Archive:Štatistika minimálnych miezd

Údaje extrahované vo februári 2020.

Plánovaná aktualizácia článku: máj 2021.

This Statistics Explained article has been archived on 23 December 2020.

Highlights

Minimálne mzdy v členských štátoch EÚ sa v januári 2020 pohybovali od 312 EUR do 2 142 EUR mesačne.

Minimálne mzdy, január 2010 a január 2020
(EUR mesačne a %)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur)

V tomto článku sa objasňuje, aké rozdiely sú vo výške minimálnych miezd medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a uvádza sa v ňom takisto porovnanie so situáciou v Spojenom kráľovstve, kandidátskych krajinách a v Spojených štátoch amerických.

Full article

Všeobecný prehľad

Štatistika minimálnych miezd, ktorú zverejňuje Eurostat, sa týka zákonných minimálnych miezd. Zákonná minimálna mzda sa väčšinou vzťahuje na všetkých zamestnancov alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov v krajine. Je stanovená zákonom, často po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo priamo na základe národnej medzisektorovej dohody.

Minimálne mzdy sa vo všeobecnosti uvádzajú ako mesačné mzdové sadzby za hrubé príjmy, teda pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie, ktoré platia zamestnanci; výška odpočítaných súm je v jednotlivých krajinách rozdielna. Zákonné minimálne mzdy zverejňuje Eurostat dvakrát ročne. Vypovedajú o situácii k 1. januáru a 1. júlu každého roka. Zmeny v minimálnych mzdách, ktoré sa zaviedli medzi týmito dvoma dátumami, sa z tohto dôvodu zohľadňujú až pri ďalšom polročnom zverejnení údajov.

Rozdiely v zákonných minimálnych mzdách

Minimálne mzdy v členských štátoch EÚ sa v januári 2020 pohybovali v rozpätí 312 EUR až 2 142 EUR za mesiac

V januári 2020 bola zákonná minimálna mzda stanovená v 21 z 27 členských štátov EÚ (výnimku tvorili Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko). Podobne malo minimálnu mzdu Spojené kráľovstvo a všetky kandidátske krajiny EÚ (Čierna Hora, Severné Macedónsko, Albánsko, Srbsko a Turecko). K 1. januáru 2020 sa minimálne mesačné mzdy v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišovali, a to od 312 EUR v Bulharsku do 2 142 EUR v Luxembursku (pozri obrázok 1).

Obrázok 1: Minimálne mzdy, január 2010 a január 2020
(EUR za mesiac a %)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur)

V porovnaní s januárom 2010 boli minimálne mzdy (vyjadrené v eurách) v januári 2020 vyššie v každom členskom štáte EÚ, v ktorom bola stanovená zákonná minimálna mzda, s výnimkou Grécka, kde minimálne mzdy boli o 12 % nižšie (kumulované za obdobie 10 rokov, s priemernou ročnou mierou zmeny –1,3 %). V období od januára 2010 do januára 2020 bola najvyššia priemerná ročná miera zmeny minimálnych miezd v Rumunsku (12,5 %) a v Litve (10,1 %). Významné zvýšenie zaznamenalo aj Bulharsko (9,8 %), Estónsko (7,7 ) a Česko (6,7 %), Poľsko (6,6 %) a Slovensko (6,5 %).

Členské štáty EÚ, na ktoré sa vzťahuje tento zber údajov, možno na základe výšky zákonných hrubých mesačných minimálnych miezd vyjadrených v eurách rozdeliť do troch rôznych skupín; tretie krajiny sú uvedené na obrázku 1 ako samostatná skupina.

Skupina 1, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2020 nižšie ako 500 EUR mesačne. Do skupiny 1 patria tieto členské štáty EÚ: Bulharsko, Lotyšsko, Rumunsko a Maďarsko; ich zákonné minimálne mzdy dosahovali 312 EUR v Bulharsku až 487 EUR v Maďarsku.

Skupina 2, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2020 aspoň 500 EUR, ale nižšie ako 1 000 EUR mesačne. Do skupiny 2 patria tieto členské štáty EÚ: Chorvátsko, Česko, Slovensko, Estónsko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Grécko, Malta a Slovinsko; ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 546 EUR v Chorvátsku do 941 EUR v Slovinsku.

Skupina 3, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2020 aspoň 1 000 EUR mesačne. Do skupiny 3 patria tieto členské štáty EÚ: Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko. Ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 1 050 EUR v Španielsku do 2 142 EUR v Luxembursku.

Zákonná minimálna mzda v Spojenom kráľovstve v januári 2020 predstavovala 1 599 EUR.

Vo všetkých kandidátskych krajinách EÚ boli minimálne mzdy podobné mzdám v skupine 1 a pohybovali sa od 213 EUR v Albánsku do 440 EUR v Turecku. Výška minimálnej mzdy v Spojených štátoch amerických (v ktorých zákonná minimálna mzda dosahuje výšku 1 119 EUR za mesiac) patrí do rozpätia skupiny 3.

V prípade členských štátov EÚ mimo eurozóny, ktoré majú zákonnú minimálnu mzdu (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko), Spojeného kráľovstva, ako aj kandidátskych krajín EÚ a Spojených štátov amerických ovplyvňujú výšku minimálnej mzdy v eurách a zodpovedajúce poradie vyjadrené v eurách výmenné kurzy, ktoré sa používajú na prepočet národných mien na euro.

Minimálne mzdy vyjadrené v štandardoch kúpnej sily

Rozdiel vo výške minimálnej mzdy medzi krajinami je oveľa menší, ak sa zohľadnia rozdiely v cenových hladinách.

Na obrázku 2 sa uvádza porovnanie hrubých minimálnych miezd zohľadňujúce rozdiely v cenových hladinách s použitím parít kúpnej sily (PKS) pre výdavky domácností na konečnú spotrebu. Ako bolo možné očakávať, úprava zohľadňujúca rozdiely v cenových hladinách vedie k zníženiu rozdielov medzi jednotlivými krajinami. Členské štáty EÚ, na ktoré sa vzťahuje tento zber údajov, možno opäť rozdeliť do dvoch rôznych skupín na základe výšky zákonných hrubých mesačných minimálnych miezd vyjadrených v štandardoch kúpnej sily (PPS); tretie krajiny sú uvedené osobitne na obrázku 2.

Skupina 1, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2020 nižšie ako 1 000 PPS mesačne. Do skupiny 1 patria tieto členské štáty EÚ: Lotyšsko, Bulharsko, Estónsko, Slovensko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Portugalsko, Grécko, Rumunsko, Litva a Malta; ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 579 PPS v Lotyšsku do 941 PPS na Malte.

Skupina 2, v ktorej boli zákonné minimálne mzdy v januári 2020 aspoň 1 000 PPS. Do skupiny 2 patria tieto členské štáty EÚ: Poľsko, Slovinsko, Španielsko, Írsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko a Luxembursko; ich zákonné minimálne mzdy sa pohybovali od 1 056 PPS v Slovinsku do 1 705 PPS v Luxembursku.

Zákonná minimálna mzda v Spojenom kráľovstve v januári 2020 predstavovala 1 320 EUR.

V štyroch kandidátskych krajinách EÚ okrem Turecka sa minimálne mzdy vyjadrené v PPS podobali mzdám v skupine 1 a pohybovali sa od 388 PPS v Albánsku do 634 PPS v Srbsku. Turecko (so zákonnou minimálnou mzdou 1 157 PPS) malo minimálne mzdy vyjadrené v PPS podobné mzdám uvedeným v skupine 3, pričom Spojené štáty americké (964 EUR) mali minimálne mzdy vyjadrené v PPS zodpovedajúce najvyššej úrovni miezd uvedených v skupine 1.

Členské štáty EÚ zahrnuté do skupiny 1 s pomerne nízkymi minimálnymi mzdami vyjadrenými v eurách mali skôr nižšie cenové hladiny, a teda aj pomerne vyššie minimálne mzdy, ak boli vyjadrené v štandarde kúpnej sily (PPS). Na druhej strane členské štáty zahrnuté do skupiny 2 s pomerne vysokými minimálnymi mzdami vyjadrenými v eurách mali skôr vyššie cenové hladiny a ich minimálne mzdy vyjadrené v PPS boli často nižšie. Touto úpravou so zohľadnením cenových hladín sa čiastočne vyrovnávajú rozdiely medzi uvedenými tromi skupinami členských štátov, ktoré vyplynuli z poradia podľa hladín minimálnych miezd vyjadrených v eurách.

Obrázok 2: Minimálne mzdy, január 2020
(PPS za mesiac)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur)

Rozdiely v sadzbe minimálnych miezd medzi členskými štátmi EÚ sa znížili z pomeru 1 k 6,9 pri vyjadrení v eurách (z ktorého vyplýva, že pri vyjadrení v eurách bola najvyššia minimálna mzda 6,9-krát vyššia ako najnižšia minimálna mzda) na pomer 1 k 2,9 pri vyjadrení v PPS (z ktorého vyplýva, že pri vyjadrení v PPS bola najvyššia minimálna mzda 2,9-krát vyššia ako najnižšia minimálna mzda).

Výška minimálnych miezd v pomere k mediánovým hrubým príjmom

Na obrázku 3 sú uvedené informácie súvisiace s podielom zákonnej minimálnej mzdy na mediánových hrubých príjmoch.

Boli použité zákonné minimálne mzdy vyjadrené v eurách k 1. júlu 2014 a vydelené mediánovými hrubými mesačnými príjmami zo zisťovania o štruktúre príjmov (SES 2014). V júli 2014 sa podiel minimálnych miezd na mediánových príjmoch v jednotlivých členských štátoch EÚ pohyboval v rozpätí 40 % až 66 %. Na účel tejto analýzy boli z výpočtu mediánových hrubých mesačných príjmov vylúčené platby za prácu nadčas a prácu na zmeny. V prípade Nemecka, Francúzska a Írska, v ktorých sú minimálne mzdy stanovené na hodinovom základe, bol pomer vypočítaný ako podiel mediánových hodinových príjmov. V ostatných 16 členských štátoch EÚ, ktoré majú zákonné mesačné minimálne mzdy a za ktoré sú k dispozícii údaje, bol pomer vypočítaný ako podiel mediánových mesačných príjmov.

Obrázok 3: Minimálne mzdy ako podiel mediánových hrubých mesačných príjmov, 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur) a zisťovanie o štruktúre príjmov 2014. Osobitný výpočet na účely tejto publikácie; údaje nie sú dostupné v online databáze Eurostatu.

Podiel poberateľov minimálnej mzdy

V podiele zamestnancov zarábajúcich minimálnu mzdu môžu byť v jednotlivých krajinách veľké rozdiely. Prepojením mikroúdajov z posledných dvoch zisťovaní o štruktúre príjmov, ktoré sa vykonávajú každé štyri roky, s výškami minimálnych miezd, ktoré platili v tom čase (október 2010 a 2014), je možné zostaviť odhad týchto podielov (ako vidno na obrázku 4). V záujme porovnateľnosti sa rozsah obmedzil na zamestnancov na plný pracovný čas vo veku 21 rokov a viac, ktorí pracujú v podnikoch s 10 a viac zamestnancami, s vylúčením verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia (sekcia O NACE Rev. 2).. Okrem toho mesačné príjmy vypočítané na základe zisťovaní o štruktúre príjmov neobsahujú príjmy súvisiace s prácou nadčas a prácou na zmeny.

V októbri 2014 bol podiel zamestnancov poberajúcich menej ako 105 % zákonnej minimálnej mzdy vyšší ako 7,0 % v desiatich členských štátoch EÚ, v ktorých bola stanovená minimálna mzda, a to v: Slovinsku (19,1 %), Rumunsku (15,7 %), Portugalsku (13,0 %), Poľsku (11,7 %), Bulharsku (8,8 %); vo Francúzsku (8,4 %), v Litve (8,1 %), Lotyšsku (7,9 %), Grécku (7,7 %) a Chorvátsku (7,1 %). Najnižší podiel zamestnancov poberajúcich menej ako 105 % zákonnej minimálnej mzdy zaznamenalo Belgicko (0,4 %), zatiaľ čo podiel zamestnancov vo zvyšných desiatich členských štátoch, ktorých mzda bola nižšia ako táto suma, predstavoval 1,0 % (Španielsko) až 5,8 % (Luxembursko).

Obrázok 4: Podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 105 % mesačnej minimálnej mzdy, október 2010 a 2014
(%)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur) a zisťovanie o štruktúre príjmov 2014. Osobitný výpočet na účely tejto publikácie; údaje nie sú dostupné v online databáze Eurostatu

Vývoj podielu poberateľov minimálnej mzdy

V období rokov 2010 – 2014 sa podiel zamestnancov, ktorí zarábali menej ako 105 % zákonnej minimálnej mzdy, zvýšil o viac ako 2,0 percentuálneho bodu v Rumunsku (11,7 bodu), Bulharsku (5,4 bodu), Poľsku (3,6 bodu) a Maďarsku (2,3 bodu) a klesol o viac ako 2,0 bodu v Litve (–5,6 bodu), Írsku (–5,1 bodu), Luxembursku (–4,1 bodu), Lotyšsku (–4,0 bodu), Portugalsku (–3,8 bodu), Chorvátsku (–2,6 bodu) a na Slovensku (–2,2 bodu).

Zdrojové údaje pre tabuľky a grafy

Minimum wage statistics: tables and figures (v angličtine)

Zdroje údajov

Mesačné zákonné minimálne mzdy

Štatistika minimálnych miezd, ktorú zverejnil Eurostat, sa týka mesačných zákonných minimálnych miezd. Zverejňujú sa údaje súvisiace s minimálnymi mzdami, ktoré platili každý rok k 1. januáru a 1. júlu. Základná zákonná minimálna mzda je určená ako hodinová, týždňová alebo mesačná sadzba a je stanovená zákonom (vládou), často po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo priamo na základe národnej medzisektorovej dohody. Zákonná minimálna mzda sa väčšinou vzťahuje na všetkých zamestnancov alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov v krajine; informácie sa hlásia v hrubom vyjadrení. Úplný súbor informácií o zákonných minimálnych mzdách v jednotlivých krajinách je k dispozícii v prílohe ako súčasť metadata (v angličtine).

V prípade krajín, v ktorých zákonná minimálna mzda nie je stanovená v hrubom vyjadrení, sa čistá hodnota prepočíta na hrubú mzdu, aby sa zohľadnili platné dane. Týka sa to Čiernej Hory a Srbska.

V prípade krajín, v ktorých zákonná minimálna mzda nie je stanovená na mesačnom základe (napríklad ak sa minimálne mzdy stanovujú na hodinovom alebo týždňovom základe), sa výška minimálnej mzdy prepočítava na mesačnú sadzbu podľa prevodných koeficientov, ktoré poskytujú priamo príslušné krajiny:

Nemecko: (hodinová sadzba x 39,1 hodiny x 52 týždňov)/12 mesiacov (hodnota 39,1 hodiny súvisí so strednou hodnotou základných hodín za týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas v sekciách B až S NACE Rev. 2: táto hodnota je výsledkom štvrťročného zisťovania o príjmoch)

Írsko: (hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov

Francúzsko: údaje za január 1999 – júl 2005: (hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov, údaje od januára 2005 (hodinová sadzba x 35 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov

Malta: (týždňová sadzba x 52 týždňov)/12 mesiacov

Spojené kráľovstvo: (hodinová sadzba x stredná hodnota základných zaplatených hodín za týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas vo všetkých sektoroch x 52,18 týždňa)/12 mesiacov

Spojené štáty americké: (hodinová sadzba x 40 hodín x 52 týždňov)/12 mesiacov

V Srbsku sa zákonná minimálna mzda stanovuje na základe čistej hodinovej sadzby. Používa sa tento prepočet: (hodinová čistá sadzba x 40 hodín x 52,2 týždňa)/12 mesiacov. Táto hodnota sa potom prepočíta na hrubú mzdu, aby sa zohľadnili platné dane.

Okrem toho, ak sa minimálna mzda vypláca za viac ako 12 mesiacov ročne (ako v prípade Grécka, Španielska a Portugalska, kde sa vypláca za 14 mesiacov ročne), údaje sa upravujú tak, aby sa tieto platby zohľadnili.

Údaje o zákonných minimálnych mzdách sa zasielajú Eurostatu v národnej mene. V prípade krajín mimo eurozóny sa minimálne mzdy v národnej mene prepočítavajú na eurá s použitím mesačného výmenného kurzu zaznamenaného na konci predchádzajúceho mesiaca (napríklad na výpočet minimálnych miezd v eurách k 1. januáru 2020 sa použil kurz z konca decembra 2019).

S cieľom odstrániť vplyv rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami sa používajú špeciálne prevodné kurzy nazývané parita kúpnej sily (PKS). PKS pre výdavky domácností na konečnú spotrebu v každej krajine sa používa na prepočet mesačných minimálnych miezd vyjadrených v eurách alebo v národnej mene na umelú spoločnú jednotku nazývanú štandard kúpnej sily (PPS). Ak PKS za posledné referenčné obdobie ešte nie je k dispozícii, nahradí sa paritou za predchádzajúci rok a rady sa aktualizujú vtedy, keď je k dispozícii najnovšia PKS.

Krajiny, ktoré nie sú zahrnuté do štatistiky minimálnych miezd

K 1. januáru 2020 nebola zákonná minimálna mzda stanovená v Dánsku, Taliansku, na Cypre, v Rakúsku, vo Fínsku a Švédsku ani v krajinách EZVO – na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku. Na Cypre stanovuje minimálne mzdy vláda pre konkrétne zamestnania. V Dánsku, Taliansku, Rakúsku, vo Fínsku a Švédsku, ako aj na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku sú minimálne mzdy stanovené na základe kolektívnych zmlúv pre viaceré konkrétne sektory.

Mediánové hrubé mesačné príjmy

Údaje o mediánových hrubých mesačných príjmoch sú založené na najnovších údajoch zozbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov (SES) v roku 2014 (toto zisťovanie sa uskutočňuje každé štyri roky). Údaje o mediánových hrubých mesačných príjmoch sa vzťahujú na všetkých zamestnancov (okrem učňov), ktorí pracujú v podnikoch s 10 alebo viac zamestnancami a ktorí pôsobia vo všetkých odvetviach hospodárstva okrem poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (sekcia A NACE Rev. 2) a verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia (sekcia O NACE Rev. 2). Pojmom mediánové príjmy sa označuje hladina príjmov, podľa ktorej sú všetci zamestnanci rozdelení do dvoch rovnakých skupín: jedna polovica z nich zarába menej, než je výška mediánového príjmu, druhá polovica viac. Pojmom hrubé mesačné príjmy sa označujú mzdy a platy zamestnancov na plný pracovný čas a kratší pracovný čas v referenčnom mesiaci (vo všeobecnosti október 2014) pred odpočtom všetkých daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Mzdy a platy zahŕňajú všetky odmeny za prácu nadčas, príplatky za prácu na zmeny, príspevky, bonusy, provízie atď. Hrubé mesačné príjmy zamestnancov na kratší pracovný čas boli prepočítané na jednotky plného pracovného času a potom začlenené do priemeru s rovnakou váhou ako u zamestnancov na plný úväzok. Vylúčenie zamestnancov na kratší pracovný čas z výpočtu mediánových hrubých mesačných príjmov ovplyvňuje pomer minimálnych miezd/mediánových príjmov o 7 percentuálnych bodov v Holandsku (49 % namiesto 56 %).

Pri prepočte údajov krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, na euro boli použité priemerné výmenné kurzy za rok 2014. Zákonné minimálne mzdy ako podiel na priemerných mesačných príjmoch v jednotlivých krajinách v členení podľa ekonomických činností sú uvedené v prílohe, ktorá tvorí súčasť metaúdajov.

Kontext

Viaceré zakladajúce členské štáty EÚ majú dlhoročnú tradíciu zabezpečovať zákonnú minimálnu mzdu pre najmenej platené pracovné sily. Naopak niekoľko členských štátov vrátane Nemecka, Írska a mnohých krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, prijalo právne predpisy upravujúce minimálnu mzdu len nedávno a šesť členských štátov EÚ27 k 1. januáru 2020 vôbec nemalo zákonnú minimálnu mzdu.

V uplynulých rokoch dochádzalo vo väčšine európskych krajín k pomerne malému zvyšovaniu miezd (zmiernenie rastu miezd) a mnohé skupiny zastupujúce zamestnancov tvrdili, že sa znížila kúpna sila a celková životná úroveň. Niektorí politici, zástupcovia zamestnancov, nátlakové skupiny a komentátori presadzujú myšlienku „európskej minimálnej mzdy“ či zákonných minimálnych miezd stanovených vo všetkých členských štátoch EÚ.

Výška zákonných minimálnych miezd sa každý rok nevyhnutne nemení ani úprava vždy nevedie k zvýšeniu minimálnej mzdy – napríklad v Grécku sa v rámci úsporných opatrení, ktoré zaviedla vláda, minimálna mzda v roku 2012 znížila. Národná kolektívna zmluva bola v Grécku v tom istom roku pozastavená a zákonná minimálna mzda sa teraz stanovuje rozhodnutím vlády.