Archive:Štatistika informačnej spoločnosti

This Statistics Explained article is outdated and has been archived - for recent articles on this topic see the articles Information society statistics - households and individuals and Information society statistics - enterprises.

Údaje z augusta 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

Obrázok 1: Prístup na internet a širokopásmové internetové pripojenie domácností, EÚ-27, 2006 – 2011
(% všetkých domácností) – Zdroj: Eurostat (isoc_pibi_hiac) a (isoc_pibi_hba)

Obrázok 2: Prístup domácností na internet, 2010 a 2011
(% všetkých domácností) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_h)

Tabuľka 1: Používanie IKT a využívanie internetových služieb, 2009 – 2011
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_cfp_cu), (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ac_i)

Tabuľka 2: Miesto používania internetu, 2011
(% používateľov internetu vo veku 16 až 74 rokov) – Zdroj: Eurostat (isoc_pibi_pai)

Obrázok 3: Frekvencia používania internetu, 2011
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_ifp_iu) a (isoc_ci_ifp_fu)

Obrázok 4: Jednotlivci, ktorí si v priebehu 12 mesiacov pred zisťovaním objednali cez internet výrobky alebo služby na súkromné účely, 2010 – 2011
(% jednotlivcov vo veku 16 až 74 rokov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ec_ibuy)

Obrázok 5: Používanie internetu na účasť v sociálnych sieťach, učenie, občiansku a politickú účasť, podľa vekových skupín, EÚ-27, 2011
(% jednotlivcov) – Zdroj: Eurostat (isoc_bde15cua)

Tabuľka 3: Počítačové zručnosti jednotlivcov, 2011
(% jednotlivcov) – Zdroj: Eurostat (isoc_sk_cskl_i)

Obrázok 6: Používanie informačných technológií v podnikoch, podľa veľkostných skupín, EÚ-27, január 2011
(% podnikov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_en2), (isoc_ci_it_en2), (isoc_ci_cd_en2) a (isoc_bde15ee)

Tabuľka 4: Používanie informačných technológií v podnikoch, január 2011
(% podnikov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_in_en2), (isoc_ci_it_en2) a (isoc_ci_cd_en2)

Obrázok 7: Používanie mobilného širokopásmového pripojenia na internet v podnikoch, január 2010 a január 2011
(% podnikov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_it_en2)

Tabuľka 5: Podniky používajúce internet pri kontakte s orgánmi verejnej moci, podľa účelu použitia, január 2011 – Zdroj: Eurostat (isoc_bde15ee) a (isoc_cieg_map)

Obrázok 8: Používanie technológie RFID v podnikoch podľa účelu, NACE a veľkostných skupín, EÚ-27, január 2011 (1)
(% podnikov používajúcich RFID) – Zdroj: Eurostat (isoc_ci_cd_en2)

Obrázok 9: Tržby podnikov v rámci elektronického obchodu, 2010 (1)
(% tržieb spolu) – Zdroj: Eurostat (isoc_ec_evaln2)

Obrázok 10: Podniky, ktoré predávajú cez internet, EÚ-27, 2009 – 2010
(% podnikov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ec_eseln2)

Obrázok 11: Podniky, ktoré predávajú a nakupujú cez internet alebo majú webovú lokalitu alebo domovskú stránku, EÚ-27, 2010 (1)
(% podnikov) – Zdroj: Eurostat (isoc_ec_eseln2), (isoc_ec_ebuyn2) a (isoc_ci_cd_en2)

V tomto článku sa uvádzajú najnovšie štatistické údaje týkajúce sa celého radu rôznych aspektov information society v Európskej únii (EÚ). Pokrok v rozvoji informačnej spoločnosti sa považuje za rozhodujúci pre zlepšenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ alebo, všeobecnejšie, pre splnenie požiadaviek spoločnosti a hospodárstva EÚ.

Informačné a komunikačné technológie (IKT) ovplyvňujú každodenný život mnohými spôsobmi, v práci aj doma, napríklad pri komunikovaní alebo nakupovaní cez internet. Politiky EÚ v tejto oblasti majú široký záber – od regulácie celej oblasti, ako je napr. elektronický obchod, až po ochranu súkromia jednotlivca.

Hlavné štatistické výsledky

Domácnosti a jednotlivci

Počas posledného desaťročia sa IKT stali dostupnými pre širokú verejnosť, pokiaľ ide prístup aj cenu. Hranica bola prekonaná v roku 2007, keď väčšina (55 %) domácností v EÚ-27 mala prístup na internet. Tento podiel sa ďalej zvyšoval a v roku 2011 dosiahol 73 %, v porovnaní s rokom 2010 sa teda zvýšil o ďalšie 3 percentuálne body. Rozšírené a cenovo dostupné širokopásmové pripojenie je jedným zo spôsobov propagácie znalostnej a informačnej spoločnosti. Vo všetkých členských štátoch bolo širokopásmové pripojenie zďaleka najbežnejšou formou prístupu na internet, ktorú v roku 2011 používalo 67 % domácností EÚ-27, čo je dvakrát viac ako v roku 2006 – pozri obrázok 1.

Najvyšší podiel (94 %) domácností s prístupom na internet bol v roku 2011 zaznamenaný v Holandsku (pozri obrázok 2) a minimálne deväť z desiatich domácností malo v roku 2011 prístup na internet aj v Luxembursku, vo Švédsku a v Dánsku. Najnižší podiel domácností s prístupom na internet spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo Bulharsko (45 %). V Bulharsku sa však počet domácností s prístupom na internet rýchle zvyšoval, podiel týchto domácností s prístupom sa od roku 2010 do roku 2011 zvýšil o 12 percentuálnych bodov. Jediným ďalším členským štátom EÚ, v ktorom mala prístup na internet menej ako polovica všetkých domácností, bolo Rumunsko.

Na začiatku roku 2011 používalo počítač len o niečo viac ako sedem z desiatich jednotlivcov v EÚ-27 vo veku 16 – 74 rokov, a podiel osôb, ktoré používali internet, bol podobný. Aspoň deväť z desiatich jednotlivcov používalo počítač a internet vo Švédsku, v Holandsku, Luxembursku a Dánsku. V Bulharsku a Rumunsku však používala počítač a internet menej ako polovica všetkých jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov. Viac ako polovica (57 %) jednotlivcov v EÚ-27 používala v roku 2011 internet na vyhľadávanie informácií o výrobkoch alebo službách – pozri tabuľku 1.

Medzi používateľmi internetu, teda tými jednotlivcami v rámci EÚ-27, ktorí používali internet v priebehu 3 mesiacov pred zisťovaním IKT, sa v roku 2011 viac ako deviati z desiatich (93 %) pripojili na internet z domu, ako sa uvádza v tabuľke 2. V porovnaní s tým sa menej ako polovica tejto podmnožiny obyvateľstva pripojila na internet z práce (42 %), čo je asi dvojnásobok podielu osôb, ktoré sa na internet pripojili z domu priateľa, suseda alebo príbuzného (24 %). Prevažná väčšina používateľov internetu sa na internet pripojila každý deň – pozri obrázok 3.

Zvýšil sa podiel jednotlivcov, ktorí si objednali výrobky alebo služby cez internet na súkromné účely. V roku 2011 uviedlo 43 % jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov, že cez internet objednávali aspoň raz, čo je v porovnaní s rokom 2010 zvýšenie o 3 percentuálne body (pozri obrázok 4). Viac ako dve tretiny jednotlivcov v Spojenom kráľovstve, vo Švédsku, v Dánsku a Holandsku si cez internet objednali výrobky alebo služby, zatiaľ čo v Lotyšsku, Portugalsku, Grécku, Litve a Taliansku tento podiel nebol vyšší ako jedna osoba z piatich; najnižšie podiely jednotlivcov, ktoré si cez internet objednali výrobky alebo služby, boli zaznamenané v Bulharsku (7 %) a Rumunsku (6 %).

Na obrázku 5 sa uvádzajú informácie týkajúce sa používania internetu jednotlivcami na účasť v sociálnych sieťach a mnoho ďalších relatívne nových činností, ako je napr. práca s wiki, čítanie a vkladanie názorov týkajúcich sa občianskych alebo politických tém a na účasť na online konzultáciách alebo hlasovaní. Zatiaľ čo v priemere 38 % jednotlivcov v EÚ-27 vo veku 16 – 74 rokov sa v roku 2011 zúčastňovalo na sociálnych sieťach, pri členení podľa vekových skupín boli vo využívaní týchto služieb veľké rozdiely. Podiel jednotlivcov vo veku 55 – 74 rokov používajúcich sociálne siete predstavoval 11 %, čo je v ostrom kontraste s 80 % zaznamenanými v prípade osôb vo veku 16 – 24 rokov. Znamená to, že sociálne siete zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri udržiavaní sociálnych kontaktov v mladšej vekovej skupine. Najmladšia veková skupina sa vo všeobecnosti všetkým štyrom činnostiam uvedeným na obrázku 5 venovala viac (ako staršie osoby).

V roku 2011 mala väčšina jednotlivcov v EÚ-27 určité základné počítačové zručnosti, na základe ktorých boli schopní kopírovať alebo presúvať súbory či zložky: tak to bolo v prípade 63 % osôb vo veku 16 – 74 rokov a v prípade 89 % osôb vo veku 16 – 24 rokov. Menej ako polovica obyvateľov (vo veku 16 – 74 rokov) používala základné aritmetické vzorce v tabuľkových procesoroch (43 %), približne jedna tretina tvorila elektronické prezentácie (31 %) a každá desiata osoba písala počítačové programy (10 %). Podiel osôb vo veku 16 – 74 rokov s týmito počítačovými zručnosťami bol oveľa vyšší. Dve tretiny mladšej generácie používali vzorce v tabuľkových procesoroch, takmer šesť osôb z desiatich tvorilo elektronické prezentácie a každá piata osoba písala počítačové programy.

Podniky

Každý dvadsiaty podnik v EÚ-27 (zahrnutý dozisťovania o používaní IKT v podnikoch) nemal na začiatku roku 2011 prístup na internet (pozri obrázok 6), zatiaľ čo prevažná väčšina (87 %) pri prístupe na internet používala pevné širokopásmové pripojenie. Došlo k rýchlemu nárastu v používaní mobilných širokopásmových technológií – čo sa dá do istej miery vysvetliť tým, že podniky poskytli svojim zamestnancom 3G USB kľúče, smartfóny a iné mobilné zariadenia – keďže takmer polovica (47 %) podnikov v EÚ-27 na začiatku roku 2011 používala mobilné širokopásmové technológie; bolo to o 20 percentuálnych bodov vyššie ako zodpovedajúci podiel v januári 2010. Približne sedem z desiatich podnikov v EÚ-27 malo vlastnú webovú lokalitu. Podobný podiel podnikov používalo internet na elektronické zasielanie vyplnených formulárov orgánom verejnej moci.

Na začiatku roka 2011 malo prístup na internet viac ako 90 % podnikov vo všetkých členských štátoch s výnimkou Rumunska, Bulharska a Maďarska, pričom Rumunsko a Bulharsko boli jedinými členskými štátmi, kde mala webovú lokalitu menej ako polovica všetkých podnikov – pozri tabuľku 4. Na začiatku roka 2011 viac ako tri štvrtiny všetkých podnikov vo Fínsku používali pri prístupe na internet mobilné širokopásmové pripojenie – pozri obrázok 7. Tento podiel bol oveľa vyšší ako v ostatných členských štátoch, pričom jedinými ďalšími krajinami, ktoré hlásili, že viac ako polovica ich podnikov používa mobilné širokopásmové pripojenie, bolo Švédsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo.

Od januára 2011 približne tri štvrtiny všetkých podnikov v EÚ-27 použili internet na získanie formulárov alebo informácií od orgánov verejnej moci, o niečo menší podiel podnikov (69 %) zaslal cez internet orgánom verejnej moci vyplnené formuláre; v tejto druhej skupine patrilo k najbežnejším operáciám podávanie priznaní k DPH a výkazov sociálnych príspevkov – pozri tabuľku 5.

Rádiofrekvenčná identifikácia (RFID) je technológia, ktorá sa môže používať na automatickú identifikáciu a sledovanie; je možné ju použiť na rôzne objekty a v rôznych situáciách, najbežnejšie sa však uplatňuje takto: výrobcovia používajú čipy na sledovanie polohy jednotlivých výrobkov, ktoré vyrábajú; dopravné podniky používajú čipy na sledovanie svojich vozidiel; na súkromné použitie na určenie polohy zraniteľných osôb. Na obrázku 8 sa uvádzajú niektoré podrobné informácie týkajúce sa podielu podnikov, ktoré používali RFID v januári 2011, a je na ňom vidieť, že technológie RFID sa v podnikoch v EÚ-27 používali najmä na identifikáciu osôb a na kontrolu prístupu.

Elektronický obchod celkovo tvoril približne 14 % tržieb podnikov s minimálne 10 zamestnancami v EÚ-27, a jeho podiel sa v roku 2010 pohyboval od 1 % na Cypre do 25 % v Českej republike (pozri obrázok 9). Približne 15 % podnikov v EÚ-27 predávalo v roku 2010 výrobky alebo služby, čo bola menej ako polovica podielu podnikov (35 %), ktoré nakupovali cez internet (pozri obrázok 11). Najvyšší percentuálny podiel podnikov, ktoré predávali cez internet, bolo v sektore ubytovania (58 %), zatiaľ čo najvyšší podiel podnikov, ktoré nakupovali cez internet, bol zaznamenaný v oblasti informačných a komunikačných služieb (60 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Štatistici si veľmi dobre uvedomujú výzvy, ktoré predstavujú rýchle technologické zmeny v oblastiach súvisiacich s internetom a iné nové uplatnenia IKT. V tejto oblasti prebieha výrazný vývoj a prijali sa štatistické nástroje na uspokojenie nových žiadostí o údaje. Štatistiky sa v rámci tejto oblasti skutočne každý rok opätovne posudzujú, aby sa splnili požiadavky používateľov a aby sa zohľadnilo rýchle tempo technologických zmien.

Tento prístup sa premieta v zisťovaní o využívaní IKT v domácnostiach a u jednotlivcov a v zisťovaní o používaní IKT v podnikoch, ktoré vykonáva Eurostat. Tieto ročné zisťovania sa používajú na porovnávanie vývoja vo využívaní IKT tak, že sa sleduje vývoj základných premenných v čase a hlbšie sa analyzujú iné aspekty v určitom časovom okamihu. Hoci zisťovania sa pôvodne sústreďovali na prístup a problémy s pripojením, ich rozsah sa postupne rozšíril a zahŕňa rôzne témy (napr. elektronickú verejnú správu a elektronický obchod) a sociálno-ekonomickú analýzu, ako je napríklad regionálna diverzita, rodová špecifickosť, vek, rozdiely vo vzdelaní a situácia zamestnanosti jednotlivcov v zisťovaní domácností alebo analýza podľa veľkosti podnikov (malé, stredné a veľké podniky) v zisťovaní podnikov. Vzhľadom na rôzne technológie je prispôsobený aj rozsah zisťovania tak, aby zahŕňal nové skupiny výrobkov a spôsoby doručenia komunikačných technológií koncovým používateľom (podniky a domácnosti).

Domácnosti a jednotlivci

Zisťovanie domácností zahŕňa tie domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen vo vekovej skupine 16 – 74 rokov. Prístup domácností na internet sa vzťahuje na podiel domácností s prístupom na internet, takže členovia domácnosti môžu internet v prípade potreby používať doma, aj keď ide len o odoslanie e-mailu. Používatelia internetu sa vymedzujú ako všetci jednotlivci vo veku 16 – 74 rokov, ktorí použili internet v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním. Pravidelní používatelia internetu sú jednotlivci, ktorí použili internet v priemere aspoň raz za týždeň v priebehu troch mesiacov pred zisťovaním. Referenčným obdobím tohto zisťovania bol prvý štvrťrok 2011; obdobím zisťovania bol pre väčšinu krajín druhý štvrťrok. Súčasťou zisťovania v roku 2011 bol osobitný modul o zručnostiach v oblasti IKT.

Technológie, ktoré sa najbežnejšie používajú na prístup na internet, sa delia na širokopásmový alebo telefonický (dial-up) prístup prostredníctvom bežnej linky alebo telefonickej linky ISDN. Širokopásmové pripojenie zahŕňa digitálne účastnícke vedenie (DSL) a používa technológiu, prostredníctvom ktorej sa údaje premiestňujú vysokou rýchlosťou. Za širokopásmové vedenia sa považujú tie, ktorých výkonnosť je vyššia ako v prípade ISDN, čo znamená 144 kbit/s a viac.

Počítač sa vymedzuje ako osobný počítač s jedným z hlavných operačných systémov (Macintosh, Linux alebo Microsoft); zahrnuté sú aj vreckové počítače alebo palmtopy (PDA).

Objednávanie výrobkov alebo služieb jednotlivcami sa vzťahuje na dvanásť mesiacov pred zisťovaním a zahŕňa potvrdené rezervácie ubytovania, nákup finančných investícií, účasť v lotériách a stávkovaní, internetové aukcie, ako aj informačné služby na internete, ktoré sú platené priamo. Vylúčené sú výrobky a služby, ktoré sa prostredníctvom internetu získavajú zadarmo. Vylúčené sú aj objednávky prostredníctvom e-mailov napísaných pomocou klávesnice.

Podniky

Do zisťovania týkajúceho sa používania IKT v podnikoch sú zahrnuté podniky s minimálne 10 zamestnancami. Zahrnuté činnosti sú obmedzené na tie podniky, ktorých hlavnou činnosťou je priemyselná výroba, dodávka elektriny, plynu, pary a vody, čistenie a odvod odpadových vôd, stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod, opravy motorových vozidiel a motocyklov, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby, informácie a komunikácia, činnosti v oblasti nehnuteľností, odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy, administratívne a podporné služby a oprava počítačov a komunikačných zariadení (vymedzených v sekciách C až N NACE Rev. 2 s výnimkou divízie 75 a skupiny 95.1); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K) sú zahrnuté v zisťovaní, ale nie v tu opísanej analýze.

Údaje zozbierané na základe zisťovania je možné analyzovať podľa veľkosti podnikov (v závislosti od počtu zamestnaných osôb) a zostavovať ich za malé (10 – 49 zamestnancov), stredné (50 – 249 zamestnancov) a veľké (250 a viac zamestnancov) podniky.

Údaje o používaní IKT sú zoskupené podľa roku, v ktorom sa vykonalo zisťovanie; väčšina údajov sa vzťahuje na situáciu v januári alebo referenčný rok/rok zisťovania. Súčasťou zisťovania v roku 2011 bol osobitný modul o využívaní verejných služieb. Napriek tomu, že vo všeobecnosti sú služby elektronickej verejnej správy (e-government) v Európe široko dostupné, medzi členskými štátmi sa zistili veľké rozdiely vo využívaní týchto služieb. Niektoré z týchto rozdielov je možné vysvetliť záväznou (alebo inou) povahou výkazov. V niektorých krajinách je už povinné tieto administratívne operácie vykonávať elektronicky, v ostatných členských štátoch však môžu podniky naďalej podávať priznania resp. výkazy (napríklad týkajúce sa DPH alebo sociálneho zabezpečenia) v papierovej podobe. Aj keď je toto elektronické zasielanie povinné, niektoré podniky môžu v štatistických zisťovaniach uviesť, že formuláre elektronicky neodosielajú, keďže ich môže odoslať tretia strana (v rámci outsourcingu).

Kontext

Technológie širokopásmového pripojenia sa považujú za dôležité pri meraní prístupu a používania internetu, pretože poskytujú používateľom možnosť rýchleho prenosu veľkých objemov údajov a ponechávajú prístupové linky otvorené. Zavádzanie širokopásmového pripojenia sa považuje za kľúčový ukazovateľ v rámci tvorby politík v oblasti IKT. Rozsiahly prístup k internetu prostredníctvom širokopásmového pripojenia sa považuje za podstatný pre rozvoj pokročilých služieb na internete, ako je napríklad elektronický obchod, elektronická verejná správa alebo elektronické vzdelávanie. Digitálne účastnícke vedenia (DSL) sú naďalej hlavnou formou poskytovania technológie širokopásmového pripojenia, čoraz viac sa však využívajú alternatívy ako je používanie káblov, satelitu, optických vlákien alebo bezdrôtových miestnych slučiek.

Politickým rámcom EÚ pre IKT bola do roku 2010 iniciatíva i2010 nazývaná „Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (KOM(2005) 229 v konečnom znení), ktorej cieľom bolo posilniť účinnosť hospodárstva v celej EÚ prostredníctvom širšieho používania IKT. Po priebežnom hodnotení bola v apríli 2008 predstavená aktualizovaná stratégia i2010, v ktorej sa riešili hlavné výzvy na obdobie rokov 2008 až 2010.

Európska komisia prijala v máji 2010 oznámenie týkajúce sa „Digitálnej agendy pre Európu“ (KOM(2010) 245 v konečnom znení), stratégie na podporu digitálneho hospodárstva do roku 2020. Digitálna agenda pre Európu je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Opisujú sa v nej politiky a opatrenia zamerané na maximalizovanie výhod digitálnej éry vo všetkých oblastiach spoločnosti a hospodárstva. Táto agenda je zameraná na týchto sedem prioritných oblastí činností: vytvorenie jednotného digitálneho trhu, väčšia interoperabilita, podpora dôvery a bezpečnosti internetu, poskytnutie omnoho rýchlejšieho internetu, podpora investícií v oblasti výskumu a vývoja, zlepšenie zručností v oblasti digitálnej gramotnosti a začlenenia a uplatnenie IKT na riešenie výziev, ktorým spoločnosť čelí, napr. zmena klímy a starnutie obyvateľstva.

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

• Science, technology and innovation in Europe (v angličtine)
• Science, technology and innovation in Europe – 2011 edition - Pocketbook (v angličtine)

Hlavné tabuľky

• Informačná spoločnosť, pozri (všetky v angličtine):

Information society statistics

Policy indicators (t_isoc_pi)

Telecommunication services (t_isoc_tc)

Computers and the Internet in households and enterprises (t_isoc_ci)

E-skills of individuals and ICT competence in enterprises (t_isoc_sk)

Databáza

• Information society, pozri (všetky v angličtine):

Information society statistics

Policy indicators (isoc_pi)

Telecommunication services (isoc_tc)

Computers and the Internet in households and enterprises (isoc_ci)

E-commerce by individuals and enterprises (isoc_ec)

E-skills of individuals and ICT competence in enterprises (isoc_sk)

Regional Information society statistics (isoc_reg)

Zvláštna sekcia

• Information society (v angličtine)

Metodológia / Metadáta

• Computers and the Internet in households and enterprises (ESMS metadata file - isoc_bde15c and isoc_bde15d) (v angličtine)
• E-commerce by individuals and enterprises (ESMS metadata file - isoc_bde15c and isoc_bde15d) (v angličtine)
• E-skills of individuals and ICT competence in enterprises (ESMS metadata file - isoc_bde15c and isoc_bde15d) (v angličtine)
• Policy indicators (ESMS metadata file - isoc_bde15c and isoc_bde15d) (v angličtine)
• Regional Information society statistics (ESMS metadata file - isoc_bde15c) (v angličtine)
• Telecommunication services (ESMS metadata file - isoc_tc_esms) (v angličtine)

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

• Information society: tables and figures (v angličtine)

Externé odkazy

• OECD - Internet (feed) (v angličtine)

Pozri aj

• High-tech statistics (v angličtine)
• Information society statistics at regional level (v angličtine)
• Innovation statistics (v angličtine)