Statistics Explained

Archive:HDP na regionálnej úrovni

Údaje extrahované v mesiaci marca 2016. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza. Plánovaná aktualizácia článku: novembra 2017.

Mapy sa dajú prezerať interaktívne pomocou štatistického atlasu Eurostatu Eurostat’s Statistical Atlas (pozri používateľskú príručku (v angličtine)).

Mapa 1: Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) v pomere k priemeru krajín EÚ-28, podľa regiónov NUTS 2, 2014 (1)
(% priemeru krajín EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)
Obrázok 1: Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) v pomere k priemeru krajín EÚ-28, podľa regiónov NUTS 2, 2014
(% priemeru krajín EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)
Mapa 2: Zmena hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS) v pomere k priemeru krajín EÚ-28, podľa regiónov NUTS 2, 2008 – 2014 (1)
(rozdiel medzi rokmi 2008 a 2014 v percentuálnych bodoch)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2gdp) a (nama_10_pc)
Mapa 3: Hrubá pridaná hodnota na zamestnanú osobu v pomere k priemeru krajín EÚ-28, podľa regiónov na úrovni NUTS 2, 2014 (1)
(% priemeru krajín EÚ-28, EÚ-28 = 100)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_3gva), (nama_10r_3empers), (nama_10_a10) a (nama_10_a10_e)
Mapa 4: Prvotné dôchodky súkromných domácností v porovnaní s veľkosťou populácie, podľa regiónov NUTS 2, 2013
(štandard kúpnej sily pre výdavky na konečnú spotrebu (PPCS) na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2hhinc)
Obrázok 2: Disponibilný dôchodok súkromných domácností v porovnaní s veľkosťou populácie, podľa regiónov NUTS 2, 2013 (1)
(štandard kúpnej sily pre výdavky na konečnú spotrebu (PPCS) na obyvateľa)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2hhinc)
Mapa 5: Zmeny v disponibilnom dôchodku súkromných domácností v porovnaní s veľkosťou populácie, podľa regiónov NUTS 2, 2008 – 2013 (1)
(celkový rozdiel v štandarde kúpnej sily pre výdavky na konečnú spotrebu (PPCS) na obyvateľa v rokoch 2008 až 2013)
Zdroj: Eurostat (nama_10r_2hhinc)

Tento článok je súčasťou súboru štatistických článkov vychádzajúceho z regionálnej ročenky Eurostatu. Pri analýze hospodárskeho vývoja v Európskej únii (EÚ) používa rad regionálnych ekonomických účtov: prvý oddiel je zameraný na hrubý domáci produkt (HDP), hlavný agregát na meranie hospodárskeho rozvoja/rastu; druhý obsahuje stručnú analýzu produktivity práce (tu definovaná ako hrubá pridaná hodnota na zamestnanú osobu); a na konci článku sa uvádza regionálna analýza dôchodkov súkromných domácností a disponibilného dôchodku.

Regionálne účty slúžia ako základ na rozdeľovanie výdavkov v rámci politiky súdržnosti EÚ. Týka sa to všetkých regiónov EÚ: väčšina prostriedkov zo štrukturálnych fondov však smeruje do regiónov na úrovni NUTS 2, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru krajín EÚ-28. Základom na prideľovanie prostriedkov z Kohézneho fondu je v súčasnosti rozhodnutie, ktoré odkazuje na priemerný HDP na obyvateľa za trojročné obdobie od roku 2007 do roku 2009; v priebehu roka 2016 sa uskutočňuje preskúmanie prideľovania prostriedkov na politiku súdržnosti v polovici trvania, ktoré bude mať pravdepodobne za následok určité zmeny systému – podrobnejšie informácie sú uvedené v článku o regionálnych politikách a stratégii Európa 2020.

Hlavné štatistické výsledky

V roku 2014 predstavovala v krajinách EÚ-28 hodnota HDP v trhových cenách 14,0 bilióna EUR, čo zodpovedalo priemernej úrovni približne 27,5 tisíca štandardu kúpnej sily (PPS) na obyvateľa.

Regionálny HDP na obyvateľa

Na mape 1 vidieť HDP na obyvateľa v roku 2014 v regiónoch NUTS 2, pričom hodnota za každý región je najskôr vypočítaná v štandarde kúpnej sily (PPS) a potom vyjadrená ako percentuálny podiel priemeru EÚ-28 (stanoveného na 100 %). Sú na nej zobrazené relatívne „bohaté“ regióny (označené modrou farbou), ktorých HDP na obyvateľa bol vyšší ako priemer krajín EÚ-28, a relatívne „chudobné“ regióny (označené fialovou farbou); používanie PPS umožňuje porovnávať kúpnu silu v jednotlivých regiónoch členských štátov EÚ, ktoré používajú rôzne meny a v ktorých sú rozdielne cenové úrovne. Na mape vidieť zreteľný rozdiel medzi východnou a západnou časťou. Je však menej výrazný ako pred desiatimi rokmi, keď vstupom 10 členských štátov došlo k najväčšiemu rozšíreniu EÚ. Spôsobili to dva hlavné faktory:

  • postupný proces hospodárskej konvergencie vyplývajúcej z relatívne rýchleho rastu v menej rozvinutých regiónoch;
  • finančná a hospodárska kríza, ktorá mala značný vplyv na ekonomickú výkonnosť väčšiny členských štátov EÚ.

Mnohé regióny vo východnej časti EÚ, predovšetkým regióny hlavných miest, však zaznamenali rast HDP na obyvateľa (očisteného o rozdiely v cenových hladinách) v absolútnom vyjadrení aj v pomere k priemeru krajín EÚ-28. Na druhej strane, finančná a hospodárska kríza spôsobila pokles HDP na obyvateľa v roku 2014 pod priemer krajín EÚ-28 v niekoľkých regiónoch NUTS 2, v ktorých bol predtým (v roku 2008) nad týmto priemerom: týka sa to štyroch britských, troch holandských, po dvoch gréckych, talianskych a fínskych regiónov a po jednom regióne v Španielsku, na Cypre (jeden región na tejto úrovni podrobnosti), v Slovinsku a vo Švédsku. Naopak, tri regióny v Nemecku a po jednom regióne vo Francúzsku a v Poľsku sa z úrovne pod priemerom krajín EÚ-28 v roku 2008 presunuli do roku 2014 na úroveň nad týmto priemerom.

Ekonomická činnosť – definícia HDP

HDP je základným ukazovateľom národných účtov, ktorým sa podáva súhrnný obraz o hospodárskom stave krajiny alebo regiónu. Môže sa vypočítať rôznymi metódami: produkčnou metódou, výdavkovou metódou a dôchodkovou metódou.

HDP sa používa na analýzu ekonomickej výkonnosti a cyklov (napríklad recesií, oživení a rozmachov). V záujme lepšej porovnateľnosti sa údaje v rôznych menách môžu prepočítať na spoločnú menu, napr. na eurá alebo doláre. Výmenné kurzy však nezohľadňujú všetky rozdiely v cenových úrovniach jednotlivých krajín alebo regiónov. Aby sa to vyrovnalo, HDP sa môže prepočítať pomocou prepočítacích koeficientov nazývaných parity kúpnej sily (PKS). Pomocou PKS (a nie trhových výmenných kurzov) sa tieto ukazovatele prepočítajú na umelo vytvorenú spoločnú menu nazývanú štandard kúpnej sily (PPS); používanie PPS umožňuje porovnávať kúpnu silu v jednotlivých regiónoch členských štátov EÚ, ktoré používajú rôzne meny a v ktorých sú rozdielne cenové úrovne.

V širšom zmysle má používanie radov v PPS namiesto radov na báze eura spravidla vyrovnávací účinok, keďže regióny s veľmi vysokým HDP na obyvateľa (v EUR) majú obvykle aj relatívne vysoké cenové úrovne (napríklad životné náklady v centre Paríža alebo Londýna sú vo všeobecnosti vyššie ako životné náklady vo vidieckych oblastiach Bulharska alebo Rumunska).

Najvyššia úroveň HDP na obyvateľa v EÚ bola zaznamenaná v regióne Inner London – West

V roku 2014 bol HDP na obyvateľa vyšší ako dvojnásobok priemeru krajín EÚ-28 v piatich regiónoch, konkrétne: Inner London – West, Luxembourg (jeden región na tejto úrovni analýzy), Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest, Hamburg a Inner London – East. Pre všetkých týchto päť regiónov s najvyšším HDP na obyvateľa v roku 2014 bol typický vysoký prílev dochádzajúcich pracovníkov: napríklad do centra Londýna cestuje každý deň za prácou z veľkej diaľky veľké množstvo ľudí, zatiaľ čo Région de Bruxelles-Capitale/Brussels Hoofdstedelijk Gewest je relatívne malý (jeho rozloha je niečo nad 160 km²), ale aj tak priťahuje veľké množstvo dochádzajúcich pracovníkov z okolitých regiónov. Hoci sa najvyššie absolútne počty zvyčajne zaznamenávajú pri vnútroštátnom toku pracovníkov dochádzajúcich do regiónov, v ktorých sa nachádzajú niektoré z najväčších európskych miest, zaujímavé je aj to, že v niektorých regiónoch bol zaznamenaný vysoký podiel pracovníkov dochádzajúcich zo zahraničia. Napríklad veľmi veľa osôb, ktoré pracujú v Luxembursku, prekračuje pri svojej ceste za prácou štátnu hranicu zo susedného Belgicka, Nemecka a Francúzska.

Ďalšie informácie: V článku o spôsoboch dochádzania do práce.

Meranie bohatstva a dôchodku podľa miesta bydliska alebo miesta výkonu práce?

Priemerný HDP na obyvateľa neposkytuje žiadne vyjadrenie, pokiaľ ide o rozdelenie bohatstva medzi rôzne skupiny obyvateľstva v jednom regióne, ani nemeria dôchodok, ktorý majú k dispozícii súkromné domácnosti v regióne, keďže tok dochádzky do zamestnania môže mať za následok, že zamestnanci prispievajú k HDP jedného regiónu (v ktorom pracujú) a k dôchodkom domácností v inom regióne (v ktorom bývajú).

Tento nedostatok sa prejavuje najmä v prípade veľkého toku dochádzky do zamestnania do určitého regiónu alebo z neho. Oblasti, pre ktoré je charakteristický vysoký počet dochádzajúcich pracovníkov, majú často (v porovnaní s okolitými regiónmi) veľmi vysoký regionálny HDP na obyvateľa. Tento trend je možné pozorovať v mnohých metropolitných regiónoch EÚ, ale najmä v hlavných mestách. Vysoké úrovne HDP na obyvateľa, ktoré sú zaznamenané v prípade niektorých regiónov s čistým prílevom dochádzajúcich pracovníkov, nemusia vždy z dôvodu tejto anomálie znamenať, že obyvatelia bývajúci v tom istom regióne majú rovnako vysokú úroveň príjmov.

V roku 2014 hlásilo približne 15 % z 276 regiónov NUTS 2, za ktoré sú k dispozícii údaje (pozri mapu 1), že ich HDP na obyvateľa bol aspoň o 25 % vyšší ako priemer krajín EÚ-28; sú zobrazené najtmavším odtieňom modrej farby. V prípade mnohých z nich išlo o regióny hlavného mesta alebo skupinu regiónov, ktorá s nimi susedila, pričom prevažná väčšina ostatných bola zoskupená v strede mapy – na území západného a južného Nemecka, západného Rakúska a severného Talianska, ako aj Švajčiarska. Zostávajúcimi regiónmi boli fínsky ostrovný región Åland a dva regióny spojené s produkciou ropy a plynu v Severnom mori, a to konkrétne Groningen v Holandsku a North Eastern Scotland v Spojenom kráľovstve. Hoci malo Nemecko najväčší počet regiónov s HDP na obyvateľa vyšším minimálne o 25 % než priemer krajín EÚ-28, región hlavného mesta – Berlín – sa medzi nimi nenachádzal.

Takmer všetkých 21 regiónov EÚ, v ktorých HDP na obyvateľa predstavoval menej ako polovicu priemeru krajín EÚ-28, sa nachádzalo vo východnej Európe

Regióny, ktoré čerpali najviac prostriedkov z Kohézneho fondu, mali priemerný HDP na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru krajín EÚ-28; tieto regióny sú zobrazené na mape 1 tmavofialovou farbou. V roku 2014 do tejto kategórie patrilo 78 regiónov NUTS 2. Upozorňujeme, že základ na financovanie programového obdobia rokov 2014 až 2020 sa stanovil podľa priemerného HDP na obyvateľa za trojročné obdobie rokov 2007 až 2009.

Viac než štvrtina (21 regiónov) zo 78 regiónov s relatívne nízkym HDP na obyvateľa predstavovala úroveň ekonomickej produkcie na obyvateľa menej ako polovicu priemeru krajín EÚ-28. Spomedzi týchto 21 regiónov sa 19 nachádzalo v štyroch členských štátoch EÚ vo východnej Európe, a to v Bulharsku, Poľsku a Rumunsku po päť regiónov a v Maďarsku štyri regióny. Dva zostávajúce regióny tvorili francúzsky zámorský región Mayotte a grécky región Anatoliki Makedonia, Thraki. Dva bulharské regióny Severozapaden a Južen Centralen a francúzsky ostrovný región Mayotte hlásili najnižší priemerný HDP na obyvateľa v EÚ, keďže úroveň produkcie na obyvateľa v každom z týchto regiónov dosiahla menej ako jednu tretinu priemeru krajín EÚ-28.

V regióne Inner London – West bol HDP na obyvateľa 18-krát vyšší ako v regióne Severozapaden

V roku 2014 bol priemerný HDP na obyvateľa v regióne Inner London – West (539 % priemeru krajín EÚ-28) takmer 18-krát vyšší – po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách – ako v regióne Severozapaden (Bulharsko), v ktorom bol zaznamenaný najnižší priemerný HDP na obyvateľa (30 % priemeru krajín EÚ-28).

HDP na obyvateľa bol vyšší ako priemer krajín EÚ-28 v každom regióne Nórska

Vo všetkých viacregionálnych členských štátoch EÚ existoval v roku 2014 aspoň jeden región NUTS 2 s priemerným HDP na obyvateľa nižším ako priemer krajín EÚ-28, hoci pre regióny úrovne 2 v Nórsku to neplatilo, keďže všetkých sedem zaznamenalo hodnoty vyššie ako priemer krajín EÚ-28. HDP na obyvateľa bol vyšší ako priemer krajín EÚ-28 iba v jednom spomedzi členských štátov EÚ, ktoré na tejto úrovni analýzy tvoria jeden región, a to v Luxembursku; platilo to aj pre Island a Švajčiarsko (za ktoré sú k dispozícii iba celoštátne údaje).

Regióny hlavných miest Českej republiky, Írska, Maďarska, Poľska, Portugalska, Rumunska a Slovenska boli jediné región, v ktorých bol HDP na obyvateľa vyšší ako priemer krajín EÚ-28. Spomedzi viacregionálnych členských štátov EÚ boli jedinými, v ktorých bol HDP na obyvateľa nižší ako priemer krajín EÚ-28 vo všetkých regiónoch NUTS 2, Bulharsko, Grécko, Chorvátsko a Slovinsko. HDP na obyvateľa bol nižší ako priemer krajín EÚ-28 v piatich ďalších členských štátoch EÚ, ktoré na tejto úrovni analýzy pozostávajú z jedného regiónu: v pobaltských členských štátoch, na Cypre a Malte; rovnako to bolo aj v prípade bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Albánska a Srbska (za obe sú k dispozícii iba celoštátne údaje).

Regióny hlavných miest patrili vo väčšine členských štátov k regiónom s najväčším priemerným HDP na obyvateľa

Na obrázku 1 je zobrazená alternatívna analýza regionálnej distribúcie HDP na obyvateľa v roku 2014. Vyplýva z neho, že vo väčšine viacregionálnych členských štátov EÚ patrili regióny hlavných miest k regiónom s najvyšším priemerným HDP na obyvateľa; jediné výnimky tvorili Nemecko, Taliansko a Holandsko. V Nemecku bol najvyšší priemerný HDP na obyvateľa zaznamenaný v regióne Hamburg, zatiaľ čo Berlín bol jediným regiónom hlavného mesta, ktorý zaznamenal úroveň HDP na obyvateľa nižšiu ako celoštátny priemer. V Taliansku mal región hlavného mesta Lazio šiestu najvyššiu úroveň HDP na obyvateľa spomedzi talianskych regiónov; vyššie úrovne boli zaznamenané vo väčšine severnejších regiónov, pričom najvyššia bola v regióne Provincia Autonoma di Bolzano/Bozen. V Holandsku bol Groningen jediným regiónom, ktorý zaznamenal priemerný HDP na obyvateľa vyšší ako v regióne hlavného mesta Noord-Holland.

Regióny hlavných miest Bulharska, Českej republiky, Dánska, Írska, Francúzska, Chorvátska, Portugalska, Slovinska, Slovenska a Švédska boli jediné regióny zo všetkých týchto členských štátov EÚ, v ktorých bol HDP na obyvateľa v roku 2014 vyšší ako priemer za všetky štáty.

Z analýzy členských štátov EÚ, ktoré majú viac ako dva regióny, vyplýva, že pri tvorbe bohatstva boli najväčšie rozdiely medzi regiónmi tej istej krajiny zaznamenané v Spojenom kráľovstve, kde HDP na obyvateľa v regióne Inner London – West bol takmer osemkrát vyšší ako v regióne West Wales and The Valleys. Výrazné rozdiely v úrovniach HDP na obyvateľa sa zaznamenali aj medzi regiónmi Francúzska, Rumunska a Slovenska. Tvorba bohatstva bola naopak pomerne rovnomerne rozdelená v Chorvátsku, Slovinsku, severských členských štátoch, v Portugalsku, Írsku, Holandsku, Rakúsku, Španielsku a Grécku. V žiadnom z týchto členských štátov EÚ nebol priemerný HDP na obyvateľa v regióne s najvyššou hodnotou v porovnaní s regiónom s najnižšou hodnotou nikdy vyšší ako dvojnásobok; rovnako to bolo aj v Nórsku.

Analýza hospodárskeho rozvoja regiónu v priebehu času

Počas finančnej a hospodárskej krízy predstavovala najvyššia úroveň HDP na obyvateľa v krajinách EÚ-28 v roku 2008 26,0 tisíca PPS. V roku 2009 došlo k rýchlemu poklesu činnosti a priemerná úroveň HDP na obyvateľa sa vrátila (mierne) nad predkrízové maximum až v roku 2011. Tempo rastu HDP na obyvateľa sa v rokoch 2012 a 2013 spomalilo, keď sa v priemere vytvorilo HDP na obyvateľa vo výške 26,7 tisíca PPS, a potom znovu v roku 2014 zrýchlilo na úroveň 27,5 tisíca PPS na obyvateľa.

HDP na obyvateľa rástlo rýchlym tempom v niekoľkých poľských, nemeckých a rakúskych regiónoch, v Litve a Luxembursku

Dôsledky finančnej a hospodárskej krízy sú zobrazené na mape 2 spolu s podrobnými informáciami o regionálnej výkonnosti regiónov NUTS 2 od roku 2008 do roku 2014. Regióny rozvíjajúce sa rýchlym tempom – označené najtmavším odtieňom modrej – sa nachádzali najmä v Poľsku (7 zo 16 regiónov), Rakúsku (tri z deviatich regiónov), Nemecku (12 z 38 regiónov), Litve a Luxembursku (oba na tejto úrovni podrobnosti jeden región), zatiaľ čo HDP na obyvateľa sa ako percentuálny podiel priemeru krajín EÚ-28 zvýšil o viac ako 10,0 percentuálneho bodu aj v regiónoch Nyugat-Dunántúl (Maďarsko), Sud-Est (Rumunsko), Bratislavský kraj (Slovensko) a Inner London – East.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Mazowieckie, Poľsko

Warsaw-center-free-license-CC0.jpg

Najrýchlejšie sa rozvíjajúcim regiónom podľa merania zmien v HDP na obyvateľa počas obdobia rokov 2008 až 2014 bol región Mazowieckie (región poľského hlavného mesta). Tento región zaznamenal v období rokov 2008 až 2013 aj najvyšší nárast spomedzi regiónov NUTS 2 v disponibilnom dôchodku na obyvateľa.

©: skitterphoto.com

Najrýchlejší hospodársky rast v porovnaní s priemerom krajín EÚ-28 v období rokov 2008 až 2014 v regiónoch EÚ na úrovni NUTS 2 bol zaznamenaný v poľskom regióne Mazowieckie, ktorý zahŕňa hlavné mesto Varšava. HDP na obyvateľa v regióne Mazowieckie predstavoval v roku 2008 17,1 % pod priemerom krajín EÚ-28, ale do roku 2014 narástol tak, že bol o 8,4 % vyšší ako priemer krajín EÚ-28.

Na druhom konci škály zaznamenalo v rokoch 2008 až 2014 pokles HDP na obyvateľa v porovnaním s priemerom krajín EÚ-28 o minimálne 10,0 percentuálneho bodu spolu 38 regiónov (zobrazené na mape 2 najtmavším odtieňom fialovej). Finančná a hospodárska kríza ovplyvnila celú grécku a španielsku ekonomiku, keďže 12 z týchto regiónov bolo gréckych a 14 španielskych; do tejto skupiny regiónov patril aj Cyprus (jeden región na tejto úrovni analýzy), ako aj sedem najmä severotalianskych regiónov, dva holandské regióny a po jednom regióne z Fínska (región hlavného mesta) a Spojeného kráľovstva (Bedfordshire a Hertfordshire). Najrýchlejší hospodársky pokles v porovnaní s priemerom krajín EÚ-28 v období rokov 2008 až 2014 v regiónoch EÚ na úrovni NUTS 2 bol zaznamenaný v troch gréckych regiónoch (Attiki, Notio Aigaio a Ionia Nisia), v ktorých HDP na obyvateľa kleslo o viac než 26,0 percentuálneho bodu v porovnaní s priemerom krajín EÚ-28. V regióne hlavného mesta Attiki bol napríklad zaznamenaný pokles z 25,4 % nad priemerom krajín EÚ-28 na 1,2 % pod týmto priemerom.

Zdá sa, že pri určovaní regionálnej ekonomickej výkonnosti zohráva významnú úlohu národné ekonomické bohatstvo a všeobecný rast v niektorých východoeurópskych členských štátoch

Možno poznamenať, že napriek veľkým odchýlkam v priemerných úrovniach HDP na obyvateľa medzi regiónmi niektorých členských štátov EÚ sa v období rokov 2008 až 2014 zmeny v ekonomickej činnosti vyskytujú relatívne rovnomerne. Spomedzi viacregionálnych členských štátov EÚ rástol HDP na obyvateľa rýchlejšie, než je priemer krajín EÚ-28, v každom regióne Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska, ako aj v každom regióne okrem regiónu hlavného mesta v Belgicku, Českej republike a Rakúsku a v každom regióne okrem jedného (nejde o región hlavného mesta) v Dánsku a Nemecku. Na druhej strane bol pomalší rast priemerného HDP na obyvateľa ako priemer krajín EÚ-28 (zvyčajne v dôsledku pomalého rastu, a nie absolútneho poklesu HDP na obyvateľa) zaznamenaný vo všetkých regiónoch Grécka, Španielska, Chorvátska, Talianska, Holandska, Slovinska, Fínska (s výnimkou Alánd) a Švédska. V Írsku bol zaznamenaný rýchlejší rast než priemer krajín EÚ-28 v prípade jedného regiónu a v pomalší tiež v prípade jedného regiónu, zatiaľ čo situácia bola rôznorodejšia iba vo Francúzsku, v Portugalsku a Spojenom kráľovstve, kde väčšina regiónov zaznamenala pomalší rast než priemer krajín EÚ-28.

Produktivita práce

V rámci regionálnych účtov sa produktivita práce definuje ako hrubá pridaná hodnota v eurách k základným cenám na zamestnanú osobu; mapa 3 obsahuje tento ukazovateľ za regióny NUTS 2 v roku 2014, pričom sa výsledky zobrazujú ako percentuálny podiel priemeru krajín EÚ-28. Regionálna produktivita práce v ideálnom prípade zohľadňuje celkový počet odpracovaných hodín (nie jednoduchý počet zamestnaných osôb), toto opatrenie je však zatiaľ vo viacerých členských štátoch EÚ nekompletné.

ZAOSTRENÉ NA REGIÓNY

Luxembourg, Luxembursko

Kirchberg Luxembourg.jpg

V roku 2014 zaznamenal Luxembourg najvyššiu úroveň hrubej pridanej hodnoty na zamestnanú osobu spomedzi regiónov NUTS 2 v EÚ, pričom jeho produktivita práce bola v porovnaní s priemerom krajín EÚ-28 na dvojnásobnej úrovni. Luxembourg zaznamenal aj druhú najvyššiu úroveň HDP na obyvateľa (po regióne Inner London – West). Je potrebné poznamenať, že HDP na obyvateľa nemusí nevyhnutne poskytovať jednoznačné vyjadrenie, pokiaľ ide o dôchodok, ktorý majú k dispozícii súkromné domácnosti, keďže tok dochádzky do zamestnania môže mať za následok, že zamestnanci prispievajú k HDP jedného regiónu (v ktorom pracujú) a k dôchodkom domácností v inom regióne (v ktorom bývajú).

©: nicrob 77

Ak medzi regiónmi existuje výrazný tok dochádzky do zamestnania, je pravdepodobné, že tieto regióny s čistým prílevom dochádzajúcich pracovníkov budú vykazovať nižšiu úroveň hrubej pridanej hodnoty na zamestnanú osobu v porovnaní so zodpovedajúcou mierou HDP na obyvateľa, ak sa údaje o zamestnanosti vzťahujú na región zamestnania, a nie na región pobytu. Inak povedané – je pravdepodobné, že rozdiel medzi regiónmi bude menší, ak sa namiesto HDP na obyvateľa analyzuje produktivita práce. V roku 2014 zaznamenal najvyššiu úroveň hrubej pridanej hodnoty na zamestnanú osobu región Luxembourg, ktorý mal jednu z najvyšších úrovní HDP na obyvateľa; je potrebné poznamenať, že údaje za Londýn nie sú k dispozícii.

Relatívne vysoké úrovne produktivity práce môžu súvisieť s efektívnym využívaním práce (bez využitia viacerých vstupov) alebo môžu vyplývať z kombinácie činností, ktoré tvoria konkrétnu ekonomiku (keďže niektoré činnosti vykazujú vyššiu úroveň produktivity práce než iné). V hospodárstve regiónu Luxembourg napríklad zohráva významnú úlohu sektor finančných služieb a táto činnosť vykazuje vysokú úroveň produktivity. Do prvej trojky regiónov s najvyššou úrovňou produktivity práce sa dostal aj región Southern and Eastern Ireland (ktorý zahŕňa Dublin), ktorý sa takisto špecializuje na finančné služby. Zostávajúce regióny z prvej desiatky tvorili tri belgické regióny (región hlavného mesta a susedné regióny), regióny hlavných miest Dánska, Francúzska a Švédska, ako aj dva regióny spojené s produkciou ropy a plynu v Severnom mori (pri ktorých sa už uvádzal vysoký HDP na obyvateľa), a to konkrétne Groningen a North Eastern Scotland.

Nižšia produktivita práce v členských štátoch EÚ, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr

Ani jeden región z členských štátov ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, nedosiahol hrubú pridanú hodnotu na zamestnanú osobu nad priemerom krajín EÚ-28. V roku 2014 dosiahol najvyššiu hrubú pridanú hodnotu na zamestnanú osobu spomedzi regiónov NUTS 2 z týchto 13 členských štátov (podľa dostupných údajov) – niečo nad 80 % priemeru EÚ-28 – slovenský región hlavného mesta Bratislavský kraj.

V roku 2014 predstavovala hrubá pridaná hodnota na zamestnanú osobu menej ako tri štvrtiny priemeru krajín EÚ-28 v 64 regiónoch NUTS 2 (zobrazené najtmavším odtieňom fialovej na mape 3). Spomedzi nich bol tento pomer nižší než polovica priemeru krajín EÚ-28 v 46 regiónoch: nachádzali sa v dvoch pobaltských členských štátoch (Lotyšsku a Litve, pričom každý z nich tvorí jeden región na tejto úrovni podrobnosti) a východných regiónoch EÚ, pričom nízky pomer produktivity práce sa zaznamenal vo všetkých regiónoch Bulharska, Chorvátska a Maďarska, vo všetkých regiónoch (s výnimkou dvoch) Českej republiky a Poľska, vo všetkých regiónoch (s výnimkou jedného) Rumunska a v jednom regióne Slovenska. Jediným južným regiónom s produktivitou práce nižšou ako polovica priemeru krajín EÚ-28 bol v roku 2014 región Norte v Portugalsku.

Prvotné dôchodky domácností

V posledných rokoch sa zintenzívňuje diskusia o kvalite života v Európe, pričom množstvo ľudí zastáva názor, že od vypuknutia finančnej a hospodárskej krízy sa im znížila životná úroveň, a to najmä v dôsledku poklesu reálnych miezd, zvýšenia nezamestnanosti, ďalšieho daňového alebo sociálneho zaťaženia, nízkych dávok alebo stúpajúcich cien.

Mapa 4 obsahuje prehľad prvotných dôchodkov na obyvateľa v regiónoch NUTS 2 za 26 členských štátov EÚ: za Luxembursko a Maltu nie sú k dispozícii žiadne údaje. Údaje sa predkladajú pomocou štandardu kúpnej sily pre výdavky na konečnú spotrebu (PPCS), ktoré sa upravujú o cenový rozdiel medzi regiónmi. V roku 2013 sa prvotné dôchodky pohybovali od vysokej úrovne 51,2 tisíca PPCS na obyvateľa v regióne Inner London – West po nízku úroveň 4,8 tisíca PPCS v regióne Severozapaden, pričom pomer bol 10,6 k 1; najvyššie a najnižšie hodnoty sa teda zaznamenali v tých istých regiónoch, ktoré vykázali aj najvyššie a najnižšie hodnoty HDP na obyvateľa.

Vysoké úrovne prvotných dôchodkov v mnohých nemeckých regiónoch a všeobecnejšie v hlavných mestách a ich okolí

V roku 2013 sa v 52 regiónoch zaznamenal prvotný dôchodok na obyvateľa minimálne 22,5 tisíca PPCS. Väčšina (27) z týchto regiónov sa nachádzala v Nemecku, a to vrátane regiónov s údajom s druhou, treťou a štvrtou najvyššou hodnotou, ktoré sa zaznamenali v regiónoch Oberbayern, Stuttgart a Hamburg. Okrem regiónu Inner London – West to bolo ešte sedem ďalších britských regiónov, najmä v juhovýchodnom Anglicku, a jeden región v Škótsku (North Eastern Scotland). K ďalším členským štátom EÚ s viacerými regiónmi v tejto skupine patrili Rakúsko (päť regiónov), Belgicko (štyri regióny, skoncentrované okolo regiónu hlavného mesta, ale bez regiónu hlavného mesta), Taliansko, Holandsko a Fínsko (po dvoch regiónoch), ako aj jeden francúzsky a jeden švédsky región. Ako v prípade už zobrazených informácií za HDP na obyvateľa patrí k najnápadnejším aspektom mapy 4 relatívne vysoká úroveň prvotného dôchodku na obyvateľa dosiahnutá v regiónoch hlavných miest alebo regiónoch, ktoré hlavné mestá obklopujú.

Na druhom konci škály zaznamenalo prvotný dôchodok na obyvateľa menší ako 10 tisíc PPCS 36 regiónov NUTS 2. Tieto regióny sa nachádzali najmä v Lotyšsku (jeden región na tejto úrovni podrobnosti), Grécku a vo východoeurópskych členských štátoch EÚ, najmä v Bulharsku (všetkých šesť regiónov), Chorvátsku (oba regióny), Maďarsku (šesť so siedmich regiónov), Rumunsku (šesť z ôsmich regiónov), Poľsku (8 zo 16 regiónov) a na Slovensku (jeden zo štyroch regiónoch); okrem toho sem patril jeden francúzsky región.

Disponibilné dôchodky

Na obrázku 2 a mape 5 sa nachádzajú informácie o disponibilných dôchodkoch súkromných domácností, inými slovami získaných dôchodkoch, ktoré môžu ľudia minúť alebo ušetriť (po zaplatení daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a po získaní sociálnych dávok). V roku 2013 bol najvyšší disponibilný dôchodok na obyvateľa zaznamenaný v regióne Inner London – West, a to na úrovni 37,9 tisíca PPCS; je potrebné poznamenať, že za Luxembursko a Maltu neboli k dispozícii žiadne údaje. Ďalších 9 z prvých 10 regiónov sa nachádzalo v Nemecku, pričom najvyššia úroveň disponibilného dôchodku sa zaznamenala v bavorskom regióne Oberbayern (ktorý zahŕňa Mníchov).

Najvyššia úroveň disponibilného dôchodku na obyvateľa v regióne Inner London – West bola 7,7-krát vyššia ako vo francúzskom zámorskom regióne Mayotte (4,9 tisíca PPCS). Z porovnania s rovnakým pomerom pre primárny dôchodok (10,6 k 1) preto vyplýva, že rozdiel medzi regiónom s najvyšším a najnižším údajom sa podstatne znížil. Disponibilný dôchodok na obyvateľa je naozaj vo väčšine regiónov vo všeobecnosti nižší ako zodpovedajúci údaj za prvotný dôchodok na obyvateľa vyplývajúci zo štátneho zásahu (prerozdelenia). Platí to najmä o regiónoch s osobami s vysokým príjmom (často sú to regióny hlavných miest), keďže daňové zrážky a príspevky na sociálne zabezpečenie sa zvyčajne zvyšujú úmerne s dôchodkami.

Na obrázku 2 sú znázornené regióny hlavných miest, často s najvyššími úrovňami disponibilného dôchodku, hoci tento aspekt nie je medzi tými niekoľkými členskými štátmi EÚ s najvyššími úrovňami disponibilného dôchodku taký zrejmý: v Belgicku, Nemecku a Rakúsku bol disponibilný dôchodok na obyvateľa regiónu hlavného mesta pod úrovňou celoštátneho priemeru. Regióny hlavných miest Španielska, Talianska, Maďarska a Fínska zaznamenali disponibilný dôchodok na obyvateľa nad úrovňou príslušných celoštátnych priemerov, hoci v každom z týchto členských štátov EÚ bol aspoň jeden región, ktorý zaznamenal vyššiu úroveň disponibilného dôchodku na obyvateľa.

V iných regiónoch než regiónoch hlavných miest bolo relatívne rovnomerné rozdelenie disponibilného dôchodku medzi regióny väčšiny členských štátov EÚ

Okrem regiónov hlavných miest bol disponibilný dôchodok na obyvateľa rozdelený v ostatných regiónoch väčšiny členských štátov EÚ často v relatívne úzkom rozpätí. Najviac to platilo o Dánsku, Švédsku a Rakúsku, ktoré vykazovali pomerne rovnomerné rozdelenie. Na druhej strane a opäť s výnimkou regiónov hlavných miest sa najväčšie odchýlky v disponibilnom dôchodku na obyvateľa v regiónoch toho istého členského štátu EÚ zaznamenali v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku; vo Francúzsku to bolo čiastočne aj pre relatívne nízke hodnoty v niektorých jeho zámorských regiónoch, zatiaľ čo v Taliansku a Španielsku to zodpovedalo rozdielom medzi severom a juhom (pričom najvyššie úrovne disponibilného dôchodku sa zaznamenali v severných regiónoch).

Hoci väčšina regiónov NUTS 2 uvádzala, že disponibilný dôchodok na obyvateľa bol nižší ako prvotný dôchodok na obyvateľa, 46 regiónov aj tak využívalo sociálne dávky a ostatné transfery do takej miery, že ich disponibilný dôchodok na obyvateľa bol vyšší než ich prvotný dôchodok. Táto situácia sa vyskytla v 10 z 13 gréckych regiónov, všetkých šiestich bulharských regiónoch, piatich z ôsmich rumunských regiónoch, piatich zo siedmich portugalských regiónoch, štyroch zo siedmich maďarských regiónoch, po troch regiónoch Španielska, Talianska a Spojeného kráľovstva, v dvoch poľských regiónoch a po jednom regióne Nemecka, Francúzska, Chorvátska a Slovenska, ako aj Cypru (jeden región na tejto úrovni podrobnosti).

Najvyššie nárasty v disponibilnom dôchodku zaznamenalo množstvo regiónov v Nemecku, Poľsku a Rumunsku

Na mape 5 je znázornená zmena v disponibilnom dôchodku na obyvateľa v regiónoch NUTS 2 v rokoch 2008 až 2013; je potrebné poznamenať, že údaje za Španielsko sa týkajú zmeny v rokoch 2010 až 2013 a že za Chorvátsko, Luxembursko a Maltu nie sú k dispozícii žiadne údaje. Najzrejmejšie z mapy vyplývajú relatívne vysoké nárasty v disponibilných dôchodkoch počas posudzovaného obdobia v Nemecku, Poľsku a Rumunsku. Najvyšší nárast disponibilných dôchodkov spomedzi regiónov NUTS 2, za ktoré boli k dispozícii údaje, zaznamenal región poľského hlavného mesta Mazowieckie a rumunský región Vest. Do prvej desiatky sa dostali aj poľské a rumunské regióny spolu s regiónom hlavného mesta Slovenska.

Vo všetkých gréckych regiónoch klesol disponibilný dôchodok o viac než tisíc PPCS

K najväčšiemu zníženiu disponibilných dôchodkov došlo v niektorých členských štátoch EÚ, ktoré boli finančnou a hospodárskou krízou postihnuté najviac. V rokoch 2008 až 2013 klesol disponibilný dôchodok na obyvateľa o viac než tisíc PPCS v 38 regiónoch krajín EÚ-28 (ako je zobrazené najtmavším odtieňom fialovej na mape 5). Do tejto skupiny patrilo aj všetkých 13 gréckych regiónov a deväť regiónov s najväčším poklesom zo všetkých krajín EÚ-28 bolo gréckych, pričom najväčší pokles sa zaznamenal v regióne gréckeho hlavného mesta (Attiki). Ďalej táto skupina 38 regiónov pozostávala z 11 talianskych regiónov, 10 regiónov zo Spojeného kráľovstva a oboch írskych regiónov, ako aj z jedného z dvoch slovinských regiónov a z regiónu Cyprus (jeden región na tejto úrovni podrobnosti).

Zdroje a dostupnosť údajov

ESA 2010

Metodika národných účtov v EÚ je uvedená v Európskom systéme národných a regionálnych účtov (ESA). Súčasná verzia ESA 2010 bola prijatá v máji 2013 a uplatňuje sa od septembra 2014.

ESA 2010 stanovuje harmonizovanú metodiku, ktorá by sa mala používať na zostavovanie národných a regionálnych účtov v EÚ. Zabezpečuje, aby sa ekonomická štatistika za členské štáty EÚ zostavovala konzistentným, porovnateľným, spoľahlivým a aktuálnym spôsobom. Právny základ pre tieto štatistiky tvorí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (č. 549/2013).

Ďalšie informácie o prechode zo systému ESA 95 na systém ESA 2010 sa nachádzajú na webovej stránke Eurostatu.

NUTS

Údaje uvádzané v tomto článku vychádzajú výlučne z verzie NUTS 2013.

Pokrytie

Štatistika z regionálnych ekonomických účtov sa predkladá najmä za regióny na úrovni NUTS 2. Údaje za Švajčiarsko, Albánsko a Srbsko sú k dispozícii iba na celoštátnej úrovni. Najnovšia dostupná štatistika za nórske regióny sa vzťahuje na rok 2013, hoci za rok 2014 sú k dispozícii celoštátne údaje.

Upozorňujeme, že za všetky regióny nie sú k dispozícii úplné časové rady: mapy, ktoré zobrazujú vývoj v čase, by sa preto mali analyzovať veľmi opatrne; v poznámkach pod čiarou sa uvádzajú všetky odchýlky od štandardného pokrytia.

Definície ukazovateľov

Hrubý domáci produkt (HDP) je základným ukazovateľom celkového stavu ekonomiky krajiny. Ide o agregovaný ukazovateľ produkcie, ktorý sa rovná súčtu hrubej pridanej hodnoty všetkých rezidentských inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú zapojené do produkcie, plus akékoľvek dane a mínus akékoľvek subvencie na produkty nezahrnuté v hodnote ich produkcie. Hrubá pridaná hodnota je rozdiel medzi produkciou a medzispotrebou.

HDP na zamestnanú osobu slúži na poskytnutie celkového prehľadu o konkurencieschopnosti a produktivite národnej/regionálnej ekonomiky. Tento ukazovateľ však do určitej miery závisí od štruktúry celkovej zamestnanosti, napríklad v prípade prechodu z práce na plný pracovný čas na prácu na kratší pracovný čas sa môže znížiť.

Hrubá pridaná hodnota v základných cenách je bilančnou položkou účtu produkcie národných účtov, ktorá je definovaná ako produkcia v základných cenách mínus medzispotreba v kúpnych cenách. Základná cena je suma prijatá výrobcom od kupujúceho za jednotku produktu mínus akákoľvek daň z produktu plus akákoľvek subvencia na produkt. Hrubá pridaná hodnota sa môže analyzovať podľa činností: suma hrubej pridanej hodnoty v základných cenách za všetky činnosti plus dane z produktov mínus subvencie na produkty sa rovná HDP.

Prvotný dôchodok súkromných domácností je dôchodok vytvorený priamo z trhových transakcií. Patria sem vo všeobecnosti dôchodky z plateného zamestnania a zo samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj dôchodky prijaté vo forme úrokov, dividend a nájomného. Úroky a nájomné sa zaznamenávajú ako záporné položky.

Disponibilný dôchodok sa odvodzuje od prvotného dôchodku pripočítaním všetkých sociálnych dávok a peňažných transferov (v rámci štátneho prerozdelenia) a odpočítaním daní z dôchodkov a majetku, ako aj sociálnych príspevkov a podobných transferov – ako taký predstavuje získaný dôchodok.

Kontext

Meranie hospodárskeho rozvoja

Hospodársky rozvoj sa obvykle vyjadruje na základe HDP, ktorý sa v regionálnom kontexte môže použiť na meranie makroekonomickej aktivity a rastu a ako základ pre porovnania medzi regiónmi. HDP je okrem toho dôležitým ukazovateľom z politického hľadiska, keďže zohráva dôležitú úlohu pri stanovení výšky príspevku, ktorý by mal každý členský štát EÚ platiť do jej rozpočtu, pričom trojročné priemery HDP sa používajú pri rozhodovaní o tom, ktoré z regiónov by mali byť oprávnené na získanie podpory zo štrukturálnych fondov EÚ.

HDP na obyvateľa sa často považuje za náhradný ukazovateľ celkovej životnej úrovne. Keďže však predstavuje len jeden zdroj informácií, nemal by sa používať na podporu politických diskusií, pretože nezohľadňuje externality ako environmentálna udržateľnosť alebo sociálna inklúzia, ktoré sa čoraz viac považujú za dôležité faktory kvality života.

Tejto záležitosti sa venovali viaceré medzinárodné iniciatívy a v auguste 2009 Európska komisia prijala oznámenie s názvom Viac ako HDP: meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009) 433 v konečnom znení), v ktorom bolo niekoľko opatrení na zlepšenie merania HDP alebo jeho doplnenie. Uvádza sa v ňom, že je jednoznačne potrebné doplniť HDP o štatistiku, ktorá zohľadňuje iné hospodárske, sociálne a environmentálne záležitosti, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí blahobyt jednotlivcov. Najnovší vývoj v oblasti týchto doplňujúcich ukazovateľov sa podrobnejšie rozpracúva v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Progress on ‘GDP and beyond’ actions (SWD(2013) 303 final), v ktorom sa potvrdzuje verejný záujem o širšie opatrenia v oblasti HDP vrátane opatrení na regionálnej a miestnej úrovni.

Ďalšie informácie: pozri článok o kvalite života v regionálnej ročenke Eurostatu – vydanie z roku 2015.

Hospodárske politiky

Regionálne nerovnosti vyplývajú z množstva faktorov, ako napríklad: z geografickej vzdialenosti alebo riedkeho osídlenia, spoločenských a hospodárskych zmien alebo z problémov zdedených z minulých hospodárskych systémov. Tieto nerovnosti sa môžu prejavovať, okrem iného, v podobe sociálnej deprivácie, nedostatočnej kvality bývania, zdravotnej starostlivosti alebo vzdelania, vyššej nezamestnanosti alebo nedostatočnej infraštruktúry.

Regionálna politika EÚ sa zameriava na podporu rozsiahlejšej stratégie Európa 2020. Regionálna politika EÚ je určená na posilňovanie solidarity a súdržnosti, aby mohol každý región využiť svoj plný potenciál, zlepšovať svoju konkurencieschopnosť a zamestnanosť a aby životná úroveň „chudobnejších“ regiónov čo najrýchlejšie dosiahla priemer EÚ.

Politika súdržnosti

Viac než jedna tretina rozpočtu EÚ je vyhradená pre politiku súdržnosti, ktorá sa zameriava na odstránenie ekonomických, sociálnych a územných nerovností v EÚ, napríklad tým, že pomáha pri reštrukturalizácii upadajúcich priemyselných oblastí alebo diverzifikovaní vidieckych oblastí. Regionálna politika EÚ sa tým snaží podporiť regióny, aby sa stali viac konkurencieschopné, posilniť hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Regionálna politika EÚ je investičnou politikou, ktorá podporuje vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť, hospodársky rast, zlepšenú kvalitu života a udržateľný rozvoj.

Na obdobie rokov 2014 až 2020 sa politika súdržnosti EÚ opätovne zamerala na cieľ čo najviac ovplyvniť rast a zamestnanosť. Počas tohto obdobia sa bude do regiónov EÚ investovať spolu 351 miliárd EUR. Investície budú pokračovať vo všetkých regiónoch, prijali sa však politické reformy, ktorými sa mení úroveň podpory podľa tejto klasifikácie:

  • menej rozvinuté regióny (HDP < 75 % priemeru EÚ-27),
  • prechodné regióny (HDP 75 % – 90 % priemeru krajín EÚ-27) a
  • viac rozvinuté regióny (HDP > 90 % priemeru EÚ-27).

Regionálna politika EÚ má za úlohu pomáhať každému regiónu pri dosahovaní plného potenciálu prostredníctvom zlepšovania konkurencieschopnosti a zlepšovania životnej úrovne najchudobnejších regiónov na priemer EÚ (konvergencia). Regionálna hospodárska politika má za cieľ podporovať investície do regiónov prostredníctvom zlepšovania dostupnosti, poskytovania kvalitných služieb a ochrany životného prostredia, a tým podporovať inovácie, podnikanie a vytváranie pracovných miest, ale zároveň prekonávať nerovnosti, ktoré sa môžu prejavovať v sociálnej deprivácii, nedostatočnom bývaní, vzdelávaní a zdravotnej starostlivosti, vyššej nezamestnanosti alebo nedostatočnej infraštruktúre.

Podpora zamestnanosti, rastu a investícií

V roku 2014 Európska komisia stanovila ako svoju najvyššiu prioritu „podporu zamestnanosti, rastu a investícií“. Ide o dôležitú novú iniciatívu, ktorá má aktivovať verejné a súkromné investície tak, že sa zameria na rozvoj infraštruktúry, ako je širokopásmový internet, energetické siete a doprava. Vo svojom oznámení s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014) 903 final) Európska komisia zdôraznila úlohu, ktorú by členské štáty EÚ a regionálne orgány mali zohrávať, aby čo najefektívnejšie čerpali zo štrukturálnych fondov a využili celý rad finančných nástrojov vo forme pôžičiek, kapitálu a záruk. V januári 2015 prijala Európska komisia oznámenie o optimálnom využívaní flexibility v rámci existujúcich pravidiel paktu stability a rastu (COM(2015) 12 final). Toto oznámenie je zamerané na posilnenie prepojenia medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a fiškálnou zodpovednosťou.

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Vizualizácia údajov

Publikácie

Hlavné tabuľky

Regional economic accounts — ESA2010 (t_nama_reg)

Databáza

Regional economic accounts — ESA2010 (reg_eco10)

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre obrázky a mapy (MS Excel)

Externé odkazy


Retrieved from "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Archive:HDP_na_regionálnej_úrovni&oldid=313016"