Štatistika trestnej činnosti

Údaje z septembra 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

Súčasné dostupné štatistiky Európskej Únie (EÚ) týkajúce sa trestnej činnosti a trestného súdnictva odrážajú rozmanitosť systémov policajnej činnosti a právnych systémov v rámci EÚ. Rozvoj štatistík trestnej činnosti a trestného súdnictva je síce nesporne stále v začiatočnej fáze, porovnateľnejší systém je v procese rozvoja.

Tabuľka 1: Policajní úradníci, 1998 – 2008
Zdroj: Eurostat (crim_plce), (tps00001) a (demo_r_d2jan)

Tabuľka 2: Trestná činnosť zaznamenaná políciou, 1998 – 2008
(1 000)
Zdroj: Eurostat (crim_gen)

Obr. 1: Trestné činy zaznamenané políciou, EÚ 27, 2005 – 2008 (1)
(2005=100)
Zdroj: Eurostat (crim_gen)

Tabuľka 3: Počet väzňov, 1998 – 2008
Zdroj: Eurostat (crim_pris), (tps00001) a (demo_r_d2jan)

Porovnania štatistík trestnej činnosti medzi členskými štátmi by mali byť v ideálnom prípade zamerané viac na dlhodobé trendy ako na priame porovnania úrovní medzi krajinami za konkrétny rok vzhľadom na to, že údaje môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane rôznych úrovní kriminalizácie, efektívnosti systémov trestného súdnictva a policajných postupov zaznamenávania; okrem toho je pravdepodobné, že pomerne vysoký podiel trestných činov nie je zaznamenaný.

Hlavné štatistické výsledky

V EÚ-27 bolo v roku 2008 1,7 milióna policajtov, čo predstavovalo celkový nárast o 2,5 % v porovnaní so stavom päť rokov predtým (okrem Bulharska – pozri tabuľku 1). V období od roku 1998 do roku 2008 bolo zaznamenaných niekoľko pomerne rýchlych zmien vo veľkosti vnútroštátnych policajných zborov, keďže veľkosť policajných zborov sa znížila v každom z pobaltských členských štátov o viac ako pätinu. Česká republika (-4,0 %) a Rakúsko (-0,7 %) zaznamenali miernejšie poklesy počtu policajtov. Na druhej strane však boli zaznamenané nárasty počtu policajtov o minimálne 20 % v Írsku a na Cypre; všetky ostatné členské štáty (v prípade dostupnosti údajov za všetky sledované obdobia) zaznamenali zvýšenia príslušných počtov policajtov.

Polícia v rámci krajín EÚ-27 zaznamenala v roku 2008 podľa odhadov 29 miliónov trestných činov (pozri tabuľku 2). Počet zaznamenaných trestných činov v EÚ-27 od roku 2000 narastal a dosiahol vrchol približne v roku 2003, následne však každý rok klesal do roku 2008. Od vrcholu počtu zaznamenaných trestných činov v EÚ v roku 2003 klesol do roku 2008 počet zaznamenanej trestnej činnosti o 20 % alebo viac v Poľsku, na Malte, v Anglicku a vo Walese (v rámci Spojeného kráľovstva). Na Obrázku 1 je zobrazený vývoj počtu zaznamenaných trestných činov v období rokov 2005 až 2008: najvýraznejší pokles počtu zaznamenanej trestnej činnosti v tomto období sa týkal krádeží motorových vozidiel.

Počet väzňov v rámci EÚ-27 počas obdobia od roku 1998 do roku 2008 ročne narastal o 1,2 % a celkovo dosiahol takmer 620 000, čo predstavovalo 124 väzňov na 100 000 osôb celkového obyvateľstva. V tomto relatívnom vyjadrení mali pobaltské členské štáty a Poľsko najväčšie počty väzňov, a to viac ako 200 väzňov na 100 000 obyvateľov v roku 2008, zatiaľ čo pomerný počet väzňov v Českej republike bol tesne pod touto úrovňou. Na opačnom konci škály vykázali v roku 2008 severské krajiny Dánsko, Fínsko a Švédsko (ako aj Island a Nórsko medzi nečlenskými krajinami, v oboch prípadoch údaje z roku 2007), Slovinsko a Írsko menej ako 75 väzňov na 100 000 obyvateľov a Švajčiarsko bolo tesne nad touto úrovňou (pozri tabuľku 3).

Zdroje a dostupnosť údajov

Eurostat zverejňuje štatistiky o trestnej činnosti a systémoch trestného súdnictva od roku 1950, ktoré sa týkajú celkového počtu zaznamenaných trestných činov, a od roku 1993 súboru konkrétnych trestných činov. Databáza obsahuje aj štatistiky o počte väzňov od roku 1987 a o počte policajtov od roku 1993. Údaje za Spojené kráľovstvo sa uvádzajú za samostatné jurisdikcie Anglicka a Walesu, Škótska a Severného Írska.

Porovnania štatistík trestnej činnosti medzi krajinami môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane:

rôznych právnych systémov a systémov trestného súdnictva,
úrovní, pri ktorých sa trestná činnosť oznamuje polícii, ktorá ju zaznamená,
rozdielov v načasovaní zaznamenávania trestných činov (napríklad keď sa oznamuje polícii, keď sa identifikuje podozrivý a pod.),
rozdielov v pravidlách toho, ako sa počítajú mnohonásobné trestné činy,
rozdielov v zozname porušení právnych predpisov, ktoré sa zahŕňajú do celkového počtu trestných činov.

V dôsledku toho by sa mali predložené informácie analyzovať opatrne.

Údaje o počte väzňov môžu byť ovplyvnené širokou škálou faktorov vrátane:

počtu prípadov, ktorými sa zaoberali súdy,
percentuálneho podielu páchateľov odsúdených na trest odňatia slobody,
dĺžky uloženého trestu, veľkosti populácie vo vyšetrovacej väzbe,
dátumu, keď bol prieskum vykonaný (najmä, ak sa uplatňujú amnestie alebo iné mechanizmy predčasného prepustenia).

Počet väzňov by sa mal merať ako celkový počet dospelých a mladistvých väzňov (vrátane osôb vo vyšetrovacej väzbe) každý rok k 1. septembru. Údaje zahŕňajú páchateľov v zariadeniach správy väzníc, inštitúciách pre mladistvých páchateľov, inštitúciách pre drogovo závislých a v psychiatrických a iných liečebniach.

Všeobecne by sa mali porovnania zakladať skôr na trendoch ako na úrovniach, za predpokladu, že charakteristika systému vykazovania v rámci krajiny ostáva v priebehu času relatívne konštantná. Existuje však vysoký počet prerušení v časových radoch a dochádza k zmenám metodiky a definícií.

Kontext

Postupné odstraňovanie hraničných kontrol v EÚ značne zjednodušilo voľný pohyb európskych občanov, mohlo však zjednodušiť aj činnosť páchateľov trestnej činnosti, najmä preto, že rozsah pôsobnosti orgánov na presadzovanie práva a systémov trestného súdnictva je všeobecne obmedzený vnútroštátnymi hranicami.

Od prijatia Amsterdamskej zmluvy si EÚ stanovila cieľ poskytnúť spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Tento cieľ sa ďalej rozvinul haagskym programom v roku 2004, v ktorom sa načrtlo desať prioritných oblastí: posilnenie základných práv a občianstva; protiteroristické opatrenia; vymedzenie vyváženého prístupu k migrácii; vyvinutie integrovaného riadenia vonkajších hraníc EÚ; vytvorenie spoločného konania o azyle; maximalizovanie pozitívneho vplyvu prisťahovalectva; nájdenie správnej rovnováhy medzi súkromím a bezpečnosťou počas výmeny informácií; vyvinutie strategického plánu boja proti organizovanému zločinu; zabezpečenie skutočného európskeho priestoru spravodlivosti; a spoločná zodpovednosť a solidarita.

Členské štáty EÚ sa v rámci práce na harmonizácii a vývine systémov trestnej činnosti a trestného súdnictva dohodli na zblížení vymedzení trestných činov a úrovní sankcií za určité druhy trestných činov. Okrem toho sa vzájomné uznávanie rozhodnutí vnútroštátnych sudcov stane základným pilierom súdnej spolupráce v záležitostiach trestnej činnosti, pričom sa vyvinula široká škála nástrojov na zjednodušenie praktickej cezhraničnej spolupráce.

Pokiaľ ide o policajnú spoluprácu, EÚ sa snaží udeliť orgánom na presadzovanie práva v každom členskom štáte prístup k relevantným informáciám (ako napríklad DNA, odtlačky prstov, evidencia vozidiel alebo imigračné databázy) a zlepšiť policajnú spoluprácu na základe spoločného rámca ochrany osobných údajov. Prístup k informáciám zahŕňa množstvo právnych predpisov vrátane smernice o uchovávaní údajov 2006/24/ES, rámcového rozhodnutia na podnet Švédska 2006/960/SVV, rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o Prümskú zmluvu 2008/615/SVV a nariadenia 767/2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov medzi členskými štátmi.

Policajná spolupráca sa posilnila prostredníctvom právnych predpisov, ako sú rámcové rozhodnutie 2002/465/SVV o spoločných vyšetrovacích tímoch a rozhodnutie Rady 2008/617/SVV o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami a vytvorilo sa množstvo organizácií/orgánov na posilnenie spolupráce medzi rôznymi agentúrami na presadzovanie práva, ako sú napríklad Európska policajná akadémia (CEPOL), Európsky policajný úrad (Europol) alebo Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (Frontex). EÚ okrem toho podporuje mnohé národné a nadnárodné projekty prostredníctvom programov ako „Predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej“ (rozhodnutie Rady 2007/125/SVV).

Prvé kroky smerom k porovnateľnejšiemu systému štatistík trestnej činnosti a trestného súdnictva sú uvedené v oznámení (KOM(2006) 437) Európskej komisie s názvom „Rozvoj komplexnej a koherentnej stratégie EÚ v oblasti vypracovávania štatistík o trestnej činnosti a trestnom konaní: akčný plán EÚ 2006 – 2010. Krátkodobým cieľom bolo zbierať vnútroštátne údaje a posúdiť ich kvalitu. Dlhodobým cieľom Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti Európskej komisie je však v úzkej spolupráci s Eurostatom vyvinúť harmonizovanú metodiku, na ktorej by sa mal zakladať zber štatistík v rámci celej EÚ, čím sa umožní porovnanie štruktúry a trendov v trestnej činnosti medzi členskými štátmi.

Osobitný pokrok sa dosiahol v zbere štatistík vzťahujúcich sa na políciu a na vývin spoločného prieskumu viktimizácie. Práve prebieha zber údajov vzťahujúcich sa na pranie špinavých peňazí a následné priority zahŕňajú informácie o obchodovaní s ľuďmi, korupcii a o počítačovej kriminalite. Pilotný prieskum na posúdenie úrovne a vplyvu trestných činov spáchaných voči podnikom v členských štátoch EÚ sa takisto začal koncom roka 2011.