Štatistika zamestnanosti

Údaje z júla 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: august 2015.

Tabuľka 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2003 – 2013
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 1: Miera zamestnanosti, veková skupina 15 – 64 rokov, 2013
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 2: Miery zamestnanosti vybraných skupín obyvateľstva, 2003 – 2013
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 2: Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veková skupina 15 – 64 rokov, 2013 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Obrázok 3: Miery zamestnanosti podľa vekových skupín, 2013 (1)
(%) − Zdroj: Eurostat (lfsi_emp_a)

Tabuľka 3: Miera zamestnanosti podľa najvyššieho stupňa vzdelania, veková skupina 25 – 64 rokov, 2013
(%) – Zdroj: Eurostat (lfsa_ergaed)

Tabuľka 4: Ročný rast zamestnanosti podľa pohlavia, 2003 – 2013
(% zmena počtu zamestnaných osôb) – Zdroj: Eurostat (lfsi_grt_a)

Tabuľka 5: Osoby pracujúce ako zamestnanci na kratší pracovný čas alebo osoby s druhým zamestnaním, 2003 – 2013
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (lfsa_eppga), (lfsa_e2gis) a (lfsa_egan)

Obrázok 4: Osoby zamestnané na kratší pracovný čas, veková skupina 15 – 64 rokov, 2013 (1)
(% z celkovej zamestnanosti) – Zdroj: Eurostat (lfsa_eppga)

Obrázok 5: Podiel zamestnancov so zmluvou na dobu určitú, veková skupina 15 – 64 rokov, 2013
(% zo všetkých zamestnancov) – Zdroj: Eurostat (lfsa_etpga)

Tento článok informuje o najnovších štatistikách zamestnanosti v Európskej Únii (EÚ) vrátane analýzy na základe dôležitých sociálno-ekonomických rozmerov: zo štatistiky zamestnanosti vyplývajú dôležité rozdiely na základe pohlavia, veku a úrovne dosiahnutého vzdelania; výrazné rozdiely medzi členskými štátmi EÚ existujú aj v oblasti trhu práce.

Po zaradení kapitoly o zamestnanosti do Amsterdamskej zmluvy v roku 1997 má štatistika trhu práce ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, ktorí majú zamestnanie, sa považuje za kľúčový sociálny ukazovateľ na analytické účely pri skúmaní vývoja na trhu práce.

Hlavné štatistické výsledky

Miery zamestnanosti podľa pohlavia, veku a dosiahnutého vzdelania

Miera zamestnanosti osôb vo veku 15 až 64 rokov v EÚ-28 podľa zisťovania pracovných síl EÚ (EU-LFS) dosiahla v roku 2013 64,1 %. Miera zamestnanosti v EÚ-28 dosiahla v roku 2008 najvyššiu úroveň 65,7 %, v nasledujúcich rokoch sa znižovala a v roku 2010 predstavovala 64,0 %. Toto znižovanie počas celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy — celkovo o 1,7 percentuálneho bodu — sa zastavilo v roku 2011, keď sa miera zamestnanosti v EÚ-28 mierne zvýšila na 64,2 %, neskôr sa znížila o 0,1 percentuálneho bodu a potom od roku 2012 zostala na úrovni 64,1 % — pozri tabuľku 1. Spomedzi členských štátov EÚ dosiahla miera zamestnanosti v roku 2013 najvyššie hodnoty v Rakúsku, Dánsku, Nemecku a Holandsku (od 72 % do 74 %), absolútne najvyššia miera zamestnanosti bola zaznamenaná vo Švédsku (74,4 %). Naopak v ôsmich členských štátoch EÚ-28 boli miery zamestnanosti nižšie ako 60 %, pričom najnižšie miery zaznamenalo Chorvátsko (49,2 %) a Grécko (49,3 %) – pozri obrázok 1..

Od začiatku finančnej a hospodárskej krízy do roku 2013 (najnovšie dostupné údaje) sa trhy práce jednotlivých členských štátov vyvíjali veľmi rozdielne. Zatiaľ čo celková miera zamestnanosti EÚ-28 bola v roku 2013 naďalej o 1,6 percentuálneho bodu nižšia ako v roku 2008, deväť členských štátov EÚ hlásilo zvýšenie svojich mier. Najväčší nárast zaznamenala Malta (o 5,3 percentuálneho bodu) a Nemecko (o 3,2 percentuálneho bodu), zatiaľ čo Luxembursko, Maďarsko a Česká republika hlásili zvýšenie o viac ako 1 percentuálny bod. Naopak miera zamestnanosti v Grécku sa znížila zo 61,9 % v roku 2008 na necelých 50 % v roku 2013. K výraznému zníženiu miery zamestnanosti — aspoň o 5 percentuálnych bodov — došlo od roku 2008 do roku 2013 aj v Španielsku, na Cypre, v Chorvátsku, Portugalsku, Írsku, Dánsku a Slovinsku.

Miery zamestnanosti sú vo všeobecnosti nižšie u žien a starších pracovníkov. V roku 2013 miera zamestnanosti mužov v EÚ-28 predstavovala 69,4 %, naproti tomu miera zamestnanosti žien 58,8 %. Z dlhodobého porovnania vyplýva, že miera zamestnanosti mužov bola v roku 2013 nižšia ako o desať rokov predtým (70,3 % v roku 2003), naproti tomu podiel zamestnaných žien sa výrazne zvýšil — o 4,0 percentuálneho bodu z 54,8 % v roku 2003 — pozri tabuľku 2.

Miery zamestnanosti u mužov boli v roku 2013 konzistentne vyššie ako u žien vo všetkých členských štátoch EÚ-28. Boli však medzi nimi veľké rozdiely, napríklad na Malte, kde bola zaznamenaná štvrtá najnižšia miera zamestnanosti žien (47,0 %), predstavoval rozdiel v mierach zamestnanosti žien a mužov až 27,1 percentuálneho bodu. Grécko a Taliansko hlásili rozdiel necelých 20 percentuálnych bodov, pričom Grécko hlásilo najnižšiu mieru zamestnanosti žien (40,1 %). Miera zamestnanosti žien bola nižšia ako 50 % aj v Chorvátsku a Taliansku. Spomedzi nečlenských krajín uvedených v tabuľke  2 zaznamenalo najväčší rozdiel v mierach zamestnanosti žien a mužov Turecko, miera u žien, ktorá predstavovala 29,6 %, bola o 39,9 percentuálneho bodu nižšia ako miera u mužov; relatívne veľké rozdiely s oveľa vyšším podielom mužov, ktorí majú zamestnanie, hlásila aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko. Naopak v Litve nebol medzi mierami zamestnanosti žien a mužov takmer žiadny rozdiel – miera zamestnanosti žien (62,8 %) bola o 1,9 percentuálneho bodu nižšia ako u mužov. Rozdiel bol relatívne malý aj vo Fínsku (2,1 percentuálneho bodu), v Lotyšsku (3,4 percentuálneho bodu) a vo Švédsku (3,8 percentuálneho bodu). Relatívne malý rozdiel v mierach zamestnanosti žien a mužov (3,8 percentuálneho bodu) malo aj Nórsko — pozri obrázok  2.

Rovnako ako to bolo v prípade miery zamestnanosti žien, z údajov vyplývalo, že napriek finančnej a hospodárskej kríze sa rýchlym tempom zvyšovala aj zamestnanosť starších pracovníkov (vo veku 55 až 64 rokov). V roku 2013 táto miera za EÚ-28 dosiahla 50,1 %, a teda neprerušene sa každý rok zvyšovala od roku 2002 (začiatok časového radu za EÚ-28). V roku 2013 malo mieru zamestnanosti starších pracovníkov od 50 % do 63 % desať členských štátov EÚ-28, naproti tomu zďaleka najvyššia miera bola zaznamenaná vo Švédsku (73,6 %) — pozri tabuľku 2. Vysokú mieru zamestnanosti starších pracovníkov nad 70 % zaznamenali aj tri krajiny EZVO, za ktoré sú k dispozícii údaje, pričom najvyššiu úroveň 81,1 % dosiahol Island. Relatívne vysokú mieru zamestnanosti starších pracovníkov zaznamenalo aj Japonsko a o niečo nižšiu Spojené štáty americké. Na obrázku 3 je zobrazená podrobnejšia analýza mier zamestnanosti podľa vekových skupín. Potvrdzuje, že najvyššie miery zamestnanosti boli konzistentne zaznamenané v prípade osôb vo veku 25 − 54 rokov.

V mierach zamestnanosti sú veľké rozdiely aj v závislosti od úrovne dosiahnutého vzdelania: štatistika miery zamestnanosti v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním je založená na vekovej skupine 25 až 64 rokov, nie 15 až 64 rokov. V roku 2013 predstavovala v EÚ-28 miera zamestnanosti osôb, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie (prvý stupeň terciárneho vzdelávania, bakalárske alebo rovnocenné, magisterské alebo rovnocenné a doktorandské alebo rovnocenné) 83,4 % (pozri tabuľku  3), bola teda oveľa vyššia ako miera zamestnanosti (52.1 %) osôb, ktoré dosiahli len primárne alebo nižšie sekundárne vzdelanie. Miera zamestnanosti osôb s nanajvýš vyšším sekundárnym alebo postsekundárnym vzdelaním (nezahrňovaným do terciárneho) v EÚ-28 predstavovala 72,7 %. Najväčší prepad zamestnanosti bol od začiatku finančnej a hospodárskej krízy (porovnanie roku 2008 s rokom 2011) zaznamenaný v prípade osôb s nanajvýš primárnym alebo nižším sekundárnym vzdelaním a najmenší v prípade osôb s terciárnym vzdelaním.

Zmluvy na kratší pracovný čas a zmluvy na dobu určitú

Podiel pracovnej sily EÚ-28 vo vekovej skupine 15 – 64 rokov, ktorá uviedla, že jej hlavným zamestnaním bolo zamestnanie na kratší pracovný čas, plynule narastal zo 16,0 % v roku 2003 na 19,5 % v roku 2013. Zďaleka najvyšší podiel pracovníkov na kratší pracovný čas sa v roku 2013 zistil v Holandsku (50,0 %), za ním nasledovalo Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Švédsko, Belgicko a Írsko, pričom v každej krajine pracovala na kratší pracovný čas asi štvrtina zamestnaných osôb. Naopak zamestnanie na kratší pracovný čas bolo pomerne zriedkavé v Bulharsku (2,5 % zamestnaných osôb) a na Slovensku (4,5 %) — pozri tabuľku 5. V podieloch osôb pracujúcich na kratší pracovný čas sú výrazné rozdiely medzi mužmi a ženami. V roku 2013 pracovala v EÚ-28 na kratší pracovný čas takmer jedna tretina (32,1 %) zamestnaných žien vo veku 15 – 64 rokov, čo je oveľa vyšší podiel ako zodpovedajúci podiel mužov (8,8 %). V roku 2013 pracovali na kratší pracovný čas viac ako tri štvrtiny (77,0 %) všetkých zamestnaných žien v Holandsku, pričom ide zďaleka o najvyššiu mieru spomedzi členských štátov EÚ .

V roku 2013 predstavoval podiel zamestnancov v EÚ-28 s pracovnou zmluvou na dobu určitú 13,8 %. V Poľsku mala zmluvu na dobu určitú viac ako štvrtina zamestnancov (26,8 %), v Španielsku (23,2 %), Portugalsku (21,5 %) a Holandsku (20,3 %) to bola viac ako jedna pätina — pozri obrázok  5. V ostatných členských štátoch EÚ-28 sa podiel zamestnancov s pracovnou zmluvou na dobu určitú pohyboval v rozmedzí od 17,5 % na Cypre až po nízku úroveň 2,7 % v Litve a 1,5 % v Rumunsku. Výrazné rozpätie, pokiaľ ide o tendenciu používať zmluvy na dobu určitú medzi členskými štátmi EÚ, môže aspoň do určitej miery odzrkadľovať vnútroštátne postupy, ponuku pracovnej sily a dopyt po nej, posúdenia zamestnávateľa týkajúce sa prípadného rastu/poklesu a jednoduchosť prijímania alebo prepúšťania zamestnancov.

Zdroje a dostupnosť údajov

Zdroje štatistiky

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracovná sila) sa skladá zo zamestnaných a nezamestnaných osôb. EU LFS definuje zamestnané osoby ako osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa odviedli určitú prácu, aj keď len jednu hodinu týždenne, za odmenu, zisk alebo za výhody pre rodinu. Do pracovnej sily patria aj osoby, ktoré neboli prítomné v práci, ale mali zamestnanie alebo ekonomickú činnosť, ktoré dočasne nevykonávali, napríklad z dôvodu choroby, dovolenky, pracovnoprávnych sporov, vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Zamestnanosť sa môže merať z hľadiska počtu osôb alebo pracovných miest v ekvivalentoch plného pracovného času alebo v odpracovaných hodinách. Vo všetkých uvádzaných odhadoch je použitý počet osôb; na odhadoch počtu osôb sa zakladajú aj údaje predložené za miery zamestnanosti. Aby sa umožnili porovnania krajín s rozdielnou veľkosťou a vplyv zmien veľkosti populácie krajín v priebehu času, v štatistike zamestnanosti sa často uvádzajú miery zamestnanosti. Tieto miery sa zvyčajne uverejňujú za obyvateľstvo v produktívnom veku, za ktoré sa všeobecne považujú osoby vo veku 15 až 64 rokov, hoci v Španielsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj na Islande sa používa vekové rozpätie 16 až 64 rokov. Táto veková skupina (15 až 64 rokov) zároveň predstavuje normu, ktorú používajú ostatné medzinárodné štatistické organizácie.

Medzi hlavné charakteristiky zamestnanosti, definované podľa EU LFS, patria:

• zamestnanci sú definovaní ako osoby, ktoré pracujú pre verejného alebo súkromného zamestnávateľa a ktoré dostávajú náhradu vo forme mzdy, platu, úkolovej mzdy alebo platby v naturáliách; patria sem aj neodvedení členovia ozbrojených síl;
• samostatne zárobkovo činné osoby pracujúce vo svojom vlastnom podniku, poľnohospodárskom podniku alebo v odbornej praxi. Samostatne zárobkovo činná osoba sa považuje za pracujúcu počas referenčného týždňa, ak spĺňa jedno z týchto kritérií: pracuje s cieľom dosiahnuť zisk; venuje čas na prevádzkovanie podniku alebo si v súčasnosti zakladá podnik;
• respondent vyjadrí rozlíšenie medzi plným pracovným časom a kratším pracovným časom v hlavnom zamestnaní s výnimkou Nemecka, Írska a Holandska, kde sa používajú hranice pre zvyčajne odpracované hodiny,
• ukazovatele zamestnaných osôb s druhým zamestnaním sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú súčasne viac ako jedno zamestnanie, ľudia, ktorí zmenili zamestnanie počas referenčného týždňa, sa nepočítajú ako osoby s dvoma zamestnaniami,
• zamestnanie zamestnanca sa považuje za dočasné, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli, že jeho ukončenie je vymedzené objektívnymi podmienkami, ako napríklad konkrétny dátum, dokončenie úlohy alebo návrat zamestnanca, ktorý bol dočasne nahradený. Medzi typické príklady patria: osoby so sezónnym zamestnaním; osoby najaté agentúrou alebo sprostredkovateľom práce a najaté treťou stranou na vykonávanie konkrétnych úloh (ak neexistuje písomná pracovná zmluva na dobu neurčitú); ľudia so zmluvami na špecifické odborné školenia.

Kontext

Štatistika zamestnanosti sa môže použiť v mnohých rôznych analýzach vrátane štúdií v oblasti makroekonomiky (pri ktorých ide o prácu ako faktor výroby), v štúdiách produktivity alebo konkurencieschopnosti. Môžu sa používať aj na štúdium celej škály sociálnych aspektov a aspektov správania týkajúcich sa situácie zamestnania jednotlivca, ako napríklad sociálna integrácia menšín alebo zamestnanie ako zdroj príjmov domácnosti.

Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ aj krátkodobý ukazovateľ. Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ sa zamestnanosť riadi obchodným cyklom; z tohto hľadiska má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ.

Štatistika zamestnanosti má ústredné postavenie v mnohých politikách EÚ. Európska stratégia zamestnanosti bola spustená na luxemburskom samite práce v novembri 1997, prepracovaná v roku 2005 s cieľom priblížiť stratégiu zamestnanosti EÚ k súboru prepracovaných lisabonských cieľov a v júli 2008 boli aktualizované usmernenia politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2008 – 2010. Európska komisia spustila v marci 2010 stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; túto stratégiu v júni 2010 formálne prijala Európska rada. Európska rada schválila päť hlavných cieľov, pričom prvým je zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020 na 75 %. Členské štáty EÚ si môžu na základe týchto hlavných cieľov nastaviť svoje vlastné vnútroštátne ciele a navrhnúť národné programy reforiem, v ktorých stanovia, aké kroky na vykonanie tejto stratégie majú v úmysle podniknúť. Vykonávanie stratégie sa môže aspoň čiastočne dosiahnuť prostredníctvom podporovania flexibilných pracovných podmienok, ako napríklad prácou na kratší pracovný čas alebo prácou z domu, o ktorých sa predpokladá, že stimulujú mieru účasti na trhu práce. Medzi iniciatívy, ktoré môžu povzbudiť viac osôb, aby vstúpili na trh práce, patrí zlepšenie dostupnosti zariadení starostlivosti o deti, zabezpečenie viacerých príležitostí na celoživotné vzdelávanie alebo uľahčenie profesijnej mobility. Ústrednou témou v tejto súvislosti je „flexiistota“: politiky, ktorými sa súbežne rieši flexibilita trhov práce, organizácia práce a pracovné vzťahy a zároveň sa zohľadňuje zosúladenie pracovného a súkromného života, istota zamestnania a sociálna ochrana. V súlade so stratégiou Európa 2020 podporuje európska stratégia zamestnanosti opatrenia, ktoré majú pomôcť dosiahnuť do roku 2020 tri hlavné ciele:

• zvýšiť zamestnanosť osôb vo veku 20 až 64 rokov na 75 %,
• znížiť miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na hodnoty pod 10 % a minimálne 40 % podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené terciárne vzdelanie,
• aspoň o 20 miliónov znížiť počet osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie.

Z dôvodu pomalého zotavovania z finančnej a hospodárskej krízy a zvyšujúcej sa nezamestnanosti predložila Európska komisia 18. apríla 2012 súbor návrhov opatrení na zvýšenie počtu pracovných miest prostredníctvom balíka právnych predpisov v oblasti zamestnanosti.. Tieto návrhy sa okrem iného zameriavajú na vytváranie pracovných miest z hľadiska dopytu a ukazujú členským štátom EÚ cestu ako podporiť podniky, aby prijímali zamestnancov. Možnými spôsobmi sú zníženie zdanenia práce alebo podpora vznikajúcich podnikov. Cieľom týchto návrhov je okrem toho identifikovať ekonomické oblasti, v ktorých by mohli vznikať nové pracovné miesta, ako napr. ekologické hospodárstvo, zdravotné služby a informačné a komunikačné technológie.

V decembri 2012 navrhla Európska komisia vzhľadom na vysokú a stále stúpajúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí vo viacerých členských štátoch EÚ balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (COM(2012) 727 final). Tento balík je programom nadväzujúcim na opatrenia na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v obsiahlejšom balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a obsahuje rad návrhov, napríklad:

• že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali do štyroch mesiacov od ukončenia svojho formálneho vzdelávania alebo straty svojho zamestnania dostať dobrú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže (záruka pre mladých ľudí),
• uskutočniť konzultáciu sociálnych partnerov na európskej úrovni o rámci pre kvalitu stáží, aby mohli mladí ľudia za bezpečných podmienok získať kvalitné pracovné skúsenosti,
• zriadiť Európske združenie učňovskej prípravy na zlepšenie kvality a ponuky učňovských miest a načrtnúť spôsob, akým by sa mohli odstrániť prekážky mobility mladých ľudí.

Snaha znížiť nezamestnanosť mladých ľudí pokračovala v roku 2013, keď Európska Komisia predstavila Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (COM(2013) 144 final), ktorou sa mali posilniť a urýchliť opatrenia opísané v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Jej cieľom bolo podporiť najmä mladých ľudí, ktorí nechodia do školy ani nemajú zamestnanie alebo neabsolvujú odbornú prípravu v regiónoch, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí vyššia ako 25 %. Nasledovalo ďalšie oznámenie s názvom „Spoločne pre mladých ľudí Európy – Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže“ (COM(2013) 447 final), ktorým sa má urýchliť realizácia záruky pre mladých ľudí a poskytnúť pomoc členským štátom EÚ a podnikom, aby mohli zamestnať viac mladých ľudí.

Pozri aj

• Všetky články o zamestnanosti (v angličtine)
• Job vacancy statistics (v angličtine)
• Job vacancy trends (v angličtine)
• Labour market statistics introduced (v angličtine)
• Labour markets at regional level (v angličtine)
• Participation of young people in education and the labour market (v angličtine)
• School-to-work transition statistics (v angličtine)
• The EU in the world - labour market (v angličtine)
• Underemployment and potential additional labour force statistics (v angličtine)
• Youth unemployment (background article) (v angličtine)

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

• European social statistics, 2013 edition (v angličtine)
• Labour market statistics, 2011 (v angličtine)
• Labour market statistics, 2010 (v angličtine)
• Reconciliation between work, private and family life in the European Union, 2009 (v angličtine)
• The social situation in the European Union, 2009 (v angličtine)

Hlavné tabuľky

• Employment and unemployment (Labour Force Survey) (t_employ), pozri (všetky v angličtine):

LFS main indicators (t_lfsi)

Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (t_lfsi_act)

Employment - LFS adjusted series (t_lfsi_emp)

Employment growth by sex (tps00180)

Employment rate by sex (tsdec420)

Employment rate of older workers (tsdde100)

Persons employed part-time - Total (tps00159)

Employees with a contract of limited duration (annual average) (tps00073)

LFS series - Detailed annual survey results (t_lfsa)

Employment rate, by highest level of education attained (tsdec430)

Employed persons with a second job (tps00074)

Hours worked per week of full-time employment (tps00071)

Hours worked per week of part-time employment (tps00070)

LFS series - Specific topics (t_lfst)

Employment rate of the age group 15-64 by NUTS 2 regions (tgs00007)

Employment rate of the age group 20-64 by NUTS 2 regions (tgs00102)

Employment rate of the age group 55-64 by NUTS 2 regions (tgs00054)

Databáza

• Employment and unemployment (Labour Force Survey) (employ), pozri (všetky v angličtine):

LFS main indicators (lfsi)

Population, activity and inactivity - LFS adjusted series (lfsi_act)

Employment - LFS adjusted series (lfsi_emp)

LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998) (lfsq)

Employment - LFS series (lfsq_emp)

Employment rates - LFS series (lfsq_emprt)

Self-employed - LFS series (lfsq_empself)

Employees - LFS series (lfsq_emppaid)

Temporary employment - LFS series (lfsq_emptemp)

Full-time and part-time employment - LFS series (lfsq_empftpt)

Population in employment having a second job - LFS series (lfsq_emp2job)

Working time - LFS series (lfsq_wrktime)

LFS series - Detailed annual survey results (lfsa)

Employment - LFS series (lfsa_emp)

Employment rates - LFS series (lfsa_emprt)

Self employed - LFS series (lfsa_empself)

Employees - LFS series (lfsa_emppaid)

Temporary employment - LFS series (lfsa_emptemp)

Full-time and part-time employment - LFS series (lfsa_empftpt)

Population in employment having a second job - LFS series (lfsa_emp2job)

Population in employment working during unsocial hours - LFS series (lfsa_empasoc)

Working time - LFS series (lfsa_wrktime)

LFS series -Specific topics (lfst)

Households statistics - LFS series (lfst_hh)

LFS regional series (lfst_r)

LFS ad-hoc modules (lfso)

2012. Transition from work to retirement (lfso_12)

2010. Reconciliation between work and family life (lfso_10)

2009. Entry of young people into the labour market (lfso_09)

2008. Labour market situation of migrants (lfso_08)

2007. Work related accidents, health problems and hasardous exposure (lfs_07)

2006. Transition from work into retirement (lfso_06)

2005. Reconciliation between work and family life (lfso_05)

2004. Work organisation and working time arrangements (lfso_04)

2003. Lifelong learning (lfso_03)

2002. Employment of disabled persons (lfso_02)

2000. Transition from school to working life (lfso_00)

Zvláštna sekcia

• Employment and unemployment (LFS) (v angličtine)

Metodológia / Metadáta

Publikácie (všetky v angličtine)

• EU Labour Force Survey — online publication
• Labour Force Survey in the EU, candidate and EFTA countries — Main characteristics of the 2012 national surveys
• Quality Report of the European Union Labour Force Survey 2012

Súbory metaúdajov ESMS a metodika EU-LFS (všetky v angličtine)

• Employment and unemployment (Labour Force Survey) (ESMS metadata file — employ_esms)
• Employment growth and activity branches - Annual averages (ESMS metadata file — lfsi_grt_a_esms)
• LFS ad-hoc modules (ESMS metadata file — lfso_esms)
• LFS main indicators (ESMS metadata file — lfsi_esms)
• LFS series - Detailed annual survey results (ESMS metadata file — lfsa_esms)
• LFS series - Detailed quarterly survey results (from 1998) (ESMS metadata file — lfsq_esms)

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

• Štatistika zamestnanosti: tables and figures (v angličtine)

Externé odkazy

• Európska komisia — Zamestnanosť a sociálne záležitosti — Európska stratégia zamestnanosti
• OECD — Employment (v angličtine)