Archive:Národné účty a HDP

Údaje extrahované v mesiaci jún 2017. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Plánovaná aktualizácia článku: september 2018.

Obrázok 1: Rast reálneho HDP, 2006 – 2016
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v %)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp), OECD a Svetová banka

Tabuľka 1: Rast reálneho HDP, 2006 – 2016
(zmena oproti predchádzajúcemu roku v % ročne)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp), OECD a Svetová banka

Obrázok 2: HDP v bežných trhových cenách, 2006 – 2016
(miliarda PPS)
Zdroj: Eurostat (prc_ppp_ind), OECD a Svetová banka

Tabuľka 2: HDP v bežných trhových cenách, 2006 a 2014 – 2016
Zdroj: Eurostat (prc_ppp_ind), (nama_10_pe) a (naida_10_pe), OECD a Svetová banka

Obrázok 3: HDP na obyvateľa v bežných trhových cenách, 2006 a 2016
(EÚ-28 = 100; na základe PPS na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (naida_10_gdp), (nama_10_pc) a (naida_10_pe), OECD a Svetová banka

Tabuľka 3: Hrubá pridaná hodnota v základných cenách, 2006 a 2016
(podiel hrubej pridanej hodnoty spolu v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Obrázok 4: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ-28, 2006 – 2016
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Obrázok 5: Vývoj reálnej hrubej pridanej hodnoty, EÚ-28, 2006 – 2016
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10)

Obrázok 6: Reálna produktivita práce, EÚ-28, 2006, 2011 a 2016
(tisíc EUR na zamestnanú osobu)
Zdroj: Eurostat (nama_10_a10) a (nama_10_a10e)

Tabuľka 4: Reálna produktivita práce, 2006, 2011 a 2016
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_a10_e)

Obrázok 7: Vývoj reálnych výdavkov na spotrebu, tvorba hrubého kapitálu, vývoz a dovoz, EÚ-28, 2006 – 2016
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Obrázok 8: Reálna ročná miera zmeny vo výdavkových zložkách HDP, EÚ-28, 2006 – 2016
(%)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Obrázok 9: Výdavkové zložky HDP v bežných trhových cenách, EÚ-28, 2016
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) alebo (tec00009), (tec00010), (tec00011) a (tec00110)

Obrázok 10: Tvorba hrubého fixného kapitálu v bežných trhových cenách, 2016
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Tabuľka 5: Investície v bežných trhových cenách, 2005, 2010 a 2015
(podiel na HDP v %)
Zdroj:'‘ Eurostat (nasa_10_ki)

Obrázok 11: Rozdelenie dôchodkov v bežných trhových cenách, 2016
(podiel na HDP v %)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Obrázok 12: Vývoj dôchodkov v bežných trhových cenách, EÚ-28, 2006 – 2016
(2005 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp)

Tabuľka 6: Výdavky domácností na spotrebu, 2006, 2011, 2015 a 2016
Zdroj: Eurostat (nama_10_gdp) a (nama_10_pc)

Národné účty sú zdrojom celého radu všeobecne známych ekonomických ukazovateľov, ktoré sú opísané v tomto článku. Hrubý domáci produkt (HDP) je najčastejšie používaným meradlom pre celkovú veľkosť hospodárstva, zatiaľ čo odvodené ukazovatele, ako je HDP na obyvateľa – napríklad v eurách alebo očistené o rozdiely v cenových hladinách – sa vo veľkej miere používajú pri porovnaniach životnej úrovne alebo na monitorovanie hospodárskej konvergencie alebo divergencie v Európskej únii (EÚ).

Okrem toho vývoj špecifických zložiek HDP a súvisiacich ukazovateľov, napr. týkajúcich sa hospodárskej produkcie, dovozu a vývozu, domácej (súkromnej a verejnej) spotreby alebo investícií, ako aj údaje o rozdelení dôchodkov a úsporách môžu poskytnúť hodnotný pohľad na hlavné hybné sily ekonomickej činnosti a poslúžiť ako základ na vypracúvanie, monitorovanie a hodnotenie konkrétnych politík EÚ.

Hlavné štatistické výsledky

Vývoj HDP

Dôsledkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy bola vážna recesia v EÚ, Japonsku a Spojených štátoch amerických v roku 2009 (pozri obrázok 1), po ktorej nasledovalo oživenie v roku 2010. Príznaky krízy sa prejavovali už v roku 2008, keď znateľne klesla miera rastu HDP v EÚ-28 a následne sa v roku 2009 znížil reálny HDP o 4,4 %. Oživenie v EÚ-28 sa prejavilo zvýšením objemového indexu HDP (založeného na reťazených objemoch) o 2,1 % v roku 2010 a ďalším zvýšením o 1,7 % v roku 2011. Následne sa v roku 2012 znížil HDP o 0,5 % v reálnom vyjadrení a potom boli zaznamenané stále väčšie kladné miery zmeny v rokoch 2013 (0,2 %), 2014 (1,6 %) a 2015 (2,2 %). Príslušné miery zmeny v eurozóne (EZ-19) sa až do roku 2010 podobali mieram zmeny v EÚ-28, ale v roku 2011 bol zaznamenaný o niečo slabší rast (1,5 %) a v roku 2012 silnejší pokles (–0,9 %), ktorý trval až do roku 2013 (–0,3 %). Rast reálneho HDP v eurozóne v rokoch 2014 a 2015 bol o niečo slabší než v EÚ-28 ako celku.

V rámci EÚ sa prejavili veľké rozdiely rastu reálneho HDP, a to v priebehu času aj medzi jednotlivými členskými štátmi (pozri tabuľku 1). Po poklese v roku 2009 vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Poľska došlo v roku 2010 k obnoveniu hospodárskeho rastu v 23 členských štátoch a táto situácia sa zopakovala aj v roku 2011. V roku 2012 sa uvedený vývoj zvrátil, keďže hospodársky rozmach zaznamenala menej ako polovica (13) členských štátov. V roku 2013 väčšina členských štátov opäť vykázala rast, pričom počet štátov, v ktorých sa prejavila kladná miera zmeny, dosiahol v roku 2013 hodnotu 17, v roku 2014 sa zvýšil na 25 a v roku 2015 na 27. Jediným členským štátom s negatívnou mierou zmeny v roku 2015 bolo Grécko, v ktorom došlo k poklesu o 0,2 % po raste o 0,4 % v roku 2014 a šiestich za sebou nasledujúcich zníženiach hospodárskej produkcie v rokoch 2008 – 2013. V roku 2016, prvýkrát od roku 2007, ani jeden členský štát neoznámil pokles HDP, 27 členských štátov ohlásilo rast a Grécko nezaznamenalo žiadnu zmenu.

Najvyššiu mieru rastu v roku 2016 vykázali Írsko (5,2 %) a Malta (5,0 %) a najnižšiu mieru (okrem miery zmeny na úrovni 0,0 % v Grécku) predstavoval rast na úrovni 0,9 % v Taliansku a 1,2 % vo Francúzsku a v Belgicku.

Poľsko zaznamenalo kladnú mieru zmeny v priebehu celého obdobia uvedeného v tabuľke 1, zatiaľ čo Dánsko, Nemecko, Estónsko, Francúzsko, Litva, Malta, Rakúsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo vykázali v roku 2016 sedem za sebou nasledujúcich kladných mier zmeny. Inými slovami, posledná negatívna ročná miera zmeny sa prejavila na vrchole krízy v roku 2009. Rovnako to bolo aj v Nórsku a Spojenom kráľovstve, ako aj vo Švajčiarsku, v Albánsku, Turecku, Kosove (rezolúcia BR OSN 1244) a v Číne, pri ktorej sa najnovšie dostupné údaje týkajú roku 2015.

Z analýzy za minulé desaťročie vyplýva, že v dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy sa znížila celková výkonnosť ekonomík členských štátov EÚ. Priemerné ročné tempo rastu od roku 2006 do roku 2015 dosiahlo v EÚ-28 úroveň 0,7 % a v eurozóne (EZ-19) 0,5 % (pozri tabuľku 1). Najvyšší rast (podľa tohto ukazovateľa) dosiahla v období rokov 2006 – 2016 Malta (priemerný rast 3,7 % ročne), za ktorou nasledovali Poľsko (3,5 %), Írsko (3,4 %) a Slovensko (3,1 %). Naproti tomu v Grécku, Taliansku, Chorvátsku a Portugalsku sa reálny HDP v období rokov 2006 – 2016 celkovo vyvíjal negatívne.

Mali by sa vypracovať porovnania medzi krajinami s použitím štandardov kúpnej sily (PPS), ktorými sa upravujú hodnoty s cieľom zohľadniť rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Údaje uvedené na obrázkoch 2 a 3 a v tabuľke 2 sú vyjadrené v bežných cenách a nemali by sa používať na porovnanie v čase z dôvodu inflácie a výkyvov menových kurzov. V roku 2016 dosiahol HDP v EÚ-28 hodnotu 14,8 bilióna PPS (14 800 miliárd). HDP vyjadrený v PPS si v EÚ-28 ako taký udržal náskok pred USA v priebehu každého roka, ktorý je zahrnutý do tejto analýzy. Je zaujímavé, že Čína historicky mávala nižšiu hospodársku produkciu než EÚ-28 alebo USA, ale táto situácia sa zmenila v dôsledku rýchlej transformácie a nepretržitého rozmachu čínskeho hospodárstva. V roku 2014 bol čínsky HDP vyjadrený v PPS prvýkrát vyšší než v Spojených štátoch amerických a v roku 2016 hospodárska produkcia Číny dosiahla 15,6 bilióna PPS, čo znamená úroveň vyššiu o 5,3 % oproti EÚ-28.

Podiel eurozóny (EZ-19) na HDP EÚ-28 predstavoval v roku 2016 70,6 % (pri vyjadrení v PPS), čo znamená pokles v porovnaní s úrovňou 72,3 % v rokoch 2006 a 2007. V roku 2016 dosiahol súčet piatich najväčších hospodárstiev EÚ (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko) podiel 67,1 % na HDP EÚ-28, čo je o 2,0 percentuálneho bodu menej než pred desiatimi rokmi (v roku 2006).

Pri hodnotení životnej úrovne sa zvyčajne používa HDP na obyvateľa, inými slovami, HDP upravené podľa veľkosti hospodárstva z hľadiska počtu obyvateľov. Priemerné HDP na obyvateľa v bežných cenách v EÚ-28 bolo v roku 2016 na úrovni 29-tisíc EUR. Pri porovnaní v čase z hľadiska objemu (s použitím reťazených objemov s referenčným rokom 2010) dosiahol HDP na obyvateľa v EÚ-28 v roku 2016 úroveň 26,9-tisíca EUR, čo znamenalo, že v druhom roku po sebe došlo k prekročeniu vrcholu dosiahnutého v roku 2008 (26,2-tisíca EUR), a to predtým, než sa prejavili dôsledky svetovej hospodárskej a finančnej krízy.

Pri porovnaní HDP na obyvateľa medzi členskými štátmi EÚ (a v porovnaní s nečlenskými krajinami) sa analyzovali hodnoty vyjadrené v PPS, keďže sú očistené o rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. PPS sa počíta tak, že v EÚ-28 sa jedno PPS rovná jednému euru. Relatívne postavenie jednotlivých krajín možno vyjadriť porovnaním s priemerom EÚ-28, pričom hodnota EÚ-28 je stanovená na 100 (pozri tabuľku 2). Najvyššiu hodnotu spomedzi členských štátov EÚ dosiahlo Luxembursko, kde HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS predstavoval približne 2,7-násobok priemeru EÚ-28 v roku 2016 (čo možno čiastočne vysvetliť vysokým počtom cezhraničných pracovníkov z Belgicka, Francúzska a Nemecka). Naproti tomu v Bulharsku predstavoval HDP na obyvateľa vyjadrený v PPS menej ako polovicu priemeru EÚ-28.

Hoci hodnoty PPS by sa mali v zásade používať na porovnanie medzi krajinami v jednom roku, a nie v priebehu času, vývoj týchto hodnôt počas minulého desaťročia svedčí o tom, že došlo k určitej konvergencii v životnej úrovni. Väčšina členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v rokoch 2004, 2007 alebo 2013, sa posunula z úrovne pod priemerom EÚ-28 v roku 2006 na úroveň, ktorá sa približuje priemeru EÚ v roku 2016, a to napriek určitému zhoršeniu situácie počas finančnej a hospodárskej krízy. Výnimku predstavovali Slovinsko a Cyprus, keďže Slovinsko sa v tomto období o trochu viac posunulo pod priemer EÚ-28 a podobne Grécko a Portugalsko pod priemer členských štátov EÚ-15 (pozri obrázok 3). Cyprus klesol z úrovne nad priemerom EÚ-28 na úroveň pod týmto priemerom, podobne ako Taliansko a Španielsko. Zatiaľ čo Luxembursko, Írsko, Nemecko, Dánsko a Rakúsko výraznejšie prekročili priemer EÚ-28 (pri porovnaní situácie v roku 2016 so situáciou v roku 2006), viaceré ďalšie členské štáty EÚ-15, najmä Spojené kráľovstvo, Fínsko, Holandsko, Francúzsko a Belgicko, sa dostali z úrovne nad priemerom EÚ-28 v roku 2006 na úroveň, ktorá sa blíži priemeru EÚ-28 v roku 2016 (stále sa však udržuje nad ním). V priebehu rovnakého obdobia Dánsko a Rakúsko nezaznamenali takmer žiadnu zmenu úrovne HDP na obyvateľa vyjadrenú v PPS vzhľadom na priemer EÚ-28.

Hlavné agregáty HDP

Pokiaľ ide o HDP z hľadiska produkcie, v tabuľke 3 je znázornený prehľad relatívneho významu desiatich činností v súvislosti s ich príspevkom k celkovej hrubej pridanej hodnote v základných cenách. V rokoch 2006 – 2016 klesol podiel priemyslu na pridanej hodnote v EÚ-28 o 0,9 percentuálneho bodu na úroveň 19,3 %, udržal si však tesný náskok pred veľkoobchodom a maloobchodom, dopravou a ubytovacími a stravovacími službami, ktorých podiel na celkovej hrubej pridanej hodnote bol v roku 2016 podobný (19,1 %) ako v roku 2006 (19,0 %). Naproti tomu podiel verejnej správy, vzdelávania a zdravotníctva sa zvýšil o 0,8 percentuálneho bodu a v roku 2016 dosiahol úroveň 19,0 %. Ďalšiu veľkú skupinu činností v roku 2016 tvorili aktivity v oblasti nehnuteľností (11,2 %), za nimi nasledovali odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby (ďalej len „obchodné služby“) (11,0 %), stavebníctvo (5,3 %), finančné a poisťovacie činnosti (5,1 %) a informačné a komunikačné služby (5,0 %). Najmenší podiel pripadal na zábavu a ostatné služby (3,5 %) a poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (1,5 %).

Podiel služieb na celkovej hrubej pridanej hodnote EÚ-28 v roku 2016 predstavoval 73,9 % v porovnaní so 71,8 % v roku 2006. Služby mali pomerne významné postavenie najmä v Luxembursku, na Cypre a Malte, v Grécku, Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, v Holandsku, Belgicku, Portugalsku a Dánsku, kde na ne pripadali viac ako tri štvrtiny celkovej pridanej hodnoty. Naproti tomu v Českej republike a Írsku bol podiel služieb nižší ako tri pätiny.

Štrukturálnu zmenu spôsobujú aspoň do určitej miery javy, ako je napríklad zmena technológie, vývoj relatívnych cien či outsourcing a globalizácia, ktoré často vedú k tomu, že sa priemyselná výroba a niektoré služby (ktoré je možné poskytovať na diaľku, napríklad telefonické centrá) presúvajú do regiónov s nižšími nákladmi práce, a to v EÚ i mimo nej. Viacero činností výrazne zasiahla celosvetová finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky. K najhlbšiemu poklesu došlo v priemysle, kde sa pridaná hodnota v EÚ-28 od roku 2007 do roku 2009 celkovo znížila o 12,7 % (v objemovom vyjadrení); od roku 2011 do roku 2013 sa priemyselná produkcia v EÚ-28 znížila ešte o 2,2 %. V rokoch 2014 a 2015 začala pomerne rýchlym tempom rásť (zvýšila sa o 2,3 % v roku 2013 a o 3,9 % v roku 2014) a v roku 2016 sa tempo rastu spomalilo na 1,5 %. Najhlbší a najdlhší pokles zaznamenalo stavebníctvo, kde produkcia od roku 2007 do roku 2013 klesala každý rok a celkovo sa znížila o 18,7 %. V roku 2014 došlo v stavebníctve k nárastu o 1,2 %, pričom išlo o prvý ročný rast za sedem rokov. V roku 2015 tempo rastu dosiahlo úroveň 1,5 % a v roku 2016 úroveň 1,1 %. Obchodné služby, ako aj veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby zaznamenali v roku 2009 pomerne veľký pokles pridanej hodnoty, a to o –6,9 % a –6,0 %, následne však každý rok vykazovali kladné ročné tempo zmien až do roku 2016. Produkcia v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove bola v roku 2009 pomerne stabilná (–0,3 %). Následne v roku 2010 klesla o 2,9 % a v roku 2012 o ďalších 5,5 %. V roku 2013 sa zvýšila o 3,5 % a v roku 2014 o 2,8 %. V rokoch 2015 a 2016 znova došlo k poklesu – v oboch uvedených rokoch približne o 1 %. Pomerne malý pokles pridanej hodnoty bol počas krízy zaznamenaný aj pri ostatných činnostiach, a to najmä v prípade finančných a poisťovacích služieb v rokoch 2009, 2010, 2012 a 2014 a v prípade umenia, zábavy, rekreácie a ostatných služieb v rokoch 2009, 2010, 2012 a 2013 (pozri obrázok 5). Ani v jednom roku počas krízy nezaznamenali ročný pokles pridanej hodnoty dve z činností uvedených na obrázkoch 4 a 5: činnosti v oblasti nehnuteľností; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc.

V roku 2016 bol v porovnaní s rokom 2015 zaznamenaný rast hrubej pridanej hodnoty pri všetkých činnostiach, až na poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov. Činnosti, ktoré dosiahli najsilnejší rast, boli informačné a komunikačné činnosti (4,1 %), obchodné služby (3,1 %), veľkoobchod a maloobchod, doprava a ubytovacie a stravovacie služby (2,8 %).

Produktivita práce

S cieľom vylúčiť vplyv inflácie sa produktivita práce na osobu môže vypočítať na základe údajov očistených o zmeny cien. Z analýzy produktivity práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení (na základe zmien reťazených objemov) za desaťročné obdobie od roku 2006 do roku 2016 vyplýva, že k zvýšeniu produktivity došlo pri väčšine činností, pričom najväčšie prírastky zaznamenalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (28,0 %), informačné a komunikačné služby (22,8 %) a priemysel (14,8 %) – pozri obrázok 6. Presné porovnanie úrovní produktivity práce medzi jednotlivými činnosťami je možné analyzovať len pre referenčný rok 2010 z dôvodu neaditivity reťazených objemov. V roku 2010 bola najvyššia úroveň produktivity práce zaznamenaná v oblasti finančných a poisťovacích činností, za ktorými tesne nasledovali informačné a komunikačné služby, pričom najnižšiu úroveň produktivity práce zaznamenalo poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov.

Ďalšie údaje o vývoji reálnej produktivity práce meranej buď na zamestnanú osobu alebo na odpracovanú hodinu sú uvedené v tabuľke 4. Produktivita práce na zamestnanú osobu v reálnom vyjadrení sa od roku 2006 do roku 2016 zvýšila takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom pokles zaznamenalo Grécko, Taliansko, Chorvátsko, Luxembursko a Fínsko (nie sú k dispozícii žiadne údaje o Malte). Za rovnaké obdobie (2006 – 2016) sa produktivita práce na odpracovanú hodinu zvýšila vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Grécka (nie sú k dispozícii žiadne údaje o Chorvátsku alebo Malte). Ak neberieme do úvahy členské štáty so zlomom v časovom rade, najväčšie zvýšenie (v percentách) oboch ukazovateľov produktivity práce v reálnom vyjadrení bolo zaznamenané v Bulharsku, na Slovensku, v Litve a Lotyšsku.

Spotreba a investície

Z analýzy vývoja zložiek HDP z hľadiska výdavkov vyplýva, že výdavky na konečnú spotrebu sa v celej EÚ-28 od roku 2006 do roku 2016 napriek miernemu poklesu v rokoch 2009 a 2012 zvýšili (v objemovom vyjadrení) o 8,4 % (pozri obrázok 7). Výdavky na konečnú spotrebu verejnej správy rástli od roku 2006 do roku 2016 o niečo rýchlejšie – až o 12,2 %. V rovnakom období bola tvorba hrubého kapitálupomerne premenlivá: v roku 2007 sa výrazne zvýšila a potom v roku 2009 sa rýchlym tempom znížila, zatiaľ čo v rokoch 2010 – 2016 sa pohybovala medzi hodnotami z rokov 2008 – 2009. Rast vývozu bol vo väčšine rokov oveľa vyšší než rast dovozu. Výnimku tvorili roky 2007, 2009, 2014 a 2016 a v období rokov 2006 – 2016 sa vývoz zvýšil spolu o 34,2 % a dovoz o 28,4 %.

Výdavky na spotrebu domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam sa po znížení v roku 2009 opäť zvýšili v roku 2010 (o 0,8 % v objemovom vyjadrení)a v roku 2011 nevykázali takmer žiadnu zmenu (0,1 %). Znova klesli v roku 2012 (–0,5 %) a 2013 (–0,1 %). V rokoch 2014, 2015 a 2016 vzrástli o 1,2 %, 2,1 % a 2,3 %, čo je najväčší ročný nárast v reálnom vyjadrení od roku 2007.

V roku 2010 sa tempo rastu výdavkov verejnej správy za EÚ-28 v objemovom vyjadrení spomalilo a v období rokov 2011 – 2013 sa udržala pomerne stabilná miera zmeny (v rozpätí –0,1 % až –0,4 %). K výraznejšiemu rastu došlo v rokoch 2014 (1,0 %), 2015 (1,4 %) a 2016 (1,7 %).

Tvorba hrubého fixného kapitálu v EÚ-28 sa napriek nárastu v roku 2011 (1,9 %) úplne nezotavila po prudkom poklese v roku 2009 (–12,0 %) a v rokoch 2012 a 2013 sa vrátila k negatívnej miere zmeny. V rokoch 2014, 2015 a 2016 sa tvorba hrubého fixného kapitálu zvýšila o 2,7 %, 3,6 % a 2,7 % v reálnom vyjadrení, čo je najväčší nárast od roku 2007.

V roku 2016 predstavoval podiel výdavkov domácností a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam na spotrebu v bežných cenách 56,0 % HDP EÚ-28, zatiaľ čo podiel výdavkov verejnej správy bol 20,5 % a podiel tvorby hrubého fixného kapitálu 20,0 % (pozri obrázok 9).

Medzi členskými štátmi EÚ sa prejavili veľké rozdiely v intenzite investícií, čo čiastočne môže odzrkadľovať rôzne fázy hospodárskeho vývoja, ako aj dynamiku rastu za posledné roky (pozri obrázok 10). Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP (v bežných cenách) v roku 2016 dosiahol v EÚ-28 úroveň 19,7 % a v eurozóne (EZ-19) 20,1 %. Najvyšší bol v Írsku (29,3 %), Českej republike (24,6 %), vo Švédsku (24,1 %) a na Malte (23,4 %) a najnižší v Portugalsku (14,9 %) a Grécku (11,4 %).

Ako vyplýva z tabuľky 5, prevažná väčšina investícií pripadala na súkromný sektor. V roku 2015 investície podnikov a domácností tvorili 17,0 % HDP EÚ-28 v porovnaní s 2,9 % v prípade investícií verejného sektora. V relatívnom vyjadrení boli investície verejného sektora najvyššie v Maďarsku a Bulharsku (6,6 % HDP), zatiaľ čo investície obchodného sektora boli najvyššie vo Švédsku (16,8 %) a v Írsku (16,7 %) a investície domácností v Nemecku (6,2 %). Investície domácností (ako podiel na HDP) boli v roku 2015 výrazne nižšie ako v roku 2005 v Írsku, Grécku, Španielsku a na Cypre a výrazne vyššie v Rumunsku. Jedinými dvoma ďalšími členskými štátmi EÚ, ktoré oznámili vyšší podiel investícií domácností na HDP, boli Nemecko a Litva. Z podobného porovnania vyplýva pomerne veľký pokles obchodných investícií v Slovinsku, na Slovensku, v Lotyšsku, Bulharsku a Estónsku.

Dôchodky

Z analýzy HDP v rámci EÚ-28 z hľadiska dôchodkov vyplýva, že v rozdelení výrobných činiteľov dôchodkov vyplývajúcich z procesu výroby prevažovali odmeny zamestnancov, ktorých podiel na HDP v roku 2016 predstavoval 47,5 % v bežných trhových cenách. Podiel hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov predstavoval 40,7 % HDP a podiel daní z výroby a dovozu po odrátaní subvencií 11,9 % (pozri obrázok 11). Najnižší podiel odmien zamestnancov na HDP malo Írsko (31,3 %), po ňom nasledovalo Grécko (33,4 %) a Rumunsko (34,2 %), kým podiely na úrovni 50,0 % alebo vyššie boli zaznamenané v troch členských štátoch EÚ, z ktorých najvyššiu úroveň 52,6 % dosiahlo Dánsko.

Na obrázku 12 (kde sú základom takisto bežné trhové ceny) vidieť, že do roku 2011 alebo 2012 došlo k zotaveniu agregovaných dôchodkov zo strát spôsobených finančnou a hospodárskou krízou. Odmeny zamestnancov v EÚ-28 sa v roku 2009 znížili o 2,8 %, ale v roku 2016 už boli o 14,4 % vyššie v porovnaní s úrovňou zaznamenanou v roku 2008.

Pokiaľ ide o hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky, v roku 2008 bol v EÚ-28 zaznamenaný len obmedzený rast, po ktorom v roku 2009 nasledoval pokles o 8,2 %. Do roku 2012 sa agregované dôchodky vrátili na úroveň podobnú predkrízovému maximu (v roku 2008) a v roku 2016 ju prekročili o 10,8 %.

Pokles daní z výroby a dovozu po odrátaní subvencií sa začal už v roku 2008 (–3,1 %) a v roku 2009 sa zrýchlil (–9,3 %). Do roku 2011 sa straty vyrovnali a v roku 2016 agregované dôchodky presiahli predchádzajúce maximum z roku 2007 o 16,2 %.

Spotreba domácností

Výdavky domácností na spotrebu tvorili aspoň polovicu HDP (v bežných trhových cenách) takmer v troch štvrtinách (20) členských štátov EÚ v roku 2016. Tento podiel bol najvyšší na Cypre (68,7 %), v Grécku (67,8 %), Litve (64,8 %) a Portugalsku (63,8 %). Naopak najnižší bol v Luxembursku (27,8 %), ktoré však malo zďaleka najvyššie priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (22 200 PPS) – pozri tabuľku 6.

S výnimkou Luxemburska boli priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa (upravené s cieľom zohľadniť rozdiely v cenových hladinách) v roku 2016 pomerne vysoké v Spojenom kráľovstve (19 300 PPS), Rakúsku (18 800 PPS) a Nemecku (18 700 PPS). Naproti tomu Chorvátsko, Maďarsko a Bulharsko boli jedinými členskými štátmi EÚ, ktoré oznámili, že priemerné výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa boli nižšie ako 10 000 PPS.

Z analýzy reálneho vývoja priemerných výdavkov domácností na spotrebu na obyvateľa vyjadrených v eurách (na základe indexu reťazených objemov) v období rokov 2011 – 2016 vyplýva, že najrýchlejší rast zaznamenali pobaltské členské štáty a Rumunsko (v prípade Rumunska došlo k zlomu v časovom rade). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Grécku, kde výdavky domácností na spotrebu na obyvateľa v sledovanom období priemerne klesli o 1,4 % ročne. K menšiemu zníženiu (menej než o 1,0 % ročne) došlo v Taliansku, Rakúsku, na Cypre, v Slovinsku a Holandsku.

Zdroje a dostupnosť údajov

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Aktuálna verzia ESA 2010 (v angličtine) bola prijatá v máji 2013 a vykonáva sa od septembra 2014. Je v úplnom súlade so svetovými usmerneniami pre národné účty 2008 SNA (v angličtine).

HDP a hlavné zložky

Hlavné agregáty národných účtov sa zostavujú z údajov za inštitucionálne jednotky, najmä nefinančné a finančné korporácie, verejnú správu, domácnosti a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD).

Údaje v oblasti národných účtov zahŕňajú informácie o zložkách HDP, zamestnanosti, agregovanej konečnej spotrebe a úsporách. Mnohé z týchto premenných sa vypočítavajú ročne a štvrťročne.

Základným ukazovateľom v národných účtoch je HDP, ktorý predstavuje súhrnné vyjadrenie ekonomického postavenia krajiny (alebo regiónu). Môže sa vypočítať rôznymi spôsobmi: produkčnou metódou, výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

Analýza HDP na obyvateľa odstraňuje vplyv absolútneho počtu obyvateľov, čo uľahčuje porovnávanie jednotlivých krajín. HDP na obyvateľa je všeobecným ekonomickým ukazovateľom životnej úrovne. Údaje o HDP v národnej mene sa nemusia počítať s použitím trhových výmenných kurzov, ale môžu sa prepočítať na štandardy kúpnej sily (PPS) s použitím parít kúpnej sily (PPP), ktoré vypovedajú o kúpnej sile každej meny; týmto spôsobom sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi jednotlivými krajinami. Objemový index HDP na obyvateľa v PPS sa vyjadruje v pomere k priemeru EÚ-28 (stanovenému na 100). Ak je index krajiny vyšší/nižší ako 100, úroveň HDP na obyvateľa tejto krajiny je nad/pod priemerom EÚ-28. Tento index slúži na porovnania medzi krajinami, nie na časové porovnania.

Výpočet ročného tempa rastu HDP s použitím reťazených objemových indexov (reálne zmeny) slúži na porovnanie dynamiky hospodárskeho vývoja jednak v priebehu času, jednak medzi rôzne veľkými hospodárstvami, a to bez ohľadu na cenové hladiny.

Doplňujúce údaje

Hospodársku produkciu je možné analyzovať aj podľa činností: na najvyššej agregovanej úrovni analýzy existuje desať položiek NACE Rev. 2: poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby; informačné a komunikačné služby; finančné a poisťovacie služby; činnosti v oblasti nehnuteľností; odborné, vedecké, technické, administratívne a podporné služby; verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc; umenie, zábava, rekreácia, ostatné činnosti a činnosti domácností a extrateritoriálnych organizácií a združení.

Analýzu produkcie podľa činností v priebehu času je možné uľahčiť použitím objemového merania (reálne zmeny) – inými slovami defláciou hodnoty produkcie, aby sa odstránil vplyv cenových zmien; každá činnosť sa defluje individuálne, aby sa zohľadnili zmeny cien súvisiacich výrobkov.

Ďalší súbor údajov národných účtov sa používa v súvislosti s analýzami konkurencieschopnosti, najmä ukazovateľov týkajúcich sa produktivity pracovnej sily, ako je napr. miera produktivity práce. Miery produktivity vyjadrené v PPS sú užitočné najmä pri porovnaniach medzi krajinami. HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o produktivite národných hospodárstiev. Nemalo by sa však zabúdať na to, že táto miera závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad sa môže znížiť pri prechode z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas. Jasnejší obraz o produktivite poskytuje HDP na odpracovanú hodinu, keďže pokiaľ ide o podiel práce na kratší pracovný čas, existujú veľké rozdiely medzi krajinami a činnosťami.

Ročné údaje o výdavkoch domácností sú dostupné z národných účtov zostavených makroekonomickou metódou. Alternatívny zdroj pre analýzu výdavkov domácností predstavuje zisťovanie rodinných účtov (HBS): tieto informácie sa získavajú z denníkov, do ktorých si domácnosti zapisujú nákupy, a sú omnoho podrobnejšie, pokiaľ ide o pokrytie tovaru a služieb, ako aj o druhy sociálno-ekonomických analýz, ktoré sa takto sprístupňujú. HBS sa vykonáva a zverejňuje každých päť rokov – posledným referenčným rokom, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, je rok 2010.

Kontext

Európske inštitúcie, orgány verejnej správy, centrálne banky a ďalšie ekonomické a sociálne subjekty vo verejnom a súkromnom sektore potrebujú porovnateľné a spoľahlivé štatistiky, na základe ktorých môžu prijímať rozhodnutia. Národné účty sa môžu používať na rôzne druhy analýz a hodnotení. Používanie medzinárodne prijatých pojmov a vymedzení umožňuje vykonávať analýzy jednotlivých hospodárstiev, napríklad vzájomnej závislosti hospodárstiev členských štátov EÚ, alebo porovnania medzi EÚ a krajinami, ktoré nie sú jej členmi.

Analýza hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky

Jeden z hlavných spôsobov použitia údajov národných účtov je spojený s potrebou podporiť rozhodovanie o európskej hospodárskej politike a dosiahnutie cieľov hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prostredníctvom kvalitnej krátkodobej štatistiky, ktorá umožňuje monitorovanie makroekonomického vývoja a vyvodenie odporúčaní týkajúcich sa makroekonomickej politiky. Napríklad jedno z najzákladnejších a dlhodobých použití národných účtov je výpočet tempa rastu hospodárstva, jednoducho povedané rastu HDP. Základné údaje národných účtov slúžia najmä na vypracovanie a monitorovanie makroekonomických politík, zatiaľ čo podrobné údaje národných účtov sa môžu použiť aj na vypracovanie sektorových alebo odvetvových politík, najmä na základe analýzy input-output tabuliek.

Od začiatku HMÚ v roku 1999 patrí medzi hlavných používateľov národných účtov Európska centrálna banka (ECB). Stratégia ECB pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu je založená na dvoch analytických perspektívach, ktoré sa nazývajú „dva piliere“: ide o hospodársku analýzu a menovú analýzu. Veľa menových a finančných ukazovateľov sa teda hodnotí vo vzťahu k iným relevantným údajom, ktoré umožňujú kombináciu menovej, finančnej a ekonomickej analýzy, napríklad hlavné agregáty národných účtov. Týmto spôsobom sa menové a finančné ukazovatele môžu analyzovať v kontexte zvyšku ekonomiky.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti monitoruje hospodársky vývoj. Európska únia má ročný cyklus koordinácie hospodárskej politiky, ktorý sa nazýva európsky semester. Európska komisia každý rok pripravuje podrobnú analýzu plánov rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem členských štátov EÚ a poskytuje odporúčania pre jednotlivé krajiny na nasledujúcich 12 – 18 mesiacov.

Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti okrem toho vypracúva trikrát ročne (v zime, na jar a na jeseň) makroekonomické prognózy (v angličtine) koordinované s ročným cyklom európskeho semestra. Tieto prognózy sa vzťahujú na všetky členské štáty EÚ, aby sa mohli odvodiť prognózy pre eurozónu a EÚ, ale obsahujú aj výhľady pre kandidátske krajiny, ako aj pre niektoré krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ.

Ďalším všeobecne uznávaným použitím tejto štatistiky je analýza verejných financií prostredníctvom národných účtov. V rámci EÚ bolo vyvinuté osobitné uplatnenie, pokiaľ ide o konvergenčné kritériá pre HMÚ, z ktorých dve sa vzťahujú priamo na verejné financie. Tieto kritériá boli vymedzené podľa údajov národných účtov, a to deficit verejných financií a verejný dlh v pomere k HDP. Ďalšie informácie sú uvedené v článku o štatistike verejných financií.

Regionálne, štrukturálne a sektorové politiky

Údaje európskych národných a regionálnych účtov slúžia okrem analýzy hospodárskeho cyklu a makroekonomickej politiky aj na účely iných politík, najmä v súvislosti s regionálnymi, štrukturálnymi a sektorovými otázkami.

Prideľovanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je čiastočne založené na regionálnych účtoch. Okrem toho sa regionálna štatistika používa na hodnotenie ex post výsledkov regionálnej politiky a politiky súdržnosti.

Podpora väčšieho hospodárskeho rastu a väčšieho počtu pracovných miest je strategickou prioritou EÚ aj členských štátov a je súčasťou stratégie Európa 2020. Na podporu týchto strategických priorít sa vo všetkých sektoroch hospodárstva EÚ vykonávajú spoločné politiky, zatiaľ čo členské štáty vykonávajú svoje vlastné národné štrukturálne reformy (v angličtine).

Európska komisia vypracúva hospodársku analýzu, ktorá prispieva k rozvoju spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tým, že analyzuje efektívnosť rôznych podporných mechanizmov a vytvára dlhodobú perspektívu. Patrí sem výskum, analýza a posudzovanie vplyvu týkajúce sa tém súvisiacich s poľnohospodárstvom a vidieckym hospodárstvom v EÚ a v nečlenských krajinách, čiastočne aj s použitím ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo.

Stanovenie cieľov, referenčné hodnoty a príspevky

Politiky v rámci EÚ čoraz častejšie stanovujú strednodobé či dlhodobé záväzné i nezáväzné ciele. V prípade niektorých z nich sa používa ako referenčný menovateľ úroveň HDP, napríklad sa stanoví cieľ pre výdavky na výskum a vývoj na úrovni 3,00 % HDP (čo je jeden z cieľov stratégie Európa 2020).

Národné účty sa používajú aj na určenie zdrojov EÚ, pričom základné pravidlá sú stanovené v rozhodnutí Rady. Celková suma vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu EÚ je stanovená ako celkové výdavky mínus ostatné príjmy a maximálna výška vlastných zdrojov je viazaná na hrubý národný dôchodok EÚ.

Údaje národných účtov sa okrem použitia na stanovenie rozpočtových príspevkov v rámci EÚ používajú aj na stanovenie príspevkov pre iné medzinárodné organizácie, ako je napr. Organizácia Spojených národov (OSN). Príspevky do rozpočtu OSN sú založené na hrubom národnom dôchodku s mnohými úpravami a obmedzeniami.

Analytici a prognostici

Národné účty vo veľkej miere využívajú aj analytici a výskumní pracovníci pri hodnotení hospodárskej situácie a rozvoja. Majú o ne záujem aj sociálni partneri, napríklad predstavitelia podnikateľov (napríklad obchodné združenia) alebo predstavitelia pracujúcich (napríklad odbory), na účely analýzy vývoja, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávne vzťahy. Okrem toho slúžia výskumným pracovníkom a analytikom na analýzy hospodárskeho cyklu a dlhodobých hospodárskych cyklov a ich usúvzťažňovanie s hospodárskym, politickým alebo technologickým vývojom.

Pozri aj

European sector accounts (podkladový článok) (v angličtine)
Main users of national accounts (podkladový článok) (v angličtine)
Sector accounts (v angličtine)
Update of the 1993 SNA and revision of ESA 95 (podkladový článok) (v angličtine)

Ďalšie informácie z Eurostatu

Hlavné tabuľky

Annual national accounts (t_nama) (v angličtine)

Databáza

Annual national accounts (nama_10) (v angličtine)

Zvláštna sekcia

National accounts (including GDP) (v angličtine)

Metodológia / Metadáta

Súbory metaúdajov ESMS

Annual national accounts (ESMS metadata file — nama_esms) (v angličtine)
Supply, use and Input-output tables (ESMS metadata file — naio_esms) (v angličtine)

Metodické príručky