Statistics Explained

Archive:Štruktúra a starnutie obyvateľstva

Revision as of 12:20, 3 February 2020 by Rosswen (talk | contribs)

Údaje z júla 2019.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2020.

Highlights

V roku 2018 bola takmer jedna pätina (19 %) obyvateľov EÚ vo vekovej skupine 65 a viac rokov.

Podiel osôb vo veku 80 alebo viac rokov by sa mal do roku 2100 viac než zdvojnásobiť a dosiahnuť 14,6 % celkového počtu obyvateľov.

[[File:Population structure and ageing-2019-SK.XLSX]]

Nárast podielu obyvateľov vo veku 65 rokov alebo viac v rokoch 2008 až 2018

Tento článok sa zameriava na vplyv starnutia obyvateľstva v Európskej únii (EÚ), ktoré bude v najbližších desaťročiach zrejme veľmi významné. Trvalo nízka pôrodnosť a vyššia stredná dĺžka života menia podobu vekovej pyramídy EÚ28. Pravdepodobne najdôležitejšou zmenou bude zrejmý posun k štruktúre obyvateľstva vyznačujúcej sa podstatne vyšším vekom, čo predstavuje vývoj, ktorý už možno pozorovať vo viacerých členských štátoch EÚ.

V dôsledku toho v krajinách EÚ28 klesá podiel ľudí v produktívnom veku a zároveň rastie relatívny počet osôb v dôchodku. Podiel starších osôb na celkovej populácii sa v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne zvýši, keďže väčšia časť generácie, ktorá sa narodila v období populačnej explózie po 2. svetovej vojne, dosiahne dôchodkový vek. To následne povedie k zvýšenému zaťaženiu osôb v produktívnom veku, ktoré budú musieť zabezpečiť financovanie sociálnych výdavkov potrebných na celý rad služieb na podporu starnúceho obyvateľstva.

Full article

Podiel starších osôb sa neustále zvyšuje

K 1. januáru 2018 sa počet obyvateľov krajín EÚ28 odhadoval na 512,4 milióna. Mladí ľudia (od 0 do 14 rokov) predstavovali 15,6 % obyvateľstva EÚ28 (pozri tabuľku 1), zatiaľ čo osoby v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) tvorili 64,7 % populácie. Staršie osoby (vo veku od 65 rokov) mali na celkovom počte obyvateľov podiel 19,7 % (zvýšenie o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a o 2,6 percentuálneho bodu oproti obdobiu spred 10 rokov).

Spomedzi členských štátov EÚ sa najvyšší podiel mladých ľudí na celkovej populácii v roku 2018 zistil v Írsku (20,8 %), zatiaľ čo najnižší podiel týchto osôb bol zaznamenaný v Taliansku (13,4 %) a Nemecku (13,5 %). Pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovej populácii, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,6 %) a Grécko (21,8 %), pričom v Írsku sa zistil najnižší podiel (13,8 %).

Tabuľka 1: Veková štruktúra obyvateľstva podľa hlavných vekových skupín, 2008 a 2018
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Štruktúra obyvateľstva v krajinách EZVO a kandidátskych krajinách bola podobná ako štruktúra pozorovaná vo všeobecnosti v EÚ, pričom výraznými výnimkami boli Island a Turecko (kde bola štruktúra obyvateľstva podobná ako v Írsku): tieto dve krajiny mali vysoký podiel obyvateľov patriacich do najmladšej vekovej skupiny (19,3 % na Islande a 23,6 % v Turecku) a osoby vo veku 65 rokov a viac v nich mali na celkovom počte obyvateľstva relatívne nízky podiel (14,1 % na Islande a 8,5 % v Turecku). Pomerne nízky podiel osôb vo veku 65 a viac rokov vykazovali aj Albánsko (13,6 %) a Severné Macedónsko (13,7 %). Trend starnutia obyvateľstva sa však napriek tomu prejavuje aj v týchto krajinách (pozri obrázok 1).

Obrázok 1: Zvýšenie podielu obyvateľov vo veku 65 alebo viac rokov na celkovom počte obyvateľov v rokoch 2008 až 2018
(v percentuálnych bodoch)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Mediánový vek je najvyšší v Taliansku

Mediánový vek obyvateľstva krajín EÚ28 sa zvyšuje a k 1. januáru 2018 predstavoval 43,1 roka (pozri obrázok 2). To znamená, že polovica obyvateľov EÚ28 mala vek vyšší ako 43,1 roka a polovica bola mladšia. V jednotlivých členských štátoch EÚ sa mediánový vek pohyboval od 37,3 roka v Írsku po 46,3 roka v Taliansku, čo potvrdzuje v prvom prípade relatívne mladú, no v druhom pomerne starú štruktúru obyvateľstva pozorovanú v týchto dvoch členských štátoch. Mediánový vek zaznamenaný v krajinách EZVO a kandidátskych krajinách v roku 2018 bol nižší než údaj za EÚ28 s výnimkou Lichtenštajnska (44,0 roka) a Srbska (43,5 roka).

Obrázok 2: Mediánový vek obyvateľstva, 2008 – 2018
(v rokoch)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Mediánový vek sa v krajinách EÚ28 od roku 2008 do roku 2018 zvýšil o 2,7 roka (v priemere o 0,3 roka za rok), narástol teda zo 40,4 roka na 43,1 roka. Zvýšil sa vo všetkých členských štátoch EÚ, a to o 4,0 alebo viac rokov v Portugalsku, Španielsku, Grécku a Litve, okrem Švédska, kde zostal na rovnakej úrovni (40,6 roka). Albánsko zaznamenalo za posledných 10 rokov najväčší nárast mediánového veku: konkrétne o 18,8 % (alebo o 5,7 roka, z 30,4 roka v roku 2008 na 36,1 roka v roku 2018) (pozri obrázok 2).

Na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadli o niečo viac ako tri osoby v produktívnom veku

Na skúmanie miery podpory poskytovanej mladším a/alebo starším osobám zo strany obyvateľstva v produktívnom veku možno použiť indexy ekonomickej závislosti. Tieto indexy sú vyjadrené ako relatívna veľkosť mladšej a/alebo staršej populácie v porovnaní s počtom obyvateľov v produktívnom veku. Index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky za EÚ28 k 1. januáru 2018 predstavoval 30,5  % (pozri tabuľku 2). Na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadlo o niečo viac než tri osoby v produktívnom veku. V jednotlivých členských štátoch EÚ sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky pohyboval od nízkych hodnôt 20,6 % v Luxembursku a 21,2 % v Írsku, kde na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadlo takmer päť osôb v produktívnom veku, až po vysoké hodnoty, teda 35,2 % v Taliansku, 34,2 % vo Fínsku a 34,1 % v Grécku, čo predstavuje približne tri osoby v produktívnom veku na každého obyvateľa vo veku 65 alebo viac rokov.

Tabuľka 2: Ukazovatele vekovej štruktúry obyvateľstva, 1. januára 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Kombináciou indexov ekonomickej závislosti mladých osôb a poproduktívnej zložky sa získa celkový index ekonomickej závislosti (vypočítaný ako pomer počtu ekonomicky závislých mladých a starých ľudí k obyvateľstvu v produktívnom veku, t. j. od 15 do 64 rokov). Ten v roku 2018 v EÚ28 predstavoval 54,6 %, čo znamená, že na každú ekonomicky závislú osobu pripadli približne dve osoby v produktívnom veku. V roku 2018 bol spomedzi členských štátov EÚ najnižší celkový index ekonomickej závislosti zaznamenaný v Luxembursku (43,8 %) a najvyšší vo Francúzsku (60,7 %).

V celej EÚ28 možno pozorovať vo všeobecnosti rastúci trend v prípade indexu ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky aj celkového indexu ekonomickej závislosti. Počas posledného desaťročia sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky zvýšil o 5,0 percentuálneho bodu (alebo o 19,6 % svojej pôvodnej hodnoty) (z 25,5 % v roku 2008 na 30,5 % v roku 2018), zatiaľ čo celkový index závislosti sa za rovnaké obdobie zvýšil o 5,6 percentuálneho bodu (alebo o 11,4 % svojej pôvodnej hodnoty) (zo 49,0 % v roku 2008 na 54,6 % v roku 2018).

Minulé a budúce trendy starnutia obyvateľstva v EÚ

Starnutie obyvateľstva je dlhodobý trend, ktorý sa v Európe začal pred niekoľkými desaťročiami. Prejavuje sa v zmenách vekovej štruktúry obyvateľstva a odráža sa v rastúcom podiele starších osôb v spojení s klesajúcim podielom osôb v produktívnom veku na celkovej populácii.

Populačné pyramídy (pozri obrázky 3 a 4) znázorňujú rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia a päťročných vekových skupín. Každý pás zodpovedá podielu daného pohlavia a vekovej skupiny na celkovej populácii (muži a ženy spolu). Populačná pyramída EÚ28 k 1. januáru 2018 je dolu úzka a ďalej sa rozširuje do tvaru kosoštvorca vďaka silným populačným ročníkom, ktoré boli dôsledkom vysokej miery pôrodnosti v niekoľkých európskych krajinách v polovici 60. rokov dvadsiateho storočia (generácia tzv. baby boomu). Príslušníci tejto generácie aj naďalej predstavujú hlavnú časť obyvateľstva v produktívnom veku. Ako zreteľne vyplýva z porovnania s populačnou pyramídou z roku 2003, prvá z týchto veľkých kohort, ktoré prišli na svet počas obdobia trvajúceho 20 až 30 rokov, sa v súčasnosti blíži k dôchodkovému veku. „Vydutie“, ktoré na populačnej pyramíde spôsobila generácia baby boomu, sa po nej posúva nahor, čím sa dolná časť zodpovedajúca obyvateľstvu v produktívnom veku, ako aj základňa zužujú. Túto zmenu možno vidieť na obrázku 3.

Obrázok 3: Populačné pyramídy, EÚ28, 2003 a 2018
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup)

Podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov rastie vo všetkých členských štátoch EÚ, v krajinách EZVO aj kandidátskych krajinách. Tento nárast sa v poslednom desaťročí pohybuje v rozpätí od 4,9 percentuálneho bodu na Malte a vo Fínsku a 4,6 percentuálneho bodu v Česku až po 1,3 percentuálneho bodu v Nemecku a 0,3 percentuálneho bodu v Luxembursku. V poslednom desaťročí (2008 – 2018) bol v EÚ28 ako celku zaznamenaný rast o 2,6 percentuálneho bodu (pozri obrázok 1). Na druhej strane podiel obyvateľov vo veku menej ako 15 rokov na populácii krajín EÚ28 klesol o 0,2 percentuálneho bodu (pozri tabuľku 1).

Nárast relatívneho podielu starších ľudí možno vysvetliť rastúcou dlhovekosťou, čo je tendencia, ktorú možno pozorovať už niekoľko desaťročí, počas ktorých stúpa stredná dĺžka života (pozri štatistiky úmrtnosti a strednej dĺžky života); Tento vývoj je často označovaný ako „starnutie na vrchole“ populačnej pyramídy.

Na druhej strane k starnutiu obyvateľstva už dlhé roky prispievajú trvalo nízke úrovne pôrodnosti, keďže dôsledkom menšieho počtu narodení je pokles podielu mladých ľudí na celkovej populácii (pozri štatistiky pôrodnosti). Tento proces sa označuje ako „starnutie populácie zdola“ a v rokoch 2003 až 2018 ho možno sledovať ako zužovanie základne populačných pyramíd krajín EÚ28.

Pokusom o prognózu budúcich trendov starnutia obyvateľstva je najnovší súbor demografických projekcií Eurostatu, ktoré pokrývajú obdobie rokov 2018 až 2100. Predpokladá sa, že počet obyvateľov krajín EÚ28 sa bude zvyšovať až po maximálnu hodnotu 525,0 milióna okolo roku 2040 a potom bude postupne klesať na 492,9 milióna v roku 2100.

Z porovnania vekových pyramíd za roky 2018 a 2100 (pozri obrázok 4) vyplýva predpoklad, že obyvateľstvo EÚ28 bude naďalej starnúť. V nadchádzajúcich desaťročiach rozšíri rady starších ľudí vysoký počet príslušníkov generácie baby boomu. Do roku 2100 však pyramída nadobudne skôr tvar obdĺžnika, keďže jej stred (okolo veku 45 – 54 rokov) sa značne zúži.

Obrázok 4: Populačné pyramídy, EÚ28, 2018 a 2100
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup) a (proj_18np)


Ďalším aspektom starnutia obyvateľstva je pribúdajúci vek samotných starších obyvateľov, keďže relatívny význam populácie vo veľmi vysokom veku rastie rýchlejšie než vo všetkých ostatných vekových segmentoch obyvateľstva EÚ. Predpokladá sa, že v období od roku 2018 do roku 2100 sa podiel osôb vo veku 80 alebo viac rokov na obyvateľstve krajín EÚ28 zvýši dva a pol násobne z 5,6 % na 14,6 % (pozri obrázok 5).

Obrázok 5: Veková štruktúra obyvateľstva podľa hlavných vekových skupín, EÚ28, 2018 – 2100
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind) a (proj_18ndbi)

Očakáva sa, že v rovnakom období sa podiel obyvateľov v produktívnom veku bude znižovať, a to až do roku 2100, pričom starší ľudia budú pravdepodobne mať čoraz významnejší podiel na celkovom počte obyvateľov: oproti podielu vo výške 19,8 % v roku 2018 budú do roku 2100 osoby vo veku 65 alebo viac rokov predstavovať 31,3  obyvateľstva krajín EÚ28. V dôsledku presunov obyvateľstva medzi vekovými skupinami sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky v krajinách EÚ28 podľa predpokladov takmer zdvojnásobí z 30,5 % v roku 2018 na 57,3 % do roku 2100 a celkový index ekonomickej závislosti sa podľa predpokladov zvýši z 54,6 % v roku 2018 na 82,9 % do roku 2100 (pozri obrázok 6). Mediánový vek sa v roku 2100 zvýši o 5,4 roka, a to zo 43,3 roka v roku 2018 na 48,7 roka v roku 2100.

Obrázok 6: Predpokladaný index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky, EÚ28, 2018 – 2100
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind) a (proj_18ndbi)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Zdroje údajov

Eurostat zbiera údaje od členských štátov EÚ a iných krajín podieľajúcich sa na zbere demografických údajov o obyvateľstve k 1. januáru každého roka. Odporúčané vymedzenie je „počet obyvateľov, ktorí majú v danej oblasti obvyklý pobyt“, a predstavuje počet obyvateľov danej oblasti k 1. januáru príslušného roka (prípadne k 31. decembru predchádzajúceho roka). V súlade s medzinárodnými odporúčaniami Organizácie Spojených národov vychádza vymedzenie pojmu „obvyklý pobyt“ z 12-mesačného referenčného obdobia; do úvahy sa teda berú osoby, ktoré žili v mieste svojho obvyklého pobytu nepretržite najmenej 12 mesiacov pred referenčným dátumom alebo prišli na miesto svojho obvyklého pobytu počas 12 mesiacov pred referenčným dátumom s úmyslom pobývať tam aspoň jeden rok. Krajiny však môžu poskytovať Eurostatu údaje o obyvateľstve na základe údajov z posledného sčítania obyvateľov upravených podľa zložiek pohybu obyvateľstva od posledného sčítania, alebo na základe údajov z evidencie obyvateľstva.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa vo všetkých členských štátoch EÚ, krajinách EZVO a kandidátskych krajinách EÚ uskutočnilo v roku 2011. Je bežnou praxou, že krajiny po získaní výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov prehodnocujú svoje ročné odhady počtu obyvateľov. Odhady počtu obyvateľov na základe výsledkov sčítania môžu vniesť zlomy v časovom rade vzhľadom na veľkosť a štruktúru obyvateľstva.

Eurostat poskytuje informácie o širokej škále demografických údajov. Údaje o obyvateľstve sú rozčlenené podľa viacerých charakteristík, ako sú vek, pohlavie, rodinný stav a dosiahnutý stupeň vzdelania.

Každé tri roky Eurostat zostavuje demografické projekcie na úrovni jednotlivých krajín. Tieto projekcie predstavujú scenáre „čo by bolo, keby“, ktoré majú za cieľ poskytnúť informácie o očakávanej budúcej veľkosti a vekovej štruktúre obyvateľstva na základe predpokladov o budúcom vývoji pôrodnosti, strednej dĺžky života a migrácie.

Kontext

Demografické projekcie Eurostatu používa Európska komisia na analýzu pravdepodobného vplyvu starnutia obyvateľstva na verejné výdavky. Zvýšenie sociálnych výdavkov spojené so starnutím populácie vo forme dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a inštitucionálnej alebo súkromnej (zdravotnej) starostlivosti bude mať pravdepodobne za následok väčšiu záťaž pre obyvateľstvo v produktívnom veku.

Demografické údaje sa využívajú v rámci niekoľkých dôležitých politík, najmä v sociálnej a hospodárskej oblasti, a to na plánovanie opatrení, monitorovacích a hodnotiacich programov. Ide napríklad o starnutie obyvateľstva a jeho pravdepodobný vplyv na udržateľnosť verejných financií a sociálnych dávok alebo hospodárske a sociálne dôsledky demografických zmien.

Direct access to

Other articles
Tables
Database
Dedicated section
Publications
Methodology
Visualisations





Population projections at national level (proj_18n)