Archive:Národné účty a HDP

Údaje z augusta 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: november 2020.

Highlights

HDP sa v EÚ28 v roku 2018 zvýšil, a to už šiesty rok po sebe. V eurozóne bol nárast zaznamenaný päť rokov po sebe.

Rozdielny štrukturálny vývoj za posledných desať rokov v EÚ28: klesol podiel stavebníctva na celkovej pridanej hodnote a zvýšil sa podiel podnikateľských služieb.

Ekonomika EÚ28 v roku 2018 zaznamenala piaty rok za sebou ročný nárast investícií.

Rast reálneho HDP, 2008 – 2018

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, ktoré sú opísané v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom celkovej veľkosti ekonomiky, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je napríklad HDP na obyvateľa (per capita) – napríklad v eurách alebo očistený o rozdiely v cenových hladinách (vyjadrený v štandardoch kúpnej sily, PPS) — sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie hospodárskej konvergencie alebo divergencie v celej Európskej únii (EÚ).

Okrem toho vývoj špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údaje o rozdelení dôchodkov a úsporách môžu poskytnúť hodnotný pohľad na hlavné hybné sily ekonomickej činnosti a poslúžiť ako základ na vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie konkrétnych politík EÚ.

Full article

Vývoj HDP v EÚ28: rast od roku 2013

Dôsledkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ28 v roku 2009 (pozri obrázok 1), po ktorej v roku 2010 nasledovalo oživenie. Kríza sa začala najskôr v Japonsku a Spojených štátoch amerických, pričom záporná ročná miera zmeny HDP (v reálnom vyjadrení) bola zaznamenaná už v roku 2008, v roku 2009 sa prehĺbila a následne v roku 2010 zvýšila. Naproti tomu hospodárska produkcia Číny (vrátane Hongkongu) ďalej rýchlo rástla aj v čase krízy (každý rok takmer o 10 %), v nasledujúcich rokoch sa rast trochu spomalil, ale aj tak bol naďalej oveľa vyšší ako v ostatných ekonomikách znázornených na obrázku 1.

Príznaky krízy sa v EÚ28prejavovali už v roku 2008, keď znateľne klesla miera rastu HDP a následne sa v roku 2009 reálny HDP znížil o 4,3 %. Oživenie v EÚ28 sa prejavilo zvýšením indexu HDP (založeného na reťazených objemoch) o 2,1 % v roku 2010 a ďalším zvýšením o 1,7 % v roku 2011. V roku 2012 sa HDP znížil o 0,4 % a následne boli zaznamenané čoraz väčšie kladné miery zmeny v rokoch 2013 (0,3 %), 2014 (1,8 %) a 2015 (2,3 %). Od roku 2015 bol rast pomerne stabilný, o 2,0 % až 2,5 % každý rok až do roku 2018.

Príslušné miery zmeny v eurozóne (EZ19) sa až do roku 2011 veľmi podobali mieram zmeny zaznamenaným v EÚ28, zatiaľ čo pokles zaznamenaný v roku 2012 bol výraznejší (–0,9 %) ako v EÚ28 a udržal sa až do roku 2013 (–0,2 %). Rast reálneho HDP v eurozóne v rokoch 2014 až 2018 bol o niečo slabší než v EÚ28 ako celku.

Obrázok 1: Rast reálneho HDP, 2008 – 2018
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

V rámci EÚ sa prejavili veľké rozdiely rastu reálneho HDP, a to v priebehu času aj medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ (pozri tabuľku 1). Po poklese vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Poľska v roku 2009 sa v roku 2010 obnovil ekonomický rast v 23 členských štátoch (a HDP ostal nezmenený v Španielsku), zatiaľ čo v roku 2011 bol rast zaznamenaný v 24 členských štátoch. V roku 2012 sa však tento vývoj zmenil, keďže hospodársky rast oznámila polovica (14) členských štátov. Len v Bulharsku nedošlo k nijakej zmene úrovne ekonomickej činnosti a v ostatných členských štátoch hospodárska produkcia klesla. Potom väčšina členských štátov opäť zaznamenala rast, pričom v roku 2013 pozitívnu mieru zmeny vykázalo 17 členských štátov, v roku 2014 sa ich počet zvýšil na 25 a v rokoch 2015 a 2016 na 27. Všetkých 28 členských štátov zaznamenalo kladnú mieru zmeny v roku 2017 (prvý raz od roku 2007) a 2018. Jediným členským štátom so zápornou mierou zmeny v rokoch 2015 a 2016 bolo Grécko, ktoré zaznamenalo pokles o 0,4 % a 0,2 % po náraste o 0,7 % v roku 2014 a šiestich po sebe nasledujúcich poklesoch hospodárskej produkcie v období rokov 2008 – 2013.

Tabuľka 1: Miera zmeny reálneho HDP, 2008 – 2018
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Najvyššia ročná miera rastu reálneho HDP v roku 2018 bola zaznamenaná v Írsku (8,2 %) a na Malte (6,7 %), zatiaľ čo najnižšie miery zmeny zaznamenalo Fínsko, Francúzsko (v obidvoch prípadoch 1,7 %), Dánsko (1,5 %), Nemecko, Spojené kráľovstvo, Belgicko (vo všetkých troch prípadoch 1,4 %) a Taliansko (0,9 %).

Priemerný ročný rast HDP za posledné desaťročie 1,0 % v EÚ28 a 0,8 % v eurozóne

V priebehu celého obdobia uvedeného v tabuľke 1 nepretržite vykazovalo kladné miery zmeny Poľsko, ako aj Albánsko, Kosovo ^[1] (údaje z rokov 2008 – 2017) a Čína (údaje z rokov 2008 – 2016). V roku 2018 zaznamenali kladnú mieru zmeny deviaty rok za sebou Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Litva, Malta, Slovensko a Spojené kráľovstvo, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Spojené štáty americké. Turecko zaznamenalo v roku 2017 ôsmu kladnú ročnú mieru zmeny bez prerušenia.

Z analýzy vývoja za minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy sa celková výkonnosť ekonomík členských štátov EÚ znížila. Priemerné ročné tempo rastu v období rokov 2008 – 2018 dosiahlo v EÚ28 úroveň 1,0 % a v eurozóne (EZ19) 0,8 % (pozri tabuľku 1). Najvyšší rast spomedzi členských štátov (podľa tohto ukazovateľa) dosiahlo Írsko (priemerný ročný rast 5,0 %), za ktorým nasledovala Malta (4,8 %) a Poľsko (3,4 %). Naproti tomu v Grécku, Taliansku a Chorvátsku sa reálny HDP v období rokov 2008 – 2018 celkovo vyvíjal negatívne.

V roku 2018 pripadala na Nemecko jedna pätina HDP EÚ28 vyjadreného v PPS

Pri porovnávaní jednotlivých krajín sa často používajú štandardy kúpnej sily (PPS), ktorými sa upravujú hodnoty s cieľom zohľadniť rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Údaje uvedené na obrázkoch 2 a 3 a v tabuľke 2 sú vyjadrené v bežných cenách a nemali by sa používať na výpočet mier zmeny z dôvodu inflácie a výkyvov menových kurzov.

V roku 2018 dosiahol HDP v EÚ28 hodnotu 15,9 bilióna PPS (15 900 miliárd PPS) – pričom v prípade EÚ28 sa jeden PPS rovná jednému euru. HDP vyjadrený v PPS v EÚ28 si udržal náskok pred USA každý rok od roku 2008 do roku 2018 (ako je zobrazené na obrázku 2) ^[2]. Je zaujímavé, že Čína mávala historicky nižšiu hospodársku produkciu než EÚ28 alebo USA, ale táto situácia sa zmenila v dôsledku rýchlej transformácie a nepretržitého rozmachu čínskej ekonomiky. V roku 2013 bol čínsky HDP vyjadrený v PPS prvýkrát podobný tomu, ktorý bol zaznamenaný v Spojených štátoch amerických, a v roku 2015 hospodárska produkcia Číny dosiahla úroveň vyššiu, než zaznamenala EÚ28 (táto situácia sa udržala až doteraz).

Obrázok 2: HDP v bežných trhových cenách, 2008 – 2018
(v mld. PPS)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Podiel eurozóny predstavoval v roku 2018 70,5 % HDP EÚ28 (pri vyjadrení v PPS), čo znamená pokles v porovnaní s úrovňou 72,2 % v roku 2008. V roku 2018 dosiahol súčet piatich najväčších ekonomík EÚ (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko) o niečo menej ako dve tretiny (66,4 %) HDP EÚ28, čo bolo o 1,5 percentuálneho bodu menej než pred desiatimi rokmi (v roku 2008). Samotné Nemecko v roku 2018 predstavovalo 19,9 % HDP EÚ28, čo predstavuje zvýšenie oproti 18,9 % v roku 2008.

V roku 2018 dosiahla priemerná hodnota HDP na obyvateľa v celej EÚ28 30 900 EUR

Pri hodnotení životnej úrovne sa zvyčajne používa HDP na obyvateľa, inými slovami, HDP upravené podľa veľkosti ekonomiky z hľadiska počtu obyvateľov. Priemerné HDP na obyvateľa v bežných cenách v EÚ28 bolo v roku 2018 na úrovni 30 900 EUR. Hodnoty vyjadrené v PPS sú očistené o rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Relatívne postavenie jednotlivých krajín možno vyjadriť porovnaním s priemerom EÚ28, ktorý je stanovený na 100 (pozri pravú polovicu tabuľky 2). Podľa tohto ukazovateľa bola najvyššia hodnota spomedzi členských štátov EÚ zaznamenaná v Luxembursku, kde HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS predstavoval približne 2,5-násobok priemeru EÚ28 v roku 2018 (čo možno čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu v Bulharsku predstavoval HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS polovicu priemeru EÚ28.

Tabuľka 2: HDP v bežných trhových cenách, 2008 a 2016 – 2018
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Vývoj údajov v PPS počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii životnej úrovne. Väčšina členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, sa posunula z úrovne pod priemerom EÚ28 v roku 2008 na úroveň, ktorá sa približuje priemeru EÚ28 v roku 2018, a to napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Výnimku predstavovali Chorvátsko, Slovinsko a Cyprus: Chorvátsko počas tohto obdobia zostalo na rovnakej úrovni pod priemerom EÚ28; Slovinsko o trochu viac kleslo pod priemer EÚ28 a podobne Grécko a Portugalsko spomedzi členských štátov EÚ15 (pozri obrázok 3). Cyprus, podobne ako Taliansko a Španielsko spomedzi štátov EÚ15, klesol z úrovne nad priemerom EÚ28 na úroveň pod týmto priemerom. Zatiaľ čo Írsko, Nemecko, Rakúsko, Dánsko a Belgicko výraznejšie prekročili priemer EÚ28 (pri porovnaní situácie v roku 2018 so situáciou v roku 2008), zostávajúce členské štáty EÚ15, Holandsko, Fínsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Francúzsko sa dostali z úrovne nad priemerom EÚ28 v roku 2008 na úroveň, ktorá sa blíži priemeru EÚ28 v roku 2018 (stále sa však udržuje nad ním).

Obrázok 3: HDP na obyvateľa v bežných trhových cenách, 2008 a 2018
(EÚ28 = 100; na základe PPS na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp)

Hrubá pridaná hodnota v EÚ podľa ekonomických činností

Približne tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty EÚ28 v roku 2018 vznikli v sektore služieb.

Pokiaľ ide o HDP z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 je znázornený prehľad relatívneho významu desiatich ekonomických činností (vymedzených podľa NACE Rev. 2), pokiaľ ide o ich podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote v základných bežných cenách. V rokoch 2008 – 2018 klesol podiel priemyslu na pridanej hodnote v EÚ28 o 0,3 percentuálneho bodu na úroveň 19,5 %, udržal si však tesný náskok pred obchodom, dopravou a ubytovacími a stravovacími službami, ktorých podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote bol v roku 2018 rovnaký ako v roku 2008 (19,1 %). Naproti tomu podiel verejnej správy, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci na celkovej pridanej hodnote sa zvýšil o 0,4 percentuálneho bodu a v roku 2018 dosiahol úroveň 18,5 %. Ďalšiu veľkú skupinu činností v roku 2018 z hľadiska hrubej pridanej hodnoty tvorili odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby (ďalej len „podnikateľské služby“) (11,2 %, ich podiel sa za obdobie rokov 2008 – 2018 zvýšil o 0,9 percentuálneho bodu), činnosti v oblasti nehnuteľností (11,1 %, zníženie o 0,1 bodu), po ktorých nasledovalo stavebníctvo (5,6 %; zníženie o 0,8 bodu), informačné a komunikačné služby (5,1 %, zvýšenie o 0,2 bodu) a finančné a poisťovacie činnosti (4,8 %; zníženie o 0,4 bodu). Najmenší podiel pripadal na umenie, zábavu a ostatné služby (3,4 %, bezo zmeny) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1,6 %, zníženie o 0,1 bodu).

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v základných bežných cenách, 2008 a 2018
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ28 v roku 2018 predstavoval 73,2 % v porovnaní so 72,2 % v roku 2008. Služby mali pomerne významné postavenie najmä v Luxembursku, na Malte a Cypre, vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve, Grécku, Holandsku, Belgicku, Portugalsku a Dánsku, kde na ne pripadali viac ako tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty. Naproti tomu sa podiel služieb približoval k trom pätinám v Írsku, na Slovensku a v Česku (vo všetkých týchto krajinách boli zaznamenané pomerne vysoké podiely priemyslu).

Zmeny vývoja ekonomických činností za posledné desaťročie

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy, ako sú napríklad zmeny technológií, vývoj relatívnych cien či outsourcing a globalizácia, ktoré často vedú k tomu, že sa priemyselná výroba a niektoré služby (ktoré je možné poskytovať na diaľku, napríklad online alebo pomocou telefonických centier) presúvajú do regiónov s nižšími nákladmi práce, a to v EÚ i mimo nej. Okrem toho viacero činností výrazne zasiahla celosvetová finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky. K najvýraznejšiemu zníženiu došlo v oblasti priemyslu, kde sa pridaná hodnota v EÚ28 od roku 2008 do roku 2009 celkovo znížila o 11,4 % v objemovom vyjadrení (po tom, ako sa v rokoch 2007 – 2008 už mierne znížila). Od roku 2011 do roku 2013 sa priemyselná produkcia v EÚ28 znížila o ďalšie 2,3 % a potom počas nasledujúcich štyroch rokov rástla pomerne rýchlym tempom (pričom ročný nárast predstavoval 2,5 % až 3,1 %) a pomalším tempom (1,8 %) v roku 2018. Najhlbší a najdlhší pokles zaznamenalo stavebníctvo, kde produkcia od roku 2008 do roku 2013 v EÚ28 klesala každý rok a celkovo sa znížila o 18,1 % (pričom k zníženiu došlo už v roku 2008). V roku 2014 došlo v stavebníctve k nárastu o 1,3 %, pričom išlo o prvý ročný nárast za sedem rokov. Do roku 2018 tempo rastu dosahovalo úroveň 1,6 % až 4,2 %. Podnikateľské služby, ako aj obchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby zaznamenali v EÚ28 v roku 2009 pomerne veľký pokles pridanej hodnoty, a to o 7,0 % a 5,8 % (v uvedenom poradí), následne však každý rok vykazovali kladné ročné miery zmeny až do roku 2018 (s výnimkou mierneho poklesu o 0,1 % v prípade obchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb v roku 2013). Po období relatívnej stability (bez zmeny) v roku 2009 klesla v roku 2010 v EÚ28 produkcia v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 3,9 % a opäť v roku 2012 o 5,5 %. Produkcia v uvedenom odvetví po raste o 3,8 % v roku 2013 a o 6,1 % v roku 2014 klesla o 0,9 % v roku 2015, ako aj v roku 2016 a následne začala opäť rásť: o 2,1 % v roku 2017 a o 0,6 % v roku 2018. Ani v jednom roku počas posudzovaného obdobia nezaznamenali ročný pokles pridanej hodnoty dve z činností uvedených na obrázkoch 4 a 5: činnosti v oblasti nehnuteľností; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc. Je zaujímavé, že hoci sa pridaná hodnota činností v oblasti nehnuteľností v EÚ28 počas posudzovaného obdobia každý rok zvyšovala (aj keď pomerne pomalým tempom), celkový podiel činnosti v oblasti nehnuteľností na celkovej hrubej pridanej hodnote sa mierne znížil.

V roku 2018 bol v porovnaní s rokom 2017 v EÚ28 zaznamenaný rast hrubej pridanej hodnoty pri všetkých činnostiach. Činnosti, ktoré dosiahli najsilnejší rast, boli informačné a komunikačné činnosti (4,7 %), stavebníctvo (3,6 %) a podnikateľské služby (3,3 %).

Obrázok 4: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ28, 2008 – 2018
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Obrázok 5: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ28, 2008 – 2018
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Produktivita práce

S cieľom vylúčiť vplyv inflácie sa produktivita práce na osobu môže vypočítať na základe údajov očistených o zmeny cien. Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení (na základe reťazených objemov) za desaťročné obdobie od roku 2008 do roku 2018 vyplýva, že v EÚ28 došlo k zvýšeniu produktivity pri väčšine činností, pričom najväčšie prírastky zaznamenalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (celkovo až o 28,0 %), informačné a komunikačné služby (17,5 %) a priemysel (16,3 %) – pozri obrázok 6. Presné porovnanie úrovní produktivity práce v reálnych cenách medzi jednotlivými činnosťami je možné analyzovať len pre referenčný rok 2010 z dôvodu neaditivity reťazených objemov.

Obrázok 6: Reálna produktivita práce, EÚ28, 2008, 2013 a 2018
(tisíc EUR na zamestnanú osobu)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10) a (nama_10_a10e)

Ďalšie údaje o vývoji reálnej produktivity práce meranej buď na zamestnanú osobu, alebo na odpracovanú hodinu sú uvedené v tabuľke 4. Produktivita práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení sa od roku 2008 do roku 2018 zvýšila takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom pokles zaznamenalo Fínsko, Taliansko, Luxembursko a Grécko (nie sú k dispozícii žiadne údaje o Malte). Za rovnaké obdobie sa produktivita práce na odpracovanú hodinu zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Luxemburska a Grécka (opäť nie sú k dispozícii nijaké údaje za Maltu). Ak neberieme do úvahy členské štáty so zlomom v časovom rade (pozri tabuľku 4), najväčšie zvýšenie (v percentách) oboch ukazovateľov produktivity práce v reálnom vyjadrení bolo zaznamenané v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Rumunsku a na Slovensku.

Tabuľka 4: Reálna produktivita práce, 2008, 2013 a 2018
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_a10_e)

Výdavky na spotrebu

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ28 od roku 2008 do roku 2018 napriek miernemu poklesu v rokoch 2009 a 2012 v objemovom vyjadrení zvýšili o 8,8 % (pozri obrázok 7). Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy sa od roku 2008 do roku 2018 zvyšovali o niečo rýchlejším tempom až o 9,8 %. V rovnakom období bola tvorba hrubého kapitálu pomerne premenlivá: v roku 2009 sa rýchlym tempom znížila, zatiaľ čo v rokoch 2010 – 2013 kolísala a následne sa do roku 2018 zvyšovala. Rast vývozu bol vo väčšine rokov oveľa vyšší než rast dovozu. Výnimku tvorili roky 2009 a 2014 – 2016 a v období rokov 2008 – 2018 sa vývoz celkovo zvýšil spolu o 36,3 % a dovoz o 30,1 %.

Obrázok 7: Vývoj reálnych výdavkov na spotrebu, tvorba hrubého kapitálu, vývoz a dovoz, EÚ28, 2008 – 2018
(2010 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam v EÚ28 sa po poklese v roku 2009 opäť zvýšili v roku 2010 (o 0,8 % v objemovom vyjadrení) a v roku 2011 nevykázali žiadnu zmenu (0,0 %) a potom znova klesli v roku 2012 (–0,6 %) a 2013 (–0,1 %). Následne tieto výdavky päť rokov po sebe rástli, pričom nárast sa najskôr zrýchlil z 1,2 % na 2,4 % a potom sa spomalil na 1,6 %.

V roku 2010 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ28 v objemovom vyjadrení spomalilo a v období rokov 2011 – 2013 sa udržala pomerne stabilná miera zmeny (v rozpätí –0,1 % až 0,4 %). K výraznejšiemu rastu opäť došlo od roku 2014 do roku 2018 (o 1,0 % až 1,7 %).

Investície

Tvorba hrubého fixného kapitálu EÚ28 sa napriek nárastu v roku 2011 (1,9 %) úplne nezotavila zo svojho prudkého poklesu v roku 2009 (–11,7 %) a v rokoch 2012 a 2013 sa vrátila k zápornej miere zmeny. Tvorba hrubého fixného kapitálu v EÚ28 sa však v období rokov 2014 – 2018 zvýšila, pričom každý rok narástla o 2,3 % až 4,9 %.

Obrázok 8: Reálna ročná miera zmeny vo výdavkových zložkách HDP, EÚ28, 2008 – 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

V roku 2018 predstavoval podiel výdavkov domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam na spotrebe v bežných cenách 55,4 % HDP EÚ28, podiel tvorby hrubého fixného kapitálu bol 21,1 % a podiel výdavkov verejnej správy 20,1 %, zatiaľ čo saldo vývozu a dovozu tovaru a služieb dosahovalo 3,4 % (pozri obrázok 9).

Obrázok 9: Výdavkové zložky HDP v bežných trhových cenách, EÚ28, 2018
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp), (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Medzi členskými štátmi EÚ sa prejavili veľké rozdiely v intenzite investícií (pozri obrázok 10), čo čiastočne môže odzrkadľovať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky. Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu (v bežných cenách) na HDP bol v roku 2018 v EÚ28 na úrovni 20,5 % a v eurozóne 20,9 %. Najvyšší bol v Česku, Maďarsku a vo Švédsku (vo všetkých prípadoch 25,5 %) a najnižší v Grécku (11,1 %).

Obrázok 10: Tvorba hrubého fixného kapitálu v bežných trhových cenách, 2018
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Ako vidno v tabuľke 5, prevažná väčšina investícií v EÚ28 pripadala na súkromný sektor. V roku 2018 investície podnikov a domácností predstavovali 18,1 % HDP EÚ28 v porovnaní s 2,9 % v prípade investícií verejného sektora. V relatívnom vyjadrení boli investície verejného sektora najvyššie v Estónsku (5,4 %; údaje z roku 2017) a vo Švédsku (4,8 %), zatiaľ čo investície podnikateľského sektora boli najvyššie v Írsku (19,7 %; údaje z roku 2017), vo Švédsku (17,4 %) a v Česku (16,7 %; údaje z roku 2017) a investície domácností boli najvyššie na Cypre (6,8 %; údaje z roku 2017) a vo Fínsku (6,7 %) Investície domácností (ako podiel na HDP) boli v roku 2017 výrazne nižšie ako v roku 2008 v Grécku, Írsku, na Cypre, v Španielsku a Lotyšsku a výrazne vyššie v Bulharsku (v roku 2016 v porovnaní s rokom 2008). Jedinými ďalšími členskými štátmi EÚ, ktoré oznámili zvýšenie podielu investícií domácností na HDP v rokoch 2008 – 2017 (2018 v prípade Fínska a Švédska), boli Spojené kráľovstvo, Nemecko, Fínsko, Švédsko a Litva.

Tabuľka 5: Investície v bežných trhových cenách, 2008, 2013 a 2018
(% podiel na HDP)
Zdroj: Eurostat (nasa_10_ki)

Dôchodky

Z analýzy HDP v rámci EÚ28 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancov, ktorých podiel na HDP v roku 2018 predstavoval 47,6 % v bežných trhových cenách. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov predstavoval 40,5 % HDP a podiel daní z produkcie a dovozu mínus subvencie 11,9 % (pozri obrázok 11). Najnižší podiel odmien zamestnancov na HDP malo Írsko (28,8 %), za ním nasledovalo Grécko (33,4 %), kým podiely na úrovni vyššej než 50,0 % boli zaznamenané v Luxembursku, Nemecku, vo Francúzsku a v Dánsku (kde podiel dosiahol najvyššiu úroveň 52,4 %). V prípade Írska je tento mimoriadne nízky podiel dôsledkom účinkov súvisiacich s globalizáciou.

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov v bežných trhových cenách, 2018
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Na obrázku 12 (kde sú základom takisto bežné trhové ceny) vidieť, že do roku 2011 alebo 2013 došlo k zotaveniu agregovaných dôchodkov zo strát spôsobených finančnou a hospodárskou krízou. Odmeny zamestnancov v EÚ28 sa v roku 2009 znížili o 2,8 %, ale v roku 2018 už boli o 23,0 % vyššie v porovnaní s úrovňou zaznamenanou v roku 2008.

Pokiaľ ide o hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky, v roku 2008 bol v EÚ28 zaznamenaný len obmedzený rast, po ktorom v roku 2009 nasledoval pokles o 8,2 %. Do roku 2013 sa agregované dôchodky vrátili na úroveň podobnú predkrízovému maximu (v roku 2008) a v roku 2018 ju prekročili o 17,6 %.

Pokles daní z výroby a dovozu po odrátaní subvencií v EÚ28 sa začal už v roku 2008 (–3,1 %) a v roku 2009 sa zrýchlil (–9,2 %). Do roku 2011 sa straty vyrovnali a v roku 2018 agregované dôchodky presiahli úroveň z roku 2008 o 29,0 % (a maximum spred krízy z roku 2007 o 25,1 %).

Obrázok 12: Vývoj dôchodkov v bežných trhových cenách, EÚ28, 2008 – 2018
(2008 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu tvorili v roku 2018 aspoň polovicu HDP (v bežných trhových cenách) v 17 z 28 členských štátov EÚ. Najvyšší bol ich podiel na Cypre (66,5 %) a v Grécku (65,3 %). Naopak najnižší bol v Luxembursku (28,7 %), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (22 600 PPS) — pozri tabuľku 6 — dokonca aj po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi členskými štátmi.

Tabuľka 6: Výdavky domácností na spotrebu, 2008, 2013 a 2018
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_pc)

Okrem Luxemburska boli priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrené v PPS v roku 2018 pomerne vysoké v Spojenom kráľovstve (20 400 PPS), Rakúsku (19 500 PPS) a Nemecku (19 300 PPS). Naproti tomu Bulharsko bolo jediným členským štátom EÚ, ktorý oznámil, že priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa boli nižšie ako 10 000 PPS.

Z analýzy reálneho vývoja priemerných výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrených v eurách (na základe indexu reťazených objemov) v období rokov 2013 – 2018 vyplýva, že najrýchlejší rast zaznamenalo Rumunsko, Litva, Bulharsko a Maďarsko. Rakúsko zaznamenalo najpomalší nárast výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa, pričom od roku 2013 do roku 2018 tento ukazovateľ každoročne rástol v priemere 0,1 %. Každoročný rast v priemere o menej ako 1,0 % bol zaznamenaný aj v Belgicku, Luxembursku, vo Francúzsku a v Grécku.

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

National accounts and GDP: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia ESA 2010 bola prijatá v máji 2013 a používa sa od septembra 2014. Je v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty 2008 SNA. Vezmite na vedomie, že väčšina členských štátov EÚ vykonáva revíziu referenčných hodnôt v auguste – októbri 2019. Ďalšie podrobnosti nájdete na webovom sídle Eurostatu, a najmä v tomto dokumente.

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné a finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú ročne a štvrťročne.

HDP je základným ukazovateľom v národných účtoch, ktorý je súhrnným vyjadrením ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi spôsobmi: produkčnou metódou, výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa eliminuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa nemusia počítať s použitím trhových výmenných kurzov, ale môžu sa prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím parít kúpnej sily (PPP), ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny; týmto spôsobom sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ28 (stanovenému na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ28. Tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročného tempa rastu HDP s použitím reťazených objemových indexov (reálne zmeny) slúži na porovnanie dynamiky hospodárskeho vývoja jednak v priebehu času, jednak medzi rôzne veľkými hospodárstvami, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností. Na najvyššej agregovanej úrovni analýzy používanej v súvislosti s národnými účtami existuje desať položiek NACE: poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné činnosti a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení.

Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania (reálne zmeny), inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien. Každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP na odpracovanú hodinu, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú veľké rozdiely medzi krajinami a činnosťami.

Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníkov, do ktorých si domácnosti zapisujú nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie tovaru a služieb, ako aj o druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa takto sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje každých päť rokov: posledným referenčným rokom, za ktorý sú v súčasnosti k dispozícii údaje, je rok 2015, aj keď (v čase vypracovania tejto správy) nie sú k dispozícii údaje za dva členské štáty EÚ (Dánsko a Francúzsko).

Kontext

Európske inštitúcie, orgány verejnej správy, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých môžu prijímať rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a definícií umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých ekonomík, napr. vzájomnej závislosti ekonomík členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jedno z hlavných použití údajov národných účtov je spojené s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu hospodárstva, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov Európska centrálna banka (ECB). Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľké množstvo menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zvyšku ekonomiky.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti monitoruje hospodársky vývoj. Európska únia má ročný cyklus koordinácie hospodárskej politiky, ktorý sa nazýva európsky semester. Európska komisia každý rok pripravuje podrobnú analýzu plánov rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem členských štátov EÚ a poskytuje odporúčania pre jednotlivé krajiny na nasledujúcich 12 – 18 mesiacov.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti okrem toho vypracúva štyrikrát ročne (na jeseň, v zime, na jar a v lete) makroekonomické prognózy Európskej komisie (v angličtine) koordinované s každoročným cyklom európskeho semestra. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ, a často obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré tretie krajiny.

Ďalším všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficitu verejných financií a verejného dlhu v pomere k HDP. Viac informácií sa nachádza v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje národných a regionálnych účtov EÚ slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Podpora rastu, pracovných miest a investícií je strategickou prioritou EÚ aj členských štátov. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch ekonomiky EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy (v angličtine).

Európska komisia vykonáva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posudzovanie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne s použitím ekonomických účtov za poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ čoraz častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé ciele, či už záväzné alebo nie. V prípade niektorých z nich sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3,00 % HDP (čo je jeden z cieľov stratégie Európa 2020).

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná na hrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem použitia na stanovenie rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia Spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmedzeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci. Majú o ne záujem aj sociálni partneri, ako sú napr. predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Okrem toho slúžia aj výskumným pracovníkom a analytikom na analýzy hospodárskeho cyklu a dlhodobých hospodárskych cyklov a ich usúvzťažňovanie s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.

Poznámky

↑ Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
↑ Vezmite však na vedomie, že údaje v PPS sú určené na porovnanie medzi krajinami, a nie na porovnanie v priebehu času, keďže ich z metodických príčin nemožno považovať za časové rady.