Archive:Národné účty a HDP

Údaje z mája 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: december 2014. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

Obrázok 1: HDP v bežných trhových cenách, 2003 – 2013
(1 000 mil. EUR) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) a (tec00001)

Tabuľka 1: HDP v bežných trhových cenách, 2002 – 2003 a 2011 – 2013 – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) a (tec00001)

Obrázok 2: HDP na obyvateľa v bežných trhových cenách, 2002 a 2012 (1)
(EÚ-27=100; na základe PPS na obyvateľa) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c) a (tec00001)

Obrázok 3: Rast reálneho HDP, 2003 – 2013
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k)

Tabuľka 2: Rast reálneho HDP, 2003 – 2013
(zmena oproti predchádzajúcemu roku; priemer 2003 – 2013) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k) a (tsieb020)

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v základných cenách, 2003 a 2013
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c)

Obrázok 4a: Hrubá pridaná hodnota, EÚ-28, 2003 – 2013
(2005 = 100) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_k)

Obrázok 4b: Hrubá pridaná hodnota, EÚ-28, 2003 – 2013
(2005 = 100) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_k)

Obrázok 5: Produktivita práce, EÚ-28, 2003 a 2013
(1 000 EUR na zamestnanú osobu) – Zdroj: Eurostat (nama_nace10_c) a (nama_nace10_e)

Tabuľka 4: Produktivita práce
(na základe PPS), 2002 – 2012 – Zdroj: Eurostat (tec00116) a (tec00117)

Obrázok 6: Výdavky na spotrebu a hrubá tvorba kapitálu v stálych cenách, EÚ-28, 2003 – 2013
(2005 = 100) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k)

Obrázok 7: Ročná miera zmeny vo výdavkových zložkách HDP, EÚ-28, 2003 – 2013
(%) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_k)

Obrázok 8: Výdavkové zložky HDP, EÚ-28, 2013
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c), (or), (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Obrázok 9: Hrubá tvorba fixného kapitálu, 2013
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c)

Tabuľka 5: Investície, 2002, 2007 a 2012
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (tsdec210)

Obrázok 10: Rozdelenie dôchodkov, 2013
(podiel na HDP v %) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c), (or), (tec00016), (tec00015) a (tec00013)

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov, EÚ-28, 2003 – 2013
(2005 = 100) – Zdroj: Eurostat (nama_gdp_c), (or), (tec00016), (tec00015) a (tec00013)

Tabuľka 6: Výdavky domácností na spotrebu
(domáci koncept), 2002, 2007 a 2012 – Zdroj: Eurostat (nama_fcs_c)

Obrázok 12: Výdavky domácností na spotrebu, EÚ-28, 2012 (1)
(% celkových spotrebných výdavkov domácností) – Zdroj: Eurostat (nama_co3_c)

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, ktoré sú opísané v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom pre celkovú veľkosť hospodárstva, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je HDP na obyvateľa – napríklad v eurách alebo očistené o rozdiely v cenových hladinách – sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie procesu konvergencie v celej Európskej únii (EÚ).

Okrem toho zostavovanie špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údajov o rozdelení dôchodkov a úsporách, môže poskytnúť hodnotný pohľad na hnacie sily v hospodárstve a teda slúžiť ako základ pre vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie špecifických politík EÚ.

Hlavné štatistické výsledky

Vývoj v HDP

Rast HDP EÚ-28 sa v roku 2008 podstatne spomalil a HDP v roku 2009 výrazne klesol v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. V roku 2010 došlo k obnove úrovne HDP EÚ-28 a tento vývoj (hoci čoraz pomalším tempom) pokračoval aj v rokoch 2011, 2012 a 2013, keď sa HDP zvýšilo na 13 075 000 miliónov EUR, čo je historicky najvyššia úroveň v bežných cenách (pozri obrázok 1).

Podiel eurozóny (EZ-18) v roku 2013 predstavoval 73,4 % z tejto sumy, zatiaľ čo podiel hospodárstiev piatich najväčších členských štátov EÚ spolu (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko) predstavoval 71,0 %. Porovnania medzi krajinami by sa však mali vykonávať obozretne, keďže výkyvy výmenného kurzu môžu výrazne ovplyvniť vývoj nominálneho HDP tých členských štátov EÚ, ktoré neprijali euro.

Pri hodnotení životnej úrovne je vhodnejšie používať HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS), inými slovami upravený tak, aby zohľadňoval veľkosť hospodárstva vyjadrenú počtom obyvateľov a aj rozdiely v cenových hladinách jednotlivých krajín. Priemerný HDP na obyvateľa v rámci EÚ-28 v roku 2012 predstavoval PPS 25 500, čo je o niečo vyššie ako maximálna hodnota (PPS 25 000) dosiahnutá v rokoch 2007 a 2008, pred tým, ako sa prejavili dôsledky finančnej a hospodárskej krízy. Relatívne postavenie jednotlivých krajín sa dá vyjadriť porovnaním s priemerom, pričom hodnota EÚ-27 je stanovená na 100. Najvyššia relatívna hodnota spomedzi členských štátov EÚ bola zaznamenaná v Luxembursku, kde HDP na obyvateľa v PPS v roku 2012 predstavoval viac ako 2,6-násobok priemeru EÚ-27 (čo je možné čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu v Bulharsku HDP na obyvateľa v PPS predstavoval v roku 2012 menej ako polovicu priemeru EÚ-27.

Hoci hodnoty PPS by sa mali v zásade používať na porovnania medzi krajinami v jednom roku, a nie v priebehu času, vývoj týchto hodnôt počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii v životnej úrovni, keď sa členské štáty, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, priblížili k priemeru EÚ aj napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Zatiaľ čo Luxembursko, Nemecko, Švédsko a Rakúsko v roku 2012 v porovnaní so situáciou v roku 2002 priemer EÚ-27 ešte výraznejšie prekročili, viaceré ďalšie členské štáty EÚ-15, najmä Spojené kráľovstvo, Taliansko, Írsko a Francúzsko sa k priemeru EÚ-27 priblížili (pozri obrázok 2). Najväčší posun z pozície pod priemerom EÚ-27 v roku 2002 smerom k priemeru do roku 2012 zaznamenala Litva, Rumunsko, Lotyšsko, Slovensko, Estónsko, Poľsko a Bulharsko, zatiaľ čo výsledky Grécka a Portugalska sa zhoršili.

Dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ, Japonsku a Spojených štátoch amerických v roku 2009 (pozri obrázok 3), za ktorou nasledovalo oživenie v roku 2010. V Japonsku a v Spojených štátoch bol vplyv krízy viditeľný už v roku 2008, keď bol pokles reálneho HDP relatívne malý. Reálny HDP sa v EÚ-28 v roku 2009 znížil o 4,5 %, v Japonsku predstavoval pokles 5,5 % a v USA 2,8 %. Po oživení došlo v EÚ-28 v roku 2010 k zvýšeniu HDP v stálych cenách o 2,0 % a v roku 2011 došlo k ďalšiemu nárastu o 1,6 %; HDP následne v roku 2012 klesol o 0,4 % a v roku 2013 bol pomerne stabilný (vzrástol o 0,1 %). V eurozóne (EZ-18) bola zodpovedajúca miera rastu v rokoch 2010 a 2011 podoná situácii v EÚ-28, no pokles v roku 2012 bol výraznejší (–0,7 %) a pretrval až do roku 2013 (–0,4 %). V Japonsku a do nižšej miery aj v Spojených štátoch amerických bolo oživenie v roku 2010 výraznejšie než v EÚ-28 a zatiaľ čo tento vývoj v prípade Spojených štátov v roku 2011 pokračoval, v Japonsku došlo k miernemu poklesu úrovne reálneho HDP (–0,5 %), ktorý bol aspoň čiastočne dôsledkom ničivého zemetrasenia a tsunami v Tohoku v marci 2011. V rokoch 2012 a 2013 hospodárstvo v Japonsku i v Spojených štátoch rástlo.

V členských štátoch EÚ boli v raste reálneho HDP veľké rozdiely – v priebehu času aj medzi jednotlivými krajinami. Po poklese vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Poľska v roku 2009 došlo v roku 2010 k obnove hospodárskeho rastu v 22 členských štátoch a tento vývoj pokračoval do roku 2011, keď bol rast reálneho HDP zaznamenaný v 25 členských štátoch EÚ. V roku 2012 však došlo k zvratu a iba polovica členských štátov EÚ-28 hlásila hospodársky rast. V roku 2013 tento počet stúpol na 17. Rast mal v roku 2013 najvyššie tempo v Lotyšsku (4,1 %), Rumunsku (3,5 %) a Litve (3,3 %). Pokiaľ ide o Cyprus, pokles hospodárstva bol v roku 2013 hlbší (–5,4 %) než v roku 2012 (–2,4 %). V Grécku zas situácia bola opačná – v roku 2013 došlo k poklesu o 3,9 %, čo bolo menej než v predchádzajúcich dvoch rokoch (oba razy zhruba –7 %).

Z analýzy za celé minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy sa znížila celková výkonnosť hospodárstiev členských štátov EÚ. Priemerné ročné tempo rastu od roku 2003 do roku 2013 v prípade EÚ-28 predstavovalo 1,1 % a v prípade eurozóny (EZ-18) 0,8 %. Najvyšší rast podľa tohto meradla zaznamenalo Slovensko a Litva (obidve krajiny 4,2 % za rok), za nimi nasledovalo Poľsko (4,0 %), Lotyšsko (3,7 %), Estónsko (3,6 %), Rumunsko (3,5 %) a Bulharsko (3,3 %). Naproti tomu v Grécku, Taliansku a Portugalsku sa reálny HDP v období rokov 2003 až 2013 vyvíjal celkovo negatívne.

Hlavné agregáty HDP

Ak HDP hodnotíme z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 vidno prehľad relatívnej dôležitosti desiatich činností, pokiaľ ide o ich príspevok k hrubej pridanej hodnote. Medzi rokmi 2003 a 2013 podiel priemyslu na pridanej hodnote v EÚ-28 klesol o 1,2 percentuálneho bodu na 19,1 %, pričom mal tesný náskok pred veľkoobchodom a maloobchodom, dopravou a ubytovacími a stravovacími službami (19,0 %), ktorých podiel sa za posledné desaťročie takisto znížil, a to o 0,7 percentuálneho bodu. Podiel verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva sa v roku 2013 zasa zvýšil o 1,0 percentuálneho bodu a stúpol tak na úroveň 19,4 %, čím sa z tretej pozície tieto činnosti dostali na prvé miesto z hľadiska pridanej hodnoty (keď zostaneme na tejto úrovni špecifikácie). Ďalší najväčší podiel pripadal v roku 2013 na činnosti v oblasti nehnuteľností (11,2 %), za nimi nasledovali odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby (ďalej len „obchodné služby“) (10,4 %), stavebníctvo (5,7 %), finančné a poisťovacie služby (5,4 %) a informačné a komunikačné služby (4,5 %). Najmenší podiel pripadal na zábavu a ostatné činnosti (3,6 %) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1,7 %).

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ-28 v roku 2013 predstavoval 73,5 % v porovnaní so 71,5 % v roku 2003. Služby mali relatívne významné postavenie najmä v Luxembursku, na Cypre, Malte, v Grécku, vo Francúzsku (údaje za rok 2012), v Spojenom kráľovstve, Belgicku a Dánsku, kde na ne pripadali viac ako tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty.

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy ako napr. technologická zmena, vývoj relatívnych cien či outsourcing a globalizácia, v dôsledku čoho sa priemyselná výroba v rámci aj mimo EÚ často presúva do regiónov s nižšími nákladmi práce.

Viacero činností výrazne zasiahla finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky. K najhlbšiemu poklesu došlo vo výrobnom odvetví, kde sa pridaná hodnota v EÚ-28 od roku 2007 do roku 2009 celkovo znížila o 13,8 % (v objemovom vyjadrení); medzi rokmi 2011 a 2013 sa priemyselná produkcia znížila ešte o 1,5 %. Najhlbší a najdlhší pokles zaznamenalo stavebníctvo, kde produkcia medzi rokmi 2007 a 2013 klesala každý rok a celkovo sa znížila o 18,9 %. Pokiaľ ide o obchodné služby, ako aj veľkoobchod a maloobchod, dopravu a ubytovacie a stravovacie služby, pridaná hodnota sa síce znížila len v jednom roku, a to medzi rokom 2008 a rokom 2009, išlo však o výrazný pokles –8,0 % (obchodné služby) a –5,5 % (veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby). V roku 2012 produkcia v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb ešte poklesla, hoci miernejšie. Produkcia v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove bola na vrchole v roku 2009. Následne v roku 2010 klesla o 3,8 % a v roku 2012 ešte o 5,5 %. Menší pokles pridanej hodnoty bol počas krízy zaznamenaný aj v prípade ostatných činností, a to najmä v prípade finančných a poisťovacích služieb v rokoch 2009, 2010 a 2012 a v prípade umenia, zábavy, rekreácie a iných služieb v roku 2009 (pozri obrázok 4).

Produktivita práce

Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu za desaťročné obdobie od roku 2003 do roku 2013 vyplýva, že k zvýšeniu (v bežných cenách) došlo v prípade všetkých činností, v rozsahu od 17,4 % v prípade veľkoobchodu a maloobchodu, dopravy a ubytovacích a stravovacích služieb do 35,9 % v prípade priemyslu, pričom pod týmto rozpätím sa nachádzali informačné a komunikačné služby (4,4 %) a obchodné (8,0 %) (pozri obrázok 5). Aby sa vylúčil vplyv inflácie, produktivita práce na osobu sa môže vypočítať aj na základe údajov o produkcii v stálych cenách. Z podrobnejších údajov o vývoji produktivity meranej buď na zamestnanú osobu, alebo na odpracované hodiny vyplýva, že produktivita práce v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, sa v minulom desaťročí priblížila priemeru EÚ-27 (pozri tabuľku 4), a to s výnimkou Malty. Za zmienku stojí najmä Litva, kde sa produktivita práce na zamestnanú osobu od roku 2002 do roku 2012 zvýšila zo 49 % na 74 % priemeru EÚ-27; výrazný posun smerom k priemeru EÚ-27 zaznamenali aj Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Estónsko a Poľsko. Na druhej strane k výraznému poklesu produktivity práce na osobu v pomere k priemeru EÚ-27 došlo v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Belgicku a Grécku.

Spotreba a investície

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ-28 od roku 2003 do roku 2013 napriek miernemu poklesu v rokoch 2009 a 2012 v objemovom vyjadrení zvýšili o 9,7 % (pozri obrázok 6). Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy sa od roku 2003 do roku 2013 zvýšili o niečo rýchlejším tempom až o 13,5 %. Za rovnaké obdobie hrubá tvorba kapitálu zostúpila o 2,9 %, čo bolo do veľkej miery spôsobené prudkými poklesmi v rokoch 2009, 2012 a 2013, zatiaľ čo rast vývozu bol v posledných rokoch oveľa vyšší než rast dovozu.

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (NZISD) sa po poklese v roku 2009 znovu zvýšili v roku 2010 (o 1,1 % v objemovom vyjadrení), ďalej rástli aj v roku 2011 (0,3 %), no následne v roku 2012 opäť poklesli (–0,7 %) a v roku 2013 sa stabilizovali. Od roku 2009 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ-28 v objemovom vyjadrení spomalilo a v roku 2011 sa rast dostal na negatívnu hodnotu (–0,2 %), v ktorej zotrval aj v roku 2012 (taktiež –0,2 %), ale v roku 2013 sa opäť mierne zvýšil (0,3 %). Tvorba hrubého fixného kapitálu EÚ-28 sa napriek miernemu nárastu v roku 2011 (1,6) zo svojho prudkého poklesu v roku 2009 (–13,4 %) úplne nezotavila a v rokoch 2012 a 2013 sa vrátila k negatívnej miere zmeny.

V roku 2013 predstavoval podiel výdavkov na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam v stálych cenách 58,3 % HDP EÚ-28, zatiaľ čo podiel výdavkov verejnej správy bol 21,5 % a podiel tvorby hrubého fixného kapitálu zasa 17,3 % (pozri obrázok 8).

Medzi členskými štátmi EÚ boli veľké rozdiely v celkovej intenzite investícií, a to môže čiastočne odrážať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky (pozri obrázok 9). Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP bol v roku 2013 v EÚ-28 na úrovni 17,3 % a v eurozóne (EZ-18) 17,7 %. Najvyšší bol v Estónsku (25,3 %), Rumunsku (23,6 %), Českej republike (22,1 %), Lotyšsku, Rakúsku (v oboch 21,1 %) a Bulharsku (20,7 %), najnižší zasa v Írsku (10,7 %, údaje z roku 2012), na Cypre (11,6 %) a v Grécku (12,1 %).

Ako vidno v tabuľke 5, prevažná väčšina investícií pripadala na súkromný sektor. V roku 2012 investície podnikov a domácností predstavovali 16,0 % HDP EÚ-28 v porovnaní s 2,3 % v prípade investícií verejného sektora. V relatívnom vyjadrení boli verejné investície najvyššie v Estónsku (5,4 % of GDP), investície podnikateľského sektora boli najvyššie v Bulharsku (16,5 %) a Lotyšsku (16,1 %), zatiaľ čo investície domácností boli najvyššie vo Fínsku (6,9 %), v Taliansku (6,5 %), Nemecku (6,3 %), vo Francúzsku (6,2 %) a v Belgicku (6,0 %)..

Dôchodky

Z analýzy HDP v rámci EÚ-28 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancom, ktorých podiel na HDP v roku 2013 predstavoval 49,4 %. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov predstavoval 38,6 % HDP a podiel daní z produkcie a dovozu mínus subvencie 12,1 % (pozri obrázok 10). Na obrázku 11 je vidieť, že príslušné agregované dôchodky sa do roku 2011 alebo 2012 zotavili zo strát, ku ktorým došlo počas finančnej a hospodárskej krízy. Odmeny zamestnancom sa v roku 2009 znížili o 3,0 %, ale do roku 2013 boli o 5,5 % vyššie ako v roku 2008. V prípade hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov došlo už vo roku 2008 ku stagnácii, po ktorej v roku 2009 nasledoval pokles o 8,6 %; do roku 2012 sa tieto agregované dôchodky vrátili na úroveň svojho predkrízového maxima (v roku 2007) a v roku 2013 ho presiahli o 1,2 %. Pokles daní z produkcie a dovozu mínus subvencie sa začal už v roku 2008 (–2,7 %) a v roku 2009 sa zrýchlil (–8,5 %); do roku 2011 sa tieto straty vyrovnali a v roku 2013 tieto agregované dôchodky presiahli predchádzajúce maximum (taktiež v roku 2007) o 6,1 %.

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu vo väčšine členských štátov EÚ v roku 2012 predstavovali aspoň polovicu HDP. Najvyššie boli v Grécku (76,7 %, údaje z roku 2011), na Cypre (73,9 %), v Bulharsku (70,1 %) a na Malte (69,1 %). Naopak najnižšie boli v Luxembursku (38,1 %), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (30 800 EUR) – pozri tabuľku 6.

Z podrobnejších údajov o štruktúre celkových výdavkov domácností na spotrebu v EÚ-28 v roku 2012 vyplýva, že takmer štvrtina (24,1 %) sa vynaložila na bývanie, vodu, elektrickú energiu, plyn a iné palivá (pozri obrázok 12). Ďalšími najdôležitejšími kategóriami výdavkov boli výdavky na dopravu (13,0 %) a výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje (taktiež 13,0 %). Zostávajúce kategórie výdavkov na spotrebu znázornené na obrázku 12 predstavovali dohromady takmer polovicu (49,8 %) celkových výdavkov domácností na spotrebu.

Zdroje a dostupnosť údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia, ESA95, bola v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty – 1993 SNA. V nadväznosti na medzinárodnú dohodu o prijatí aktualizovanej verzie SNA v roku 2008 bola v máji 2013 prijatá príslušná aktualizácia ESA (ESA 2010), ktorá sa začne uplatňovať od septembra 2014.

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné alebo finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú ročne a štvrťročne.

HDP je základným ukazovateľom v národných účtoch, ktorý je súhrnným vyjadrením ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou, výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa odstraňuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa môžu prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím parít kúpnej sily (PPP), ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny, a nie s použitím trhových výmenných kurzov; týmto spôsobom sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ-27 (stanoveného na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ-27; tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročného tempa rastu HDP v stálych cenách, inými slovami zmena HDP v objemovom vyjadrení slúži na porovnania dynamiky hospodárskeho vývoja tak v priebehu času, ako aj medzi hospodárstvami s rozdielnou veľkosťou, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností: na najvyššej agregovanej úrovni analýzy existuje desať položiek NACE Rev. 2: poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné služby a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení. Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania – inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien; každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP v PPS na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP v PPS na odpracované hodiny, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú medzi krajinami a činnosťami veľké rozdiely. Údaje sa uvádzajú v podobe indexu v pomere k priemeru EÚ: ak je tento index vyšší ako 100, produktivita práce je nad priemerom EÚ.

Údaje o výdavkoch na spotrebu sa môžu členiť podľa klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP), v ktorej na najvyššej agregovanej úrovni existuje 12 rôznych položiek. Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníkov, do ktorých si domácnosti zapisujú nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie výrobkov a služieb, ako aj druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa takto sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje len každých päť rokov – posledným referenčným rokom, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, je rok 2005.

Úspory domácností sú hlavným domácim zdrojom peňažných prostriedkov na financovanie kapitálových investícií. Systém účtov obsahuje údaje o disponibilnom dôchodku a úsporách na hrubom základe, inými slovami oba agregáty obsahujú spotrebu fixného kapitálu.

Kontext

Európske inštitúcie, orgány verejnej správy, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých môžu prijímať rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a definícií umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých hospodárstiev, napr. vzájomnej závislosti hospodárstiev členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jedno z hlavných použití údajov národných účtov je spojené s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu hospodárstva, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov Európska centrálna banka (ECB). Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľké množstvo menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zvyšku hospodárstva.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti vypracúva dvakrát ročne (na jar a na jeseň) makroekonomické prognózy Európskej komisie. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ, ale obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré nečlenské krajiny.

Všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je aj analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficit verejných financií a verejný dlh v pomere k HDP. Ďalšie infomácie sú uvedené v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje európskych národných a regionálnych účtov slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Podpora väčšieho hospodárskeho rastu a väčšieho počtu pracovných miest je strategickou prioritou EÚ aj členských štátov a je súčasťou stratégie Európa 2020. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch hospodárstva EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy. Európska komisia tieto politiky analyzuje, aby zabezpečila ich čo najväčší prínos a pripravila sa na budúce výzvy.

Európska komisia vykonáva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posudzovanie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne s použitím ekonomických účtov za poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ stále častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé ciele, či už záväzné alebo nie. V prípade niektorých sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3 % HDP.

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná na hrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem použitia na stanovenie rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmedzeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci. Majú o ne záujem aj sociálni partneri, ako sú napr. predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Okrem toho slúžia aj výskumným pracovníkom a analytikom na analýzy hospodárskeho cyklu a dlhodobých hospodárskych cyklov a ich usúvzťažňovanie s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.

Pozri aj

European sector accounts - background (background article) (v angličtine)
Main users of national accounts (background article) (v angličtine)
Sector accounts (v angličtine)
Update of the SNA 1993 and revision of ESA95 (background article) (v angličtine)

Ďalšie informácie z Eurostatu

Hlavné tabuľky

Národné účty (vrátane HDP) (t_na), pozri (všetky v angličtine):

Annual national accounts (t_nama)

Databáza

Národné účty (vrátane HDP) (na), pozri (všetky v angličtine):

Annual national accounts (nama_10)

Zvláštna sekcia

Národné účty (vrátane HDP) (v angličtine)

Metodológia / Metadáta

Súbory metadát ESMS

Annual national accounts (ESMS metadata file — nama_esms) (ESMS metadata file — nama_esms) (v angličtine)
Supply, use and Input-output tables (ESMS metadata file — nama_esms) (v angličtine)

Metodologické príručky