Statistics Explained

Archive:Štatistika vzdelávania a odbornej prípravy na regionálnej úrovni

Revision as of 15:14, 24 October 2013 by EXT-S-Allen (talk | contribs)
Údaje z februára 2013. Najnovšie údaje: Ďalšie údaje Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.

Vzdelávanie, odborná príprava a všeobecnejšie celoživotné vzdelávanie zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v ekonomických a sociálnych stratégiách Európskej únie (EÚ). Tento článok sa zaoberá regionálnou štatistikou Eurostatu o vzdelávaní a obsahuje informácie týkajúce sa účasti na vzdelávaní, dosiahnutého vzdelania a účasti na celoživotnom vzdelávaní. Vzdelávanie je jedným z piatich ústredných cieľov stratégie Európy pre rast Európa 2020 a pomocou niektorých ukazovateľov uvedených v tomto článku je možné merať pokrok na regionálnej úrovni v porovnaní s referenčnými cieľmi iniciatívy Európa 2020.

Mapa 1: Miery účasti štvorročných detí na predprimárnom a primárnom vzdelávaní (úrovne ISCED 0 a 1) podľa regiónov NUTS 2, 2011 (1)
(% štvorročných detí) − Zdroj: Eurostat (educ_regind)
Mapa 2: Študenti vo veku 17 rokov na všetkých úrovniach vzdelávania (úrovne ISCED 0 – 6) podľa regiónov NUTS 2, 2011 (1)
(% 17 ročných) – Zdroj: Eurostat (educ_regind)
Mapa 3: Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónov NUTS 1, 2011 (1)
(% 18 – 24 ročných) − Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)
Mapa 4: Zmena v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podľa regiónov NUTS 1, 2006 – 2011 (1)
(rozdiel od 2006 do roku 2011 v percentuálnych bodoch, % 18 – 24 ročných) − Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)
Obrázok 1: Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, regióny na úrovni NUTS 1 s atypickými rodovými rozdielmi, 2011 (1)
(%) − Zdroj: Eurostat (edat_lfse_16)
Mapa 5: Počet študentov terciárneho vzdelávania spolu (úrovne ISCED 5 a 6) ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 − 24 rokov podľa regiónov NUTS 2, 2011 (1)
(%) − Zdroj: Eurostat (educ_regind)
Mapa 6: Osoby vo veku 30 − 34 rokov s terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 a 6), podľa regiónov NUTS 1, 2011 (1)
(% 30 − 34 ročných) – Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)
Mapa 7: Zmena v podiele osôb vo veku 30 − 34 rokov s terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 a 6), podľa regiónov NUTS 1, 2006 − 2011 (1)
(rozdiel od 2006 do roku 2011 v percentuálnych bodoch, % 30 − 34 ročných) – Zdroj: Eurostat (edat_lfse_12)
Mapa 8: Osoby vo veku 25 − 64 rokov s terciárnym vzdelaním (úrovne ISCED 5 a 6), podľa regiónov NUTS 2, 2011 (1)
(% 25 − 64 ročných) – Zdroj: Eurostat (edat_lfse_11)

Hlavné štatistické zistenia

Z údajov za EÚ-27 za rok 2010 vyplýva, že v riadnom vzdelávacom systéme, ktorý zahŕňa všetky úrovne vzdelávania od primárneho až po postgraduálne štúdiá, bolo asi 93,1 milióna študentov; na predprimárnom vzdelávaní sa zúčastňovalo ďalšieho 14,9 milióna mladých študentov.

Účasť štvorročných detí na vzdelávacom procese

Začiatok povinnej školskej dochádzky je v jednotlivých členských štátoch EÚ rozdielny: v Luxembursku a severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) sa povinná školská dochádzka začína vo veku štyroch rokov, zatiaľ čo v iných regiónoch EÚ je to vo veku päť až sedem rokov; účasť na predprimárnom vzdelávaní je vo väčšine členských štátov EÚ vo všeobecnosti dobrovoľná. V stratégii Európa 2020 sa zdôrazňuje zvýšenie miery účasti malých detí na príprave na začiatok povinného vzdelávania. Jedným z jej cieľov je zvýšiť podiel detí zúčastňujúcich sa na predprimárnom vzdelávaní do roku 2020 na minimálne 95 %.

Na mape 1 vidieť, že v roku 2010 bolo v celej EÚ-27 v predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní 91,7 % štvorročných detí. Miery účasti štvorročných detí na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní boli vo všeobecnosti vysoké – celoštátny priemer bol vyšší ako 95 % v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Írsku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Luxembursku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande a v Nórsku. Naproti tomu Grécko, Poľsko a Fínsko hlásili účasť štvorročných detí nižšiu ako 70 %, nižšie miery boli zaznamenané aj v krajinách EZVO – Lichtenštajnsko a Švajčiarsko, ako aj v pristupujúcich a kandidátskych krajinách – Chorvátsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko.

55 regiónov v EÚ hlásilo, že v roku 2011 sa na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní zúčastnilo viac ako 99,0 % štvorročných detí; väčšina z nich bola vo Francúzsku (16 regiónov na úrovni NUTS 2), v Španielsku (13 regiónov), Holandsku (sedem regiónov) a Spojenom kráľovstve (sedem regiónov na úrovni NUTS 1), Belgicku a Taliansku (po päť regiónov), rovnako aj jeden región v Dánsku (Sjælland).

V 14 regiónoch EÚ sa na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní zúčastnilo 65,0 % alebo menej štvorročných detí. Najnižšia miera účasti štvorročných detí bola zaznamenaná v severnom poľskom regióne Warminsko-Mazurskie (50,4 %). Relatívne nízku mieru účasti mali najmä regióny v Poľsku (11 regiónov), rovnako aj jeden región na Slovensku (Východné Slovensko), ako aj regióny v Grécku a vo Fínsku, za ktoré sú k dispozícii len celoštátne údaje.

Spomedzi regiónov EZVO mal vysokú mieru účasti štvorročných detí na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní Island (celoštátne údaje za rok 2010) a všetkých sedem nórskych regiónov (miery vyššie ako 95 %). Naproti tomu boli miery účasti v Lichtenštajnsku a v šiestich zo siedmich švajčiarskych regiónov relatívne nízke – a pohybovali sa od 62,0 % v Région lémanique do 16,4 % v regióne Zentralschweiz. Jedinú výnimku z tohto všeobecného trendu tvoril švajčiarsky región Ticino (na hranici s Talianskom), kde miera účasti predstavovala 98,3 %.

Všetky regióny v pristupujúcich a kandidátskych krajinách hlásili miery účasti štvorročných detí na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní na úrovni 65,0 % alebo menej. Za Chorvátsko a bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko sú k dispozícii len celoštátne údaje (za rok 2010), kde miery predstavovali 57,4 % a 24,0 %. Viac ako polovica z 25 tureckých regiónov na úrovni 2 hlásila, že v roku 2011 sa na predprimárnom alebo primárnom vzdelávaní zúčastnilo menej ako 20,0 % štvorročných detí. Najnižšia miera účasti bola zaznamenaná v južnom tureckom regióne Gaziantep, Adıyaman, Kilis (9,7 %), druhú najnižšiu mieru mal İstanbul (10,9 %).

Študenti vo veku 17 rokov

Počet 17-ročných študentov (na všetkých úrovniach spolu) v EÚ-27 predstavoval v roku 2010 5,2 milióna, čo zodpovedalo 91,7 % všetkých 17-ročných. 17 rokov je dôležitý vek, keďže mladí ľudia sa vtedy často musia rozhodnúť, či budú pokračovať v štúdiu či v odbornom vzdelávaní alebo si budú hľadať zamestnanie. Počet 17-ročných študentov v pomere k populácii 17-ročných v roku 2011 prekročil vo veľkej väčšine regiónov EÚ 80 % a tento model sa opakoval vo všetkých regiónoch EZVO – pozri mapu 2. Znamená to, že veľká väčšina mladých ľudí v tejto vekovej skupine už z akéhokoľvek dôvodu pokračovala v štúdiu aj po skončení povinnej školskej dochádzky. Vo viacerých regiónoch bol počet 17-ročných študentov vyšší ako počet 17-ročných rezidentov príslušného regiónu; mohlo to byť okrem iného spôsobené tým, že študenti s bydliskom v jednom regióne prekračovali hranice, aby navštevovali zariadenie v inom regióne (alebo krajine), ktorý poskytuje osobitný kurz alebo odbornú prípravu.

V roku 2011 bolo v EÚ 19 regiónov, v ktorých v štúdiu pokračovali menej ako štyria z piatich 17-ročných. Najvyšší počet takýchto regiónov bola zaznamenaný v Rumunsku (päť z ôsmich regiónov na úrovni NUTS 2 v tejto krajine), zatiaľ čo relatívne nízke podiely boli zaznamenané aj v ostrovných regiónoch Malta (jeden región na tejto úrovni NUTS), Illes Balears (Španielsko) a Região Autónoma dos Açores (Portugalsko). Podiely 80,0 % alebo menej boli zaznamenané aj troch severotalianskych regiónoch (Provincia Autonoma di Bolzano/Bozen, Provincia Autonoma di Trento, ako aj Lombardia) a v troch regiónoch na úrovni NUTS 1 v Spojenom kráľovstve (East Midlands, Yorkshire and the Humber a Wales) Päť ďalších krajín uviedlo, že majú jeden región, v ktorom menej ako štyria z piatich 17-ročných pokračovalo v štúdiu. Išlo o Province/Provincie Vlaams-Brabant v Belgicku (2007), Jugoiztočen v Bulharsku, Střední Čechy v Českej republike, zámorské územie Guyane vo Francúzsku a Niederösterreich v Rakúsku. Treba poznamenať, že niektorí študenti s bydliskom v určitom regióne sa rozhodnú alebo musia cestovať do iného regiónu (alebo krajiny v prípade Malty), aby mohli vo veku, keď skončia povinnú školskú dochádzku, pokračovať v štúdiu.

Spomedzi regiónov EZVO boli najnižšie podiely 17-ročných osôb, ktoré pokračovali v štúdiu, zaznamenané v relatívne riedko obývaných regiónoch Nord-Norge (Nórsko) a na Islande (kde sú na tejto úrovni za rok 2010 k dispozícii len celoštátne údaje), ako aj v troch regiónoch nachádzajúcich sa v strede Švajčiarska – od západu na východ: Espace Mittelland, Zentralschweiz a Ostschweiz – hoci podiely boli vo všetkých týchto regiónoch o dosť vyššie než 80,0 %. Spomedzi regiónov pristupujúcich a kandidátskych krajín bol podiel 17-ročných osôb, ktoré pokračovali v štúdiu, vyšší ako 80,0 % v Chorvátsku (celoštátne údaje) a troch tureckých regiónoch (vrátane regiónu hlavného mesta Ankara a dvoch severozápadných regiónov Bursa, Eskişehir, Bilecik a Tekirdağ, Edirne, Kırklareli). Podiel 17-ročných osôb, ktoré pokračovali v štúdiu, predstavoval 50,0 % alebo menej v štyroch tureckých regiónoch – Sanlıurfa, Diyarbakır; Mardin, Batman, Sırnak, Siirt; Ağri, Kars, Iğdir, Ardahan; a Van, Muş, Bitlis, Hakkari. Všetky sa nachádzali na juhu a východe krajiny. Najnižší podiel 17-ročných osôb, ktoré pokračovali v štúdiu, bol zaznamenaný v regióne Van, Mus, Bitlis, Hakkari, v ktorom podiel v roku 2011 predstavoval len o niečo viac ako jednu tretinu (35,5 %).

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu

Ukazovateľ, ktorý obsahuje informácie o osobách, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, udáva podiel jednotlivcov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie a ktorí sa nezúčastňujú na žiadnom ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave: asi 13,5 % všetkých 18 – 24-ročných v EÚ-27 bolo v roku 2011 klasifikovaných ako osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, pričom podiel mužov bol o niečo vyšší (15,3 %) ako podiel žien (11,6 %). V stratégii Európy v oblasti rastu, Európa 2020, sa pre EÚ-27 do roku 2020 stanovil cieľ, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, bude predstavovať menej ako 10 %; pre každý členský štát sú stanovené individuálne ciele v rozpätí od 5 % do 29 %.

Mapa 3 ukazuje, že v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, boli v roku 2011 medzi krajinami EÚ výrazné rozdiely. V 26 regiónoch na úrovni NUTS 1 bolo klasifikovaných ako osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu (prvé dva odtiene na mape) maximálne 10 % obyvateľov vo veku 18 – 24 rokov. Väčšina týchto 26 regiónov bola koncentrovaná v strednej a východnej Európe, kde boli zaznamenané najnižšie podiely osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu. Táto oblasť sa rozprestiera od Litvy cez šesť poľských regiónov na úrovni NUTS 1, ďalej Českú republiku a Slovensko (obe krajiny pozostávajú na tejto úrovni NUTS z jedného regiónu), región hlavného mesta Közép-Magyarország (Maďarsko) a všetky tri rakúske regióny až po Slovinsko. Týchto všetkých 26 regiónov sa nachádzalo v 15 rôznych členských štátoch EÚ a zahŕňali aj tri zo štyroch regiónov na úrovni NUTS 1 v Holandsku, všetky tri švédske regióny, ako aj po jednom regióne v Belgicku (Vlaams Gewest), Bulharsku (región hlavného mesta Jugozapadna i južna centralna Bulgaria), Dánsku (jeden región na tejto úrovni NUTS), vo Francúzsku (Ouest), v Luxembursku (jeden región na tejto úrovni NUTS) a vo Fínsku (k dispozícii len celoštátne údaje).

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, dosiahol 5,0 % alebo menej len v piatich regiónoch, konkrétne išlo o: Slovinsko (4,2 %), dva poľské regióny Poludniowy a Centralny (obidva 4,6 %), Českú republiku (4,9 %) a Slovensko (5,0 %).

Podiel osôb vo veku 18 – 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, dosiahol v celej EÚ viac ako jednu pätinu v 11 regiónoch na úrovni NUTS 1; všetky tieto regióny sa nachádzali v južnej Európe. Patrí medzi ne: päť španielskych regiónov (všetky okrem regiónu hlavného mesta Comunidad de Madrid a regiónu Noreste), všetky tri regióny v Portugalsku, talianske ostrovy (Isole), Malta (jeden región na úrovni NUTS 1) a východná časť Rumunska (Macroregiunea doi). Najvyššie podiely osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, boli zaznamenané v troch ostrovných regiónoch, a to v portugalských ostrovoch Região Autónoma dos Açores (44,3 %) a Região Autónoma da Madeira (37,3 %), ako aj na Malte (33,5 %; treba upozorniť, že rady údajov za Maltu sa v súčasnosti revidujú), zatiaľ čo dva španielske regióny – juh Španielska (Sur) a ostrovy Canarias – boli jedinými ďalšími regiónmi, v ktorých osoby vo veku 18 – 24 rokov, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, predstavovali viac ako 30,0 % obyvateľov vo veku 18 – 24 rokov. Môže sa stať, že mladí ľudia, ktorí oficiálne bývajú na adrese svojich rodičov v jednom z týchto regiónov, navštevujú vzdelávací kurz v inom regióne alebo v inej krajine a ukazovateľ sa preto musí interpretovať opatrne, ak veľké množstvo študentov odchádza z regiónu študovať niekam inam.

Na mape 4 je vidieť zmenu v podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu – porovnanie je vo všeobecnosti založené na období piatich rokov (2006 – 2011). Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa v celej EÚ-27 do roku 2011 znížil o 2,0 percentuálneho bodu z 15,5 % na 13,5 % do roku 2011. Najvýraznejšie poklesy boli zaznamenané v troch portugalských regiónoch – z toho najväčší v pevninovom regióne Continente, kde sa podiel znížil o 15,9 percentuálneho bodu na 22,3 %. Tieto tri portugalské regióny boli jediné regióny v EÚ, v ktorých sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, v období rokov 2006 – 2011 znížil o 10,0 percentuálneho bodu alebo viac. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa znížil minimálne o 5,0 percentuálneho bodu v piatich ďalších regiónoch EÚ: boli to dva regióny v Španielsku (the Comunidad de Madrid a Sur), East Midlands v Spojenom kráľovstve, Malta (jeden región na tejto úrovni NUTS; opäť treba upozorniť, že rady údajov za Maltu sa v súčasnosti revidujú) a severogrécky región Voreia Ellada.

K výraznému poklesu počtu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, došlo aj vo väčšine tureckých regiónov; s výnimkou dvoch regiónov bol vo všetkých ostatných regiónoch Turecka zaznamenaný pokles o minimálne 5,0 percentuálneho bodu. Obidve výnimky predstavoval východný región Ortadoğu Anadolu a región hlavného mesta Bati Anadolu, v ktorých sa podiely aj tak znížili o 4,1 a 4,6 percentuálneho bodu. V Turecku bolo najväčšie zníženie (o viac ako 10,0 percentuálneho bodu) podielu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, zaznamenané v regiónoch nachádzajúcich sa na opačných koncoch krajiny: v juhovýchodnom regióne Güneydoğu Anadolu a v západnom regióne Ege (ktorý zahŕňa aj mesto İzmir). K výraznému zníženiu podielu osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, došlo aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, kde sa podiel znížil o 9,3 percentuálneho bodu. Spomedzi krajín EZVO bol jediným regiónom, ktorý zaznamenal pokles o minimálne 5,0 percentuálneho bodu, Island (jeden región na tejto úrovni NUTS), kde sa podiel znížil o 5,9 percentuálneho bodu.

Medzi 95 regiónmi, za ktoré sú k dispozícii údaje na mape 4, bolo 18 regiónov, v ktorých sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, v období od roku 2006 do roku 2011 zvýšil; z toho bolo Chorvátsko (jeden región na tejto úrovni NUTS) jediným regiónom mimo EÚ. Toto zvýšenie od roku 2006 do roku 2011 bolo vo väčšine prípadov relatívne malé, keďže 13 regiónov (vrátane Chorvátska) hlásilo, že ich podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa nezvýšil o viac ako 1,0 percentuálneho bodu. Zostávajúcich päť regiónov sa nachádzalo v piatich rôznych členských štátoch; pričom najväčšie zvýšenie (o 4,4 percentuálneho bodu) bolo zaznamenané v regióne Macroregiunea unu (severozápadné a stredné Rumunsko). Ostatnými regiónmi, v ktorých sa podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, v období od roku 2006 do roku 2011 zvýšil o viac ako 1,0 percentuálneho bodu, bolo juhozápadné Francúzsko (Sud-Ouest), Škótsko na severe Spojeného kráľovstva, Luxembursko (jeden región na tejto úrovni NUTS) a región Poludniowo-Zachodni na juhozápade Poľska.

Informácie o podiele osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, sa môžu analyzovať aj s ohľadom na rodové rozdiely. Ako už bolo uvedené, podiel žien, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol v EÚ-27 v roku 2011 priemerne o 3,7 percentuálneho bodu nižší ako zodpovedajúci podiel mužov. Najväčšie rozdiely medzi pohlaviami boli zaznamenané v južnej Európe, kde bol podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, vo všeobecnosti oveľa vyšší ako zodpovedajúci podiel žien – pozri obrázok 1. Platilo to najmä pre regióny v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, ako aj ostrovy Cyprus a Malta (obe krajiny pozostávajú len z jedného regiónu na tejto úrovni NUTS; údaje za Maltu sa v súčasnosti revidujú), ale bolo to tak aj v prípade Lotyšska a Litvy (takisto pozostávajú len z jedného regiónu), regiónov Méditerranée a Nord - Pas-de-Calais vo Francúzsku, Région Wallonne v Belgicku a Northern Ireland v Spojenom kráľovstve.

Podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol v roku 2011 nižší ako zodpovedajúci podiel žien len v šiestich z 84 regiónov EÚ na úrovni NUTS 1, za ktoré sú k dispozícii údaje. Tento zoznam zahŕňal obidva bulharské regióny na úrovni NUTS 1, z nich jeden bol región s najatypickejšou distribúciou – Severna i jugoiztočna Bulgaria (severné a juhozápadné Bulharsko), kde podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu (15,6 %), bol o 3,0 percentuálneho bodu nižší ako zodpovedajúci podiel žien (18,6 %). V južnom rakúskom regióne Südösterreich bol zaznamenaný podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, o 2,0 percentuálneho bodu nižší ako zodpovedajúci podiel žien. Zostávajúce štyri regióny, v ktorých boli podiely mužov nižšie ako podiely žien, zaznamenali medzi pohlaviami len malé rozdiely; podiely mužov boli o 0,5 alebo 0,6 percentuálneho bodu nižšie vo všetkých týchto regiónoch: Jugozapadna i južna centralna (tento región zahŕňa zvyšok Bulharska); dva regióny na západe Spojeného kráľovstva (Wales a West Midlands) a Dunántúl (západné Maďarsko).

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol vo všetkých regiónoch EZVO vždy vyšší u mužov než u žien; platilo to najmä pre Nórsko a Island (obidve krajiny pozostávajú na tejto úrovni NUTS z jedného regiónu), kde bol podiel mužov, ktorí predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, o 6,8 (Nórsko) a 5,1 (Island) percentuálneho bodu vyšší ako zodpovedajúci podiel žien. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol nižší v prípade žien ako v prípade mužov aj v Chorvátsku (k dispozícii sú len celoštátne údaje). Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol naopak nižší u mužov ako u žien vo všetkých regiónoch na úrovni 1 v Turecku; v polovici tureckých regiónov boli medzi pohlaviami rozdiely na dvojmiestnej úrovni; najväčší rozdiel – 16,8 percentuálneho bodu – bol zaznamenaný v severovýchodnom regióne Kuzeydoğu Anadolu. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, bol nižší u mužov ako u žien aj v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko (rozdiel 3,3 percentuálneho bodu)

Študenti terciárneho vzdelávania

Terciárne vzdelávanie je úroveň vzdelávania, ktorú ponúkajú univerzity, odborné vysoké školy, technologické inštitúty a ostatné inštitúcie udeľujúce akademické tituly alebo odborné certifikáty. V roku 2010 (akademický rok 2009/2010) predstavoval počet študentov terciárneho vzdelávania v EÚ-27 19,8 milióna; zodpovedalo to 62,7 % všetkých osôb vo veku 20 – 24 rokov.

Mapa 5 ukazuje počet študentov univerzít alebo podobnej úrovne (terciárneho) vzdelávania v jednotlivých regiónoch v pomere k počtu rezidentov vo veku 20 – 24 rokov v tom istom regióne: to vypovedá o atraktívnosti jednotlivých regiónov pre študentov terciárneho vzdelávania. Tu je možné, že niektorí študenti nemajú bydlisko v regióne, v ktorom študujú. Z tohto dôvodu sú v prípade niektorých regiónov zaznamenané veľmi vysoké hodnoty (napr. viac ako 100 %), keďže v nich majú sídlo veľké univerzity alebo iné zariadenia terciárneho vzdelávania; tieto vysoké podiely sú dôsledkom skutočnosti, že priťahujú veľký počet študentov z iných regiónov. Treba poznamenať, že vďaka podpore vzdelávania a učenia pre všetkých členov spoločnosti študenti terciárneho vzdelávania čoraz menej patria do tradičnej vekovej skupiny 20 – 24 rokov (ktorá sa používa ako menovateľ na výpočet tohto ukazovateľa).

V prípade väčšiny zo 16 regiónov v EÚ (v 11 regiónoch), v ktorých bol počet študentov terciárneho vzdelávania v rokoch 2010/2011 vyšší ako počet rezidentov vo veku 20 – 24 rokov, išlo o regióny hlavného mesta: Praha (Česká republika), Bratislavský kraj (Slovensko), Bucuresti - Ilfov (Rumunsko), Wien (Rakúsko), the Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest (Belgicko, údaje sú za roky 2009/2010), Mazowieckie (Poľsko), Zahodna Slovenija (Slovinsko), Comunidad de Madrid (Španielsko), Lisboa (Portugalsko), Attiki (Grécko, údaje sú za roky 2008/2009) a Közép-Magyarország (Maďarsko). Štyri zo zostávajúcich piatich regiónov v EÚ, v ktorých bolo viac študentov terciárneho vzdelávania ako rezidentov vo veku 20 – 24 rokov, sa nachádzali v severnom a západnom Grécku, vo všetkých z nich bol pomer študentov terciárneho vzdelávania k rezidentom vo veku 20 až 24 rokov vyšší ako v regióne hlavného mesta Attiki; piaty región bol v Belgicku (Province/Provincie Brabant Wallon).

Najvyššia koncentrácia študentov terciárneho vzdelávania bola zaznamenaná aj v regiónoch hlavného mesta Bulharska, Dánska, Írska, Francúzska, Talianska a Spojeného kráľovstva, hoci ich podiel bol nižší ako 100 %. Nemecko bolo teda jediným veľkým členským štátom, ktoré hlásilo najvyššiu koncentráciu študentov terciárneho vzdelávania mimo regiónu hlavného mesta, keďže v regiónoch Hamburg (75,4 %) a Bremen (71,0 %) boli zaznamenané vyššie podiely ako v regióne Berlin (65,7 %); ďalšiu výnimku z tohto všeobecného pravidla tvorilo Holandsko (kde mal najvyššiu koncentráciu študentov terciárneho vzdelávania – 90,3 % – región Groningen) a ďaleký sever Švédska (kde mal najvyššiu koncentráciu študentov terciárneho vzdelávania – 97.5 % – región Övre Norrland).

Z krajín EZVO boli najvyššie podiely študentov terciárneho vzdelávania ako percentuálny podiel obyvateľov vo veku 20 − 24 rokov zaznamenané v nórskych regiónoch Trøndelag a Oslo og Akershus (kde boli podiely vyššie ako 100 %) a vo švajčiarskom regióne Zürich (97,9 %).

V Turecku bola mimoriadne vysoká koncentrácia študentov terciárneho vzdelávania v regióne Bursa, Eskişehir, Bilecik – možno to pripísať skutočnosti, že v Eskişehir sa nachádza otvorená univerzita, kde vysoký podiel študentov študuje diaľkovo. Inak bol pomer študentov terciárneho vzdelávania k rezidentom vo veku 20 – 24 rokov vo všetkých zostávajúcich regiónoch v kandidátskych a prístupových krajinách nižší ako 60 %.

Úroveň vzdelania v terciárnej oblasti

Posledné tri mapy v tomto článku poskytujú informácie o podiele obyvateľov, ktorí dosiahli vyššiu úroveň vzdelania – t. j. univerzitnú alebo podobnú (terciárna úroveň). Na mape 6 sa uvádzajú aktuálne úrovne vzdelania v terciárnej oblasti u osôb vo veku 30 – 34 rokov. Na mape 7 sa uvádzajú informácie o zmene úrovne vzdelania v terciárnej oblasti v tej istej vekovej skupine na základe analýzy rozdielov od roku 2006 do roku 2011. Mapa  8 obsahuje informácie o väčšej vekovej skupine, konkrétne osôb vo veku 25 – 64 rokov, a uvádza sa v nej podiel obyvateľov v produktívnom veku, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie.

V EÚ-27 ako celku dokončilo v roku 2011 terciárne vzdelávanie len o niečo viac ako jedna tretina (34,6 %) všetkých osôb vo veku 30 – 34 rokov. Tieto údaje podporujú predpoklad o tom, že podiel obyvateľov v EÚ, ktorí získali vyššie vzdelanie, sa zvýšil, čo zodpovedá jednému z cieľov stratégie Európa 2020, a to do roku 2020 zvýšiť v EÚ-27 podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie, na minimálne 40 %.

Na mape 6 vidieť, že v roku 2011 bolo v EÚ 30 regiónov (z 91 regiónov na úrovni NUTS 1, za ktoré sú k dispozícii údaje), v ktorých bolo zaznamenaných viac ako 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním. Medzi ne patrilo šesť regiónov v Spojenom kráľovstve, po štyri v Španielsku a Francúzsku, všetky tri regióny Belgicka, dva z troch švédskych regiónov a po jednom regióne v Nemecku, Maďarsku, Holandsku a Poľsku. Viac ako 40 % podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie, zaznamenalo aj Dánsko, Estónsko, Írsko, Cyprus, Litva a Luxembursko (každá z týchto krajín pozostáva z jedného regiónu na tejto úrovni NUTS), rovnako to bolo aj v prípade Fínska (za ktoré sú k dispozícii len celoštátne údaje).

Keďže väčšina osôb vo veku 30 – 34 rokov dosiahne terciárne vzdelanie do veku 30 rokov, tento ukazovateľ sa môže použiť na posúdenie atraktívnosti (alebo „efektu príťažlivosti“) regiónov s ohľadom na možnosti absolventov nájsť si zamestnanie. V EÚ bolo sedem regiónov, v ktorých terciárne vzdelanie dosiahla viac ako polovica obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, pričom absolventov v Spojenom kráľovstve priťahoval Londýn, susedný región South East (Anglicko) a Škótsko, zatiaľ čo absolventov v Španielsku región hlavného mesta Comunidad de Madrid a región Noreste (ktorý zahŕňa mestá Bilbao, Donostia-San Sebastián a Zaragoza). Ďalšie dva regióny, ktoré hlásili podiely vyššie ako 50,0 %, boli takisto regiónmi hlavného mesta, konkrétne región Île de France (ktorý zahŕňa Paríž a jeho okolie) a región Östra Sverige (ktorý zahŕňa Štokholm) vo východnom Švédsku.

Naproti tomu v šiestich regiónoch dosiahla v roku 2011 terciárne vzdelanie menej ako jedna osoba z piatich vo veku 30 – 34 rokov. Tri z týchto šiestich regiónov sa nachádzali v Rumunsku (s podielmi 16,5 % až 18,0 %): jedinú výnimku medzi rumunskými regiónmi na úrovni NUTS 1 tvoril región hlavného mesta Macroregiunea trei. Dva regióny boli v Taliansku, medzi nimi región s najnižším podielom v celej EÚ: región Isole (16,1 %), ktorý zahŕňa Sardíniu a Sicíliu; druhým talianskym regiónom bol juh (Sud, 16,6 %). Šiestym a posledným regiónom bol Saarland v Nemecku (19,1 %).

Región Bati Anadolu (23,6 %), ktorý zahŕňa hlavné mesto Turecka Ankaru, bol jediným tureckým regiónom, ktorý hlásil, že viac ako jeden obyvateľ z piatich vo veku 30 – 34 rokov dosiahol terciárne vzdelanie. Naopak najnižšie podiely zobrazené na mape 6 boli zaznamenané na severovýchode Turecka (Kuzeydoğu Anadolu), kde terciárne vzdelanie dosiahol len o niečo viac ako jeden z 10 obyvateľov (10,2 %) vo veku 30 – 34 rokov.

Na predposlednej mape týkajúcej sa vzdelávania vidieť zmenu podielu obyvateľstva vo veku 30 – 34 rokov, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie, za obdobie rokov 2006 – 2011. V celej EÚ-27 sa tento podiel posudzovanom období zvýšil o 5,7 percentuálneho bodu, takže do roku 2011 dosiahlo terciárne vzdelanie 34,6 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov. Ak bude k zmenám dochádzať do roku 2020 týmto tempom, mal by sa splniť cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je do roku 2020 dosiahnuť, aby terciárne vzdelanie malo minimálne 40 % obyvateľov EÚ-27 vo veku 30 – 34 rokov.

Lotyšsko (na tejto úrovni NUTS celoštátne údaje) hlásilo najrýchlejší nárast podielu obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov s terciárnym vzdelaním (o 16,5 percentuálneho bodu od roku 2006 do roku 2011). V EÚ bolo ďalších 12 regiónov, v ktorých bol zaznamenaný nárast o percentuálne body na dvojmiestnej úrovni, medzi nimi všetkých šesť regiónov na úrovni NUTS 1 v Poľsku, štyri regióny v Spojenom kráľovstve (vrátane regiónu London), región hlavného mesta Maďarska (Közép-Magyarország) a Česká republika (ktorá na tejto úrovni NUTS pozostáva z jedného regiónu).

Podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie, sa za obdobie rokov 2006 – 2011 naopak znížil v ôsmich regiónoch. Ani v jednom prípade nebolo toto zníženie mimoriadne výrazné – najväčší pokles (o 0,7 percentuálneho bodu) bol zaznamenaný v prípade regiónu Südösterreich. Zo siedmich ďalších regiónov sa dva nachádzali vo Francúzsku (vrátane regiónu hlavného mesta Île de France), okrem toho to boli dva ostrovné členské štáty Cyprus a Malta, ako aj Vlaams Gewest (Belgicko), Mecklenburg-Vorpommern (Nemecko) a celé Fínsko (za ktoré sú k dispozícii len celoštátne údaje).

Mapa 8 ukazuje percentuálny podiel obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov v roku 2011, ktorí úspešne dokončili štúdium na terciárnej úrovni. Na tento ukazovateľ má určitý vplyv demografická štruktúra každého regiónu, keďže mladšie generácie majú obvykle vyššiu úroveň vzdelania ako staršie osoby (z dôvodu zvyšujúceho sa podielu obyvateľov, ktorí študujú dlhšie a dosahujú vyššie vzdelanie). V roku 2011 dosiahlo terciárne vzdelanie 26,8 % obyvateľov EÚ-27 v produktívnom veku (25 – 64 rokov). Túto hodnotu je možné porovnať so zodpovedajúcim podielom (34,6 %) osôb vo veku 30 – 34 rokov, aby sa ukázali rozdiely v dosiahnutej úrovni vzdelania medzi generáciami.

V EÚ bolo 39 regiónov na úrovni NUTS 2 (z celkového počtu 258 regiónov, za ktoré sú k dispozícii údaje), v ktorých štúdium na terciárnej úrovni dokončilo viac ako 35,0 % obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov. Ako už vyplynulo z analýzy vekovej skupiny 30 – 34 rokov, regióny s najvyššími podielmi boli aj v tomto prípade často regiónmi hlavného mesta alebo inými husto obývanými mestskými regiónmi; takéto regióny majú vzhľadom na pracovné možnosti, ktoré ponúkajú, tendenciu byť atraktívnejšie pre vysokokvalifikované osoby. Spojené kráľovstvo hlásilo 15 regiónov, v ktorých terciárne vzdelávanie dokončilo viac ako 35,0 % obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov; ďalej to boli po štyri regióny v Belgicku a Španielsku, po dva v Nemecku, Francúzsku, Holandsku a vo Švédsku a po jednom regióne v Českej republike, Dánsku, Írsku a na Slovensku. Príťažlivosť regiónov hlavného mesta je zjavná, keďže figurovala vo všetkých 11 členských štátoch, ktoré hlásili aspoň jeden región s podielom obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov s dokončeným terciárnym vzdelaním vyšším ako 35,0 %. Podiely vyššie ako 35,0 % malo aj celé Estónsko, Cyprus a Luxembursko (každá z týchto troch krajín pozostáva z jedného regiónu na úrovni NUTS 2), rovnako aj Fínsko (za ktoré sú k dispozícii len celoštátne údaje).

Najvyšší podiel obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov, ktorí dokončili vzdelávanie na terciárnej úrovni, bol zaznamenaný v regióne Inner London (Spojené kráľovstvo, 59,7 %), zatiaľ čo druhý najvyšší podiel (55,7 %) mal belgický región Province/Provincie Brabant Wallon (južne od Bruselu), ktorý bol jediným ďalším regiónom v EÚ, ktorý hlásil, že väčšina jeho obyvateľov v produktívnom veku (25 – 64 rokov) dosiahla terciárne vzdelanie. Mimo členských štátov EÚ hlásili najvyššie podiely obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov s dosiahnutým terciárnym vzdelaním regióny Oslo og Akershus (región hlavného mesta Nórska) (48,8 %) a Zürich (Švajčiarsko) (42,6 %); podiely vyššie ako 35,0 % hlásili ešte dva ďalšie nórske regióny a dva ďalšie švajčiarske regióny.

Na spodnom konci rebríčka bolo v EÚ 75 regiónov, ktoré uviedli, že terciárne vzdelanie dosiahlo 20 % alebo menej ich obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov. Z nich sa 19 regiónov nachádzalo v Taliansku (všetky talianske regióny, za ktoré sú k dispozícii údaje), osem v Rakúsku (všetky s výnimkou regiónu hlavného mesta Wien), po sedem v Českej republike, Rumunsku a Grécku (všetky s výnimkou regiónov hlavného mesta Praha a Bucuresti – Ilfov, ako aj niečo vyše polovice všetkých regiónov v Grécku), po šesť v Maďarsku a Portugalsku (všetky s výnimkou regiónov hlavného mesta Közép-Magyarország a Lisboa), po štyri v Bulharsku a Poľsku, tri na Slovensku (všetky s výnimkou regiónu hlavného mesta Bratislavský kraj), dva vo Francúzsku a jeden v Španielsku; podiel nižší ako 20 % zaznamenala aj Malta (ktorá má len jeden región na úrovni NUTS 2). Pri pohľade na jednotlivé krajiny boli regióny s najnižším podielom obyvateľov v produktívnom veku s terciárnym vzdelaním často koncentrované vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch – napríklad v ostrovných, južných a hornatých regiónoch Talianska, ostrovných regiónoch Região Autónoma dos Açores a Região Autónoma da Madeira alebo vo vidieckom regióne Alentejo region v Portugalsku, alebo v regiónoch vo východnom Rumunsku.

Ani jeden z regiónov EZVO nehlásil, že terciárne vzdelanie dosiahlo 20 % alebo menej ich obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov. Najnižší podiel spomedzi regiónov EZVO zaznamenal relatívne hornatý región Hedmark og Oppland, jediný vnútrozemský región Nórska (29,0 %). Naopak Ankara (23,7 %) bola jediným regiónom v pristupujúcich a kandidátskych krajinách (z tých, za ktoré sú k dispozícii údaje), ktorý hlásil, že terciárne vzdelanie dosiahol viac ako každý piaty obyvateľ vo veku 25 – 64 rokov. V Turecku bolo deväť regiónov na úrovni 2, v ktorých mal terciárne vzdelanie menej ako 1 z 10 obyvateľov vo veku 25 – 64 rokov; najnižší podiel bol zaznamenaný v prípade severovýchodného regiónu Ağri, Kars, Iğdir, Ardahan (6,7 %).

Zdroje a dostupnosť údajov

Keďže štruktúra vzdelávacích systémov je v jednotlivých krajinách rozdielna, podmienkou pre porovnateľnosť je rámec na zber, zostavovanie a prezentáciu regionálnych, celoštátnych a medzinárodných štatistík a ukazovateľov v oblasti vzdelávania. Základ pre zber údajov o vzdelávaní poskytuje Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelania (ISCED). V ISCED-97, súčasnej verzii klasifikácie zavedenej v roku 1997, sa všetky vzdelávacie programy členia podľa vzdelávacieho odboru a úrovne vzdelania; predstavuje štandardné pojmy a definície. Úplný opis je k dispozícii na webových stránkach Štatistického úradu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) (v angličtine). V ISCED-97 sa rozlišuje sedem úrovní vzdelávania:

  • predprimárne vzdelávanie (úroveň 0),
  • primárne vzdelávanie (úroveň 1),
  • nižšie sekundárne vzdelávanie (úroveň 2), vyššie sekundárne vzdelávanie (úroveň 3),
  • post-sekundárne vzdelávanie (nezahrňované do terciárneho) (úroveň 4),
  • terciárne vzdelávanie (prvý stupeň) (úroveň 5) a terciárne vzdelávanie (druhý stupeň) (úroveň 6).

Revízia klasifikácie ISCED sa začala v roku 2009 a revidovaná klasifikácia (ISCED 2011) bola prijatá generálnou konferenciou UNESCO v novembri 2011. Očakáva sa, že prvá štatistika na základe ISCED 2011 bude publikovaná v roku 2015.

Eurostat zostavuje štatistiku vzdelávania na európskej úrovni v rámci spoločne spravovaného projektu s účasťou Štatistického úradu Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO-UIS), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Eurostatu – často označovaného ako spoločný zber údajov UOE. Inak sa štatistika osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a úrovne vzdelania v terciárnej oblasti zbiera na základe výberového zisťovania pracovných síl v EÚ.

Štatistika účasti na vzdelávaní zahŕňa všetky programy počiatočného vzdelávania a vzdelávania dospelých, ktoré majú podobnú náplň ako programy počiatočného vzdelávania alebo ktoré vedú k podobným kvalifikáciám ako zodpovedajúce programy počiatočného vzdelávania. Patria sem aj učňovské programy s výnimkou vzdelávania, ktoré je založené výlučne na pracovnej činnosti a na ktoré nedohliada žiadny formálny vzdelávací orgán.

Ukazovateľ „osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu“ uvádza percentuálny podiel jednotlivcov vo veku 18 – 24 rokov, ktorí dosiahli len nižšie sekundárne vzdelanie (úrovne ISCED 0, 1, 2 alebo 3c), a ktorí sa nezúčastňujú na ďalšom vzdelávaní ani odbornej príprave.

Dosiahnuté vzdelanie sa definuje ako percentuálny podiel osôb určitej vekovej skupiny (s vylúčením osôb, ktoré neodpovedali na otázku týkajúcu sa najvyššieho dosiahnutého vzdelania alebo odbornej prípravy), ktoré dosiahli určitú úroveň vzdelania.

Treba poznamenať, že na mape 2 a mape 5 sa kombinujú dva rôzne koncepty: čitateľ založený na počte študentov podľa vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sú zapísaní, a menovateľ založený na štatistike obyvateľstva zostavovanej podľa miesta bydliska. Región, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávanie, preto nie vždy zodpovedá regiónu bydliska. Okrem toho počet študentov môže zahŕňať osoby, ktoré nie sú evidované v registri obyvateľov (napríklad dočasní zahraniční študenti). Tak je možné, že jeden región uvádza v prípade obyvateľov, ktorí sa vzdelávajú na určitej úrovni (platí to najmä pre vyššie úrovne vzdelávania, kde je mobilita stále bežnejšia), podiel vyšší ako 100 %.

Kontext

Rozdiely vo vnútroštátnych vzdelávacích systémoch

Vo všeobecnosti je pre nástup do prvého stupňa (povinného riadneho primárneho) vzdelávania, ktoré sa vo väčšine členských štátov EÚ začína vo veku päť alebo šesť rokov, rozhodujúci len vek. V Bulharsku, Estónsku, Litve, vo Fínsku a Švédsku sa povinná školská dochádzka začína vo veku sedem rokov, zatiaľ čo na Cypre a v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) pred dosiahnutím veku päť rokov. Vo väčšine členských štátov EÚ trvá povinná školská dochádzka v priemere deväť alebo desať rokov, ešte dlhšie je to v Lotyšsku, na Malte a vo väčšine častí Spojeného kráľovstva (11 rokov), v Luxembursku, Portugalsku a Severnom Írsku (12 rokov), Maďarsku a Holandsku (13 rokov). Povinná školská dochádzka sa spravidla končí dosiahnutím nižšieho sekundárneho vzdelania, hoci v niektorých krajinách pokračuje až po vyššie sekundárne vzdelanie: v Maďarsku, Holandsku a Portugalsku sa povinná školská dochádzka nekončí ani po dosiahnutí veku 16 rokov a v Belgicku, Nemecku a Poľsku to platí pre povinné vzdelávanie popri zamestnaní.

Vo veku 16 alebo 17 rokov si mnohí mladí ľudia musia vybrať, či budú pokračovať vo vzdelávaní či v odbornej príprave alebo si budú hľadať zamestnanie. Vyššie sekundárne vzdelávanie sa obvykle začína po ukončení povinnej školskej dochádzky a požiadavkou na prijatie je zvyčajne ukončenie osemročného alebo dlhšieho vzdelávania (od začiatku primárnej úrovne). Všeobecné vyššie sekundárne vzdelávanie zahŕňa vzdelávacie programy, ktoré po úspešnom absolvovaní spravidla umožňujú prístup k vysokoškolským programom. Odborné vyššie sekundárne vzdelávanie má predovšetkým oboznámiť študentov s pracovným prostredím a pripraviť ich na ďalšie odborné alebo technické vzdelávacie programy. Študenti vo všeobecnosti začínajú vyššie sekundárne vzdelávanie vo veku 15 – 17 rokov a ukončujú ho po dvoch až štyroch rokoch; vek začatia/ukončenia a vekové rozpätie závisí od národných vzdelávacích programov. Prístup k terciárnemu vzdelávaniu si obvykle vyžaduje úspešné dokončenie vyššieho sekundárneho a (alebo) post-sekundárneho programu (nezahrňovaného do terciárneho).

Vo februári 2011 Európska komisia prijala oznámenie s názvom „Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: zabezpečenie optimálneho začiatku pre všetky naše deti vo svete budúcnosti“ (KOM(2011) 66). Zdôrazňuje sa v ňom, že vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve je dôležitým základom úspešného celoživotného učenia, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a neskoršej zamestnateľnosti, čo je prospešné najmä pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, a môže deťom pomôcť vyslobodiť sa z chudoby a nefungujúceho rodinného prostredia.

Väčšina Európanov zotrváva vo vzdelávacom systéme podstatne dlhšie ako je zákonné minimum. Súvisí to s rozhodnutím sa pre vysokoškolské vzdelávanie, ako aj s vyššou účasťou na iniciatívach celoživotného vzdelávania, napr. keď sa ľudia v neskoršom veku vrátia do vzdelávacieho systému – často s cieľom rekvalifikovať sa alebo pripraviť sa na inú profesijnú dráhu.

Príležitosti na život, štúdium a prácu v inej krajine, ktoré EÚ ponúka svojim občanom, sú dôležitým príspevkom k medzikultúrnemu porozumeniu, osobnému rozvoju a realizácii hospodárskeho potenciálu EÚ. Každý rok využíva viac ako milión obyvateľov EÚ každého veku programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a aktívneho občianstva, ktoré sú financované EÚ.

Vzdelávanie a odborná príprava 2020

Školskú dochádzku alebo vzdelávanie predčasne ukončí každé siedme dieťa, čo má vplyv na jednotlivcov, spoločnosť a ekonomiku. V januári 2011 Európska komisia prijala oznámenie s názvom „Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020“ (KOM(2011) 18). Opisujú sa v ňom dôvody, pre ktoré sa žiaci rozhodujú predčasne ukončiť školskú dochádzku a podáva sa v ňom prehľad existujúcich a plánovaných opatrení na vyriešenie tohto problému v celej EÚ.

Politická spolupráca v rámci EÚ bola posilnená pracovným programom „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, v ktorom sú zhrnuté predchádzajúce opatrenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Ako následné opatrenie k tomuto programu prijala Rada v máji 2009 strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (známy ako ET 2020). V tejto stratégii sú stanovené rôzne referenčné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020:

  • aspoň 95 % detí vo veku od štyroch rokov do veku začiatku povinného primárneho vzdelávania by sa malo zúčastniť na predškolskej výchove,
  • v priemere by sa na celoživotnom vzdelávaní malo zúčastniť minimálne 15 % dospelých vo veku 25 – 64 rokov.

Rada prijala v novembri 2011 dva nové referenčné ciele týkajúce sa vzdelávacej mobility:

V máji 2012 pribudol ďalší referenčný cieľ týkajúci sa zamestnateľnosti:

  • do roku 2020 by mal podiel zamestnaných absolventov (vo veku 20 – 34 rokov), ktorí odišli zo vzdelávacieho systému najviac tri roky pred referenčným rokom, predstavovať minimálne 82 %.

Osoby, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, a úroveň terciárneho vzdelania sú hlavnými ukazovateľmi pre stratégiu Európa 2020. Boli vybrané na sledovanie pokroku na ceste k inteligentnejšej a ekologickejšej znalostnej ekonomike s vysokou mierou zamestnanosti, produktivity a sociálneho začlenenia. Európska komisia v hlavnej iniciatíve „Mládež v pohybe“ predložila svoje návrhy týkajúce sa toho, ako môže EÚ dosiahnuť svoje ciele Európa 2020 v oblasti vzdelávania a zamestnávania na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni celej EÚ.

Ďalšie údaje Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Regional education statistics (t_reg_educ)
Education (t_educ)
EU region (t_educ_regio)
Educational attainment, outcomes and returns of education (t_edat)
Tertiary educational attainment by sex, age group 30-34 and NUTS 1 regions (tgs00105)
Early leavers from education and training by sex and NUTS 1 regions (tgs00106)

Databáza

Regional education statistics (reg_educ)
Education (educ)
EU region (educ_regio)
Educational attainment, outcomes and returns of education (edat)
Main indicators on education attainment: time series and regional data (edatm)
Persons with a given education attainment, by sex and NUTS 2 regions (%) (edatm2)

Podrobné články

Metodika/Metaúdaje

Zdrojové údaje pre mapy na tejto strane (MS Excel)

Externé odkazy

Pozri aj

Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:Štatistika_vzdelávania_a_odbornej_prípravy_na_regionálnej_úrovni&oldid=156891"