čistými dovozcami v pomere k počtu obyvateľov boli v roku 2017 Luxembursko, Malta a Belgicko.

Tabuľka 2: Čistý dovoz energie, 2007 – 2017
Zdroj: Eurostat (nrg_bal_s) a (demo_pjan)

Hlavné krajiny, z ktorých sa dováža energia do EÚ28, sa v uplynulých rokoch do určitej miery zmenili. V celom období 2007 – 2017 si svoje postavenie vedúceho dodávateľa hlavných primárnych energetických komodít (čierneho uhlia, surovej ropy a zemného plynu) do EÚ udržalo Rusko (pozri tabuľku 3).

Tabuľka 3: Hlavný pôvod dovozu primárnej energie, EÚ28, 2007 – 2017
(% dovozu z krajín mimo EÚ28)
Zdroj: Eurostat (nrg_ti_sff), (nrg_ti_oil) a (nrg_ti_gas)

V roku 2017 pochádzalo 38,9 % čierneho uhlia dovezeného do EÚ z Ruska. Rusko bolo v priebehu uplynulého desaťročia najväčším dodávateľom čierneho uhlia do EÚ. V rokoch 2007 – 2015 sa takmer zdvojnásobil podiel dovozu čierneho uhlia do EÚ28 z Kolumbie, a to z úrovne 11,8 % na 22,2 % z celkového objemu. V roku 2017 tento podiel klesol na úroveň 16,9 %. Tretím hlavným dodávateľom čierneho uhlia do EÚ28 boli v roku 2017 Spojené štáty americké, ktoré sa na celkovom dovoze podieľali 16,9 %.

Rusko bolo takisto hlavným dodávateľom dovozu surovej ropy do EÚ. Jeho podiel v roku 2007 tvoril 33,7 % a pohyboval sa v rozpätí od 34,7 % (najvyšší podiel, zaznamenaný v roku 2011) do 29,0 % (najnižší podiel, zaznamenaný v roku 2015). V roku 2017 podiel Ruska dosiahol úroveň 30,3 %. V tom istom období pomerne pomaly klesal podiel dovozu surovej ropy do EÚ28 z Nórska, a to z 15,0 % v roku 2007 na 11,4 % v roku 2017. V období 2007 – 2017 sa rýchlym tempom zvýšil relatívny podiel dovozu surovej ropy z Iraku a Kazachstanu do EÚ28 a dosiahol úroveň 8,2 % z Iraku a 7,4 % z Kazachstanu. Uvedené dve krajiny sa tak stali tretím a štvrtým najväčším dodávateľom surovej ropy do EÚ pred Saudskou Arábiou.

Podiel Ruska na dovoze zemného plynu do EÚ sa v rokoch 2007 – 2017 nezmenil (38,7 %); najnižšia úroveň však bola zaznamenaná v roku 2010 (31,9 %) a najvyššia (41,1 %) v roku 2013. V priebehu obdobia zobrazeného v tabuľke 3 zostalo druhým najväčším dodávateľom zemného plynu do EÚ Nórsko, pričom jeho podiel sa pomaly znižoval z 28,1 % v roku 2007 na 25,3 % v roku 2017. Podiel dodávok zemného plynu do EÚ28 od tretieho najväčšieho dodávateľa, Alžírska, sa v období 2007 – 2017 znížil, zatiaľ čo podiel zemného plynu dovezeného z Kataru sa viac než zdvojnásobil.

Bezpečnosť dodávok primárnej energie do EÚ môže byť ohrozená, ak sa veľký podiel dovozu koncentruje na pomerne málo partnerov. Takmer tri štvrtiny (74,6 %) dovozu zemného plynu do EÚ28 v roku 2017 pochádzali z Ruska, Nórska a Alžírska. Podobná analýza ukazuje, že takmer tri štvrtiny (72,7 %) čierneho uhlia dovezeného do EÚ28 pochádzali z Ruska, Kolumbie a Spojených štátov amerických, zatiaľ čo dovoz surovej ropy bol v prípade hlavných dodávateľov viac rozložený, keďže podiel dovozu z Ruska, Nórska a Iraku do EÚ28 dosiahol približne polovicu (49,9 %) dovozu do EÚ28.

Viac ako polovicu energetických potrieb EÚ28 uspokojuje dovoz

Závislosť EÚ28 od dovozu energie sa zvýšila z úrovne o málo vyššej ako 44 % hrubej dostupnej energie v roku 1990 na úroveň 52,9 % v roku 2007 a následne na 55,1 % do roku 2017 (pozri obrázok 3). Čistý dovoz energie je v EÚ28 od roku 2004 vyšší, než jej primárna výroba, čo znamená, že viac než polovica hrubej dostupnej energie EÚ28 bola zabezpečená čistým dovozom a miera závislosti prekročila 50,0 %.

V roku 2017 sa miera energetickej závislosti zvýšila na najvyššiu úroveň (55,1 %). V období 2007 – 2017 sa prejavilo niekoľko odchýlok: relatívny vrchol 54,6 % sa dosiahol v roku 2008 a najnižšia úroveň závislosti 52,7 % bola zaznamenaná v roku 2010. Pri podrobnejšom pohľade je zrejmé, že najvyššia miera závislosti bola v roku 2017 zaznamenaná pri surovej rope (86,7 %) a zemnom plyne (74,3 %), zatiaľ čo podľa najnovších dostupných údajov miera závislosti v prípade tuhých fosílnych palív predstavuje 43,9 %.

Obrázok 3: Miera energetickej závislosti, EÚ28, 2007 – 2017
(% čistého dovozu hrubej dostupnej energie, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_id)

V rokoch 2007 – 2017 vzrástla závislosť EÚ od tretích krajín pri dodávkach zemného plynu o 14,8 percentuálneho bodu, čo je oveľa rýchlejšie zvýšenie závislosti než v prípade surovej ropy (o 4,2 percentuálneho bodu). Závislosť pri tuhých fosílnych palivách za rovnaké obdobie rástla pomalšie, a to o 1,9 percentuálneho bodu.

Keďže Dánsko prestalo byť čistým vývozcom, jeho miera energetickej závislosti sa v roku 2013 zmenila na kladnú a takou zostala aj v roku 2017. To isté platilo aj pre všetky ostatné členské štáty EÚ (pozri obrázok 4). Najnižšiu mieru energetickej závislosti v roku 2017 zaznamenali Estónsko, Dánsko, Rumunsko a Švédsko. Malta, Cyprus a Luxembursko boli (takmer) úplne závislé od dovozu primárnej energie, pričom ich miera závislosti presiahla úroveň 95,0 %.

Analýza vývoja v období 2007 – 2017 ukazuje, že Dánsko, Spojené kráľovstvo, Litva, Holandsko, Poľsko a Česko sa stali viac závislými od dovozu energie na účely uspokojenia potreby hrubej dostupnej energie. Tento vývoj do veľkej miery súvisí s poklesom výroby primárnej energie (spojeným s vyčerpávaním dodávok surovín). Závislosť od dovozu sa zvyšovala aj v prípade Nemecka, Malty, Maďarska, Chorvátska, Cypru a Grécka. Všetky ostatné členské štáty EÚ zaznamenali v rokoch 2007 – 2017 pokles miery energetickej závislosti, pričom najväčšia zmena sa prejavila v Estónsku, kde miera závislosti klesla z úrovne 27,1 % na 4,1 %. Miera závislosti klesla o viac ako 10,0 percentuálneho bodu aj v Írsku, Lotyšsku a Bulharsku, a to v dôsledku zvýšenia energetickej efektívnosti, prípadne v spojení so zmenami v energetickom mixe zameranými na podporu primárnej výroby z obnoviteľných zdrojov.

Obrázok 4: Miera energetickej závislosti – všetky výrobky, 2007 – 2017
(% čistého dovozu hrubej dostupnej energie, na základe ton ropného ekvivalentu)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_id)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Energy production and imports: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Energetické komodity vyťažené alebo získané priamo z prírodných zdrojov sa nazývajú primárne zdroje energie, zatiaľ čo energetické komodity vyrobené z primárnych zdrojov energie v závodoch na transformáciu energie sa nazývajú odvodené výrobky. Výroba primárnej energie zahŕňa vnútroštátnu výrobu z primárnych energetických zdrojov a uskutočňuje sa vtedy, keď sa využívajú prírodné zdroje, napríklad v uhoľných baniach, na poliach so surovou ropou, vo vodných elektrárňach alebo pri výrobe biopalív. Vždy, keď spotreba prevýši primárnu výrobu, musí byť deficit pokrytý dovozom primárnych alebo odvodených výrobkov.

Teplo vytvorené v reaktore v dôsledku jadrového štiepenia sa považuje za primárnu výrobu jadrového tepla, alternatívne sa nazýva aj jadrová energia. Počíta sa buď na základe skutočne vyrobeného tepla, alebo na základe vykázanej hrubej výroby elektriny a tepelnej účinnosti jadrovej elektrárne. Primárna výroba uhlia a lignitu predstavuje množstvo vyťažených alebo vyrobených palív a vypočíta sa po všetkých úkonoch na odstránenie neaktívnej hmoty.

Za primárnu výrobu sa nepovažuje transformácia energie z jednej formy na druhú, napríklad výroba elektrickej energie alebo tepla v tepelných elektrárňach alebo výroba koksu v koksárenských peciach.

Čistý dovoz sa počíta ako množstvo dovozu mínus príslušné množstvo vývozu. Dovoz predstavuje všetky vstupy na vnútroštátne územie bez tranzitu (hlavne cez plynovody a ropovody). Vývoz podobne zahŕňa všetky množstvá vyvezené z vnútroštátneho územia.

Kontext

Viac ako polovica energie EÚ28 pochádza z krajín mimo EÚ a tento podiel sa v posledných desaťročiach celkovo zvyšuje (hoci určité dôkazy naznačujú, že miera závislosti sa v posledných rokoch stabilizovala). Väčšina energie dovážanej do EÚ pochádza z Ruska, ktorého nezhody s tranzitnými krajinami v posledných rokoch ohrozili dodávky. Obavy o bezpečnosť dodávok z Ruska navyše zosilnil konflikt na Ukrajine. Boli navrhnuté nové opatrenia pre trhy s ropou a plynom, aby všetky strany prijali účinné opatrenia s cieľom zabrániť dôsledkom potenciálnych narušení dodávok a zmierniť ich, a zároveň aby sa pre členské štáty vytvorili mechanizmy, vďaka ktorým by mohli spolupracovať na účinnom riešení prípadných veľkých narušení dodávok ropy alebo plynu, ktoré môžu vzniknúť. Vznikol koordinačný mechanizmus, aby členské štáty mohli v núdzových prípadoch jednotne a okamžite reagovať.

V novembri 2010 bola prijatá iniciatíva s názvom Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku [KOM(2010) 639 v konečnom znení], ktorú prijala Európska komisia. V tejto stratégii sú vymedzené priority v oblasti energetiky na obdobie 10 rokov a predstavené opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na riešenie rôznych výziev vrátanie dosiahnutia trhu s konkurencieschopnými cenami a bezpečnými dodávkami, posilnenia vedúceho postavenia v oblasti technológií a účinného rokovania s medzinárodnými partnermi (napríklad udržiavanie dobrých vzťahov s vonkajšími dodávateľmi energie EÚ a krajinami tranzitu energie). Táto práca sa ďalej dotvárala prostredníctvom energetickej stratégie do roku 2030 (v angličtine), ktorá poskytuje politický rámec pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a Plánu postupu v energetike do roku 2050 (v angličtine), v ktorom sa stanovuje dlhodobý cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ o 80 – 95 % do roku 2050.

Prostredníctvom Energetického spoločenstva (v angličtine) (zriadeného v októbri 2005) EÚ pracuje aj na integrácii susedných krajín do svojho vnútorného trhu s energiou. Bohatá skladba zdrojov energie, ako aj rozmanitosť dodávateľov, dopravných tratí a dopravných mechanizmov môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok energie. Napríklad prebieha niekoľko iniciatív na vybudovanie plynovodov medzi Európou a jej východnými a južnými susedmi. Patrí medzi ne Nord Stream (medzi Ruskom a EÚ cez Baltské more), ktorý začal fungovať v novembri 2011, a Transjadranský plynovod (spájajúci Turecko s Talianskom cez Grécko a Albánsko s cieľom priviesť zemný plyn z Kaspického mora do EÚ). Vytváranie spoľahlivých partnerstiev s dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami sa považuje za cestu k znižovaniu rizík spojených s energetickou závislosťou EÚ a Európska komisia prijala v septembri 2011 oznámenie s názvom Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ] [KOM(2011) 539 v konečnom znení].

V reakcii na pretrvávajúce obavy týkajúce sa závislosti EÚ od dovozu energie Európska komisia v máji 2014 predložila svoju stratégiu energetickej bezpečnosti (COM(2014) 330 final), ktorej cieľom je zabezpečenie stabilných a dostatočných dodávok energie. Stratégia Komisie je zameraná na krátkodobé opatrenia týkajúce sa vplyvu zastavenia ruského dovozu plynu alebo narušenia dovozu cez Ukrajinu, ako aj na dlhodobú bezpečnosť dodávok energie a sú v nej navrhnuté opatrenia v piatich oblastiach vrátane zvýšenia výroby energie v EÚ, diverzifikácie dodávateľských krajín a trás a spoločného vystupovania vo vonkajšej energetickej politike. Európska komisia v roku 2015 vydala oznámenie o rámcovej stratégii odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy [COM(2015) 80 final], v ktorom sa tvrdí, že jedným z dôležitých prvkov pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti (predovšetkým pokiaľ ide o plyn) bol úplný súlad dohôd súvisiacich s nakupovaním energie z tretích krajín. Na uvedené oznámenie nadviazali vo februári 2016 návrhy Európskej komisie týkajúce sa nových pravidiel zaručenia bezpečnosti dodávok plynu do EÚ (COM(2016) 52 final) a nových pravidiel pre energetické dohody medzi EÚ a tretími krajinami (COM(2016) 53 final).