Archive:Štruktúra a starnutie obyvateľstva

Údaje z mája 2018.

Plánovaná aktualizácia článku: október 2019.

Highlights

V roku 2017 bola takmer jedna pätina (19 %) obyvateľov EÚ vo vekovej skupine 65 a viac rokov.

Podiel osôb vo veku 80 alebo viac rokov by sa mal do roku 2080 viac než zdvojnásobiť a dosiahnuť 13 % celkového počtu obyvateľov.

Increase in the share of the population aged 65 years or over between 2007 and 2017

Tento článok sa zameriava na vplyv starnutia obyvateľstva v Európskej únii (EÚ), ktoré bude v najbližších desaťročiach zrejme veľmi významné. Trvale nízka pôrodnosť a vyššia stredná dĺžka života menia podobu vekovej pyramídy EÚ28. Pravdepodobne najdôležitejšou zmenou bude zrejmý posun k štruktúre obyvateľstva vyznačujúcej sa podstatne vyšším vekom, čo predstavuje vývoj, ktorý už možno pozorovať vo viacerých členských štátoch EÚ.

V dôsledku toho v krajinách EÚ28 klesá podiel ľudí v produktívnom veku a zároveň rastie relatívny počet osôb v dôchodku. Podiel starších osôb na celkovej populácii sa v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne zvýši, keďže väčšia časť generácie, ktorá sa narodila v období populačnej explózie po 2. svetovej vojne, dosiahne dôchodkový vek. To následne povedie k zvýšenému zaťaženiu osôb v produktívnom veku, ktoré budú musieť zabezpečiť financovanie sociálnych výdavkov potrebných na celý rad služieb na podporu starnúceho obyvateľstva.

Full article

Podiel starších osôb sa neustále zvyšuje

K 1. januáru 2017 sa počet obyvateľov krajín EÚ28 odhadoval na 511,5 milióna. Mladí ľudia (vo veku 0 až 14 rokov) tvorili 15,6 % obyvateľstva EÚ28 (pozri tabuľku 1), zatiaľ čo osoby v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) tvorili 64,9 % populácie. Staršie osoby (vo veku 65 alebo viac rokov) mali na celkovom počte obyvateľov 19,4 % podiel (zvýšenie o 0,2 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zvýšenie o 2,4 percentuálneho bodu oproti obdobiu spred 10 rokov).

Spomedzi členských štátov EÚ sa najvyšší podiel mladých ľudí na celkovej populácii v roku 2017 zistil v Írsku (21,1 %), zatiaľ čo najnižší podiel týchto osôb bol zaznamenaný v Nemecku (13,4 %). Pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovej populácii, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,3 %), Grécko (21,5 %) a Nemecko (21,2 %), pričom v Írsku sa zistil najnižší podiel (13,5 %).

Tabuľka 1: Veková štruktúra obyvateľstva podľa hlavných vekových skupín, 2007 a 2017
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Štruktúra obyvateľstva v krajinách EZVO a kandidátskych krajinách bola podobná ako štruktúra pozorovaná vo všeobecnosti v EÚ, pričom výrazne sa odlišovalo Turecko a Island (kde sa štruktúra obyvateľstva podobala Írsku): tieto dve krajiny mali vysoký podiel obyvateľov patriacich do najmladšej vekovej skupiny (23,7 % a 19,7 %) a osoby 65 a viac rokov v nich mali na celkovej populácii relatívne nízky podiel (8,3 % a 14,0 %). Pomerne nízky podiel osôb vo veku 65 a viac rokov vykazovali aj Albánsko (13,1 %) a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (13,3 %). Trend starnutia obyvateľstva sa však napriek tomu prejavuje aj v týchto krajinách.

Obrázok 1: Zvýšenie podielu obyvateľov vo veku 65 alebo viac rokov na celkovom počte obyvateľov v rokoch 2007 až 2017
(v percentuálnych bodoch)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Mediánový vek je najvyšší v Nemecku a Taliansku

Mediánový vek obyvateľstva krajín EÚ28 predstavoval k 1. januáru 2017 42,8 roka (pozri obrázok 2). To znamená, že polovica obyvateľov EÚ28 mala vek vyšší ako 42,8 roka a polovica bola mladšia. V jednotlivých členských štátoch EÚ sa mediánový vek pohyboval od 36,9 roka v Írsku do 45,9 roka v Nemecku a Taliansku, čo potvrdzuje v prvom prípade relatívne mladú a v druhom pomerne starú štruktúru obyvateľstva pozorovanú v týchto členských štátoch. Mediánový vek zaznamenaný na Islande (36,3 roka), ako aj v Albánsku (35,6 roka) a v Turecku (31,4 roka) v roku 2017 bol nižší než v ktoromkoľvek z členských štátov EÚ. Albánsko ďalej zaznamenalo najväčší nárast mediánového veku za posledných 10 rokov: tento nárast predstavoval 23,2 % (teda 6,7 roka, z hodnoty 28,9 roka v roku 2007 na 35,6 v roku 2017).

Obrázok 2: Mediánový vek obyvateľstva, 2007 – 2017
(v rokoch)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Mediánový vek sa v krajinách EÚ28 od roku 2002 do roku 2017 zvýšil o 4,2 roka (v priemere o 0,3 roka za rok), narástol teda z 38,6 roka na 42,8 roka (pozri obrázok 3). V období medzi rokmi 2007 a 2017 vzrástol mediánový vek vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom v Rumunsku, Portugalsku, Grécku, Španielsku a Litve sa zvýšil o 4,0 alebo viac rokov. (pozri obrázok 2).

Obrázok 3: Mediánový vek obyvateľstva, EÚ28, 2002 – 2017
(roky)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadli o niečo viac ako tri osoby v produktívnom veku

Na skúmanie miery podpory poskytovanej mladším a/alebo starším osobám zo strany obyvateľstva v produktívnom veku možno použiť indexy ekonomickej závislosti. Tieto indexy sú vyjadrené ako relatívna veľkosť mladšej a/alebo staršej populácie v porovnaní s počtom obyvateľov v produktívnom veku. Index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky za EÚ28 k 1. januáru 2017 bol 29,9 % (pozri tabuľku 2). Na každú osobu vo veku 65 alebo viac rokov pripadli o niečo viac ako tri osoby v produktívnom veku. V jednotlivých členských štátoch EÚ sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky pohyboval od nízkych hodnôt 20,5 % v Luxembursku a 20,7 % v Írsku až po vysoké hodnoty, teda 34,8 % v Taliansku, 33,6 % v Grécku a 33,2 % vo Fínsku, čo predstavuje približne tri osoby v produktívnom veku na každého obyvateľa vo veku 65 alebo viac rokov.

Tabuľka 2: Ukazovatele vekovej štruktúry obyvateľstva, 1. januára 2017
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind)

Kombináciou indexov ekonomickej závislosti mladých osôb a poproduktívnej zložky sa získa celkový index ekonomickej závislosti (vypočítaný ako pomer počtu ekonomicky závislých mladých a starých ľudí k obyvateľstvu v produktívnom veku od 15 do 64 rokov), ktorý v roku 2017 v EÚ28 predstavoval 53,9 %, čo znamená, že na každú ekonomicky závislú osobu pripadli približne dve osoby v produktívnom veku. V roku 2016 bol spomedzi členských štátov EÚ najnižší celkový index ekonomickej závislosti zaznamenaný na Slovensku (43,8 %) a najvyšší vo Francúzsku (60,0 %).

V celej EÚ28 možno pozorovať vo všeobecnosti rastúci trend v prípade indexu ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky aj celkového indexu ekonomickej závislosti. Počas posledného desaťročia sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky zvýšil o 4,7 percentuálneho bodu (alebo o 18,7 % svojej pôvodnej hodnoty) (z 25,2 % v roku 2007 na 29,9 % v roku 2017), zatiaľ čo celkový index závislosti sa za rovnaké obdobie zvýšil o 5 percentuálnych bodov (alebo o 10,2 % svojej pôvodnej hodnoty) (zo 48,9 % v roku 2007 na 53,9 % v roku 2017).

Minulé a budúce trendy starnutia obyvateľstva v EÚ

Starnutie obyvateľstva je dlhodobý trend, ktorý sa v Európe začal pred niekoľkými desaťročiami. Prejavuje sa v zmenách vekovej štruktúry obyvateľstva a odráža sa v rastúcom podiele starších osôb v spojení s klesajúcim podielom osôb v produktívnom veku na celkovej populácii.

Populačné pyramídy (pozri obrázky 4 a 5) znázorňujú rozdelenie obyvateľstva podľa pohlavia a päťročných vekových skupín. Každý pás zodpovedá podielu daného pohlavia a vekovej skupiny na celkovej populácii (muži a ženy spolu). Populačná pyramída EÚ28 k 1. januáru 2017 je dolu úzka a ďalej sa rozširuje do tvaru kosoštvorca vďaka silným populačným ročníkom, ktoré boli dôsledkom vysokej miery pôrodnosti v niekoľkých európskych krajinách v polovici 60. rokov dvadsiateho storočia (generácia tzv. baby boomu). Príslušníci tejto generácie aj naďalej predstavujú hlavnú časť obyvateľstva v produktívnom veku. Ako zreteľne vyplýva z porovnania s populačnou pyramídou z roku 2002, prvá z týchto veľkých kohort, ktoré prišli na svet počas obdobia trvajúceho 20 až 30 rokov, sa v súčasnosti blíži k dôchodkovému veku. „Vydutie“, ktoré na populačnej pyramíde spôsobila generácia baby boomu, sa po nej posúva nahor, čím sa dolná časť zodpovedajúca obyvateľstvu v produktívnom veku, ako aj základňa zužujú. Túto zmenu možno vidieť na obrázku 4.

Obrázok 4: Populačné pyramídy, EÚ28, 2002 a 2017
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup)

Podiel obyvateľov vo veku 65 a viac rokov rastie vo všetkých členských štátoch EÚ, v krajinách EZVO aj kandidátskych krajinách. Tento nárast sa v poslednom desaťročí pohybuje v rozpätí od 4,9 percentuálneho bodu na Malte a 4,4 percentuálneho bodu vo Fínsku až po 1,4 percentuálneho bodu v Belgicku a Nemecku a 0,1 percentuálneho bodu v Luxembursku. V poslednom desaťročí (2007 – 2017) bol v EÚ28 ako celku zaznamenaný rast o 2,4 percentuálneho bodu (pozri obrázok 1). Na druhej strane podiel obyvateľov vo veku menej ako 15 rokov na populácii krajín EÚ28 klesol o 0,3 percentuálneho bodu.

Nárast relatívneho podielu starších ľudí možno vysvetliť rastúcou dlhovekosťou, čo je tendencia, ktorá je zrejmá už niekoľko desaťročí, v ktorých priebehu stúpla stredná dĺžka života (pozri štatistiky úmrtnosti a strednej dĺžky života). Tento vývoj sa často označuje ako „starnutie na vrchole“ populačnej pyramídy.

Na druhej strane k starnutiu obyvateľstva už dlhé roky prispievajú trvalo nízke úrovne pôrodnosti, keďže dôsledkom menšieho počtu narodení je pokles podielu mladých ľudí na celkovej populácii (pozri štatistiky pôrodnosti). Tento proces sa označuje ako „starnutie populácie zdola“ a v rokoch 2002 až 2017 ho možno sledovať ako zužovanie základne populačných pyramíd krajín EÚ28.

Pokusom o prognózu budúcich trendov starnutia obyvateľstva je najnovší súbor demografických projekcií Eurostatu (EUROPOP2015), ktoré pokrývajú obdobie rokov 2015 až 2080. V projekciách EUROPOP2015 sa predpokladá, že počet obyvateľov krajín EÚ28 sa bude zvyšovať až po maximálnu hodnotu 528,6 milióna okolo roku 2050 a potom bude postupne klesať na 518,8 milióna v roku 2080.

Z porovnania vekových pyramíd za roky 2017 a 2080 (pozri obrázok 5) vyplýva predpoklad, že obyvateľstvo EÚ28 bude naďalej starnúť. V nadchádzajúcich desaťročiach rozšíri rady starších ľudí vysoký počet príslušníkov generácie baby boomu. Do roku 2080 však pyramída nadobudne skôr tvar obdĺžnika, keďže jej stred (okolo veku 45 – 54 rokov) sa značne zúži.

Obrázok 5: Populačné pyramídy, EÚ28, 2017 a 2080
(% celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup) a (proj_15npms)

Ďalším aspektom starnutia obyvateľstva je pribúdajúci vek samotných starších obyvateľov, keďže relatívny význam populácie vo veľmi vysokom veku rastie rýchlejšie než vo všetkých ostatných vekových segmentoch obyvateľstva EÚ. Predpokladá sa, že v období od roku 2017 do roku 2080 sa podiel osôb vo veku 80 alebo viac rokov na obyvateľstve krajín EÚ28 viac ako zdvojnásobí z 5,5 % na 12,7 % (pozri obrázok 6).

Obrázok 6: Veková štruktúra obyvateľstva podľa hlavných vekových skupín, EÚ28, 2017 – 2080
(v % celkovej populácie)
Zdroj: Eurostat (demo_pjangroup) a (proj_15ndbims)

Očakáva sa, že v období od roku 2017 do roku 2080 sa podiel obyvateľov v produktívnom veku bude neustále znižovať, a to až do roku 2050, po ktorom sa do určitej miery stabilizuje, zatiaľ čo starší ľudia budú pravdepodobne mať čoraz významnejší podiel na celkovej populácii: do roku 2080 budú osoby vo veku 65 alebo viac rokov predstavovať 29,1 % obyvateľov EÚ28 v porovnaní s podielom 19,4 % v roku 2017. V dôsledku presunov obyvateľstva medzi vekovými skupinami sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky v krajinách EÚ28 podľa predpokladov takmer zdvojnásobí z 29,9 % v roku 2017 na 52,3 % do roku 2080 (pozri obrázok 7). Predpokladá sa takisto, že celkový index ekonomickej závislosti sa zvýši z 53,9 % v roku 2017 na 79,7 % do roku 2080.

Obrázok 7: Predpokladaný index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky, EÚ28, 2017 – 2080
(%)
Zdroj: Eurostat (demo_pjanind) a (proj_15ndbims)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Population structure and ageing: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Eurostat zbiera údaje od členských štátov EÚ a iných krajín podieľajúcich sa na zbere demografických údajov o obyvateľstve k 1. januáru každého roka. Odporúčané vymedzenie je „počet obyvateľov, ktorí majú v danej oblasti obvyklý pobyt“, a predstavuje počet obyvateľov danej oblasti k 1. januáru príslušného roka (prípadne k 31. decembru predchádzajúceho roka). V súlade s medzinárodnými odporúčaniami Organizácie Spojených národov vychádza vymedzenie pojmu „obvyklý pobyt“ z 12-mesačného referenčného obdobia; do úvahy sa teda berú osoby, ktoré žili v mieste svojho obvyklého pobytu nepretržite najmenej 12 mesiacov pred referenčným dátumom alebo prišli na miesto svojho obvyklého pobytu počas 12 mesiacov pred referenčným dátumom s úmyslom pobývať tam aspoň jeden rok. Krajiny však môžu poskytovať Eurostatu údaje o obyvateľstve na základe údajov z posledného sčítania obyvateľov upravených podľa zložiek pohybu obyvateľstva od posledného sčítania, alebo na základe údajov z evidencie obyvateľstva.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa vo všetkých členských štátoch EÚ, krajinách EZVO a kandidátskych krajinách EÚ uskutočnilo v roku 2011. Je bežnou praxou, že krajiny po získaní výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov prehodnocujú svoje ročné odhady počtu obyvateľov. Odhady počtu obyvateľov na základe výsledkov sčítania môžu vniesť zlomy v časovom rade vzhľadom na veľkosť a štruktúru obyvateľstva.

Eurostat poskytuje informácie o širokej škále demografických údajov. Údaje o obyvateľstve sú rozčlenené podľa viacerých charakteristík, ako sú vek, pohlavie, rodinný stav a dosiahnutý stupeň vzdelania.

Každé tri roky Eurostat zostavuje demografické projekcie na úrovni jednotlivých krajín. Tieto projekcie predstavujú scenáre „čo by bolo, keby“, ktoré majú za cieľ poskytnúť informácie o očakávanej budúcej veľkosti a vekovej štruktúre obyvateľstva na základe predpokladov o budúcom vývoji pôrodnosti, strednej dĺžky života a migrácie. Najnovšiu projekciu predstavuje súbor EUROPOP2015.

Kontext

Demografické projekcie Eurostatu používa Európska komisia na analýzu pravdepodobného vplyvu starnutia obyvateľstva na verejné výdavky. Zvýšenie sociálnych výdavkov spojené so starnutím populácie vo forme dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a inštitucionálnej alebo súkromnej (zdravotnej) starostlivosti bude mať pravdepodobne za následok väčšiu záťaž pre obyvateľstvo v produktívnom veku.

Demografické údaje sa využívajú v rámci niekoľkých dôležitých politík, najmä v sociálnej a hospodárskej oblasti, a to na plánovanie opatrení, monitorovacích a hodnotiacich programov. Ide napríklad o starnutie obyvateľstva a jeho pravdepodobný vplyv na udržateľnosť verejných financií a sociálnych dávok alebo hospodárske a sociálne dôsledky demografických zmien.