Štatistika trestnej činnosti

Údaje z augusta 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie údaje Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza.

Tabuľka 1: Policajní úradníci, 1999 – 2009 – Zdroj: Eurostat (crim_plce), (demo_pjan) a (demo_r_d2jan), a Odbor Organizácie Spojených národov pre hospodárske a sociálne veci (World Population Prospects: the 2010 Revision) (v angličtine)

Tabuľka 2: Trestná činnosť zaznamenaná políciou, 1999 − 2009
(1 000) – Zdroj: Eurostat (crim_gen)

Obrázok 1: Trestné činy zaznamenané políciou, EÚ 27, 2005 – 2009 (1)
(2005=100) – Zdroj: Eurostat (crim_gen)

Obrázok 2: Vraždy, ročný priemer, 2007 − 2009
(na 100 000 obyvateľov) – Zdroj: Eurostat (crim_gen), (demo_pjan) a (demo_r_d2jan), a Odbor Organizácie Spojených národov pre hospodárske a sociálne veci (World Population Prospects: the 2010 Revision) (v angličtine)

Tabuľka 3: Počet väzňov, 1999 – 2009 – Zdroj: Eurostat (crim_pris), (demo_pjan) a (demo_r_d2jan), a útvar Organizácie Spojených národov pre hospodárske a sociálne veci (World Population Prospects: the 2010 Revision) (v angličtine)

Súčasné dostupné štatistiky Európskej Únie (EÚ) týkajúce sa trestnej činnosti a trestného súdnictva odrážajú rozmanitosť systémov policajnej činnosti a právnych systémov v rámci EÚ. Porovnania štatistík trestnej činnosti medzi členskými štátmi by mali byť zamerané viac na dlhodobé trendy ako na priame porovnania úrovní medzi krajinami za konkrétny rok vzhľadom na to, že údaje môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane rôznych úrovní kriminalizácie, efektívnosti systémov trestného súdnictva a policajných postupov zaznamenávania; okrem toho je pravdepodobné, že pomerne vysoký podiel trestnej činnosti nie je zaznamenaný. Pracuje sa aj na lepšej porovnateľnosti štatistiky trestnej činnosti vo všetkých členských štátoch EÚ.

Hlavné štatistické výsledky

V EÚ-27 bolo v roku 2009 1,7 milióna policajtov, čo predstavovalo celkový nárast o 2,7 % v porovnaní so stavom štyri rokov predtým (porovnanie nezahŕňa Belgicko a Bulharsko) – pozri tabuľku 1. V období od roku 1999 do roku 2009 bolo zaznamenaných niekoľko pomerne rýchlych zmien vo veľkosti vnútroštátnych policajných zborov, keďže veľkosť policajných zborov sa znížila v každom z pobaltských členských štátov a v Severnom Írsku o viac ako 10 %; v Rumunsku, Nemecku, Českej republike a Rakúsku boli zaznamenané miernejšie poklesy počtu policajtov. Všetky ostatné členské štáty naopak zaznamenali zvýšenie počtu policajtov.

Relatívna miera veľkosti jednotlivých policajných zborov sa dá zistiť analýzou počtu policajtov na 100 000 obyvateľov. V roku 2009 bolo v EÚ-27 v priemere 338 policajtov na 100 000 obyvateľov. Spomedzi členských štátov bol tento pomer takmer dvojnásobný na Cypre, kde bolo v priemere 672 policajtov na 100 000 obyvateľov; druhý najvyšší pomer bol zaznamenaný v Španielsku (506). Na opačnom konci škály boli najnižšie počty policajtov na 100 000 obyvateľov zaznamenané vo Fínsku (156), v Dánsku (197) a vo Švédsku (207).

Polícia v rámci krajín EÚ-27 zaznamenala v roku 2009 podľa odhadov 28 miliónov prípadov trestnej činnosti (pozri tabuľku 2). Počet zaznamenaných prípadov trestnej činnosti v EÚ-27 sa od roku 2000 zvyšoval a dosiahol vrchol v rokoch 2002 a 2003, následne sa však každý rok do roku 2009 znižoval. K zníženiu o viac ako 10 % od roku 2003 do roku 2009 došlo na Malte, v Spojenom kráľovstve, Poľsku, Grécku a vo Francúzsku.

Na obrázku 1 je zobrazený vývoj počtu zaznamenaných prípadov trestnej činnosti v EÚ-27 od roku 2005 do roku 2009 za celú škálu trestných činov: najvýraznejší pokles počtu zaznamenanej trestnej činnosti v tomto období sa týkal krádeží motorových vozidiel (−26 %), ale k výraznému zníženiu došlo aj v počte vrážd a lúpeží zaznamenaných políciou. Na druhej strane sa však mierne zvýšil počet vlámaní (3 %) a prípadov pašovania drog (1 %).

Obrázok 2 obsahuje podrobnejšie údaje o počte vrážd zaznamenaných políciou v členských štátoch; tieto údaje sa týkajú priemeru za roky 2007 – 2009. V celej EÚ-27 došlo k 1,3 vraždy na 100 000 obyvateľov – najvyššia miera tejto zločinnosti bola zaznamenaná v Litve (8,3) a susednom Estónsku (6,1) a najnižšia naopak v Španielsku, Nemecku, Slovinsku a Rakúsku (menej ako 1).

Údaje týkajúce sa počtu väzňov zahŕňajú všetky typy väzníc vrátane zariadení pre dospelých a mladistvých a osôb vo výkone väzby, ale nie osoby zadržané z administratívnych dôvodov, ako je napríklad prebiehajúce prešetrovanie ich prisťahovaleckého statusu. V roku 2009 bolo v EÚ-27 viac ako 630 000 väzňov, čo predstavovalo približne 127 väzňov na 100 000 obyvateľov. Najvyššie miery (viac ako 200 väzňov na 100 000 obyvateľov) boli zaznamenané v pobaltských členských štátoch a Poľsku. Na opačnom konci škály vykázali v roku 2009 severské krajiny Dánsko, Fínsko a Švédsko (ako aj Island a Nórsko medzi nečlenskými krajinami) menej ako 80 väzňov na 100 000 obyvateľov. To isté platilo o Slovinsku a Írsku a z nečlenských krajín o Švajčiarsku– pozri tabuľku 3.

Zdroje a dostupnosť údajov

Eurostat zverejňuje štatistiky o trestnej činnosti a systémoch trestného súdnictva od roku 1950, ktoré sa týkajú celkového počtu zaznamenaných prípadov trestnej činnosti, a od roku 1993 súboru konkrétnych trestných činov; databáza obsahuje aj štatistiky o počte väzňov od roku 1987 a o počte policajtov od roku 1993.

Údaje za Spojené kráľovstvo sa uvádzajú za samostatné jurisdikcie Anglicka a Walesu, Škótska a Severného Írska.

Všeobecne by sa mali porovnania zakladať skôr na trendoch ako na úrovniach, za predpokladu, že charakteristika systému vykazovania v rámci krajiny ostáva v priebehu času relatívne konštantná. Existuje však vysoký počet prerušení v časových radoch a dochádza k zmenám metodiky a definícií.

Porovnania štatistík trestnej činnosti medzi krajinami môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane:

rôznych právnych systémov a systémov trestného súdnictva,
rozsahu, v ktorom sa trestná činnosť oznamuje polícii, ktorá ju zaznamená,
rozdielov v načasovaní zaznamenávania trestných činov (napríklad keď sa oznamuje polícii, keď sa identifikuje podozrivý a pod.),
rozdielov v pravidlách toho, ako sa počítajú mnohonásobné trestné činy,
rozdielov v zozname porušení právnych predpisov, ktoré sa zahŕňajú do celkového počtu prípadov trestnej činnosti.

Predložené informácie by sa z toho dôvodu mali analyzovať pozorne.

Údaje o počte väzňov môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane:

počtu prípadov, ktorými sa zaoberali súdy,
percentuálneho podielu páchateľov odsúdených na trest odňatia slobody,
dĺžky uloženého trestu,
veľkosti populácie vo vyšetrovacej väzbe,
dátumu, keď bolo zisťovanie vykonané (najmä, ak sa uplatňujú amnestie alebo iné mechanizmy predčasného prepustenia).

Počet väzňov by sa mal merať ako celkový počet dospelých a mladistvých väzňov (vrátane osôb vo výkone väzby) každý rok k 1. septembru. Údaje zahŕňajú páchateľov v zariadeniach správy väzníc, zariadeniach pre mladistvých páchateľov, inštitúciách pre drogovo závislých a v psychiatrických a iných liečebniach.

Prvé kroky smerom k porovnateľnejšiemu systému štatistík trestnej činnosti a trestného súdnictva sú uvedené v oznámení Európskej komisie s názvom „Rozvoj komplexnej a koherentnej stratégie EÚ v oblasti vypracovávania štatistík o trestnej činnosti a trestnom konaní: akčný plán EÚ 2006 – 2010“ (KOM(2006) 437 v konečnom znení). Krátkodobým cieľom bolo zbierať vnútroštátne údaje a posúdiť ich kvalitu. Dlhodobým cieľom Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti (v angličtine) Európskej komisie je však v úzkej spolupráci s Eurostatom vypracovať harmonizovanú metodiku, na ktorej by sa mal zakladať zber štatistiky v rámci celej EÚ, čím sa umožní porovnanie štruktúry a trendov v trestnej činnosti medzi členskými štátmi. Táto práca pokračuje v rámci Štokholmského programu 2009 „Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich“.

Kontext

Postupné odstraňovanie hraničných kontrol v EÚ značne zjednodušilo voľný pohyb európskych občanov, mohlo však zjednodušiť aj činnosť páchateľov trestnej činnosti, najmä preto, že rozsah pôsobnosti orgánov na presadzovanie práva a systémov trestného súdnictva je všeobecne obmedzený vnútroštátnymi hranicami.

Od prijatia Amsterdamskej zmluvy si EÚ stanovila cieľ poskytnúť spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento cieľ sa ďalej rozvinul haagskym programom v roku 2004, v ktorom sa načrtlo desať prioritných oblastí: posilnenie základných práv a občianstva; protiteroristické opatrenia; vymedzenie vyváženého prístupu k migrácii; vyvinutie integrovaného riadenia vonkajších hraníc EÚ; vytvorenie spoločného konania o azyle; maximalizovanie pozitívneho vplyvu prisťahovalectva; nájdenie správnej rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou počas výmeny informácií; vyvinutie strategického plánu boja proti organizovanému zločinu; zabezpečenie skutočného európskeho priestoru spravodlivosti a spoločná zodpovednosť a solidarita.

Členské štáty EÚ sa v rámci práce na harmonizácii a vypracúvaní štatistiky systémov trestnej činnosti a trestného súdnictva dohodli na zblížení vymedzení trestných činov a úrovní sankcií za určité druhy trestných činov. Okrem toho sa vzájomné uznávanie rozhodnutí vnútroštátnych sudcov stane základným pilierom súdnej spolupráce v trestných veciach, pričom sa vyvinula široká škála nástrojov na zjednodušenie praktickej cezhraničnej spolupráce.

Pokiaľ ide o policajnú spoluprácu, EÚ sa snaží udeliť orgánom na presadzovanie práva v každom členskom štáte prístup k relevantným informáciám (ako napríklad DNA, odtlačky prstov, evidencia vozidiel alebo imigračné databázy) a zlepšiť policajnú spoluprácu na základe spoločného rámca ochrany osobných údajov. Prístup k informáciám zahŕňa množstvo právnych predpisov vrátane smernice o uchovávaní údajov 2006/24/ES, SK:NOT rámcového rozhodnutia na podnet Švédska 2006/960/SVV, SK:NOT rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o Prümskú zmluvu 2008/615/SVV a SK:NOT nariadenia 767/2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov medzi členskými štátmi.

Policajná spolupráca sa posilnila prostredníctvom právnych predpisov, ako sú rámcové rozhodnutie 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch a rozhodnutie Rady 2008/617/SVV o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami a vytvorilo sa množstvo organizácií/orgánov na posilnenie spolupráce medzi rôznymi agentúrami na presadzovanie práva, ako sú napríklad Európska policajná akadémia (CEPOL), Európsky policajný úrad (Europol) alebo Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (Frontex). EÚ okrem toho podporuje mnohé národné a nadnárodné projekty prostredníctvom programov ako „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ (rozhodnutie Rady 2007/125/SVV).