Štatistika rozdelenia príjmov

Údaje z mája 2015, najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: marec 2016.

Obrázok 1: Miera a hranica rizika chudoby, 2013
Zdroj: Eurostat (ilc_li01) a (ilc_li02)

Tabuľka 1: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch, 2011 – 2013
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02)

Tabuľka 2: Miera rizika chudoby po sociálnych transferoch podľa najčastejšieho ekonomického postavenia, 2013 (¹)
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li04)

Tabuľka 3: Miera rizika chudoby podľa druhu domácnosti, 2013
(% špecifikovaného obyvateľstva)
Zdroj: Eurostat (ilc_li03)

Obrázok 2: Miera rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich, 2013 (¹)
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li02) a (ilc_li10)

Obrázok 3: Nerovnosti v rozdelení príjmov, 2013
(pomer príjmov horného a dolného kvintilu)
Zdroj: Eurostat (ilc_di11)

Obrázok 4: Relatívny pomer mediánu príjmov, 2013
(pomer mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac k mediánu ekvivalentných disponibilných príjmov osôb vo veku do 65 rokov)
Zdroj: Eurostat (ilc_pnp2)

Obrázok 5: Relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby, 2013
(%)
Zdroj: Eurostat (ilc_li11)

V tomto článku sa analyzuje najnovšia štatistika peňažnej chudoby a príjmovej nerovnosti v Európskej únii (EÚ). Základom pre porovnania životnej úrovne medzi krajinami je často hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, ktorý v peňažnom vyjadrení ukazuje, aká bohatá je krajina v porovnaní s inou krajinou. Tento hlavný ukazovateľ však obsahuje veľmi málo informácií o rozdelení príjmov v rámci krajiny a neposkytuje ani informácie týkajúce sa nepeňažných faktorov, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní kvality života určitej skupiny obyvateľov. Na jednej strane môže nerovnosť v rozdelení príjmov ľudí motivovať, aby zlepšili svoju situáciu prostredníctvom práce, inovácií alebo nadobudnutia nových zručností. Na druhej strane sa takáto príjmová nerovnosť často považuje za príčinu kriminality, chudoby a sociálneho vylúčenia.

Hlavné štatistické výsledky

Miera a hranica rizika chudoby

V roku 2013 sa 16,6 % obyvateľov EÚ-28považovalo za osoby, ktorým hrozí riziko chudoby po sociálnych transferoch (pozri obrázok 1). Tento podiel, ktorý je vypočítaný ako vážený priemer celoštátnych výsledkov, nevypovedá o značných rozdieloch medzi krajinami. V piatich členských štátoch, konkrétne v Grécku (23,1 %), Rumunsku (22,4 %), Bulharsku (21,0 %), Litve (20,6 %) a Španielsku (20,4 %), sa pätina alebo viac obyvateľov považovala za osoby, ktorým hrozí riziko chudoby; bolo to tak aj v prípade Srbska (24,5 %) a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko (24,2 %). Najnižší podiel osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, bol zaznamenaný v Holandsku (10,4 %) a Českej republike (8,6 %). Relatívne nízky podiel obyvateľov, ktorým hrozí riziko chudoby, hlásilo aj Nórsko (10,9 %) a Island (9,3 %).

Hranica rizika chudoby (znázornená aj na obrázku 1) je stanovená na úrovni 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Často sa vyjadruje v štandarde kúpnej sily (PPS), aby sa zohľadnili rozdiely v životných nákladoch medzi jednotlivými krajinami. V prípade tejto hranice boli v členských štátoch EÚ v roku 2013 veľké rozdiely – pohybovala sa od 2 361 PPS v Rumunsku, 3 540 PPS v Bulharsku a 3 868 PPS v Lotyšsku po úroveň medzi 11 507 PPS a 12 542 PPS vo Fínsku, Francúzsku, v Holandsku, Dánsku, Nemecku, Belgicku, vo Švédsku a v Rakúsku až po najvyššiu úroveň 16 818 PPS v Luxembursku; hranica chudoby bola relatívne nízka aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (2 396 PPS) a Srbsku (2 863 PPS) a vysoká vo Švajčiarsku (15 439 PPS) a v Nórsku (16 069 PPS).

Miera rizika chudoby (po sociálnych transferoch) v EÚ-28 zostala v období rokov 2011, 2012 a 2013 takmer stabilná (pozri tabuľku 1). Od roku 2012 do roku 2013 sa miera rizika chudoby znížila aspoň o 1,0 percentuálneho bodu v Českej republike, vo Fínsku a v Írsku. Pokles od roku 2012 do roku 2013 zaznamenalo spolu 10 ďalších členských štátov; bolo to v rozpätí od –0,9 percentuálneho bodu v Chorvátsku do 0,1 percentuálneho bodu v Spojenom kráľovstve. V roku 2013 hlásilo zníženie miery rizika chudoby (–1,4 percentuálneho bodu) v porovnaní s predchádzajúcim rokom Švajčiarsko, ako aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (–2,0 percentuálneho bodu). Miera rizika chudoby sa nezmenila v troch členských štátoch, konkrétne v Nemecku, Grécku a Rakúsku. Naopak k najväčšiemu nárastu došlo od roku 2012 do roku 2013 v Litve (nárast o 2,0 percentuálneho bodu), Estónsku (1,1 percentuálneho bodu) a Slovinsku (1,0 percentuálneho bodu); porovnateľne veľký nárast hlásil aj Island (1,4 percentuálneho bodu).

Jednotlivým skupinám v spoločnosti hrozí riziko peňažnej chudoby v rozdielnej miere. V miere rizika chudoby (po sociálnych transferoch) bol v EÚ-28 v roku 2013 zaznamenaný relatívne malý rozdiel medzi mužmi a ženami: 16,1 % u mužov oproti 17,2 % u žien. Najväčší rozdiel (2,7 percentuálneho bodu) bol zaznamenaný vo Švédsku a v Estónsku. V roku 2013 bola miera rizika chudoby u žien o viac ako 2,0 percentuálneho bodu vyššia než u mužov aj v Nemecku, Litve, na Cypre a v Bulharsku, zatiaľ čo vo Švajčiarsku rozdiel predstavoval 2,1 percentuálneho bodu. Naproti tomu miera rizika chudoby bola o niečo vyššia u mužov než u žien v štyroch členských štátoch EÚ, konkrétne v Portugalsku, Dánsku, Maďarsku a Španielsku, rovnako to bolo aj v prípade Islandu, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska.

Rozdiely v miere chudoby boli väčšie, keď sa obyvateľstvo klasifikovalo podľa ekonomického postavenia (pozri tabuľku 2). Mimoriadne zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní: v EÚ-28 hrozilo v roku 2013 riziko chudoby takmer polovici (46,4 %) všetkých nezamestnaných osôb, pričom zďaleka najvyššiu mieru zaznamenalo Nemecko (69,3 %), zatiaľ čo šesť ďalších členských štátov (Maďarsko, Rumunsko, Luxembursko a tri pobaltské členské štáty) hlásilo, že riziko chudoby hrozilo v roku 2013 viac ako polovici nezamestnaných. V roku 2013 hrozilo riziko chudoby takmer každému siedmemu (12,6 %) dôchodcovi v EÚ-28; miery minimálne dvakrát vyššie ako priemer EÚ-28 boli zaznamenané v Estónsku (27,1 %) a Bulharsku (25,9 %). V prípade osôb, ktoré mali zamestnanie, hrozilo riziko chudoby s oveľa menšou pravdepodobnosťou (v priemere 8,9 % za celú EÚ-28). Relatívne vysoký podiel zamestnaných osôb, ktorým hrozí riziko chudoby, malo Rumunsko (18,0 %) a v menšej miere Grécko (13,1 %) a Luxembursko (11,2 %), zatiaľ čo Poľsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko hlásili, že v roku 2013 hrozilo riziko chudoby viac ako jednej desatine pracovnej sily.

Miera rizika chudoby nie je, ako vyplýva z tabuľky 3, rovnomerne rozdelená medzi domácnosťami s rozdielnym zložením dospelých a nezaopatrených detí. V prípade EÚ-28 ako celku predstavovali skupinu, ktorej hrozilo najväčšie riziko chudoby, domácnosti jednotlivcov s nezaopatrenými deťmi (31,9 %), za ňou nasledovali domácnosti s dvomi dospelými a tromi alebo viacerými nezaopatrenými deťmi (26,6 %) a domácnosti jednotlivcov (24,9 %). Na druhej strane najmenším rizikom boli ohrozené osoby žijúce v domácnosti s dvomi dospelými, z ktorých je aspoň jeden vo veku 65 rokov alebo viac (10,4 %), za nimi nasledovali osoby žijúce v domácnosti s dvomi alebo viacerými dospelými bez nezaopatrených detí (10,7 %), ako aj domácnosti s dvomi dospelými a jedným nezaopatreným dieťaťom (12,7 %). Stručne povedané, čím vyšší je počet nezaopatrených detí, ktoré žijú v domácnosti (buď s dvomi dospelými alebo jednou osobou), tým väčšie je riziko chudoby. Takto viac-menej vyzerala situácia vo väčšine členských štátov EÚ, aj keď sa vyskytli určité výnimky. V Bulharsku, Španielsku, Taliansku, Litve, Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a Spojenom kráľovstve hrozilo najväčšie riziko osobám, ktoré žijú v domácnostiach pozostávajúcich z dvoch dospelých a troch alebo viacerých nezaopatrených detí; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska. Okrem toho v Dánsku, vo Fínsku, v Bulharsku, na Cypre, v Slovinsku, Chorvátsku a Spojenom kráľovstve bol podiel obyvateľov, ktorým hrozilo riziko chudoby, vyšší v prípade domácností jednotlivcov bez nezaopatrených detí než v prípade domácností jednotlivcov s nezaopatrenými deťmi.

Ako spôsob znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia sa môžu použiť opatrenia sociálnej ochrany. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad prostredníctvom rozdeľovania dávok. Jedným spôsobom hodnotenia úspechu opatrení sociálnej ochrany je porovnať ukazovatele rizika chudoby pred sociálnymi transfermi a po nich (pozri obr. 2). Sociálnymi transfermi v roku 2013 sa znížila miera rizika chudoby obyvateľov v EÚ-28 z 25,9 % pred transfermi na 16,6 % po transferoch, v dôsledku čoho sa 9,3 % osôb, ktorým by inak hrozilo riziko chudoby, dostalo nad hranicu chudoby. Vplyv sociálnych dávok v takomto vyjadrení bol najnižší v Grécku, Rumunsku, Poľsku, Taliansku a Bulharsku, ako aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko. Naopak najmenej polovica všetkých osôb, ktorým hrozilo riziko chudoby, sa vďaka sociálnym transferom dostala nad hranicu chudoby v Holandsku, vo Fínsku, v Dánsku a Írsku; rovnako to bolo aj v prípade Islandu a Nórska.

Príjmová nerovnosť

Vlády, politickí činitelia a spoločnosť vo všeobecnosti nemôžu bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez analyzovania nerovností v rámci spoločnosti, či už majú ekonomický alebo sociálny charakter. Údaje o ekonomickej nerovnosti sú mimoriadne dôležité na odhad relatívnej chudoby, pretože rozdelenie ekonomických zdrojov môže mať priamy vplyv na rozsah a hĺbku chudoby (pozri obr. 3). V roku 2013 existovala veľká nerovnosť v rozdelení príjmov: podľa obyvateľstvom váženého priemeru údajov za jednotlivé členské štáty EÚ-28 malo horných 20 % (najvyšší ekvivalentný disponibilný príjem) obyvateľov členského štátu 5,0-krát vyšší príjem ako spodných 20 % (najnižší ekvivalentný disponibilný príjem) obyvateľov členského štátu. V tomto pomere boli medzi členskými štátmi EÚ-28 značné rozdiely, pohyboval sa v rozpätí od 3,4 v Českej republike po minimálne 6,0 v Portugalsku, Litve, Lotyšsku a Španielsku, najvyššiu hodnotu 6,6 dosiahol v Rumunsku, Grécku a Bulharsku. Z tretích krajín uvedených na obrázku 3 hlásili mimoriadne nízky pomer aj Nórsko (3,3) a Island (3,4), zatiaľ čo v Srbsku (8,6) a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (8,4) bol pomer podstatne vyšší než v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ.

Nerovnosti, ktoré pociťuje mnoho rozdielnych skupín v spoločnosti, sú predmetom záujmu politík. Jednou skupinou osobitného záujmu sú staršie osoby, čo čiastočne odráža narastajúci podiel obyvateľstva EÚ vo veku 65 rokov a viac. Významnú úlohu v riešení chudoby starších osôb môžu zohrávať dôchodkové systémy. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnať príjmy starších osôb s ostatnými obyvateľmi. V celej EÚ-28 v roku 2013 predstavoval medián príjmov osôb vo veku 65 rokov a viac 93 % mediánu príjmov obyvateľov vo veku do 65 rokov (pozri obr. 4). V šiestich členských štátoch (Luxembursko, Maďarsko, Grécko, Rumunsko, Francúzsko a Španielsko) bol medián príjmov starších osôb rovnaký alebo vyšší ako medián príjmov osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Srbska. V Poľsku, Taliansku, Rakúsku, Írsku, Portugalsku, Holandsku a na Slovensku dosiahol medián príjmov starších osôb najmenej 90 % mediánu príjmov zaznamenaného v prípade osôb vo veku do 65 rokov; rovnako to bolo aj v prípade Nórska. Pomer nižší ako 80 % zaznamenala Malta, Fínsko, Cyprus, Lotyšsko, Belgicko, Bulharsko, Dánsko a Estónsko, ako aj Švajčiarsko; tieto relatívne nízke pomery môžu do veľkej miery odzrkadľovať dôchodkové nároky.

Hĺbka chudoby, ktorá môže prispieť k vyčísleniu toho, do akej miery sú chudobní ľudia chudobní, sa môže merať prostredníctvom relatívneho prepadu mediánu príjmov v riziku chudoby. Medián príjmov osôb, ktorým v EÚ-28 hrozilo riziko chudoby, bol v roku 2013 v priemere 23,8 % pod hodnotou hranice chudoby; táto hranica je stanovená na 60 % celoštátneho mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu všetkých osôb. Spomedzi členských štátov EÚ bol relatívny prepad mediánu príjmov v riziku chudoby najvyšší v Grécku (32,7 %) a Rumunsku (32,6 %), v Bulharsku a Španielsku (obe krajiny 30,9 %), Chorvátsku (28,1 %) a Taliansku (28,0 %), za nimi nasledovalo Lotyšsko (27,5 %) a Portugalsko (27,4 %). Tento prepad bol ešte vyšší v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (39,0 %) a Srbsku (36,6 %). Najnižší prepad mediánu príjmov v riziku chudoby spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Fínsko (15,0 %), za ním nasledovalo Holandsko (16,5 %), Francúzsko a Česká republika (obe krajiny 16,6 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) sa začala zostavovať v roku 2003 na základe džentlmenskej dohody medzi Eurostatom, šiestimi členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Grécko, Írsko a Luxembursko) a Nórskom. Zisťovanie EU SILC sa zaviedlo na zabezpečenie podkladových údajov k ukazovateľom týkajúcich sa príjmov a životných podmienok — právny základ pre zber údajov predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1177/2003. Zber týchto štatistických údajov sa formálne začal v roku 2004 v 15 členských štátoch a v roku 2005 sa rozšíril aj na všetky zostávajúce členské štáty EÚ-25 spolu s Islandom a Nórskom. Bulharsko a Turecko začali zisťovanie EU-SILC v roku 2006, Rumunsko v roku 2007, Švajčiarsko v roku 2008 a Chorvátsko v roku 2010 (údaje za Chorvátsko za rok 2009 sú založené na inom zdroji údajov — konkrétne na zisťovaní rodinných účtov (HBS)). Údaje za bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko sú k dispozícii od roku 2010 a za Srbsko od roku 2013. EU SILC zahŕňa prierezovú aj dlhodobú dimenziu.

Disponibilný príjem domácnosti sa vytvára sčítaním všetkých peňažných príjmov získaných z akéhokoľvek zdroja každým členom domácnosti (vrátane príjmu z práce, investovania a sociálnych dávok) – a príjmu získaného na úrovni domácnosti – a odpočítaním uhradených daní a sociálnych príspevkov. S cieľom zohľadniť rozdiely vo veľkosti a zložení domácnosti sa táto celková suma delí počtom „ekvivalentných dospelých“ použitím štandardnej (ekvivalentnej) škály, tzv. „modifikovanej škály OECD“, na základe ktorej sa v prípade prvého dospelého člena domácnosti použije váha 1,0, v prípade každého ďalšieho člena domácnosti vo veku 14 rokov a viac váha 0,5 a v prípade každého člena domácnosti vo veku do 14 rokov váha 0,3. Výsledná hodnota sa volá ekvivalentný disponibilný príjem a priraďuje sa každému členovi domácnosti. Na účel ukazovateľov chudoby sa ekvivalentný disponibilný príjem vypočítava z celkového disponibilného príjmu každej domácnosti vydeleného ekvivalentnou veľkosťou domácnosti; z toho dôvodu sa uvažuje tak, že každá osoba v domácnosti má rovnaký ekvivalentný príjem.

Referenčným obdobím pre príjem je stanovené 12-mesačné obdobie (ako napríklad predchádzajúci kalendárny alebo daňový rok) pre všetky krajiny okrem Spojeného kráľovstva, pre ktoré je príjmové referenčné obdobie súčasný rok zisťovania, a Írsko, pre ktoré je zisťovanie priebežné a príjem sa vypočítava za 12 mesiacov pred zisťovaním).

Miera rizika chudoby predstavuje podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby (vyjadrenou v štandarde kúpnej sily – PPS) stanovenou na úrovni 60 % národného mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Miera rizika chudoby sa v súlade s rozhodnutiami Európskej rady meria vo vzťahu k situácii v každom členskom štáte EÚ a neuplatňuje sa spoločná hranica. Mieru rizika chudoby možno vyjadriť pred sociálnymi transfermi alebo po nich, pričom rozdiel meria hypotetický vplyv vnútroštátnych sociálnych transferov na zníženie rizika chudoby. Starobné a pozostalostné dôchodky sa počítajú ako príjem pred transfermi a nie ako sociálne transfery. Existujú rôzne analýzy tohto ukazovateľa, napríklad podľa veku, pohlavia, ekonomického postavenia, druhu domácnosti alebo stupňa vzdelania. Treba poznamenať, že ukazovateľ nemeria bohatstvo, ale je relatívnym meradlom nízkeho bežného príjmu (v porovnaní s ostatnými ľuďmi v rovnakej krajine), ktorý nemusí nevyhnutne znamenať nízku životnú úroveň. Agregát za EÚ-28 je obyvateľstvom vážený priemer údajov za jednotlivé členské štáty EÚ.

Kontext

Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 európski vedúci predstavitelia štátov a vlád schválili prvý súbor spoločných štatistických ukazovateľov sociálneho vylúčenia a chudoby, ktoré sú predmetom pretrvávajúceho procesu zdokonaľovania prostredníctvom podskupiny pre ukazovatele (ISG) Výboru pre sociálnu ochranu (SPC). Tieto ukazovatele sú základným prvkom otvorenej metódy koordinácie na monitorovanie dosiahnutého pokroku členských štátov EÚ, pokiaľ ide o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

EU-SILC je referenčným zdrojom štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach a najmä ukazovateľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia. V súvislosti so stratégiou Európa 2020 prijala Európska rada v júni 2010 hlavný cieľ týkajúci sa sociálneho začlenenia – konkrétne, že do roku 2020 by v EÚ malo byť rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia ohrozených o 20 miliónov menej osôb než v roku 2008. EU SILC je zdroj používaný na monitorovanie pokroku, pokiaľ ide o dosiahnutie tohto hlavného cieľa, ktorý sa meria prostredníctvom ukazovateľa pozostávajúceho z miery rizika chudoby, miery vážnej materiálnej deprivácie a podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou — viac informácií nájdete v článku o štatistike sociálneho začlenenia.

Pozri aj

Children at risk of poverty or social exclusion (v angličtine)
European social statistics (online publikácia) (v angličtine)
Housing conditions (v angličtine)
Štatistika bývania
People at risk of poverty or social exclusion (v angličtine)
Social inclusion statistics (v angličtine)

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Štatistické publikácie

Living conditions in Europe — 2014 edition (v angličtine)
European social statistics — 2013 edition (v angličtine)
Income and living conditions in Europe — 2010 edition (v angličtine)
Combating poverty and social exclusion. A statistical portrait of the European Union 2010 (v angličtine)
The life of women and men in Europe — A statistical portrait (v angličtine)

Statistics in focus

Is the likelihood of poverty inherited? — Statistics in focus 27/2013 (v angličtine)
Living standards falling in most Member States — Statistics in focus 8/2013 (v angličtine)
Children were the age group at the highest risk of poverty or social exclusion in 2011 — Statistics in focus 4/2013 (v angličtine)
In 2009 a 6.5 % rise in per capita social protection expenditure matched a 6.1 % drop in EU-27 GDP — Statistics in focus 14/2012 (v angličtine)
23 % of EU citizens were at risk of poverty or social exclusion in 2010 — Statistics in focus 9/2012 (v angličtine)

Hlavné tabuľky

Income and living conditions (t_ilc) (v angličtine)

Databáza

Income and living conditions (ilc) (v angličtine), pozri:

Income distribution and monetary poverty (ilc_ip) (v angličtine)

Monetary poverty (ilc_li) (v angličtine)

Monetary poverty for elderly people (ilc_pn) (v angličtine)

In-work poverty (ilc_iw) (v angličtine)

Distribution of income (ilc_di) (v angličtine)

Ďalšie informácie

Nariadenie (ES) č. 1177/2003 zo 16. júna 2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie (ES) č. 1553/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1177/2003 o štatistike Spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)
Nariadenie (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, ktorým sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité nariadenia a rozhodnutia v oblasti ... štatistiky, ...

Externé odkazy

Employment and Social Developments in Europe (2014) (v angličtine)
Employment and Social Situation Quarterly Review — March 2015 (v angličtine)
OECD — Better Life Initiative: Measuring Well-being and Progress (v angličtine)