Statistics Explained

Archive:Výroba a dovoz energie

Údaje z marca a mája 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: apríl 2015.
Tabuľka 1: Výroba energie, 2002 a 2012
(v miliónoch ton ropného ekvivalentu) – Zdroj: Eurostat (ten00076), (ten00080), (ten00077), (ten00079), (ten00078) a (ten00081)
Obrázok 1: Výroba primárnej energie, EÚ-28, 2012
(% celkovej výroby, na základe ton ropného ekvivalentu) – Zdroj: Eurostat (ten00080), (ten00077), (ten00079), (ten00078), (ten00081) a (nrg_107a)
Obrázok 2: Vývoj výroby primárnej energie
(podľa druhu paliva), EÚ-28, 2002 – 2012
(2002 = 100, na základe ton ropného ekvivalentu) – Zdroj: Eurostat (ten00076), (ten00081), (ten00080), (ten00079), (ten00078) a (ten00077)
Tabuľka 2: Čistý dovoz primárnej energie, 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (nrg_100a) a (tps00001)
Tabuľka 3: Hlavný pôvod dovozu primárnej energie, EÚ-28, 2002 – 2012
(% dovozu z krajín mimo EÚ-28) – Zdroj: Eurostat (nrg_122a), (nrg_123a) a (nrg_124a)
Tabuľka 4: Miera energetickej závislosti, EÚ-28, 2002 – 2012
(% čistého dovozu z hrubej domácej spotreby a zásobníkov, na základe ton ropného ekvivalentu) – Zdroj: Eurostat (nrg_100a), (nrg_102a) a (nrg_103a)
Tabuľka 3: Miera energetickej závislosti – všetky výrobky, EÚ-28, 2012
(% čistého dovozu z hrubej domácej spotreby a zásobníkov, na základe ton ropného ekvivalentu) – Zdroj: Eurostat (tsdcc310) a (nrg_100a)

Závislosť Európskej únie (EÚ) od dovozu energií, najmä od dovozu ropy a najnovšie plynu, predstavuje dôvod, prečo sa politiky zameriavajú na riešenie otázok bezpečnosti dodávok energie. Tento článok sa zaoberá otázkou výroby primárnej energie v EÚ a, v dôsledku zápornej bilancie medzi výrobou a spotrebou, zvyšujúcej sa závislosti EÚ od dovozu energie z nečlenských štátov. Viac ako polovica (53,4 %) hrubej domácej spotreby energie EÚ-28 v roku 2012 pochádzala zo zdrojov z dovozu.

Hlavné štatistické výsledky

Primárna výroba

Výroba primárnej energie v EÚ-28 v roku 2012 predstavovala 794,3 milióna ton ropného ekvivalentu (toe). Ide o pokračovanie všeobecne klesajúceho trendu posledného obdobia, s výnimkou roka 2010, keď výroba stúpla po relatívne silnom poklese v roku 2009, teda v čase finančnej a hospodárskej krízy. Z porovnania za dlhšie obdobie vyplýva, že výroba primárnej energie v EÚ-28 bola v roku 2012 o 15,7 % nižšia ako desať rokov predtým. Všeobecne klesajúci trend výroby v EÚ-28 sa môže aspoň čiastočne vysvetliť tým, že zásoby surovín sa vyčerpávajú a/alebo výrobcovia považujú využívanie obmedzených zdrojov za neekonomické.

Najvyššiu úroveň výroby primárnej energie spomedzi členských štátov EÚ dosiahlo s podielom 16,8 % z celkového objemu v EÚ-28 Francúzsko, po ktorom nasledovalo Nemecko (15,6 %) a Spojené kráľovstvo (14,6 %). V porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi bol hlavnou zmenou pokles v objeme výroby v Spojenom kráľovstve, ktorý bol predtým na úrovni 27,1 % — pozri tabuľku 1. Z ostatných členských štátov už došlo k poklesu objemu výroby len v Dánsku (-0,6 percentuálneho bodu) a Litve (-0,4 percentuálneho bodu). V absolútnom vyjadrení najväčší nárast vo výrobe primárnej energie počas dekády do roku 2012 zaznamenalo Taliansko, Švédsko (v oboch prípadoch o 4,4 milióna toe) a Holandsko (o 4,3 milióna toe).

Výroba primárnej energie v EÚ-28 bola v roku 2012 rozložená v širokej škále rôznych zdrojov energie, pričom z hľadiska rozsahu prínosu bola najdôležitejšia jadrová energia (28,7 % celkovej výroby). Jadrové palivo malo osobitne vysoký význam vo Francúzsku, v Belgicku a na Slovensku – v týchto krajinách predstavovalo viac ako polovicu vnútroštátnej výroby primárnej energie. Vyše pätina celkovej výroby primárnej energie v EÚ-28 spočívala v obnoviteľných zdrojoch energie (22,3 %) a pevnom palive (20,9 %, najmä v uhlí), zatiaľ čo objem zemného plynu bol o čosi nižší (16,8 %); zvyšok celkového množstva tvorila surová ropa (8,9 %) (pozri obrázok 1).

Rast primárnej výroby z obnoviteľných zdrojov energie bol vyšší než v prípade všetkých ostatných druhov energie. Vo väčšine rokov od roku 2002 do roku 2012 bol pomerne stabilný, pričom v roku 2011 sa mierne prepadol (pozri obrázok 2). Počas tohto desaťročného obdobia výroba obnoviteľných zdrojov energie celkovo vzrástla o 81,3 %. Na rozdiel od toho sa úrovne výroby v prípade iných primárnych zdrojov energie v tomto období všeobecne znížili. Najväčší pokles zaznamenala surová ropa (-53,5 %), zemný plyn (-35,4 %) a tuhé palivo (-20,7 %). Jadrová energia poklesla miernejšie, a to o 10,9 %.

Dovoz

Z dôvodu poklesu primárnej výroby čierneho uhlia, lignitu, surovej ropy, zemného plynu a najnovšie jadrovej energie nastala situácia, keď sa EÚ v záujme uspokojenia dopytu čoraz viac spoliehala na dovoz primárnej energie, hoci táto situácia sa po finančnej a hospodárskej kríze stabilizovala. Dovoz primárnej energie EÚ-28 bol v roku 2012 v porovnaní s vývozom vyšší asi o 922,8 milióna toe. Najväčší čistí dovozcovia primárnej energie boli vo všeobecnosti najľudnatejšie členské štáty EÚ s výnimkou Spojeného kráľovstva a Poľska (kde ešte sú k dispozícii domáce zásoby ropy/zemného plynu a uhlia). Jediným čistým vývozcom primárnej energie spomedzi členských štátov bolo Dánsko (pozri tabuľku 2).

Pôvod dovozu energie EÚ-28 sa v posledných rokoch čiastočne zmenil, keďže Rusko sa popri zachovaní pozície hlavného dodávateľa surovej ropy a zemného plynu stalo aj vedúcim dodávateľom tuhého paliva (pozri tabuľku 3). V roku 2012 zhruba 33,7 % surovej ropy dovezenej do EÚ pochádzalo z Ruska, čo je o trocha menej než podiel zaznamenaný v rokoch 2010 (34,7 %) a 2011 (34,8 %). Rusko sa stalo hlavným dodávateľom tuhého paliva v roku 2006, čím predbehlo Južnú Afriku, po tom, čo v roku 2004 predbehlo Austráliu a v roku 2002 Kolumbiu. Podiel Ruska na dovoze tuhého paliva do EÚ-28 sa zvýšil z 13,1 % v roku 2002 na 30,0 % v roku 2009, neskôr sa v roku 2012 o niečo znížil na 25,9 %. Napriek tomuto zníženiu zostalo Rusko aj v roku 2012 hlavným zdrojom dovozu tuhého paliva do EÚ, hoci jeho podiel bol len o čosi vyšší než podiel Kolumbie (23,7 %) a Spojených štátov (23,0 %). Naopak podiel dovozu zemného plynu z Ruska do EÚ-28 sa v období od roku 2002 do roku 2010 znížil zo 45,2 % na 29,5 %, ale tento trend sa zvrátil, keďže v rokoch 2011 a 2012 došlo k nárastom. Podiel Kataru na dovoze zemného plynu do EÚ-28 sa zvýšil z necelého 1 % v roku 2002 na 11,0 % v roku 2011, neskôr sa v roku 2012 o niečo znížil na 8,4 %.

Bezpečnosť dodávok primárnej energie do EÚ môže byť ohrozená, ak sa vysoký podiel dovozu koncentruje na pomerne málo partnerov. Viac než tri štvrtiny (76,8 %) dovozu zemného plynu do EÚ-28 pochádzalo v roku 2012 z Ruska, Nórska alebo Alžírska – v podstate došlo k väčšej koncentrácii dovozu než v predošlých dvoch rokoch, keďže v roku 2010 na tieto tri krajiny pripadalo 71,0 % dovozu zemného plynu a v roku 2011 zasa 72,0 %. Z podobnej analýzy vyplýva, že 53,6 % dovozu surovej ropy do EÚ-28 v roku 2012 pochádzalo z Ruska, Nórska a Saudskej Arábie, zatiaľ čo 72,6 % dovozu čierneho uhlia pochádzalo z Ruska, Kolumbie a zo Spojených štátov. Ukázalo sa, že v období od roku 2002 do roku 2012 sa presadilo niekoľko ďalších partnerských krajín, hoci ich objem dovozu ostáva pomerne nízky. Išlo najmä o dovoz surovej ropy z Nigérie, Azerbajdžanu a Kazachstanu alebo zemného plynu z Kataru.

Závislosť EÚ-28 od dovozu energie sa zvýšila z menej ako 40 % hrubej spotreby energie v 80. rokoch 20. storočia na 53,4 % v roku 2012 (pozri tabuľku 4). Oproti roku 2008, keď dosahovala 54,7 %, však opäť mierne poklesla. V roku 2012 bola najvyššia miera energetickej závislosti zaznamenaná v prípade surovej ropy (88,2 %) a zemného plynu (65,8 %). Za posledné desaťročie (2002 až 2012) závislosť EÚ na nečlenských štátoch, pokiaľ ide o dovoz zemného plynu (14,9 percentuálneho bodu) a surovej ropy (11,9 percentuálneho bodu), rástla rýchlejším tempom než v prípade tuhého paliva (8,9 percentuálneho bodu). Čistý dovoz energie je v EÚ-28 od roku 2004 vyšší než jej primárna výroba, teda vyše polovica hrubej domácej spotreby energie bola zabezpečená čistým dovozom.

Dánsko ako čistý vývozca bolo v roku 2012 jediným členským štátom EÚ s negatívnou mierou závislosti (pozri obrázok 3). Z ostatných členských štátov mali najnižšiu mieru závislosti Estónsko, Rumunsko, Česká republika a Švédsko (jediné ďalšie krajiny, ktoré hlásili mieru závislosti pod 30,0 %); naopak, Malta, Luxembursko a Cyprus boli (takmer) úplne závislé od dovozu primárnej energie.

Zdroje a dostupnosť údajov

Energetické komodity vyťažené alebo získané priamo z prírodných zdrojov sa nazývajú primárne zdroje energie, zatiaľ čo energetické komodity, ktoré sú vyrobené z primárnych zdrojov energie v závodoch na transformáciu energie, sa nazývajú odvodené výrobky. Výroba primárnej energie zahŕňa vnútroštátnu výrobu primárnych zdrojov energie a prebieha v prípade, že sa využívajú prírodné zdroje, napríklad v uhoľnej bani, na poliach so surovou ropou, vo vodných elektrárňach alebo vo výrobe biopalív. Vždy, keď spotreba prevýši primárnu výrobu, deficit musí byť pokrytý dovozom primárnych alebo odvodených výrobkov.

Teplo vytvorené v reaktore v dôsledku jadrového štiepenia sa považuje za primárnu výrobu jadrového tepla, alternatívne sa nazýva aj jadrová energia. Počíta sa buď na základe skutočne vyrobeného tepla alebo na základe vykázanej hrubej výroby elektriny a tepelnej efektívnosti jadrovej elektrárne. Primárna výroba uhlia a lignitu predstavuje množstvo vyťažených alebo vyprodukovaných palív, vypočítané po všetkých úkonoch na odstránenie neaktívnej hmoty.

Transformácia energie z jednej formy na druhú, napríklad výroba elektriny alebo tepla v tepelných elektrárňach alebo výroba koksu v koksových peciach, sa nepovažuje za primárnu výrobu.

Čistý dovoz sa počíta ako množstvo dovozu mínus príslušné množstvo vývozu. Dovoz predstavuje každý vstup na vnútroštátne územie s výnimkou tranzitného množstva (najmä cez plynovody a ropovody); vývoz podobne zahŕňa množstvá vyvezené z vnútroštátneho územia.

Kontext

Viac ako polovica energie EÚ-28 pochádza z krajín mimo EÚ – a tento podiel sa v poslednom desaťročí vo všeobecnosti zvyšuje. Veľká časť tejto energie pochádza z Ruska, ktoré v uplynulých rokoch nezhodami s tranzitnými krajinami ohrozilo dodávky – napríklad od 6. do 20. januára 2009 bol prerušený prívod plynu z Ruska cez Ukrajinu.

Európska komisia prijala v novembri 2008 druhý strategický prieskum energetickej politiky (v angličtine). Bol zameraný na to, ako EÚ môže znížiť závislosť od dovážanej energie a zlepšiť tak bezpečnosť dodávok, ako aj znížiť emisie skleníkových plynov. V prieskume sa podporila myšlienka energetickej solidarity medzi členskými štátmi EÚ, navrhol sa akčný plán na zabezpečenie udržateľných dodávok energie a prijal sa balík návrhov v oblasti energetickej efektívnosti zameraný na úsporu energie v kľúčových oblastiach, ako napríklad stavebníctvo a elektrospotrebiče.

V reakcii na rusko-ukrajinskú plynovú krízu z januára 2009 bol preskúmaný legislatívny rámec týkajúci sa bezpečnosti dodávok a v septembri 2009 Rada Európskej únie prijala smernicu 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom EÚ ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných produktov. Tieto opatrenia pre trhy s ropou a plynom boli navrhnuté, aby všetky strany vykonali účinné opatrenia s cieľom zabrániť dôsledkom potenciálnych narušení dodávok a zmierniť ich, a zároveň aby sa pre členské štáty vytvorili mechanizmy, vďaka ktorým by mohli spolupracovať na účinnom riešení prípadných veľkých narušení dodávok ropy alebo plynu. Vytvoril sa koordinačný mechanizmus, aby členské štáty mohli v núdzových prípadoch jednotne a okamžite reagovať.

Bohatá skladba zdrojov energie, ako aj rozmanitosť dodávateľov, dopravných tratí a dopravných mechanizmov môže zohrávať dôležitú úlohu v zaisťovaní bezpečnosti dodávok energie. Vytváranie spoľahlivých partnerstiev s dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami sa považuje za spôsob znižovania rizík spojených s energetickou závislosťou EÚ a Európska komisia prijala v septembri 2011 oznámenie s názvom „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ“ (KOM(2011) 539 v konečnom znení).

Európska komisia prijala v novembri 2010 iniciatívu s názvom „Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku“ (KOM(2010) 639 v konečnom znení, v angličtine). V tejto stratégii sa vymedzujú priority v oblasti energetiky na obdobie desiatich rokov a prezentujú sa opatrenia, ktoré by sa mohli prijať na riešenie rôznych výziev vrátanie dosiahnutia trhu s konkurencieschopnými cenami a bezpečnými dodávkami, posilnenia vedúceho postavenia v oblasti technológií a účinného rokovania s medzinárodnými partnermi.

Európska komisia prijala v ten istý mesiac iniciatívu s názvom „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete“ (KOM(2010) 677 v konečnom znení). V nej sa vymedzujú prioritné koridory EÚ na prenos elektriny a prepravu zemného plynu a ropy. Bol navrhnutý aj súbor nástrojov, aby sa umožnilo včasné zavedenie týchto prioritných infraštruktúr.

Prebieha niekoľko iniciatív na vybudovanie plynovodov medzi Európou a jej východnými a južnými susedmi. K nim patrí Nord Stream (medzi Ruskom a EÚ cez Baltské more), ktorý bol uvedený do prevádzky v novembri 2011, South Stream (medzi Ruskom a EÚ cez Čierne more), ktorého dokončenie je naplánované na rok 2015, a Trans Adriatic Pipeline (spájajúci Turecko s Talianskom cez Grécko a Albánsko na privedenie plynu z kaspickej oblasti do EÚ).

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Energy statistics - quantities (t_nrg_quant)

Databáza

Energy statistics - quantities, annual data (nrg_quant)
Energy statistics - supply, transformation, consumption (nrg_10)
Energy statistics - imports (by country of origin) (nrg_12)
Energy statistics - exports (by country of destination) (nrg_13)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Externé odkazy