Archive:Štatistika energie z obnoviteľných zdrojov

Údaje extrahované v januári 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: apríl 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 4 January 2021.

Highlights

V roku 2018 tvorila energia z obnoviteľných zdrojov 18,9 % energie spotrebovanej v EÚ, pričom cieľ stanovený na rok 2020 je 20 %.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov použitej v doprave v EÚ dosiahol v roku 2018 úroveň 8,3 %.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2018
(v % hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete je cieľom európskej zelenej dohody [COM(2019) 640 final], ktorá predstavuje najambicióznejší súbor opatrení, ktorý by mal európskym občanom a podnikom umožniť využívať výhody udržateľnej ekologickej transformácie.

Používanie energie z obnoviteľných zdrojov má mnohé potenciálne výhody vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, diverzifikácie dodávok energie a zníženia závislosti od trhov s fosílnymi palivami (predovšetkým s ropou a plynom). Rast obnoviteľných zdrojov energie môže okrem toho podnecovať zamestnanosť v EÚ prostredníctvom vytvárania pracovných miest v nových „zelených“ technológiách.

V tomto článku je uvedená najnovšia štatistika o podiele energie z obnoviteľných zdrojov spolu a v troch odvetviach spotreby (hrubá konečná spotreba elektrickej energie, vykurovanie a chladenie a doprava) v Európskej únii (EÚ). Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú veternú energiu, slnečnú energiu (tepelnú, fotovoltickú a koncentrovanú), vodnú energiu, prílivovú energiu, geotermálnu energiu, teplo v okolitom prostredí zachytené tepelnými čerpadlami,biopalivá a obnoviteľnú časť odpadu.

Full article

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v období rokov 2004 – 2018 takmer zdvojnásobil

Európska únia sa snaží dosiahnuť 20 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe do roku 2020. Tento cieľ je rozdelený medzi jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré vypracovali national action plans (v angličtine) určujúce smer rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch. Na obrázku 1 sú uvedené najnovšie dostupné údaje o podiele energií z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a ciele stanovené do roku 2020. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe dosiahol v EÚ v roku 2018 úroveň 18,9 % v porovnaní s úrovňou 9,6 % v roku 2004.

Tento pozitívny vývoj podporili právne záväzné ciele týkajúce sa zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Európska únia ako celok je na ceste k dosiahnutiu cieľov stanovených do roku 2020, niektoré členské štáty však budú musieť vynaložiť zvýšené úsilie, aby si splnili povinnosti súvisiace s dvoma hlavnými cieľmi: celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe (pozri obrázok 1) a špecifický podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave (podrobnejšie rozoberané neskôr v tomto článku, pozri obrázok 2 a tabuľku 4).

Obrázok 1: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2018
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Zďaleka najväčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe spomedzi všetkých členských štátov EÚ – viac ako polovicu (54,6 %) – dosiahlo v roku 2018 Švédsko, a to pred Fínskom (41,2 %), Lotyšskom (40,3 %), Dánskom (36,1 %) a Rakúskom (33,4 %). Na opačnej strane stupnice sa s najnižším podielom obnoviteľných zdrojov energie nachádzajú Holandsko (7,4 %), Malta (8,0 %), Luxembursko (9,1 %) a Belgicko (9,4 %). Z porovnania s najnovšími údajmi dostupnými za rok 2018 vyplýva, že ciele si vyžadujú, aby Francúzsko zvýšilo podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe aspoň o 6,4 a Holandsko o 6,6 percentuálneho bodu. Naproti tomu dvanásť členských štátov EÚ už svoj cieľ do roka 2020 prekročilo, pričom zvlášť veľké prekročenie – v rozsahu od 5,0 do 8,0 percentuálneho bodu – zaznamenali Chorvátsko, Švédsko, Dánsko a Estónsko.

V tabuľke 1 sú uvedené údaje o všetkých oznamujúcich štátoch, ako aj hodnoty orientačnej trajektórie.

Tabuľka 1: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2004 – 2018
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Zvyšná časť štatistických zistení v tomto článku je venovaná vývoju podielu energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2004 do roku 2018 v troch odvetviach spotreby: hrubá konečná spotreba elektrickej energie, vykurovanie a chladenie a doprava.

Najvýznamnejším zdrojom elektriny je veterná energia

Podľa pravidiel započítavania stanovených v smernici 2009/28/ES sa elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie musí normalizovať s cieľom zohľadniť ročné výkyvy počasia (vodná energia sa normalizuje posledných 15 rokov a veterná energia posledných 5 rokov). V tomto článku sa uvádzajú výsledky uplatňovania pravidiel započítavania.

Rast elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2008 – 2018 do veľkej miery odráža rozšírenie troch obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ, predovšetkým veternej energie, ale aj slnečnej energie a tuhých biopalív (vrátane obnoviteľného odpadu). V roku 2018 bola veterná energia najväčším zdrojom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Množstvo elektriny vyrobenej z vodných zdrojov bolo relatívne podobné množstvu zaznamenanému pred desiatimi rokmi. Naproti tomu množstvo elektriny vyrobenej v EÚ v roku 2018 zo slnečnej energie bolo 15,5-krát vyššie a z veterných turbín 2,9-krát vyššie než v roku 2008. Výroba elektriny zo slnečnej energie prudko vzrástla: z úrovne len 7,4 TWh v roku 2008 sa zvýšila na 115,0 TWh v roku 2018.

Existujú podstatné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. V Rakúsku (73,1 %), vo Švédsku (66,2 %) a v Dánsku (62,4 %) boli z obnoviteľných zdrojov energie (prevažne z vodnej a slnečnej energie) vyrobené aspoň tri pätiny všetkej spotrebovanej elektriny a v Lotyšsku (53,5 %) a Portugalsku (52,2 %) pochádzala z obnoviteľných zdrojov energie viac ako polovica spotrebovanej elektriny. Na druhej strane na Cypre (9,4 %), v Luxembursku (9,1 %), Maďarsku (8,3 %) a na Malte (7,1 %) bol podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov menší ako 10 % (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, 2004 – 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Viac ako jedna pätina energie použitej na vykurovanie a chladenie pochádzala z obnoviteľných zdrojov

V roku 2018 tvorila energia z obnoviteľných zdrojov 21,1 % celkového objemu energie použitej na vykurovanie a chladenie v EÚ. To znamená podstatné zvýšenie v porovnaní s úrovňou 11,7 % v roku 2004. Na tomto raste sa podieľalo zvýšenie v priemyselnom sektore, službách a domácnostiach (sektor stavebníctva). Započítava sa aj aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna energia zachytená tepelnými čerpadlami, a to v rozsahu oznámenom jednotlivými krajinami. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení je uvedený v tabuľke 3.

Tabuľka 3: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovaní a chladení, 2004 – 2018
(%)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

V roku 2018 bol podiel energie z obnoviteľných zdrojov použitej v rámci dopravy 8,3 %

Európska únia si stanovila spoločný cieľ do roku 2020 – získavať 10 % energie používanej v doprave z obnoviteľných zdrojov (vrátane kvapalných biopalív, vodíka, biometánu, „zelenej“ elektriny atď.).

Priemerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sa zvýšil z 1,5 % v roku 2004 na 8,3 % v roku 2018. Pomerný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe paliva v doprave sa v členských štátoch EÚ pohyboval od najvyšších hodnôt 29,7 % vo Švédsku, 14,9 % Fínsku a 9,8 % v Rakúsku po hodnoty nižšie ako 4,0 % v Chorvátsku (3,9 %), Grécku (3,8 %), Estónsku (3,3 %) a na Cypre (2,7 %), pozri obrázok 2.

Obrázok 2: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, 2018
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

V niektorých členských štátoch EÚ došlo k prudkému zvýšeniu používania energie z obnoviteľných zdrojov ako dopravného paliva. Týkalo sa to najmä Írska, Luxemburska, Malty, Holandska, Fínska a Švédska.

Podrobnejšie informácie o podiele energie z obnoviteľných zdrojov v doprave sú uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 4: Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, 2004 – 2018
(% hrubej konečnej energetickej spotreby)
Zdroj: Eurostat (nrg_ind_ren)

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Renewable energy: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Štatistiky uvedené v tomto článku sú založené na údajoch spracovaných v súlade s pravidlami započítavania stanovenými v smernici 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a vypočítané na základe energetických štatistík, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike, naposledy zmenené v novembri 2017 nariadením (EÚ) 2017/2010. Smernica 2009/28/ES sa bude uplatňovať do referenčného roku 2020. Od toho roku sa výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov riadi pravidlami započítavania stanovenými v smernici 2018/2001/EÚ o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Údaje sú k dispozícii za všetky členské štáty EÚ, ako aj za Spojené kráľovstvo, Nórsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Srbsko, Albánsko, Turecko a Kosovo*. Tieto údaje sú vo všeobecnosti úplné, aktuálne a spoľahlivo porovnateľné medzi jednotlivými krajinami.

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa za hlavný ukazovateľ merania pokroku považuje podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Tento ukazovateľ možno považovať za odhad na účely monitorovania smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, aj keď štatistický systém niektorých krajín v oblasti špecifických technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nie je natoľko rozvinutý, aby spĺňal požiadavky uvedenej smernice, napríklad mnohé krajiny neoznamujú energiu z tepla v okolitom prostredí použitú pre tepelné čerpadlá.

Vo všetkých výpočtoch sú zohľadnené špecifické ustanovenia smernice 2009/28/ES zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Dôležitý aspekt, ktorý je potrebné zohľadniť pri výklade údajov, sú štatistické revízie. Najnovšie údaje za rok 2005 vykazujú oproti údajom dostupným v čase prípravy a prijatia smernice v období rokov 2007 – 2008 malú odchýlku. Zmeny sú spôsobené revíziami súborov údajov, ktoré poskytli oznamujúce krajiny v ročných dotazníkoch o energetike. Z údajov o Chorvátsku, aktualizovaných revíziou údajov o spotrebe biomasy v domácnostiach, vyplýva, že spotreba energie z obnoviteľných zdrojov je v Chorvátsku od roku 2004 vyššia ako jeho cieľ do roku 2020 (rok 2004 je prvým rokom, za ktorý sú k dispozícii hodnoty). Chorvátsko však nie je jediný prípad. V dôsledku prijatia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov krajiny dôslednejšie monitorujú toky komodít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich hospodárstvach. Veľmi významným príkladom je spotreba biomasy, v súvislosti s ktorou krajiny začínajú realizovať nové podrobnejšie zisťovania, ktoré im umožnia zachytiť viac údajov o konečnej spotrebe energie z biomasy. Niekoľko krajín v tejto súvislosti reviduje svoje údaje smerom nahor, a teda ich podiel energie z obnoviteľných zdrojov je vyšší (napr. Chorvátsko, Francúzsko, Litva a Maďarsko).

Hrubá konečná energetická spotreba sa v smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.

Od príspevku biomasy k výrobe tepla a elektriny bola odrátaná výroba energie z neobnoviteľného komunálneho odpadu. Do hrubej konečnej energetickej spotreby bola v súlade s klasifikáciou sektorov v nariadení o energetickej štatistike zahrnutá spotreba na prepravu potrubím. V záujme zvýšenia presnosti a konzistentnosti s národnými štatistikami pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov boli namiesto štandardných energetických hodnôt použité národné energetické hodnoty (ak boli k dispozícii) na prevod množstva všetkých energetických produktov na energetické jednotky.

Údaje za obdobie rokov 2004 – 2010: Ešte neexistovala smernica 2009/28/ES alebo bola prijatá iba nedávno. Vo väčšine európskych krajín nebola zahrnutá do vnútroštátnych právnych predpisov. Hodnoty za uvedené obdobie sa nepoužívajú na posúdenie právneho súladu s orientačnou trajektóriou vymedzenou v časti B prílohy I k smernici. V smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov sa stanovuje, že do cieľov sa započítajú len biopalivá a biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti. Bolo prijaté rozhodnutie, že za roky 2004 – 2010 budú všetky biopalivá a biokvapaliny započítané do čitateľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Údaje od roku 2011: Súlad s článkom 17 (Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny) treba posudzovať so zreteľom na článok 18 (Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny). Pokiaľ ide o referenčný rok 2011, krajiny oznamujú ako vyhovujúce predpisom len tie biopalivá a biokvapaliny, pri ktorých je možné preukázať úplný súlad s článkom 17 i s článkom 18. Do príslušných podielov obnoviteľných zdrojov energie sa započítajú len oznámené vyhovujúce biopalivá a biokvapaliny. V období rokov 2011 – 2015 nebola v niektorých krajinách spotreba biopalív a biokvapalín certifikovaná ako vyhovujúca (udržateľná), a to z dôvodu neskorého vykonania smernice 2009/28/ES. Zatiaľ čo podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa ako celok od roku 2004 zvyšuje, v rokoch 2010 – 2011 sa jej podiel v doprave znížil. To možno čiastočne pripísať skutočnosti, že niektoré členské štáty EÚ neoznámili žiadne vyhovujúce biopalivá (tieto krajiny oznámili určité použitie biopalív v roku 2011, ale žiadne z nich neboli vyhovujúce alebo ich bolo len veľmi málo). Keďže niektoré krajiny zatiaľ úplne nevykonali všetky ustanovenia smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, niektoré biopalivá a biokvapaliny sa za roky 2011 – 2015 nezapočítavajú ako vyhovujúce (udržateľné).

Podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa vymedzuje ako pomer medzi elektrickou energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov a hrubou vnútroštátnou spotrebou elektrickej energie. Ako je stanovené v smernici 2009/28/ES o energii z obnoviteľných zdrojov, hrubá konečná spotreba 'elektriny z obnoviteľných zdrojov‘ predstavuje elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. Patrí sem elektrina z hydroelektrární (okrem elektriny z vodných zdrojov vyrobenej v prečerpávacích vodných elektrárňach s použitím vody, ktorá bola predtým prečerpaná na vyššie položené miesto), ako aj elektrina vyrobená z tuhých biopalív/odpadu a vo veterných, slnečných a geotermálnych zariadeniach. V smernici sa ďalej vyžaduje normalizácia výroby elektriny z vodnej a veternej energie. Vzhľadom na požiadavku zohľadnenia 15-ročného priemeru výroby elektriny z vodnej energie (normalizácia výroby) a dostupnosť energetických štatistík (za EÚ od roku 1990) nie sú v prípade tohto ukazovateľa k dispozícii dlhodobé časové rady.

Na účely výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov vymedzuje ako konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve na účely vykurovania a chladenia plus energia na diaľkové vykurovanie vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Celková konečná spotreba energie na vykurovanie a chladenie je konečná spotreba všetkých energetických komodít okrem elektriny na účely iné ako doprava plus spotreba tepla na vlastné použitie v elektrárňach a teplárňach a tepelné straty v sieťach. Podrobnejšie informácie sú uvedené v príručke k nástroju SHARE (v angličtine).

Podiel energií z obnoviteľných zdrojov na palive spotrebovanom v doprave sa počíta na základe energetickej štatistiky, podľa metodiky opísanej v smernici 2009/28/ES. Do výpočtu tohto ukazovateľa sa od roku 2010 zahŕňa príspevok všetkých kvapalných biopalív. Od roku 2011 sú údaje za kvapalné biopalivá v doprave obmedzené len na kvapalné biopalivá, ktoré sú v súlade so smernicou 2009/28/ES (inými slovami tie, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti).

Kontext

Európska komisia stanovila niekoľko energetických stratégií pre bezpečnejšie, udržateľné a nízkouhlíkové hospodárstvo. Používanie obnoviteľných zdrojov energie nielen prispieva k boju proti zmene klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, ale vedie aj k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, väčšej rozmanitosti dodávok energie, menšiemu znečisteniu ovzdušia, ako aj možnosti vytvárať pracovné miesta v sektoroch ochrany životného prostredia a energie z obnoviteľných zdrojov.

Klimaticko-energetický balík do roku 2020 (v angličtine) prijatý v decembri 2008 znamenal ďalší podnet na zvýšenie používania energie z obnoviteľných zdrojov na úroveň 20 % celkovej spotreby energie do roku 2020 a zároveň vyzval na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov, v obidvoch prípadoch o 20 %. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie je stanovený celkový cieľ pre EÚ: do roku 2020 dosiahnuť 20 % podiel spotreby energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a obnoviteľné zdroje by do roku 2020 okrem toho mali tvoriť 10 % celkového objemu palív používaných v sektore dopravy. V smernici sa mení právny rámec podpory energie z obnoviteľných zdrojov, požaduje sa vypracovanie národných akčných plánov (v angličtine), ktoré načrtnú ďalší smer rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých členských štátoch EÚ, vytvárajú sa mechanizmy spolupráce a stanovujú kritériá udržateľnosti pre kvapalné biopalivá (v nadväznosti na znepokojenie pre ich údajný negatívny vplyv na ceny plodín, dodávky potravín, ochranu lesov, biodiverzitu a vodné a pôdne zdroje). Správa o súčasnom stave udržateľnosti pevnej a plynnej biomasy na výrobu elektriny, tepla a chladu v EÚ [SWD(2014) 259] (v angličtine) bola prijatá v júli 2014.

Európska komisia 6. júna 2012 predložila oznámenie s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou [COM(2012) 271 final], v ktorom načrtla možnosti politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020. V oznámení sa takisto uvádza výzva na koordinovanejší európsky prístup pri zriaďovaní a reforme systémov podpory a rozsiahlejšie využívanie obchodovania s energiami z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi EÚ. V januári 2014 Európska komisia predložila súbor energetických a klimatických cieľov do roku 2030, ktoré majú podnietiť súkromné investície do infraštruktúry a nízkouhlíkových technológií. Jedným z navrhnutých kľúčových cieľov je, aby do roku 2030 podiel energie z obnoviteľných zdrojov dosiahol úroveň aspoň 27 %. Tieto ciele sa chápu ako krok k dosiahnutiu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2050 predložených v dokumente Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 [KOM(2011) 112 v konečnom znení].

Vo februári 2015 Európska komisia stanovila plány pre rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy v oznámení [COM(2015) 80 final]. V oznámení sa navrhuje päť rozmerov stratégie, pričom jedným z nich je dekarbonizácia hospodárstva.

Európska únia 11. decembra 2018 prijala smernicu 2018/2001/EÚ o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Nový regulačný rámec zahŕňa záväzný cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre EÚ do roka 2030 vo výške 32 %, s doložkou o revidovaní smerom nahor do roka 2023. Významne prispeje k politickej priorite Komisie, ktorú sformuloval predseda Komisie pán Juncker v roku 2014 – aby sa Európska únia stala svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. To jej umožní udržať si vedúce postavenie v boji proti zmene klímy, pri prechode k čistej energii a dosahovaní cieľov stanovených v Parížskej dohode.

Stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete je najväčšou výzvou a príležitosťou našich čias. Európska komisia na tento účel 11. decembra 2019 predstavila európsku zelenú dohodu [COM(2019) 640 final], najambicióznejší súbor opatrení, ktorý by mal európskym občanom a podnikom umožniť využívať výhody udržateľnej ekologickej transformácie. Opatrenia, ktoré dopĺňa počiatočný plán kľúčových politík, siahajú od ambiciózneho zníženia emisií cez investície do prelomového výskumu a inovácií až po zachovanie európskeho prírodného prostredia. Európska zelená dohoda predovšetkým vytvára cestu pre primeranú a spoločensky spravodlivú transformáciu. Je navrhnutá tak, aby pri tejto veľkej transformácii, ktorá nás čaká, nebol vynechaný žiaden jednotlivec ani región.

Zelená dohoda je neoddeliteľnou súčasťou stratégie Komisie na vykonávanie Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a cieľov udržateľného rozvoja, ako aj ďalších priorít oznámených v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej. Komisia v rámci zelenej dohody preorientuje proces makroekonomickej koordinácie európskeho semestra tak, aby zohľadňoval ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, aby ústredným prvkom hospodárskej politiky bola udržateľnosť a blaho občanov a aby sa ciele udržateľného rozvoja stali kľúčovým aspektom tvorby politiky a činnosti EÚ.

Direct access to

Poznámky

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 (1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.